Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch
TAJOMSTVO
PODWORLD
Nikde v Rak�sku sa to nepodarilo
je to doteraz umel� podzemn� zariadenie
znovu objavte, ktor� maj� minim�lny vek
viac ako 60 000 rokov. St�le zauj�mav�
ter je kv�li mnoh�m d�tumom a n�lezom
predmety potvrdili archeologick� n�lez,
�e tieto dutiny pred t�mto obdob�m
Bytosti n�m nezn�mej cudzej kult�ry
boli pou�it�. �e n�lezy z
"12 Apostel Zeche" v Klosterneuburgu
minul� storocia noci
s� vo svete tak dobre zachovan�
Vdaka Katol�ckej cirkvi. Preto�e ona
"zapecatil" toto podsvetie v roku 1580,
preto�e s� to vchody do podzemia
n�rody sa v tom case chceli nav�dy zavriet.
Dok�zan� historick�mi dokumentmi, na�iel
Obchodujte s t�mito n�rodmi pred storociami
telang okrem in�ho s vybran�mi �lachtick�mi domami
namiesto toho. O v�etk�ch t�chto t�mach a dal��ch
viac m�ete v tejto knihe, �e s okol�m
300 ilustr�ci�, graf�k a dokumentov
je vybaven�, c�tan�.
VF KOLEKTORY
TAJOMSTVO
PODWORLD
Po stop�ch tis�croc�
starovek� podzemn� n�rody
VF KOLEKTORY
Dizajn ob�lky a repro:

Reklamn� agent�ra Rypka GmbH | A-8143 Dobl/Graz | www.rypka.at
Predn� tituln� fotografia: Mag. Heinrich Kusch
Fotografie na zadnej strane ob�lky: Mag. Heinrich Kusch a Ingrid Kusch
Fotografick� kredity: V�etky obr�zky, pokial nie je uveden� inak, l�skavo poskytuje
Mag. Dr. Heinrich Kusch a Ingrid Kusch. Skenujte a OCR do ******************
Obsah tejto knihy autori a vydavatel co najlep�ie skontrolovali

nemo�no v�ak poskytn�t �iadnu z�ruku. Pr�vna zodpovednost je vyl�cen�.
Bibliografick� inform�cie z Nemeckej n�rodnej kni�nice

Nemeck� n�rodn� kni�nica uv�dza t�to publik�ciu v Deutsche National
bibliografia, podrobn� bibliografick� �daje s� dostupn� na internete na
http://dnb.d-nb.de.
Pozn�mka: T�to kniha bola vytlacen� na papier bielen� bez chl�ru. Pred ochranou
Pou�it� zmr�tovacia f�lia je vyroben� z polyetyl�nu bez obsahu chl�ru a s�ry
kladie. T�to f�lia �etrn� k �ivotn�mu prostrediu je neutr�lna voci podzemnej vode,
plne recyklovateln� a
hor� �plne netoxicky v spalovniach odpadu.
Na po�iadanie v�m radi bezplatne za�leme n� zoznam vydavatelov:

VF KOLEKTORY
Hofgasse 5 / P.O. Box 438
A-8011 Graz
Telef�n +43 (0)316/821636
Fax. +43 (0)316/835612
E-mail: stocker-verlag@stocker-verlag.com
www.stocker-verlag.com
ISBN: 978-3-85365-323-4
V�etky pr�va na distrib�ciu, a to aj prostredn�ctvom filmu, r�dia a telev�zie,

op�t fotomechanick�
distrib�cia, zvukov� nosice ak�hokolvek druhu, dotlace vo v�natkoch alebo
skladovanie a obnova
v syst�moch spracovania �dajov v�etk�ch druhov s� vyhraden�.
(c) Autorsk� pr�va VF SAMMLER, Graz 2021

Usporiadanie: Ecotext-Verlag Mag.G. Schneewei�-Arnoldstein
obsahu
�vod................................................................. .............
............................... 8
Kapitola 1
Starovek� podzemn�
rasy ................................................................... ..........
........ 26
Kapitola 2
O sam�dhi a nebesk�ch javoch............................................ 60
Kapitola 3
Tajomn� svet
anom�li� ................................................................ .........
..... 82
Kapitola 4
Arch�vy zabudnutej
civiliz�cie ...................................................... ... 108
Kapitola 5
Spr�vy z
bud�cnosti ................................................................ ....
142
Dal�ie c�tanie ................................................ ...................

200
Vdakyvzdanie................................................................ ......
................................ 206
Asi niet poch�b o tom, �e v

�tajersko v�c�� pocet tak�chto
Caves (= Erdstall, pozn. autora
sers) existuje.
Mnoh� z nich by mali kv�li ich genzli

stiahnut� z v�skumu,
mnoh� s� v�ak st�le pr�stupn�
a s� zatial len vdaka tomu m�lo zn�me
boli re�pektovan�, preto�e v hodnoten�
ich veku a �celu na nepravdiv�
trat bola.
"Zodpovedalo by to vlasteneckej hist�rii

skvel� slu�ba, ak ju chcete
V�skyt tak�chto zemn�ch pr�c pre verejn� poznanie
priniest preto�e ka�d� nov� objav a v�skum je
stavebn� kamen na dokoncenie duchovnej stavby, ktor� je za t�m
d�va definit�vne inform�cie do tajomn�ch miestnost�. "
Ludwig STAMPFER (1887), farsk� kapl�n v Hartbergu

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie
posledn� desatrocia v spolupr�ci s

f
Pre v�etk�ch citatelov tejto knihy by sme chceli
�vodn� kr�tky prehlad mnoh�ch
vedcov z univerzity a
na�e z�kladn� a ter�nne smery
v�skumu (�stavy a laborat�ri�) a pocet
v rak�skej oblasti v posledn�ch bohat�ch zamestnancov alebo ciastocne dom�cich
30 rokov, ktor� m�me s mnoh�mi dal��mi a medzin�rodn�mi sponzormi (napr. Hans
Publik�cie a n� obr�zok dvoch objektov Adam II. princ z Lichten�tajnska/Vaduz) im
zv�zky "Br�ny do podsvetia" a
"Zapecaten� spolkov� �t�t �tajersko (Rak�sko) Wie
Underworld" v poslednom desatroc�
medzin�rodne objavenie ranej megalitickej kult�ry
prezentovan� �irokej verejnosti. v predalpskom regi�ne strednej Eur�py
Prostredn�ctvom mojej predch�dzaj�cej v�ucby na s viac ako 900 archeologick�mi
objektmi
Univerzita Karla Franzensa v Grazi to som bol ja (perforovan� kamene, menhiry,
kamenn� osadenia a
mo�n�, desiatky rokov stovky hod�n
podzemn� such� kamenn� m�ry resp
podoblast archeol�gie bli��ie k
�krytom), ktor� za tri desatrocia lan
priniest, kto mapuje a pracuje s podzemn�mi zariadeniami ger ter�nne pr�ce
a n�lezy v nich obsiahnut� sa dali
oddelit. (obr. 2 a� 4) Vybran�
nahraden� "jaskynnou archeol�giou". My, ktor� sme objektmi tejto megalitickej
kult�ry, t�m
je meno mojej man�elky Ingrid a zastupoval som vedecky podlo�en� �daje TCN
u� mnoho desatroc� zast�va n�zor, �e
pr�roda (TCN = pozemsk� kozmog�ny
jaskyne a in� podzemn� zariadenia
obsahuj�ce nuklidy) star�ie ako 10 000 rokov! Okrem toho
skutocn� "arch�vy ludsk�ch dej�n", ktor� sa n�m podarilo vo v�chodnom �tajersku
s�. V t�chto dutin�ch je v�etko, co
je objavovanie a sk�manie alebo cast
sa zachovalo, povrchovo m�dre vedeck� spracovanie o
800 podzemn�ch zariaden�.
Navy�e sme mohli
Lokaliz�cia miest op�san�ch v texte je e�te star�ia a ciastocne zn�ma
Vysok� kult�ra v Podunajsku
1 ... dopredu 10 ... . podkr�ok
2... P�llau 11 .... Kalwang sk�mal desatrocie
3... Miesenbach 12.. . Klosterneuburg
4... Stubenberg 12 .... Kahlenberg vedecky
5... Hnev 12... . Bisamberg
6 ... Riegersburg 13... . Edit Sebenstein. (obr. 5)
7... Soelk Pass 14 .. . Wartberg
8... Glattjoch 15. Mannersdorf V�etky tieto v Zwi
9... Pols 16... odkvapov
zn�my po celom svete
dosiahnut� �spechy
urobme si vlastn�
minul� intenz�vne
sk�mat dalej. na
ned�vny v�sledok
v�sledky boli z
n�m v�ak len �ryvky
v tejto knihe nikdy nie je m�dry

nap�san�, preto�e aj oni
by bolo rozsiahle
ale hodit v�sledky
nespocetn� mno�stvo zauj�mav�ch �ien

Obr. 1 Mapa Rak�ska u� d�vno v d�sledku er�zie (= mechanick� g�n. Na to u� m�me
nejak�
s t�mi miestami, ktor� v vplyve) alebo kor�zii (= chemick� A dostat
konkr�tne odpovede, ale v
Text knihy spom�na rieku) by sa rozpadol na prach alebo by sa dal dalej sk�mat
podla detailov. my
bude. samotn� ludia boli znicen�. po�iadajte o pochopenie, �e v �peci�lnych
pr�padoch
Z d�vodov ochrany �dajov sa n�
v�skum nezameriava na v�etk�ch lud�
v�skum prebieha po celom svete u� viac ako rok
ako p�t desatroc� vo vy��ie uvedenom k�n.
"jaskynnej archeol�gie", o ktorej budeme hovorit v jednom z na�ich v�skumn�ch
projektov
kontinentoch na�ej plan�ty (Afrika,
Ame je to starod�vna rezonancn� alebo kamenn� technika
rika, �zia a Eur�pa) a aj u n�s s
energeticky riadenou frekvenciou
Vlast Rak�sko s lokalitami v
rozmedz� Hertz alebo Kilohertz
m� zviera, co je z vedeck�ho
hladiska . (obr. 6) Boli sme na zaciatku, predt�m
s� jedinecn�. (Obr. 1) Tak sa n�m to za t�ch viac ako osem rokov podarilo, velmi
skepticky, preto�e sme
10
�vod
Obr. 2 Dve pravek� datovan� TCN

