Magický realizmus

Magický realizmus je prúd a typ modernej prózy, ktorý je založený na magickom a mytologickom výklade skutočnosti. Pochádza z Latinskej Ameriky. Tento termín prvýkrát použil nemecký kritik Franz Roh v súvislosti s maliarstvom (Nová vecnosť). V súvislosti s literatúrou sa použil v spojitosti s venezuelským esejistom a kritikom Arturom Uslarom-Pietrom. Definitívne sa ale spomína pri charakterizovaní špecifickej prózy Južnej Ameriky, počnúc Miguelom Ángelom Asturiasom.

Charakteristika

Je potrebné odlíšiť pojem magický a vymedziť ho voči pojmu realistický: realistický – skutočný, existujúci, vecný, objektívny; magický – čarovný, tajomný, neobyčajný. Fantázia nadobúda atribúty predstavivosti, obrazotvornosti, výmyslu, či bláznivého nápadu. Magický realizmus má črty všetkých troch: predstavivosť, tajomnosť, neobyčajnosť, existencia. Vznikol v 40. rokoch 20. storočia v Latinskej Amerike, odkiaľ sa rozšíril prakticky do celého sveta. Spracúva skutočný, existujúci svet, no pridáva mu štatút tajomnosti, neobyčajnosti a toto sa uskutočňuje cez predstavivosť. Jeden z jeho predstaviteľov Alejo Carpentier tvrdí, že na každý fakt sa možno pozerať troma spôsobmi:

kategória pravdepodobného: strom, nejaký konkrétny druh, zasadíme a pozorujeme, ako rastie
kategória nadprirodzeného: strom začína rozprávať, vytrhne sa zo zeme a chodí
kategória čudesného: keď v šume lístia počujeme slová.

Realistický rozprávač rešpektujúci prírodnú zákonitosť sa pohybuje v každodennosti vecí, pozoruje bežné veci z perspektívy priemerného človeka a rozpráva pravdivý príbeh. Fantastický rozprávač sa zaobíde bez zákonov logiky a fyzikálneho sveta, rozpráva absurdný a nadprirodzený príbeh a ponúka len rozmarné vysvetlenie. Magicko-realistický rozprávač predstiera, vytvárajúc ilúziu nereálnosti, že ušiel pred prírodou a rozpráva príbeh, ktorý, aj keď sa dá vysvetliť, zavádza svojou čudesnosťou.

Magický realizmus vychádza zo skutočnosti a prvky tajomnosti sú s reálnom tak prepletené, že čitateľ sa po čase domnieva, že táto literatúra prináša fakty možné. Je to niečo nepravdepodobne možné. Alejo Carpentier pomenoval magický realizmus aj termínom „zázračné reálno“. Táto metóda písania sa dosahuje inverziou skutočnosti – z reálnej skutočnosti sa premieta na krajný pól možného, no ďalej už nezasiahne. Magický realizmus spája historické, geografické a kultúrne kontexty, no zároveň im dáva rys špecifickosti. Spája ich fakt, že príbehy sa odohrávajú v akomsi novom - druhom svete. Realita sa predstavuje ako subjektívny zážitok sveta. Autori píšu štruktúrovane, no slobodne.

Pramene magického realizmu

Magický realizmus využíva prvky folklóru, kresťanskej ideológie a mytológie. Územia hispánsko-americkej literatúry obývali kmene Mayov, Aztékov, Čibčov, Inkov. Mayovia verili, že všetky bytosti majú predurčené miesto. Život prebieha v cykloch vzniku a zániku, tieto cykly sa opakujú (každý trvá podľa nich 5200 rokov). Používali Mayský kalendár. Dôležité miesto mali šamani, ktorí predpovedali budúcnosť jednotlivcov. Podľa svojich súkmeňovcov disponovali nadprirodzenými schopnosťami: vedeli sa dostať do tranzu, údajne lietať, vidieť duchov, liečili choroby. Verili, že človeka sprevádza zvierací duch od narodenia a má podobu zvieraťa. Mayovia podobne ako neskôr andské civilizácie verili, že ľudia sú z kukurice. U Inkov boli španielski misionári prekvapení, keď zistili, že poznajú spoveď, hriech a pokánie: Hriechom bola vražda, krádež, svätokrádež, zrada, smilstvo len previnením. Tiež verili, že človek je za svoje hriechy potrestaný nešťastím.

