Hlúpy (vrch v Tatrách)

	Hlúpy
	vrch
	Hlúpy z doliny Zadné Meďodoly
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 060,8 m n. m. ;
Súradnice	49°14′12″S 20°13′13″V / 49,2367°S 20,2202°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Hlúpy
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Hlúpy^[1] alebo aj Šialený vrch (2 060,8 m n. m.^[2]^[3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 18 km severozápadne od Kežmarku.^[4] Je uzlovým vrchom, kde sa stretáva hrebeň Belianskych a Vysokých Tatier. Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaný Ždiar, severne ležia Podspády, severozápadne Tatranská Javorina a juhovýchodne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.^[4]

Hlúpy leží v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Zadné Jatky (2 019,8 m n. m.). Masív je miestom stretu hrebeňa Belianskych a Vysokých Tatier. Západne sa nachádza vrch Jahnence (1 863 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Úplaz (1 784 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.) a Štefan (1 540 m n. m.), severne Havran (2 152 m n. m.), Širokým sedlom oddelená Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Žľabina (1 411 m n. m.) a Veľký Grúň (1 274 m n. m.), východne Gáflovka (1 626 m n. m.), Šialeným sedlom (1 936 m n. m.) oddelené Zadné Jatky (2 019,8 m n. m.) a Predné Jatky (2 012 m n. m.) a južne Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kopským sedlom (1 749 m n. m.) oddelená Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.).^[3] Západné svahy odvodňuje Meďodolský potok dolinou Zadné Meďodoly do riečky Javorinka v povodí Dunajca, zo severných svahov vodu odvádza Monkovou dolinou Rígeľský potok a juhovýchodné odvodňuje dolinou Predné Meďodoly Napájadlový potok do rieky Poprad. Západným úbočím vedie značený turistický chodník.^[4]

Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.^[6] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je z neho viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a mnohé vrchy južného Poľska.^[7]

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je už od roku 1978 turisticky neprístupný. Západným úbočím však vedie zo Ždiaru cez Monkovu dolinu a Široké sedlo červeno značený turistický chodník do Kopského sedla, kde križuje modro značenú trasu z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly do Tatranských Matliarov.^[4]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.