Menhiry so sekund�rnym vrtan�m otvorov
nedaleko mesta Rabenwald v �tajersku.
Obr.
4 Datovan� pred
Obr. 3 Such� kamenn� pr�stup do historick�ho lomu
teraz zaplnen� �achta pri Masenbergu v
na Rabenwaldkogel, �tajersko. Severov�chodn� �tajersko.
11
�vod
pre op�tovn� v�skyt anom�li�

v podzemn�ch zariadeniach zatial �iadny
rozumn� vysvetlenia, ale iba ver
�abl�ny predpokladov. Jednotliv� predstavitelia
Cirkev n�s vdacne podporila
v posledn�ch rokoch a dal zodpovedaj�ce
zodpovedaj�ce odkazy na starovek� znalosti obsiahnut� v Kir
sa uchov�vaj� arch�vy.
Tieto stopy niekolkokr�t vybuchli
n� vlastn� �zky vedeck� kor
v ktorom pou��vame na�e analytick�
Sp�sob myslenia a dogmaticky dan�
referencn� hodnoty s� zachyten�. Ale toto bolo
proces ucenia, ktor� bol potrebn�
n�sledne archeologicky obnoven�
N�lezy, ktor� sa n�m podarilo znovu objavit
lep�ie pochopit. t�m mysl�m
my v�etky tie artefakty, ako sa to pravdepodobne t�ka
V s�casnosti 60 000 rokov star� kovov� predmety
st�le "neurcen� d�tum", ktor�ho
Zliatiny �eleza a mosadze boli obohaten� o n� hlin�k. A Obr. 6 Meranie frekvencie
minulosti ciastocne s vy�e 42 percentn�m procesom, ktor� aj dnes len s vysok�m v
podzem�
technick� �silie je mo�n�. Alebo rastlina.
Obr. 7 P�smo so symbolmi pravdepodobne rovnako star�ch kamenn�ch p�siem
Donauschrift na zadnej strane a rytiny ch�baj�, pozri kapitolu 5 zo s. 165, ktor� s
na prednej strane z neurcit�ho dunajsk�ho p�sma a vysvetluj�ceho gravu
prehistorick� epocha. s� pokryt�. (obr. 7) Tieto n�lezy s�
13
svetov� unik�t, teda unik�ty, ktor� maj� po prv� raz

niekolko kusov dreva zo zemn�ch stajn�
datovan� znak p�sma Vinca na tel 14C, anal�za uhl�ka
100 percent neodvolatelne potvrdzuje a testuje a dospel k hodnot�m medzi t�m
mo�no na rozl�tenie dunajsk�ho p�sma 9. a 16. storocia, teda ten
m�e prispiet. To znamen�, �e sme to tu prip�sali stredoveku a novoveku
s najstar��m zn�mym p�smom na n�s . Potom sa
predpokladalo, �e z
rem plan�ta mus� urobit! Tieto kamenn� dosky maj� v
podstate za n�sledok osvetu
s� porovnateln� so sl�vnou "dobou kamennou" z rastl�n by sa dalo odvodit.
von Rosetta", fragment�rny kamen , ale prehliadol sa
fakt, �e tento d�tum
st�la z Egypta, ktor� bola v roku 1799 zre�taurovan�
len ako n�vod na minim�lny vek
bol objaven� a prispel k rozvoju lesov, ktor� boli v
tom case druhorad�
c�slovanie hieroglyfov! do zemsk�ch stajn� clovekom, zvieratami
Ale ako sa n� domorodec alebo pr�roda (napr. z�plavami)
Vlastne v�skumn� projekty, ktor� n�m priniesli od r.
Cel� t�to staroba
uchvacuje ta u� desatrocia? V skutocnosti v�ak zvierat� oznacuj� obdobie pou��vania
nepozoruhodn�, preto�e som nechcel, aby m�j Stu �iadny
d�tum p�vodu pr�slu�n�ho syst�mu
nav�tevoval Karl-Franzens-University in! Okrem toho sa tak�to v�sledky vztahuj� iba
na
Graz v kontexte mojich predn�ok, ako ten datovan� objekt a pre nic in�.
Od 15. storocia zacali ludia
"Schratteln", tak sa zem ust�li v
Zap�san� stredovek, na objedn�vku Kir

ich cielene zavriet alebo znicit
(porovnaj kapitolu 1 zo s. 30 a kapitolu 3 z
str. 84). Dokonca aj v cirkevn�ch k�znach
Veriaci �iadali, aby diery dali na svoje
pozemok naplnit. (B�ckl 2015)
Tu
s� zmysluplnej�ie tie archeologick�
si�nske n�lezy na z�klade n�lezov od Rimanov

doby a mlad�ej doby kamennej (= neolit) a�
sp�t
do star�ej doby kamennej (= paleolit).
m�e
dosiahnut. (Karner 1903, Cierny
fischer 1990/1993, Kusch 2017, Kos 2017)
Ale dokazuj� to aj tieto n�lezy
len ked clovek nav�t�vi zemsk� stajnu
m�, ale n�lez v �iadnom pr�pade neposkytuje inform�cie
o tom, ked miestnosti podzemia
rastlina bola vytvoren�! (Obr. 10 a 11)
Najm� preto, �e dnes je e�te ciastocne zaplnen�
Obr. 8 Archeologicko- u� spom�nan�, jaskynn� archeol�gia bli��ie pr�stupy z
ludsk�ch odpadkov je likvidovan�.
Paleontologick� prinesenie a tak sme nav�t�vili nejak� archeologick� sedliacke
obyvatelstvo spom�nan�
Pri vykop�vkach sa z logicky zauj�mav�ch n�lez�sk jaskyne a orga n�s t�chto miest
naz�vaj� "crepinov� jamy". Toto
Univerzity v Grazi a niekedy aj s renomovan�mi boli casto v stajniach, v suter�ne
resp
Vieden v Leopoldine kolegov v mene univerzity v Grazi vedla domu a tie� dalej
jaskyna, �tajersko. a Vieden niekolko n�ucn�ch vykop�vok v H�h der Wiese a v lese.
len. (Obr. 8) Ked som bol so svojou skupinou, teraz vieme s istotou len jednu vec,
�e
raz nav�t�vil Erdstall, pri�iel k najstar��m podzemn�m zariadeniam v Eur�pe
zauj�mav� ot�zky �tudentov v praveku
ma oslovil, o com som najsk�r po term�ne "neurcit� cas
musel prem�lat. pl�ca" boli vytvoren�. Teraz bude tu
Vo vtedaj�ej diskusii sa chystala jedna vec, a to
prin�a vek t�chto podzemn�ch zariaden� , ktor� nie
v�etky Erdstallanlagen alebo tunely
g�n, ktor� bol mylne oznacen� za pravek� asi pred 30 rokmi! Existuj� tie�
Obr. 9 (vpravo) chodba v�eobecne spojen� s vrcholn�m stredovekom neskor��mi
k�piami, ktor� v�ak nie s� ener
priechod v zemi stabiln�. (obr. 9) Preco getick� podmienky star�ch rastl�n
Vockenberg, v ktorom to tak bolo, je naplnit v�klad, preto�e znalost zriadenia
V�chodn� �tajersko. Prip�san� v�skumn�kom Erdstall, ktor� stratili jeden alebo ich
pou�itie v modernej dobe
14
10 Mosbacher-Fels- a ako sa dozvieme v kapitole 1, potvrdzujeme v niektor�ch

pr�padoch dokonale
gang vo Vornholzi, ktor� mohol byt zlikvidovan� cirkvou. Ale ako by sme sa mohli
ucit
trhov� mesto Vorau. Ak m�te predstavitelov cirkvi a niektor�ch spom�nan�ch v
pr�behoch
�tajersko. g�nov� vedci by chceli verit, �e udalosti sa odohrali len pred
niekolk�mi stovkami rokov
tieto rastliny s� s�castou velmi star�ho, a preto s�, aj
ked s mno�stvom pr�ce
celosvetov� energetick� dopravn� siet a casov� n�klady, ktor� s� zvycajne lahko
overiteln�. Okolo
ktor� e�te v stredoveku fungoval, ale pribli�oval sa k
t�mto p�vodn�m zdrojom
bol potom systematicky nicen�. pr�d, cesticky bolo treba vy�liapat
Nie je v�bec prekvapuj�ce, �e nie v�dy bolo lahk� sa s t�m vyrovnat.
v Rak�sku tolko nezn�mych pr�behov, preto�e tieto
historick� casto "mizn�".
jednoznacne mystick� miesta. V�c�ina p�somn�ch dokumentov po zverejnen�,
Trad�cie poch�dzaj� z modernej doby dost�vaj� nov� zadanie a s�
a ciastocne maj� svoje korene v strede - potom sa zrazu u� nedaj� n�jst. ale
star��ch alebo v e�te star��ch obdobiach. Preco, chvalabohu, existuj� n�hody, teda
kto
m�eme to povedat? Preto�e sme v po�adovan�ch inform�ci�ch pripadaj� len na v�s
dobr�mi priatelmi za posledn�ch osem rokov a v najpriaznivej�om pr�pade doplna co
a priaznivci dostali inform�cie, ktor� predt�m ch�bali. Alebo vedie do jedn�ho
alebo v star�ch p�somn�ch dokladoch obhliadka �plne nov� nezn�ma oblast, ktor�
potom
mohol urobit to verejne nepr�stupn� krok za krokom a
vediet
Obr. 11 (vpravo) Niektor� z t�chto dokumentov musia byt spracovan� vedecky.
Tomp-Felsgang, Reinberg korene alebo p�vod tak�ch star�ch Av�ak s tak�mi
inform�ciami
nedaleko Vorau, �tajersko. mystick� rozpr�vky, ktor�ch obsah si v�dy vy�aduje
opatrnost, preto�e
16
Obr, dokument 12 zr�can�n hradu �no v niekolk�ch pr�padoch n�s ludia podporili aj v
nasleduj�com case.
Waxenegg bl�zko k popisu konkr�tnych udalost� a miest, dostali sme sa daleko za
relat�vne kr�tky cas
trhov� mesto Anger; ale v t�chto dnoch sa casto menilo viac ako 10 000 e-mailov z
cel�ho sveta, listov a
�tajersko. podmienky m�u prevl�dat. To m�e obsahovat zauj�mav� inform�cie.
zr�can� hrad, zb�ran� alebo zdevastovan�
padl� kostol, opusten� kl�tory, b�val� ot�zka, preco sme kv�li jedn�mu v knihe
Templar Commanderies a Hermitages vydali Sealed Underworld
alebo Huben zrovnan� so zemou, ne�kodn� k�pia star�ho dokumentu
Tak�e star�ie farmy, a tie� ohrozen� j�nom z roku 1580? Toto
Len jeden, ktor� si objednala cirkev, ukazuje , �e sa
zmenilo vyrovnanie
alebo nadstavby pozemkov pocas deviatich rokov
bytie. (Obr. 12) Ka�d� hodnotenie by malo vyplnit kilometre podzemia
v�dy treba brat do �vahy, �e tie zo z�vodov pod star�m
mestom Klosterneu
skor� s�casn� realita nemus� byt burg (Doln� Rak�sko) so
st�tis�cmi
mus� byt toto�n� s t�m v minulosti! ton materi�lu v ranom novoveku.
C�m hlb�ie ideme v r�mci n�ho v�skumu , tieto dutiny
boli identifikovan� tis�ckami
gen prenikol do tohto zabudnut�ho sveta, rokmi overiteln�ho nami nezn�meho
t�m zauj�mavej�ie boli v�sledky a bytosti umelo vyroben� zo
skaly
hlavne fakty! Zacalo to pre n�s rezom a pokracovalo v
podzem� tis�crocia
tri star� mapy a star� k�pia r�znych kult�rnych epoch
cloveka
p�somn� dokument z novoveku. Pou�it� hist�ria heitov. Co by tu malo byt pred
N�crt pl�nu bol utajen� nedaleko mesta Vorau, aby bol verejn�? ako to
1970 v delovej guli (Hohlbodenge je v poslednom odseku
tohto dokumentu,
z�ber) v krove star�ho statku zo 16. storocia:
objavil. (Obr. 13) Tieto dokumenty "... Zvl�t treba dbat na to, aby
n�m umo�nil pr�stup k Schrattelnu (= stredovek� podla kostola
nezn�my, no mimoriadne fascinuj�ci v�raz pre zemsk� stajne,
pozn
zamurovat nov�ie dejiny cloveka ser) a chodbu dvakr�t a
Ness. Bolo pote�uj�ce vidiet, kolko stoviek nech�balo. heid-
18
�vod
v�klenok modloslu�obn�cky zlovestn� cernoch