Magický realizmus v rôznych druhoch umenia

Výtvarné umenie

Niektorí kritici sem zaraďujú surrealizmus, postexpresionizmus, novú vecnosť; umelci sa vracajú k „portrétovaniu“ zovňajška objektu. (René Magritte, Marc Chagall a ďalší)

Hudba

Stvárňuje najmä emócie tvorcu pomocou „moderných“ nástrojov – sú to rôzne predmety vydávajúce hluky, často nie sú použité vôbec – k udalostiam, myšlienkam prirovnávajú zvuky.

Film

Zakladá si na zbrúsenej polo prijateľnej realite príbehu. Vo filmovej tvorbe možno zaznamenať len prvky magického realizmu, nemožno hovoriť o filme, ktorý vznikol čisto z teórie magického realizmu. Spája sa v nich historický detail a mýtus.

Osobnosti

Alejo Carpentier (1904 – 1980)

Kubánec; študoval architektúru a hudbu, umelecky dozrieva v Paríži pod vplyvom surrealizmu. 15 rokov po vydaní svojho prvého románu vydáva román „Kráľovstvo tohto sveta“, kde použil termín „lo real-maravilloso“, ktorým označil skutočnosť latinskoamerického sveta. Tento termín nadobudol neskôr podobu magického realizmu. Pre jeho prácu je charakteristický „barokový štýl“, množstvo autobiografických prvkov, dejinných súvislostí. Spracúva dejiny Latinskej Ameriky od súčasnosti až po dobu kamennú. Experimentuje s časom, používa aj niektoré hudobné prvky.

Miguel Ángel Asturias (1899 – 1974)

Guatemalský spisovateľ, mal matku mayského pôvodu, žil medzi Indiánmi v obci Salama. Študoval v Paríži stredoamerický národopis a náboženskú vedu. Tu sa zoznámil so surrealistami. Písal poéziu aj prózu. Svoje znalosti mayskej mytológie využil v Guatemalských bájach. Jeho tvorbu poznamenali najmä mytologické skutočnosti – mýtus, že ľudia pochádzajú z kukurice využil vo svojom najlepšom románe „Kukuriční ľudia“. Vo svojich prácach využíva spomienky z detstva a najmä to, ako sa premiešali ich magické predstavy s náboženskou kresťanskou filozofiou.

José María Arguedas (1911 – 1969)

Peruánec, ktorého život aj tvorba boli ovplyvnené pobytom medzi andskými Indiánmi. Študoval antropológiu, španielčinou sa snažil pretlmočiť indiánsky jazyk – kečuánštinu. Jeho próza si zakladá najmä na vzťahu zvláštnej spriaznenosti človeka s prírodou, podáva konfrontácie nežného sveta Indiánov a krutosť bielych pánov . Diela „Hlboké rieky“; „Líška z hôr a líška z dolín“.

Augusto Roa Bastos (1917-2005)

Paraguajský spisovateľ. Študoval filológiu a ekonómiu, no potom sa venoval novinárstvu. Predstavuje líniu sociálne ladenej tvorby magického realizmu. Sociálne skutočnosti sa prelínajú s mýtmi a legendami rodných končín. Experimentuje s rozprávačom – viachlasnosť, s časom – viacero časových rovín. Aj v jeho tvorbe sa opäť miešajú indiánske mýty s kresťanskými poverami. Vrcholné dielo predstavuje román „Je, najvyšší“ – toto dielo vyznieva v porovnaní s inými skôr tragicky, odráža tragiku doby a krutej vlády Rodrígueza de Francia.

Hoci magický realizmus vznikol v hispánsko-americkej literatúre, možno ho pozorovať ako svetový jav, pretože ovplyvnil viacerých neamerických spisovateľov. Najznámejší autor tohto prúdu je Gabriel García Márquez a jeho práca Sto rokov samoty.

Bibliografia

IMBERT, E. A.: Magický realizmus v hispanoamerickej fikcii.. In: Revue svetovej literatúry, roč. 37, č. 1, 2001, s. 31 – 37.
HODOUŠEK, Eduard, et al. Slovník spisovatelů Latinské Ameriky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 588 s. ISBN 80-85983-10-9.