Stone m� byt prenajat�, �e jeho pr�vomoci
nepri�li do kontaktu s blatom
mu�i vedia, �e dobr� pr�ca by mala byt od jedn�ho
Tucet str�cov pozrelo do oc� a ludia daleko-
konat. 12 A. Boh zomrie
hodn� prehlad. "
(Kusch & Kusch 2014)
Ked si prec�tate tento �ryvok, pochop�te

len dva na ka�d�ho racion�lneho cloveka
Ot�zky: Preco by malo podzemie
Rastliny doln�ho mesta Klosterneuburg
dvojit� steny a dokonca aj po
Zasyp�vanie vodami Albrechtsba-
ches by mali byt vycisten� a preco
v tom case "dobr� pr�ca" tuctu
sledoval str�e a dr�al lud� v dialke
stat sa? Toto n�m velmi pripom�na
aktu�lne podmienky v Rak�sku a
Nemecko, kde prebieha podla nov�ho z�kona
prieskum podzemia
Rastliny a v poslednom case aj tie z pr�rody
jaskyna pre vedu a verejnost
schopnost je obmedzen�! Kde tie�
niekedy sa st�va, �e v kontexte
nov� projekty b�vania archeologick�
Materi�l, ktor� pri sp�tan� Baugru
13 Star� mapa z�kladn�ch a z�kladn�ch ciar
mo�no nahl�sit a z�skat sp�t. A to od augustini�nskych kanonikov z Vorau v
�tajersku.
stavebn� sutiny u� nie s� na tom ako kedysi
miesto hav�rie, ale ned�vno v skale
mlynsk� pozemky, ktor� s� tak�m cenn�m kult�rnym bohatstvom
nen�vratne znicen�!
T� ochrana pr�rody a kult�ry na Natur
jaskyne a umelo vytvoren� podzemie
dianov� rastliny v mnoh�ch pr�padoch absol�tne
je potrebn�, nikto nepochybuje! Potom
no sme spolu u� desatrocia a tie�
dnes e�te bez v�nimky na ochranu a
Z�chrana podzemn�ch objektov a
kult�rne hodnoty v nich obsiahnut� pou�it�!
Preto�e si mysl�me, �e to tu m�me
s posledn�mi "M�zeami ludskosti
schichte", ktor� vych�dzaj� z n�ho
sa nach�dzaj� plan�ty. Ak v�ak dnes tie
Profesion�li, ktor� to uzatvoria
podzemn� miesta a niekedy degenerovan� z�kony alebo paragra Obr. 14 Ocarina
vykonali tak, aby boli chr�nen� a predov�etk�m br�nili byrokracii (flauta plavidla)
pred
a to aj so z�konom schv�lenou ochranou na�ich kult�rnych hodn�t a kryt�m Erdstall v
Niederi
Ak m�te povolenie na vstup do t�chto miestnost�, niektor� veci s� �myseln� alebo
ne�myseln�! Rak�sko.
potom je nieco zle! Kedy a kedy sa pod�vaj� spr�vy o n�lezoch vl�dnym org�nom
v na�ich �t�tnych a feder�lnych �radoch zvycajne dostanete
vl�da neodpovie na telefonick� dopyt. Tam, kde je podzemie
zodpovednost v�c�inou prehadzovala tam a sp�t rastliny, kde sa nach�dza pravek�
n�lez
ben, preto�e "nikto" neriadi a odvahy boli zachr�nen�, v niektor�ch pr�padoch
nakr�tko
robit konkr�tne rozhodnutia. Ktor� sa potom zabet�nuj�, vyplnia alebo zasyp�
19
Obr. 15 Augustini�nske r�padl� s� ciastocne odstr�nen� a znicen� v d�sledku druhej

svetovej vojny
Chorherrenstift Voran nemaj� len dominantn� ekonomick� z�ujmy. Dostal n�s aj b�val�
prepo�t
severov�chodn�ho �tajerska. pr�tomn�! pera po zverejnen� objektu
Bandes vy�etroval "Zapecaten� podsvetie" na jesen u� niekolko rokov
niektor� zahranicn� skupiny Keller a Erd v roku 2014
�stne ozn�mili, �e �no
stajne v Dolnom Rak�sku a ved� tam jedno poschodie spr�stupnen�ch podzemn�ch
chodieb
Pod kotercom by sa mali nach�dzat cielen� archeologick� vykop�vky, ale nikto
n�jden� cez. V niektor�ch objektoch je k nim povolen� pr�stup. (Obr. 15)
hlinen� dychov� n�stroje, "ocariny", vtedy sme toto e�te
nemali
n�jden�. (obr. 14) Toto bolo velmi drah�, ale dnes si mysl�me, �e to vieme
Peniaze a tu treba nechat ot�zku, preco je to v niektor�ch pr�padoch potrebn�.
kto sa o to zauj�mal a financuje.Napriek tomu n�s podpor a financuj
alebo podporili tieto vykop�vky? na�tastie niektor� bratia z
Ch�baj� aj spr�vy od cirkvi ci jej ofici�lnych
predstavitelov, napr. Am
verejn�! Pre n�s s� tu len augustini�ni kanonici z Vorau a
jedna ot�zka, preco v�etko �silie v Klosterneuburgu pre n� v�skum
je operovan�? Navy�e to trv� u� viac ako desatrocie.
Boli sme my
ren len pekelne klamal na zaciatku historick�ho rozsahu
si uvedom�, co je napr�klad v suter�ne a preto�e sme
jednoducho vzadu
podzemn�ch chodb�ch Klosterneuburgu ch�bali z�kladn� znalosti. Pr�stup k tomuto
v Kritzendorfe alebo na Bisam-, Leopolds- ale maj� aj v�c�inu knazov, mn�chov
alebo Kahlenberg v oblasti Doln�ho Rak�ska a duchovn� pracovn�ci cirkvi,
alebo v oblasti Vorau v �tajersku, preto�e po st�rocia
to Wis
S pozdravom. Tak�e napr. B. v recenzi�ch o sen nielen pred verejnostou, ale
Ilustrovan� kniha faktu "Br�ny do podsvetia" im tie� nezostala utajen�!
vymyslel hodnovern� pr�behy, alebo aby som uviedol in� pr�klad,
ako je to, �e priechody pod tak st�le vyu��vaj� �radn� org�ny
Stift Vorau neexistuje, hoci tvrd�, �e je historicky
zdokumentovan� a aktu�lny
existuje niekolko ocit�ch svedkov, ktor� na�li chodby
nad existuj�cou "dolou 12 apo�tolov" v Klose
vst�pil, videl a po terneuburgu u� mnoho rokov neexistuje. V inom
20
�vod
Verzia hovorila o such�ch kamenn�ch m�roch v stovk�ch n�lezov zo v�etk�ch cias ep

ani t�to pivnica neexistuje, len ju trochu zriadime, kde je vela najmlad��ch
n�lezy s� vystaven� na pretiahnutom pred stenami pivnice .
desat pl�tno alebo malovan� Zauj�mavostou je aj fakt, �e
Projektor na nom premietal kamene a vela vec� oba domy, pod ktor�mi s� dodnes
in� viac. (Obr. 16) To siaha od odkryt�ch priestorov apo�tolov '12
ofici�lne zov�eobecnuj�ce vyhl�senie "Es Zeche" sa uva�uje u� desatrocia
pod star�m mestom nie s� pivnice" v Anfra mal ochrany, ale bez pochopenia
g�n na e-mailoch, k�m majitel nebol preuk�zatelne falo�n�
Hist�ria samozvan�ch "Jeho domovy v roku 2013 naraz zru�ili.
torikov" alebo "odborn�kov", ktor� s� ofici�lne v Gut- O tomto v�ak nebol
informovan�
po �sme, v novin�ch sa o tom dozvedel a� v r�mci svojho telef�nu Obr. 16

Architektonick�
tlacenej a tie� v telev�znej n�lezovej spr�ve koncom roka 2014.
pohlad bol publikovan� v Nemecku u� dve desatrocia vedie majitel, ktor� vy�tudoval
v
s�. A to, hoci u� viac ako desat rokov medzin�rodne uzn�van� biochemik a "dolna 12
apo�tolov",
ofici�lne m� stovky n�lezov, niektor� s� aj uzn�van�mi stavebn�mi odborn�kmi,
Klosterneuburg,
prostredn�ctvom zamestnancov Bundesdenku pri odkr�van� pr�c v jeho pivnicn�ch
priestoroch v Dolnom Rak�sku. Dvaja z
samotn� malamtes (= BDA), zachr�nen� na mieste cez murivo dvoch vy��ie uveden�ch
troch pokracovan� chodby
boli postaven� a obdobia od neolitu, siahaj�ce a� do stredoveku, boli cerstvo
murovan�,
aby bolo mo�n� odvodnit domy od doby bronzovej a r�mskej a� po s�casnost.
Vlastn�kom v pravej ulicke je ona
telalter na z�klade z�skan�ch n�lezov uv�dzal archeologick� n�lezy ako p�vodn�
v�plne
porasty s� archeologicky �plne dolo�en�. Ide o Feder�lny pamiatkov� �rad.
Nasledoval rok 1580.
kontrolovan� niekolk�mi zamestnancami BDA repliky r�mskeho
schen fond (mal� n�doba) vyr�ban�, BDA a stavebn� �rad s neust�le nov�mi
zakryt miesto pobytu origin�lu .
ern. Tak�e si bol vedom� d�le�itosti tohto. Toto op�t ponech�va vela ot�zok
nezodpovedan�ch,
Miesto je velmi dobre zn�me! Navy�e, preto�e presne v obdob� od pam�tn�ka
vlastn�ka na viac ako 10 rokov v troch zo stavu osloboden�ho od ochrany
podzemn� miestnosti s�kromn� m�zeum s dal��mi tajomn�mi udalostami,
21
19
Radargram nameran�ho vyhodnotenia Obr
cie. Zobrazuje �achtu hlbok� viac ako 60 metrov
v "12 Apostel Zeche", Klosterneuburg.
Obr. 18 Geo-pozemn� radar - menovite, ktor� m� majitel v tomto case zapnut�.

Hl�sili sa dal�� potenci�lni kupci
meranie v izb�ch raz z cel�ho sveta ponuka n�kupu pre svoje z Ameriky, Nemecka,
Lichten�tajnska,
12 apo�tolov v oboch domoch. Vatik�n vytvoril Rusko, Chorv�tsko, Slovinsko, Ju�n�
Afriku,
bana", Klosterneuburg. zaciatok so �iestimi ponukami z Bl�zkeho v�chodu a Araba
Bratia zo �panielska, severn�ho Talianska, vesm�ru a
tie� velk�ch rak�skych priemyseln�ch odvetv�
Alb�nsko a tri z kl�torov v Rak�sku. elle alebo
realitn� makl�r
Ked sa sp�tal "PRECO", bolo mu povedan� , aby k�pil
dva domy.
zdielali, �e nie kl�tory ani reholn� bratia , dokonca
ani "slobodomur�ri" nechceli "ubytovnu" v
ktor� chceli domy k�pit, ale ktor� si zriadili pivnicn� miestnosti.
" Sv�t� stolica" v R�me. Potom nasledovalo niekolko n�kupov
ponuky z niekolk�ch velk�ch bansk�ch jedlov�ch �tokov
na majitela a n�s, boha
Mu�i z USA ako Hallybur- vdaka priazniv�m okolnostiam nie v
ton (= NATO), Rio Tinto (= ROTHSCHILD) bolo �spe�n�
pl�novan�m sp�sobom
ua, pricom jedna z t�chto spolocnost� po desiatej (obr. 17)
Odmietnutie ponuky pivnicn�ch priestorov V roku 2020 potom k�pil Srb
do extr�mne vysok�ch rocn�ch platieb neobmedzene pravosl�vny kostol dom na n�mest�,
chcel prenajat, aby sa tam nedekla v bezprostrednej
bl�zkosti "12 Apo
vykon�vat v�kopov� pr�ce v "dole Koen stel ". V tomto
kontexte
do. Majitel a jeho rodina by prihodili nielen jednu,
ale vela �ien
Pocas tohto obdobia bol povolen� pr�stup do jeho suter�nu. Mo�no by sme mohli
polo�it nejak� ot�zky
nie je zmluvne povolen� odpovedat na t�to knihu, podla pr�vnikov, ale mysl�me si
22
�vod
14 000 �tvorcov�ch st�p a najmenej tri

Pop�san� podlahy. Ak� celkov�
plocha miestnosti
plocha najmenej 42 000 metrov �tvorcov�ch
podzemn� komory a tunely ent Obr.
20 (vlavo) �tyri
by hovoril. To by mohol 2019 a 2020 metrov vysok� kamenn� m�r
niekolk�mi geo-pozemn�mi radarov�mi meraniami v stlpe vo velkej sieni
potvrdit v podzemn�ch miestnostiach. "dola 12 apo�tolov"
(obr. 18 a� 21) Z�vod sa pohybuje minim�lne v Klosterneuburgu, ktor�ho
do hlbky nad 50 metrov a presahuje minim�lny datovan� vek
medzi mnoh�mi domami na n�mest�. Co predstavuje 6200 rokov.
dnes odkryt� podzemn� miestnosti
len o nieco viac ako 1 500 Qua
plocha prietokomera a maj� 24 neotvoren�ch
pokracovania! Toto je sotva
desatina prv�ho poschodia alebo ch�ba
97 percent cel�ho syst�mu.
Odkial m� archiv�r inform�cie?
nie? A predov�etk�m, ktor� "podsvetie" je
myslel tu a co znamen� toto slovo?
Znie to velmi "tajomne", ked tento v�raz
v takomto kontexte
�e hlavn�m d�vodom t�chto udalost�

aj v bud�cnosti hmloviny
temnota zostane prepleten�! Tu by malo byt
ka�d� racion�lny clovek s�m ako bude. Priestor so stredov�m stlpom, perfor�cia
obr.21
V�dy sa p�tam len jednu ot�zku: Preco a sp�t v roku 2012 pocas rozhovoru s hr�bkou
1,8 metra
preco je tak� velk� umel� skaln� doska na medzin�rodnej �rovni op�san� archiv�rom
kl�tora?
Zvonku sotva postrehnuteln�, v skutocnosti existuje, ale v tom case to bolo s�casn�
medziposchodie
na stenu? plnen� vy�e 440 rokov a od cias stlpovej �achty.
Tu by mohla objasnit pozn�mka s�casn�ho vlastn�ka, ktor� e�te nie je odborne
zverejnen�
Augustini�nsky zbor, ktor� zomrel v apr�li 2014 . To sa podarilo a� o �est rokov
nesk�r
P�n Univ.-Prof. NDR. Floridus-Helmut rok 2018. (obr. 22) Horn� cast
R�hrigovi mo�no pom�e, archiv�r DDr. r�rkov�
po jeho smrti inform�cie majitelovi previsnut� ako palma v obale
a dalej vault nemeck�ho vedca ! Odkial ich vlastne archiv�r z�skal
bolo to, �e "12 Apostel Zeche" �dajne pozn� vedomosti, preto�e zomrel v roku 2014?
m� priamy pr�stup do "podsvetia" On s�m m� tento 18 metrov dlh�, nad
a cenn� kni�nica pojme miestnost so ��rkou 7 metrov a v�kou 4 metre
sa hovor�, �e je to �sek z Verganu a Pilier nikdy neviden�. pop�sal preco
ludstva je zaznamenan�! Pridal aj sedem pr�stupov, ktor� s� okolo
tie� vedel o rozsahu hornej casti t�chto stlpov s� usporiadan�, a podobne
Presne poznajte priestory, ktor� pou��va "Pr�stup do podsvetia" vo vn�tri stlpa!
23
Obr. 22 Pohlad na a
S�la v 12 apo�toloch
Zeche, st�le ten
p�vodn� vyplnenie
16. storoc� v
ukazuje pozadie. V tomto
s� vpravo a vlavo
spadnut� casti stropu
rozpoznateln�.
Tento pr�stupov� otvor sa otv�ra do dvojitej steny

3,5 metra postaven� zo such�ho kamena
priemer stlpa je 0,8 metra �irok� a
viac ako dva metre vysok�! Priechod 1,2 metra

vn�tri bola r�rka meracej �achty
�plne naplnen� a� do hlbky 9 metrov. na
dne�n� �achtov� dno je vrtan�m
obsaden�, 1,8 metra hrub� skaln� doska, pod
co pravdepodobne hriadel, podla geo-
Pozemn� radar, hlbok� viac ako 60 metrov
pokracuje bez konca. Pod touto skalou

Podla laborat�rnej spr�vy by jedna vrstva mohla
Kokosov� vl�kna, v s�casnosti st�le nezn�me
Pevnost, na vrtanie. Ak� siln� je tento
evidentne umelo vlo�en� hriadel

z�ver e�te nie je stanoven�
bude. Nad tento stupen by mohol
kr�sne opracovan� kamenn� schod Wen

deltreppe byt obnoven�, rozmery
presne priemer r�rky hriadela
je ekvivalentn�. Mo�nost, �e existuje
tocit� schodisko v oblasti hornej �achty
bol zamurovan�. Ako cisterna bola t�to
vertik�lny hriadel nepou�iteln�, preto�e
nem� pr�tok vody a �lo�n� priestor
m�.
Podla vyjadren� archiv�ra
NDR. Floridus R�hrig mal t�to inform�ciu

zo
stredovekej latinciny
desat vtedy zhotoven�ch rukopisov
st�le v arch�ve op�tstva Klosterneuburg
Obr. 23 Zlomok �alt�ra historick�ho p�dorysu mesta Tresor a ulo�en� desiatky rokov
Jeruzalem (asi 12. storocie). (Zdroj: Koninklijke Bibliotheek, prelo�il ho. Ni��ie
Holandsko) by mali aj dokumenty "templ�rov".
24
�vod
n�jden�. Tieto v�ak boli po

jeho vlastn� vyjadrenia v posledn�ch dvoch
Desatrocia poslan� do Vatik�nu v R�me
a niektor� jeho casti inde v Klosterbi
kni�nice Rak�ska a Nemecka
zabezpecen� alebo uchov�van�. Vtedy zavolal
aj miesta, kde s� dnes. do
vtedy sme e�te netu�ili
o rozsahu jeho vyjadren�, mal
ale coskoro sa bude ucit lep�ie!
Pre n�s boli tieto vysvetlenia a
Inform�cie zauj�mav�, ale v niektor�ch
Pad� len velmi ta�ko alebo v�bec
vykonateln�. V�dy to bola len ot�zka pre n�s
d�le�it�, na akom z�klade a ak�ch skutocnostiach
tieto cirkevn� in�trukcie s� zalo�en� resp
jednoduch�ie povedan�, co origin�l
sp�tac� d�vod pre dne�ok
veden� vehementn� glob�lne uz�very boli zlikvidovan�. (obr. 25) Na obr. 24 je
rytina des
z podzemn�ch zariaden�. Za posledn�ch sedem rokov m�me �irok� mapu Jeruzalema
N�pisy a rytiny obradov chr�mu na tehlovej stene v
v minulosti sa mohli dostat aj na viacer� miesta. A "12 apo�tolov Zeche" v
" 12 Apostel Zeche" n�jden� a dokumenty m�u tie� preuk�zat v tejto veci,
Klosterneuburg.
byt zvieratom. (Obr. 23 a 24) Bol n�vrh z�kona, �e ran� ciny cirkvi tie�
v stredoveku z�kladna ci �tocisko najv�c�ej krycej oper�cie cloveka
miesto templ�rov a tieto patria do li�ajn�kov�ch kult�rnych dej�n, ktor� v r
Clynazensi�nsky r�d, ktor� sa tam dr�al po st�rocia
zil mal pripojen�? Toto je to, co m�eme urobit! Zd� sa n�m v�ak, �e existuj� aj
tak�
prijat dnes, preto�e niektor� n�pisy maj� st�le tajomstv�, ktor� nikdy nebud�
odhalen�
pouk�zat na to. Aj pr�tomnost by mala!
legend�rneho gr�fa zo Saint Germain
(1712-1784) v domoch na Stadtplatz c.6
a 7 je transport v s�casnosti najstar��m zn�mym, Obr. 25 Malovan� dreven� panel
P�somn� dokument, ktor� s�m namaloval na truhlu patriacu gr�fovi Saint Germain z r
dreven� tabula (1739) a dve z neho z 18. stor. Bola vyplnen� v a
malovan� dreven� steny prepravn�ch boxov, vetracia �achta podzemn�ho objektu v
okolo roku 1750, teda pred viac ako 250 rokmi, tam bol n�jden� Klosterneuburg.
25
Kapitola 1
Starovek� podzemn� rasy
odovzdan� d�veryhodn�mi osobami.

ja
m roku 2017, ked sme pr�ve skoncili
vydanie na�ej faktografickej ilustrovanej knihy "Asiens Ako vedec sa sna�� pochopit
v�etko
Underworld" sme z�skali prostredn�ctvom v�sluchov.
Najm� ked info
Osobnosti so z�ujmom o na�u pr�cu
a dobr� priatel nov� inform�cie. odhaluje nov�, nezn�my historick� obraz,
Tie umo�nili nov� pr�stup k s�casn�mu stavu poznania
ofici�lne ��ren� historiografia zalo�en� veda nemo�n� pravda
na�a vlastn� minulost a �nos ! Krok v�ak vy�stil
n�s v nasleduj�cich rokoch pri �plne m�drom sk�man� dokladov
nov� nezn�my svet. Zlomov� bod ter�nneho v�skumu s ka�d�m prv�m v�skumn�m dnom
potom pri�li o nieco nesk�r s povolen�m nov� inform�cie a ako v skladacke
pomaly vznikal nov� historick� na kontrolu prepisov z
star� aristokratick� spisy, ktor�ch v�bu�n� obsah je v�etk�m, celkov� obraz na�ej
ned�vnej minulosti
co v tejto chv�li vieme o na�ej Eur�pe. Toto nebolo
zn�me nikomu z n�s
veril, �e pozn� nov�iu minulost a publikovan� hist�riu
a� po s�casnost
ciastocne spochybnen�. T�to odhalen� kniha alebo aj vo vedeckej
v d�sledku toho sa o tom v odbornej publik�cii u n�s
v�bec zmienuje to, �e ich je len niekolko
je zn�mych niekolko os�b z cirkvi, ako aj gen. Samozrejme, �e boli
Selekt�vne vybran� okruh znalcov, ktor�ch sa sna��me odhalit skutocn� podstatu
sna�iac sa podlo�it tieto tajomstv� po st�rocia , aby
pokracovali
zachovat alebo neroz��rit skutocnosti tvoriace z�klad obsahu dokumentov
nechat prenikn�t verejnost. Jedin�, kto sa dok�zal pribl�it. (Obr. 26 a 27)
rozumn� vysvetlenie pre to viac ako syn Co nebolo v�dy
lahk�, preto�e viac ako
spr�vanie m�e znamenat len nasledovn�: 500 rokov je dlh� doba a zmenilo sa
sa vela zmenilo aj z hladiska krajiny.
K�m Cirkev m� svoje dokumenty v
t�to
z�le�itost po st�rocia
bezpecne prec vo svojom kl�tore alebo vo Vatik�nskom Ar
dr�an� v chiven, zabezpecenie sa uskutocnilo

v�voj v�bu�n�ch historick�ch rukopisov
z
cis�rskeho obdobia v podobe uzavretia
desatoro v dvorsk�ch, �lachtick�ch a �t�tnych arch�voch
z Rak�ska a Nemecka. A� k�m
len m�lo s�kromn�ch os�b
dodnes len privilegovan� vyvolen� z
o tom r�mskokatol�cka k�ria
inaugurovan�. V roku 2014 sa podla
Archiv�r Univ.-Prof. NDR. Rohrig v Rak�sku

bohat� len dvaja ludia v cirkvi a a
vtedy u� zosnul� Rak�an
Vedec, Univ.-Prof. DR wolfgang
Neugebauer, ktor� vlastn�m vy�etrovan�m

g�ny a odkazy archiv�ra na ne
26 �achta 10. Ked bol niekto upozornen� na z�le�itost ran�ch kult�r.
vstup k niekomu, kto chce nieco skryt, dostat sa z toho ako m�loktor� z�ujemca v
kostole,
pomocou geo-pozemn�ho radaru ak�hokolvek druhu, ekonomick�ho alebo napr�klad mn�ch
Lambert Kar
sondovan� tunel. M� ner (Karner 1903) a far�ra Ludwiga cerpat vojensk� v�hody
kl�c k "moci" vo va�ej ruke! Ale Stampfer (Stampfer 1870) sa u� vyskytol
Presvedcte sa o n�sledkoch pocas 100 rokov
prostredn�ctvom osobn�ho sledovania
t�to z�le�itost a vytvorte si n�zory na spr�vne pr�stupy a
Obr. 27 (vpravo) M�j vlastn� n�zor. z�very. Mohli v�ak urobit len toto
Otvoren� �trbina Ked sa prv�kr�t podel�me o tieto fakty s niekolk�mi dal��mi ludmi.
nedaleko Riegersburgu a star�ch dokumentov Co bolo nap�san� v t�chto star�ch
p�smach
priamo do sveta, ktor� sme pova�ovali za svet 16. storocia, ktor� n�m bol cudz�?
Nasleduj�ci
vedie. aby sa dalo uh�dnut, tak nepravdepodobn� bola citovan� pas�, z ktorej je
�ryvok
Obsah t�chto star�ch rukopisov, ktor� s� �lachtick�m aktom rodiny Wormb/Wurm
28
v AVA (= arch�v vrchnej spr�vy vo Viedni) dnes vlastn� z�ujmy, ktor�ch sna�enie
z roku 1592 a ukazuje, �e uzavretie vchodov do
"Unterirdi
16. storocia vlastne e�te kontakty na schen n�rody "bol.
Tieto �pravy boli
n�rody v na�om pl�ti Tridentsk�m koncilom (1543-1554)
volen� osoby katol�ckej cirkvi a v roku 1550 so s�hlasom oboch
privilegovan� aristokratick� spolocnosti. Tieto
krestansk� cirkevn� bloky a ortodo
star� zapecaten� spisy s� dokumenty, ktor� xen cirkev, zast�pen� lat
rodinn� dejiny �lachticov, ich kon�tant�nopolsk�ch patriarchov Ranuccio
Z�sluhy, n�stupn�ctvo atd. v priebehu storoc� Farnese (1530-1565) a Osmansk� r�a
zahrn�t napriec. Ale s� pochopiteln� .. D�stojn�ci Alkas
Mirza (1516-1550),
ked�e sa t�kali os�b, pre ktor� sa rozhodli, ale v z�pisnici Rady
nie je pr�stupn� �irokej verejnosti! nezverejnen�! Preco je
Ktor� kontakty s� tu v�ak r�chlo vysvetlen�, preto�e v stredoveku a r
vlastne povedan�? Ak� podzemn� obdobie ran�ho novoveku
m� clovek �abl�ny a
s� myslen� n�rody v zemskom pl�ti? Uznesenia poradn�ho
valn�ho zhroma�denia
O co tu vo v�eobecnosti ide? Objedn�vky potom casto
koncili ako k�pie
"Hollow Earth", ktor� �pekulat�vne vyr�ba na internete. zr�ky nap�san� obecn�mi
not�rmi,
je pr�tomn�, tu to nefunguje! Zvycajne chceme ofici�lne z�pisnice zo stretnut�
tu ch�bala historick� cast jedn�ho. V�etky tieto dokumenty boli
pravdiv� a overiteln� minul� 16. storocie odr�aj�ce sa v
stredovekej latincine
Abbo 28 oblast oblasti

z horn�ch rybn�kov
v Kalwangu v
�tajersko.
ukazuj�, �e dnes ako sa p�e v poslednom a v osobitnom

kostolnom archi
500 rokov bolo pr�sne tabu. Uchov�van� po st�rocia. Boli
obycajn�
bol a nie je pr�stupn� cez n�uku ludu, preto�e toto v tej dobe s
R�mskokatol�ci, protestanti a s v�nimkou stredn�ch vrstiev casto nec�taj� ani jedno
ani druh�
Ortodoxn� cirkev a islam s niektor�mi by e�te mohli p�sat.
ignorantsk� podpora politiky vr�tane Od druhej polovice
16. stor
hand derti, ktor� boli presvedcen� o svojej cinnosti,
pokracovali aj v 18. storoc�
z mnoh�ch oddelen� si potom tieto rozhodnutia od duchovn�ch systematicky ber� so
sebou
star� poznatky z pam�ti obyvatelstva Ciastocn� podpora
inkviz�cie (= carodejnice
kerung a historiografia vymazali prenasledovanie)
popraven�. In�tal�cia kostola
alebo vn�torne utajen�! z roku 1233, inkviz�cia
Ako sa p�taj� ni��ie uveden� vety pred kritikmi
cirkevn�ch bratov,
k�pi� zo 16. storocia ich naz�vali "kac�ri", chr�nit
potvrdit cirkev v tej dobe, ako byt schopn�. Medzi nimi boli aj kritici
30

29 Vchod do tunela Obr
k modernej
ta�ba medi bl�zko
Kalwang.
"templ�rskych rytierov", ktor� pred t�m v roku 1226 ihned zapecatili pod
�dajne na z�klade nepotvrden�ch inform�ci� z pozemsk�ch zariaden� je strucne
pop�san�:
pri�iel so skorou n�v�tevou z roku 1592
rasy na na�ej plan�te k obsahu ... Arbogast Friedreich, syn Crescen-
mal. Ako sme pr�ve volali od t�ch dvoch, cia Friedreich, Joanina teta
rocn�ky, tieto Wurmb. ...
posledne spom�nan� udalosti len sedem rokov Medzi �doliami Velkej a
od seba! Stovky templ�rov poch�dzali z Mal�ch rybn�kov Arbogast,
bohom po�ehnan� radi�tor okolo 60. senera
roku 1307 (piatok 13.10.)
lenze
na pokyn franc�zskeho kr�la Phi odhaduje cez meden� �ilu
lipp IV a s podporou kostola tunel v zemi
zast�pen� p�pe�om Clemensom V., vystopovan� a okam�ite dobr� kontakty s
11. apr�la 1314 prenasledovan� a zabit�, preto�e Kamene boli zviazan�,
bola pr�li� bohat� a vdaka svojim vedomostiam z toho mala prospech obaja
sa stal akt�vnym. Dnes m�eme viest jedn�ho, ale 1580
tak� akcia vtedaj�ieho Weltkiru kv�li pam�tn�m udalostiam a
Starost o domnel�
che len ako vedome vykon�van� zab�janie
Spolocn� dobro v�etk�ch zastaven�m
poriadku v mene boha interpretovat, kde intel kontakty
lahostajn� a nevinn� ludia na preru�en� sv�tou Cirkvou, sami
Up�len� na hranici alebo mucen�m v�ak
boli umucen� na smrt. Nesk�r to platilo aj pre horsk� predel v S�lku
z�klad zo 16. storocia pod tamoj�ou starobylou pustovnou
zaciatok honby za nepohodln�mi na zemi
Sanadis za v�etku sp�su napriek nespravodlivosti
zasv�ten�ch od obyvatelstva, ktor� m�
kr�t
Spojenie cirkvi a �lachty sa zauj�malo o to, co je pre nich dobr� v bud�cnosti
"Underworld" o tom vedel a tak lahko to urobil
odsudzovan� ako carodejn�ci, bosorky alebo carodejn�ci vzd�vaj� �ctu Sv�tej r�mskej
cirkvi
a dali sa lahko odstr�nit. Preto�e bude musiet. ..."
ich vedomosti zomreli s nimi! K lep�iemu (�ryvok textu z aktu Wurm:
Pre lep�ie pochopenie ni��ie uv�dzame zdroj AVA)
V�natok z vy��ie uveden�ho
�lachtick� z�kon z roku 1592, v ktorom si zhrnme strucn� obsah �ryvku textu
V tej dobe pr�stup Cirkvi vo vztahu k raz spolu. Hladac miner�lov
31

(= �iaric) mal pri hladan� medi
vyskytuj� v hornom �tajersku
Kalwang vystopoval tunel. (Obr. 28
a 29) Dostal sa cez tento objav
Kontakt s clenmi podzemia
schen lud�, "KAMEN" a v
Epiz�da prev�dzkovala jeho rodinu cez n�s
zatial nezn�me obdobie
Obchodujte so z�stupcami tohto podzemia
lud�. Ako dalej z textu
v�nosov, organizoval v tom case underground
Ludia, ktor� si hovorili "Kamen"
tento obchod, dnes by sme podnikali
povedat spojenie s t�m. Av�ak okolo roku 1580
cirkev tento styk zak�zala. Stoj� Obr. 30 meracie sondy, ak� s� napr�klad v
intravil�ne
�no v texte: von Klosterneuburg by sa dalo n�jst.
"... co je prospe�n� pre rodinu pre oboch
viedol, ale 1580 technicky vyspel� �spechy
kv�li pam�tn�m udalostiam a desiatkam podzemn�ch
n�rodov
Starost o domnel�ch desat, lebo patria �lachte a cirkvi
Spolocn� dobro v�etk�ch, ktor� tie� pomohli transportom t�m, �e ich zastavili. pri
Kontakty n�s vo V�chodnom �tajersku boli umiestnen� podla
preru�en� sv�tou Cirkvou..." Trad�cia v minulom storoc�
Na z�klade toho sa d� predpokladat, �e niektor� roln�ci ho
pou��vali a� do roku 1950
�e v tom case azda cez dlho vyjasnen� predmety, ktor� v hostincoch
Obdobie skutocn�ch obchodn�ch vztahov miestnych farm�rov znova a znova
sa uskutocnilo. Pam�t�me si , �e toalety ukazovali a �asli,
preto�e s� vonku
terneuburg, aj tu bol rok 1580, nezn�my materi�l.
kde podzemn� zariadenia pod To bolo aj v hist�rii domu
spom�nan� a zap�san� mesto v mene vtedaj�ieho �radn�ka .
smerom ku koncu
39. Propstes Kaspar Christiani (funkcn� obdobie "druhej
svetovej vojny", t. j. v Besate
1578-1584) a 40. prepo�t Balthasar (1945-1955) v Rak�sku
Polzman (vl�dol 1584-1596) datoval tieto predmety z ruskej
soldy v auguste
c�nov� kanonie v mene cirkvi ako vojnov� korist (Schleich
boli prepadnut�. (Kusch & Kusch 2014) 1991/1992).
Nie je to n�hoda, preto�e m�eme �st do Klosterneuburgu vy��ie,
prec�tajte si citovan� �ryvok, �e na Anwei wo v rokoch
2018/19 aj s viac ako
33 000 sond takmer dev�t mesiacov
boli preru�en�! Ak� pam�tn� merania, ofici�lne OMV,
neofici�lne
Udalosti sa vtedy otriasli alebo z nemeckej DMT Group, ktor� v r
mo�no e�te sk�r bol sveton�zor Ameriky bl�zky NASA (= CIA),
hotovo
cirkvi za to, �e dostala tak� pr�sne pokyny. (obr. 30 a 31) Preco mat
Americk� firmy sa zauj�maj� o to, co nielen vo vlastn�ch radoch
ale aj v celej Eur�pe pod povrchom v oblasti okolo Klosters
Priestor pri pokynoch �lachty do Neuburgu sa nach�dza? Podla ofici�lnych inform�ci�
v
okam�it� preru�enie kontaktov s tlacou a na internete m�
clovek pod Klosom
"N�rody podsvetia" odovzdan�? V tomto terneuburgu a okol� po rope
Za zmienku stoj� aj pripojenie, ci �iadan� lo�isk� zemn�ho plynu! Av�ak
�e arcivojvoda Karol II. z Vn�torn�ho Rak�ska ohl�sil vyv�aj�ci zahr
v roku 1574 vydal nariadenie, �e technici mohli pou��vat sondy podla
o ktorom sa hovor�, �e je v akejkolvek forme carodejn�ctva
zahrnaj�ceho podzemn� dutiny smrti
pokutu! Ak� casov� n�hoda (!), 30 kilometrov hlboko hladal a na�iel
preto�e s uzavret�m vchodov do stal! Ci je toto tvrdenie
pravdiv�
V podsvet� bolo dost "znalcov", �eny sme neoverovali.
Niektor� z t�chto z�sobn�kov
a mu�i medzi obyvatelstvom, ktor� boli pred rokmi v podzem�
funkciu podzemn�ch zariaden� a z�vodu Bucegi v Rumunsku.
32
Starovek� podzemn� n�rody
Obr. 31 Jeden z
33 000 merac�ch sond, ktor�
v Klosterneuburgu a okol�
bola zriaden�.
To vyvol�va ot�zku, co tu bolo pravdy, podla technikov denne

je. Co tam bolo v roku 2018 a za�ifrovan� cez Nemecko do USA
Naozaj hlad�te rok 2019? Preposlal jeden z niekolk�ch a tam vyhodnotil.
odli�n� inform�cie z obce Pozoruhodn� v�skyt s tra
zamestnancov k obyvatelstvu v decembri gick� odchod nastal u� rok
Napr�klad v roku 2018 boli tieto sondy do minulosti. Vo �tvrtok 11.2.2016
Ovl�danie vianocn�ch svetiel posadil na poludnie fyzik Kuotyryev
mesto by malo sl�it. Co nakoniec viedlo k Artyomovi po telef�ne s dobr�m zn�mym
do oc� bij�ci rozpor, preto�e sondy od n�s v s�vislosti. Tento fyzik
st�l do konca marca 2019 z Kyjevskej univerzity (Ukrajina).
distribuovan� v metropolitnej oblasti alebo bli��ej a na radu d�stojn�ka zo dna
�ir�ieho okolia a boli neust�le zva�ovan� so Spolkov�m pamiatkov�m �radom v Dolnom
Rak�sku
zmena ni��ch hertzov alebo kilohertz archeospeleol�g, zdielal to
nap�jan� frekvencie! "Infrazvuk", ktor� n�s vezme so sebou. Bol v kontakte s t�mto
�radom
cez tieto sondy do zeme alebo o tri mesiace sk�r koncom roka 2015 z
bol vy�arovan�, v konecnom d�sledku vy�stil do v�roby Ukrajiny. sp�tal sa v
rozhovore
niektor� obyvatelia mesta v tom case zistili, �e je tam viac ako 20 rokov
kr�tkodob� alebo dlhodob� �cinky na zdravie v podzemn�ch syst�moch (trasenie resp
Sta�nosti ako bolesti hlavy, nevolnost a tvrdohlavost) na Ukrajine meranie
frekvencie
hnacka. Tie� pri�iel kr�tky g�n, ktor� vytvoril. Ako s�cast jeho
kr�tkodobo pr�li� siln� vibr�cie v domoch, bol sk�man� v dvoch z�vodoch v
aby predmety z pol�c a stolov v jeho krajine bili zlato. A na�iel to
spadol na zem. M�ete to zistit , ak ste v priestoroch
Pocas tohto obdobia sa sonikovalo aj po�kodenie star�ch n�zkofrekvencn�ch a
vysokofrekvencn�ch rozsahov
Stavebn� �trukt�ry v intravil�ne takto vysvetlen� v z�vislosti od syst�mu na
urcitej vy��ej
preto�e t�to zmie�an� frekvencia je zviazan� "infrazvukom" jednorozmern�m
m�u byt ovplyvnen� alebo spusten�. hlavn� maj�k, ktor� zarovn� referenciu
Bol naozaj po podzemnej dutine do dal�ieho podzemn�ho zariadenia tam, �e
chcel vycistit? Odc�tan� nameran� �daje maj� rovnak� skaln� frekvenciu
33
objekt, v ktorom sa nach�dzate. Na tomto zostal necel� t�den (5 dn�).

Sp�sob, ak�m by mohol z t�chto dvoch syst�mov
Klosterneuburg, kde sa v subir
vych�dzaj�c z jednorozmern�ho syst�mu Schallaus dic
nad Kritzendorfom tri
rozlo�en� v priamej l�nii pocas dn� pomocou meran� s frekvenciou
bola orientovan� na z�pad. Z ak�hokolvek gener�tora
na povrchu predt�m
z t�chto dvoch predmetov sa mu podarilo vziat. (obr.
33) Od vstupu do �achty
Hend dal��ch viac ako 20 rastl�n v priamke, na�iel jednu vy�e 700 metrov dlh�
N�jdite Line West. A on podzemnou chodbou, ktor� je v hlbke 60 metrov
na l�nii p�t st�le otvorenej v podzem� pod kopcom
smerom k
cal systems, kde v�ade pou��val "Wei�er Hof." Aj to potvrdil
podzemn� miestnosti pred n�m, c�
Lokalita n�m bola zn�ma aj preto, �e bola na a
N�crt p�dorysu od Dr. Vst�pil Neugebauer

boli nakreslen�. Dalej uviedol
�e
sa zamkla na lesnom svahu hore
2 metre od vchodu do zemnej stodoly
bod
prechodu, elektroma
magnetick� �iarenie v r�mci Ultra

m� zvukov� rozsah. Podla jeho inform�ci�
bolo to 28,7 kh (kilohertz) vzostupne! On
tie� hovoril o 28 000 Bowis EH a na�iel
toto
pozoruhodn�. Povedal, �e bol so mnou
byt spokojn� s v�sledkami merania, ale tieto
najprv treba zhodnotit, co s tromi
mesiacov a� dvoch rokov
by.
Ale aj tak chcel dessel v m�ji
Ben rok po prvej anal�ze �dajov
vr�t sa znova do Klosterneuburgu,
na
dal�ie cielen� vy�etrovanie
resp. Chcel do stredy
17. febru�ra pokracujte v meraniach,
Obr. 32 Historick� rovnak� frekvencie, ale cestovalo sa v nedelu (14. febru�ra)
overra
Rad domov v starom meste na druhej l�nii st�le �tyri otvoren� linky do Madarska,
kde je nedaleko
z Klosterneuburgu. g�n mohol op�t n�jst. V�etci ostatn� z Brennbergbanja (pri
�oprone) jeden
z viac ako 40 identifikovan�ch zariaden� boli n�jden�
podzemn� zariadenia a pod
leje alebo u� nechcel hladat kv�li prestavbe. Zdalo sa, �e sa mu to podarilo
pr�stupn�. byt, lebo letel e�te v noci na Po
Zvl�tny v�ak bol utorkov� priesecn�k z Madarska
do jeho domoviny
z dvoch energetick�ch liniek, ktor� pr�dia smerom k
mestu Taumat Ivano Frankivs na z�padnej Ukrajine
poslat sp�t kilometre presne na Klosterneu . Po jeho
pr�chode o 1:00 hod
hrad v Rak�sku. (Obr. 32) I�iel vlakom z letiska do
vo svojej dlhorocnej cinnosti formulov� mesto, no vyliezol s bato�inou
vyvinul sp�sob, ako sa pozriet na svoju dom�cu adresu zobrazen�m viacer�ch stan�c
priamy chod, teda jednorozmern� vlak. O 2:00 z jednej odi�iel
zviazan�, frekvencn� kan�l n�protivku hlasovej spr�vy na jeho mobilnom telef�ne, v
o konkr�tnej rastline v lokalite sp�t �dajne povedal,
�e aj jeho v�skum
M�e byt najden�. V Klosterneuburg sk�mali �iadne nov� poznatky by neviedli
ukrajinsk� vedec ho spociatku mal a preto chcel sp�chat samovra�du.
Podla ofici�lnej policajnej verzie hned skocil
�dajne bez �spechu s jeho meran�m po tomto z�zname z
mosta v
gen.Potom sk�mal hradn� gryf smrti. Vyklonila sa mu
bato�ina s mobilom
stein a ako z�ver na na�u radu on predt�m, ako vraj skocil do hlbky
smerom k podzemn�mu objektu v Kritzendorfe mostn� z�bradlie.
s velk�m technologick�m artefaktom z filmu The Strange Thing About History
pravek� obdobie, o ktorom sa hovor�, �e jeho praneter
tento posledn�
Univ.-Prof. DR Neugebauer objavil. cerpal slov� zo svojho mobiln�ho telef�nu
34
Grafika: Dr. Johannes Riegel
mne nebolo dopriate pocut, preto�e tieto dve diela zo Seiny sa tejto t�my t�kaj�
Obr.
pol�cia u� bola ocisten�. Tie� ohradn�k (okolo 1998 a 2002), s jedn�m z
Kritzendorfu. Pod
laptop s kl�com na uzamknutie z�znamov ch�bal, nach�dzal sa v are�li na vyv�enine
jeho merania z Rak�ska a Madarska. v Moskve, Kyjeve a jeho rodnom meste pocetn�
podzemie
V�etko jeho technick� vybavenie, ktor�m moment�lne disponuje, je st�le k
dispoz�cii, no nie je ho vidiet. Invest�cie.
potrebn� na meranie frekvenci� a Jeho meno bolo dan� v ten ist� den
ktor� vymazal v Klosterneuburgu v ruksaku domovsk� str�nku Kyjevskej univerzity,
hoci on
v�dy no�en� so sebou tie� ch�bali! Dni pred smrtou svojimi predn�kami
Pol�cia predpokladala, �e tieto zariadenia tam boli e�te v letnom semestri.
bol. Jedin� ocividn� podvod V roku 2017 sme boli tie� prv�kr�t
Hovor� sa, �e tam bol jeho mobiln� telef�n s existenciou velk�ho priechodu v Kah
tak to nebolo ukradnut�! Ked mu celil, hovoril s Lenbergom v Dolnom Rak�sku
sk�r v Klosterneuburgu, �e n�m dal star� n�crt od architekta
�dajne ho u� roky pou��vali ludia z tajn�ch slu�ieb . Tento mal v minulom storoc�
desat bolo monitorovan�ch a tie� ohrozen�ch. v mladosti pri Viedni
35
a norovit� men�ie podzemn�

Rastliny, ktor� boli kedysi pova�ovan� za vchody do
mohol byt v tom velkom tuneli.
(obr. 34 a 35) U� v 16. stor.
menovite
21. marca 1546 bol im kaiser
pozn�mka v domovom arch�ve, �e
v
dne�nom Leopoldsbergu (vtedy Kahlen
berg) vchod do dlhej �ily
bol
objaven� pod Dunajom
viedla cez Bisamberg a tam o
Hagenbrunn znova vyhryzol (do
povrch prich�dza). (HKA c. 40, fol. 41
a 1378)
Obr. 34 Vstup do �myklavky pokryt� kamennou doskou

podzemie (= �zky vstupn� otvor) na lesnom svahu
Z�vod na Kahlenbergu, objaven� po kr�tkom plazen�
Doln� Rak�sko. trasa viedla do velkej chodby. On
sk�mal len mal� oblast tohto
Tunely, ked�e v tomto bode �iadne nem�
pre neho dostatocn� osvetlenie
sk�mat dalej. V tomto nahlas
velmi �irok� tunel v jeho kresbe
kde s� e�te kosti z kona
deskelet, ktor�ho p�vod je nejasn�, preto�e
jedin� v s�casnosti zn�my pr�stup tak bl�zko
je, �e pr�ve sp�te, tak na bruchu
plaz�, m�e sa dostat dovn�tra. Dnes je
t�to poz�cia u� nie je ofici�lne pr�stupn�.
Vchod je, ked idete smerom
Kostol sa pozer� dole, v oplotenom lese
strih, ktor� je na lavej strane trafiky
nach�dza sa v hornej casti parkoviska. Na
Na okraji lesa je bet�nov� blok, na ktorom je a
Meden� plech s trochu z�hadnou skratkou
text je prilo�en�. T�to doska bude
dnes ofici�lne vyhl�sen� za umeleck� dielo, ale Obr. 35
Zamurovan� vstup do tunela do Camaldu
obsah mo�no op�sat ako mystickej�iu jaskynu �o�ovky v dolnej casti svahu
Kahlenbergu.
bude.
�e t�to hora, kde tunel V posledn�ch rokoch vyu��vaj� a
sa nach�dza rovnako ako Klosterneuburg a Krit - �peci�lny georadar NASA prenikaj�ci
do zeme
zendorf je dost poddolovan�, lesn� svahy na Kahlenbergu a aj v
overujeme. Prav� a tretia strana Kritzendorf od
pr�slu�n�kov Izraela
lod kostola na Kahlenbergu je skenovan� vo Ver tajnej
slu�be Mossad a a
v minulosti do podzemnej dutiny
sa zr�til, preto sa cirkev dnes len c�tila. V� kurz bol na povrchu s
viac jedna z p�vodne dvoch ve��. Medzi nimi s� tis�ce metrov k�bla
Na �p�t� hory je steinge oznacen� natiahnut�mi stromami.
murovan� priechod (kedysi kamaldulsk� jaskyna) (obr. 36) Tunel architekta a
36
boli n�jden� in� �ily a musia sp�sobit castice v Pho Obr. 36 (vlavo) Im
r v�sledkom bol aj na z�padnej strane tonov� prevod, teda ten hmotn� les na
Kahlenbergu
Zostupn� velk� priechod hory je ciastocne premenen� na sveteln� bunky (vlnami
natiahnut� �n�ry, ktor�
sk�man�. A� do marca 2019 prostredn�ctvom casticovej duality). St�le funguje kurz
subir
zemskom povrchu je nespocetn� mno�stvo k�blov so sondami v podzemn�ch syst�moch
horsk� svah, ktor� bol pred zimou 2018 e�te viditeln� cez gule. Chcel n�m uk�zat
povrch.
neboli tam. (Obr. 37) S�viselo to so zobrazen�m podzemn�ho zariadenia, ktor� bolo
pridan�
Mesiace frekvencn�ch meran� spolu , ale u� nie, preto�e zaciatkom apr�la 2018 Obr.
37 (vpravo) Jeden z
2018 n�hle zomrel vo veku 62 rokov z mnoh�ch sond v lese
a 2019 v Klosterneuburgu a takmer z�stavu srdca. Pohreb sa konal na svahu
Kahlenbergu.
Okolie ako ondatra pi�mov�, Leopoldov a 15. apr�l a po nom vznikol poriadok
Kahlenberg sa konal. �dajne rozpusten� vo Viedni.
Aj v roku 2017 existuje niekolko tak�chto rozmerov�ch br�n
Mn�si vtedaj�ieho rezidenta vo Viedni Spr�vy z Vorau, P�llau, Kritzendorfu, r
Kl�torn� r�d "Gethsemansk� ute�itel" Wienerwald a tie� z Klosterneuburgu, kde
s majitelom "12 Apostel Zeche" v star�ej pani v okt�bri 2016
spojenie a ozn�mila mu, �e rozpr�va nap�san� pr�beh:
pri re�taur�torsk�ch pr�cach v "V mladosti sk�mala v kl�tore
dozorovan� kostol "Marianka" (Mariental) v Neuburgu podzemn� chodba, od
Zo suter�nu domu 'Wasserzeile 13' viedla na Slovensku siet stoviek metrov.
by na�li star� podzemn� chodby. Pam�t� si len to, �e ona
Nain�talovali elektrick� svetlo, v ulicke sa zrazu zatocila hlava a ona
aby mohli zariadenie vyu��vat na cestovn� ruch. potom trochu vzdialen� videl
st�panie kde
bolo vidiet cez prasklinu denn�ho svetla.
Ked v�ak uvidia atrakciu na svojom webe
Vyst�pila ku svetlu a podarilo sa jej to
zverejnili str�nku na internete, z posledn�ch s�l zdvihli veko,
podla jej vyjadrenia v ten ist� den t�m, kto pr�stup zablokoval. ona na�la
Vatik�n vymazan� a stavebn� cata do kostola vn�tri sv�tyne pri ceste, ktor� je ne
poslal, kto zamuroval vchody. Bol lokalizovan� ohyb cesty. Menovite ten, kto
Op�t te�itelov, p�n Egon Straschil, chcel viest z G�lles do Gro�muglu asi dva
n�m funkciu podzemn�ch zariaden� kilometre pred miestom Gro�mugl v bl�zkosti
vysvetlit. Povedal zauj�mav� detail, Hill. U� ako dieta mala ta�kosti
pr�le�itosti, sp�t do Klosterneuburgu, �no
toti�, �e bolo mo�n� aj to, co le�� viac ako 50 km od tohto bodu,
ludsk� hlas tie frekvencie, do ktor�ch sa vr�tit. " (Obr. 38)
generovat transport hmoty v jednom
funguj�ci Erdstall. T�to verzia prepravy hmoty erin
T�ny, ktor� sa neust�le opakuj�, n�m vela pripom�naj� na�e nahr�vky
37
38 Hallstatt Obr
tempor�lna mokva "Grasse"
mugl" (Leeberg) pri
trhov� mesto
mugl, Doln� Rak�sko.
Vorau, kde dievca prenikalo k inform�ci�m, aj v

casoch vojny, o to abstraktnej�ie
chen spolu so sakristi�nom v jednom bola mimo kontroly faktov
podzemn� chodba z op�tstva Vorau do vedeck�ho hladiska pre n�s.
Masenberg bol teleportovan�. Mali The grand compteurs of the "Mu�i z
r�du, cennosti z kl�tora "Cierne kamene", ktor� kedysi patril r�du o
tam pochovat. Aj oni sa mohli dozvediet o "Chr�mov�ch rytieroch" (templ�rski
rytieri 1119-
podzemn� zariadenie na Masenberg 1314) podla z�znamov
nepatrilo
spojenie s Filiou (lat. = dc�ra) "ISAIS"
z podsvetia. doniesla
Obr. 39 Jeden z m�tov s "cierno-fialov�m kamenom".
Ultrafialov� svetlo o�iarilo "podsvetie" a vzdalo sa chr�mu
Kamene od rytiera 12 apo�tolov tento kamen v 13. storoc�. Ak
Zeche", na tom bola trad�cia, ktor� bola zalo�en� na pravdiv�ch faktoch
Znaky pravek�ho p�vodu by sa mali vo v�eobecnosti posudzovat bez v�hrad
Malovan� p�smo Vinca. najm� preto, �e cez dokumenty
obsaden�, v tomto case e�te otvoren� kontakty
dal podsvetiu. A existuje aj dne�ok
viac tak�ch kamenov. (Obr. 39) Skupina
"Herren vom Schwarzen Steine" prevzal
v 14. storoc�, po prenasledovan� a
Zavra�denie templ�rskych rytierov na pr�kaz
cirkvi alebo p�pe�a a kr�la
Franc�zska v roku 1307, dohad
v�etky poznatky a v�etky dokumenty
Templ�rsky r�d. Medzi dedicn�mi ovcami

desat templ�rov bolo tie� a
"Hlava kamenn�ho cernocha", nahlas
viac sp�t a mal niekolko k�l historick�ch prepisov
tajomstvo
metrov� prech�dzka domov do kl�tora. Baphomets (gr�ctina = ponorenie do poznania,
Nieco podobn� za�il aj viedensk� prehistorik, no pou��va sa aj ako v�raz pre
"d�mona".
DR Neugebauera, niekolkokr�t tlmocen�ho Kritzen-) a ktor� sa dnes zastupuje
dorf nach Rubland v Oststeiermark tele v podzemn�ch
miestnostiach pri kostole
bol prenesen�. Otvoren� v posledn�ch rokoch nedaleko Viedne. P�tame sa na�ich
takmer neuveritelne �irok� siet citatelov pre pochopenie, ked sme single
nov� inform�cie s n�hladom na men� inform�torov,
cirkv� ci in�ch
svet, ktor� ofici�lne nesmie existovat. Neoznamujte je ren miesta, preto�e toto je
in
hlb�ie do toho prostredn�ctvom t�chto pr�padov, ktor� n�m boli prinesen�, nie je
�iaduce.
38
Obr. 40 Origin�lny v�natok zo s�borov Raming. (Zdroj: AVA, Vieden)
39
Dnes, ako prv� v tomto 27. Heumonde, m�eme skoncit t�m druh�m,
Kapitola zverejnila �ryvok rukopisu.
ku koncu 16. storocia
vela star�ch dokumentov, obrazov, arch�olo P�lsthales s�d
star� Rammings, Ranningerhof v Ran-
gick� n�lezy a grafiky z modernej doby Ninger Berge
stredisko, ktor� sa nach�dza aj v inom svetle, s velk�m prevodom aj z kopca
t�to epocha stredoveku a ran�ho starovek�ho hradu Offos,
vrhn�t modern� dobu v Eur�pe. A tu pokrvn� pr�buzn�
Rammingovcov �no
hral predov�etk�m katol�cky alebo ak v dolnom P�lsthale
zo zaciatku 16. storocia aj ten, kde sa robil v�stup.
Evanjelick� cirkev a vybran� �lachta Wurmovci a Rammingovci
z r
vdacn� Witold,
pohlavie zohr�va d�le�it� �lohu. Hodit
ktor� si
vzal Ebauru Wurmb za man�elku, kum
r�chlo sme nahliadli do kron�k
niektor�mi renomovan�mi �lachtick�mi rodinami z lokality pri
priesmyku S�lk, kde pod
modernej doby: V dal�ej k�pii pozemsk�ho Gefielda (pod
�t�tne arch�vy AVA (AVA = aristokratick� spr�va Einsiedeley) str�en� Sanadmi.
Arch�v, arch�v Fideikomiss, 90 % verejn�ch, zvecnen� aj v
Sch�sserlbrunne
10% nie je verejn�, viac ako 350 000 kusov) sen a kry�t�ly
z roku 1655, ktor� im pripadla p�vodn� �lachta . ..."
Akt Wurm/Worm/Wormb z roku 1512 (v�natok z Wurm-Akt, zdroj AVA)
V pozad� sa nach�dzaj� �asn� veci. Z tohto kr�tkeho �ryvku v�c�ieho
P�vodn� akt zo 16. storocia je textov�m dokumentom, ktor�
m�eme uviest na zaciatku
moment�lne u� nie je skladom v AVA! Podla toho je to meno
�lachtick�ho rodu
Zhrnutie aktu star�ho cerva z tes "cerva" (11./12. storocie) z r.
17. storocie (tento spis je ranou bitkou s plazom
vo svojom vlastnom spise "S�tterlin Minusceln" bytosti "napoly clovek, napoly
zviera" legend�rne
vypracovan�), ktor� bol ciastocne odvoden� ni��ie s podporou. Tie� d�vod
n�jden� prep�san� text: (obr. 40) argument sa vol� preto
bytost a jej rasa od lud�
" Odo�lite p�sanie pre dom�ci a s�dny arch�v odporn�m sp�sobom
je prec! Ak� aleg�ria
Cerv alebo Cerv
A ich vztahy s Ramingsom, politick� a ekonomick� situ�cia v
Wukhowitschovci a Liebenfelserovci, na�a s�casnost v
Eur�pe a celej
pohlad na Khulmera. zenov� svet. "Rak�sky erb".
Cerv pr�slu�n� u� zadan� cerv obsahuje tri cerven� polia
s bielym
po z�niku R�mskej r�e v Er�en Triangle (!), v strede
ktor�ho je drak
vzhlad. je zobrazen�, zatial co "Deutsches Wap
Svoj n�zov odvodzuj� od tucn�ho pera" s modr�m pozad�m
S�boje (b�jecn�) podporovan�
podla Z�kona nesk�r pomenovan�ho Khuen m� zlat�ch drakov.
To bolo
milie Othegraven proti v Drachenwe op�san� v texte
draka, naz�van�ho aj cerv, ktor� okolo seba rozohnal jeden z podzemn�ch n�rodov,
ktor�
napoly plaz, napoly kontakt cloveka s clovekom pocas tejto doby
dobrej v�le, ale cez hanbu? Tu m�e byt probl�m
svojim pr�buzn�m do "KARA", ktor�ch pr�stupy s� podla jedn�ho
sa zmenil na nahnevan� pr�eru. Z in�ch dokumentov dnes a okolo nich
toto �asn� stretnutie
obec Guttaring v Korut�nsku
legenda o Lindwormovi spoc�va v Carnthene.
mat. Dal��m aktom cerva bol im
marca 2019 vykopan� v Nemecku, v r
Skutocn� v�kony:
ktor� st�l, �e to bolo v Dolnom Rak�sku od r
Wurmb m� dopravn� syst�m cez star� ruiny hradu Grimmenstein a
Pevnost Seebenstein po cel� gener�cie, tam v trojuholn�ku
prev�dzkovan� a starat sa o technick� De
chvosty urcen� na obchodn� kaplnku pod kamennou doskou, �dajne
s Uni, podzemn�mi ludmi, a� po dal�ie vstupy do podzemn�ch chodieb
dat to najpam�tnej�ie. (Obr. 41)
Najzauj�mavej�ie s� v tomto kontexte udalosti okolo rokov
1510, 1520 a 1561
14. Grasmond, podobne ako 1566, z�vis� aj od toho, �e v roku 2018
40
traja Tibetania �dajne v mene Pant- v starom Erdstallanlagen a jeden zo zeme Obr.
41 Z r.
schen lamy zo �vajciarska kontakt so studnou vystlanou kamenmi 11./12. storoc�
"Ja�terice" (anglicky = ja�terice) chceli vyr�bat. odstrcit. Zadn� steny tohto
sleporoden�ho hradu Seeben-
Cel� t�dne cielene hladali vchody, ktor� boli niekedy a� 2 metre �irok� cez kamen v
Dolnom Rak�sku.
do velk�ch tunelov v Rak�sku, ktor� rozbit�, potom sa zatial zu�uj�
ako u� bolo spomenut� vy��ie, v bl�zkosti chodieb ved�cich do velk�ch hlbok�ch
Guttaring by mal byt umiestnen�. Tunely sa v�ak nepodarilo dosiahnut. Ale aj tento
Podla Tibetanov bol tento nepriatelsk� postoj velk�mi ulickami
vlastn�k pozemku zasypan� vchody na dvoch miestach uzavreli skaln�mi stenami,
znovu otv�rat alebo vrtat diery, ktor� prelomila iba stavebn� cata
dat realizovat parcely. kto musel byt. Posadili sa za nich
Tibetania mohli pokracovat na p�somn�ch dokumentoch a� k energetick�mu tunelu
uch�lit sa k ned�vnemu uzamknutiu na toalete .
ter bol n�jden� v Tibete a aj my sme tam boli cel� t�dne
rak�skeho cis�rstva (okolo roku 1800) na dni v kontakte s obyvatelstvom v r
by mal poch�dzat z. V t�chto dokumentoch sa uchov�valo okolie miesta Guttaring a
poloha vchodov do podsvetia s� zauj�mav� detaily o p�tran� Tibetanov
pop�san�. Tieto vyhl�senia sa potvrdili a velk� prevody zistili
prostredn�ctvom in�ch dokumentov z cis�rskeho obdobia. (obr. 42) Predstavitelia
Ortkir
ktor� s� st�le v sklade v AVA a ktor� n�m, chvalabohu, len pomohli, vedeli
odovzdan� o niekolko mesiacov nesk�r. ale o kostoloch, ktor�m sl�ia
Z minulosti mali pribli�ne rovnak� obsah relat�vne m�lo. Co
ako tie dokumenty z tibetsk�ho nie je prekvapuj�ce, preto�e to bolo v
Kl�tor. Tibetania potom uspeli v mene Cirkvi s jedinou v�nimkou (!).
susedn� krajina Rak�ska celkom 16. storocie e�te v tom case
tri vchody do otvorenia velk�ch tunelov otv�raj� vstupy do podzemn�ch tunelov
a presk�mat niektor� z nich. Dva z nich s� v Korut�nsku, ktor� s� vtedy zn�me
spojen� podzemn� n�rody zalo�en� na kr�tkych dud tuneloch
41
42 Priehlbina v ter�ne Obr

z Guttaring, miesto
je na lavom okraji obr�zku
v strede.
43 Severn� Obr
Panor�ma Guttaringu.
Pribli�ne v strede obr�zku mierne
posunut� doprava je
Waitschachsk� kostol
najvy��ia nadmorsk� v�ka
rozpoznateln�.
42
Obr. 44 (vlavo) Pohlad na in

nad 1000 metrov nad morom
umiestnen� cirkevn� budova Cakaj-
�ach v Korut�nsku, prv�kr�t
1390 sa spom�na.
Obr. 45 (dole) geop�da
radarov� meranie v kostole
Maria Waitschach v centre
Hlavn� miestnost pred olt�rom.
Obr. 46 (dole) Radar

gram geo-pozemn�ho radaru
vo Waitschachu. distrib�cie
rozvoj podzemn�ch priestorov
a ulicky do 24 metrov
hlbka je jasne viditeln�. Od

hodnotenie ukazuje elektromagnetick�
Anom�lie pod kostolom
le�iace skaln� telo.
st�la, zapecaten�. Niektor� raz otvoren�

Vstupy, v�c�inou �achty, studna
zvislo (= zvislo) ved�ce do hlb�n
dutiny, boli scasti zdoben� sakr�lnymi
Budovy uzavret�, presnej�ie prestavan�.
(obr. 43 a� 46) To v jednoduchom jazyku znamen�, �e
jeden velmi skoro v stredoveku v a
okolo Guttaringu �tyri kostoly priamo na A
gangy alebo v dvoch pr�padoch Karner
mal prestavan�. (Obr. 47 a 48)
Takto stoj� miestny kostol Guttaring
presne na konci dne�nej velkej
Gangy pod budovou kostola
des zac�na a v�chodne pod bl�zko
pohorie tah�. (Obr. 49) Zauj�mavej�ie
m�dre, niektor� star�� miestni st�le vedia
sh zo star�ch prevodov, ale nie,
o co v tejto veci i�lo
m�. (obr. 50) Pre nich je to v�lucne
Bansk� �t�lna, ktor� z v�c�ej casti aj 0,00 m Waitschach Church 0,00 m
Guttaring-H�ttenberg, Korut�nsko, Rak�sko
je to spr�vne. Tieto �peci�lne znalosti boli odvoden� z
Obyvatelstvo a trad�cie, dom
pr�behy a legendy s jednou v�nimkou
cirkvou takmer �plne vymazan�. na
existuj�ce tunely s� ofici�lne dem
Ta�ba �eleznej rudy dolo�en� tis�ce rokov
Pridelen� H�ttenbergovi, je ich dost
v tejto oblasti. Ale v�etci boli
�dajne z bezpecnostn�ch d�vodov v poslednom
posledn� dve desatrocia v mene �t�tu
zatvoren�, teda otvoren� po st�rocia
24,10 m
ned vchody na s�kromnom pozemku
podla majitela staatli
chen velk� spolocnost naplnen� bet�nom. (Obr. 51)
Zodpovedn� s t�m maj� vela spolocn�ho
v�ak nemyslel, preto�e �no kopacky zvycajne umieraj�
43
Obr. 47 (hore) Kostnica stojaca za kostolom, zn�ma aj ako kostnica, Obr.

sa datuje do roku 1535 (16. storocie), teda z obdobia, ked sa
vchody boli uzavret�.
Obr, 48 (vlavo dole) Kostnica (kostnica), sklad pre
kosti z okolit�ch hrobov, ktor�ch tam zomierali stovky
na�li miesto odpocinku.
Obr, 49 (vpravo dole) Miestny kostol Guttaring, ktor� poch�dza z 12. storocia
ktor� poch�dza z.
44
Biotopy mnoh�ch chr�nen�ch

�ivoc�ne druhy, napr. B. netopiere, s�! zdrav� rozum
tiger, vetracie otvory by boli pri
uz�vierky boli potrebn� na a
Na umo�nenie kontroly pocasia v tuneloch
a ohrozuj� tak ich biotop
v�c�ina �ivoc�nych druhov.
Spom�na sa v odpise z roku 1512
okrem in�ho aj na legendu o Lindwurmovi v
Korut�nsko sa odvol�valo na boj s
plaz� tvor, napoly clovek a
polovicn� zviera, by malo byt zalo�en�. D�vodom je toto
Kontroverzia bola aj v texte
pop�san�, ocividne maj�
lud� prostredn�ctvom chamtivosti alebo v�konu moci
d�vera plazov alebo ja�ter�c
sen, ako je op�san� v p�vodnom texte,
cez "pechotu" (= podlost).
pre�iel. Existuje v�ak aj t�to legenda
vela vari�ci�, ale zd� sa Obr. 50 V suter�ne starej usadlosti sa vyznacuje t�m
cit�cia v akte �lachty okolo najstar�ej moment�lne zadnej steny z velmi vlhkej
tmavej �kvrny, ktor� umo�nuje pr�stup
zn�me p�san� legendy o podzemnej chodbe alebo miestnosti.
p�sobit od stredoveku a ocak�va sa
pravdepodobne velmi bl�zko k pravde.
Preto�e socha Herkula, ktor� bola postaven� na zaciatku r
17. storocia na objedn�vku cirkvi
drak bol postaven� v Klagenfurte,
skutocne skresluje skutocn� obsah
legenda. (Obr. 52) K tomu by sa dalo pridat
in�, podrobnej�ie z�znamy
byt pr�tomn� v arch�voch �lachty.
Vdaka bohu, �e s� v niektor�ch loos
terarchiven dostatok rukopisov a teda
historick� d�kazy, ktor� siahaj� e�te dalej do n�ho
minul� minulost a znova
�asn� veci na spr�vu. Tak�e sa nach�dza v
franti�k�nsky kl�tor v Rak�sku
schen spolkov� krajina Burgenland dokument�rny film
ment zalo�en� na diec�znej synode (= Kir
chenmeeting) z Eichst�ttu 11. a H�lle" na zatvorenie, nestac� Sekvencia Obr. 51
Jedna z mnoh�ch
12. okt�ber roku 1447 pod veden�m a tak sa p�sal na koncile zaliaty bet�nom
diec�zneho a knie�acieho biskupa Johanna III. von Trento (1543-1554) prispel k
tunelov�mu pr�stupu v roku 1550
von Eych (1404-1464) uv�dza, kde roz��ren� pojednanie, v�etky pr�stupy k "V�l
H�ttenberg, K�rnten.
Bolo prijat� rozhodnutie, "pr�stupy k zemi, jadro podsvetia", ktor� v tom case
v�etci poznali
a dr� hubu do pekla". Co najr�chlej�ie zalo�it desat kraj�n sveta
za to Bazilejsk� koncil (1431-1449) pon�kol, z�mok! Ako z�klad a sp�tac pre
J�n III. v roku 1447 boli tieto akcie predcasne ver v 16. storoc�
kde pravdepodobne vtedaj�ie obyvatelstvo spozorovalo n�pad na jeden
pojedn�va o takomto uznesen� alebo pojedn�va o "nebesk�ch javoch" citovan�ch, ale
by. Ale je to tie� celkom mo�n�, hned tu vyvst�va ot�zka, co potom v
�e je v nespocetn�ch cirkevn�ch arch�voch 15. storocia alebo pred spusten�m
Rak�ska, Nemecka a �vajciarska bola reakcia. Bola to technika subir
aj star�ie indi�nske n�rody p�san� stredovekou latincinou, ktor� v tom case pre lud
Dokumenty z 13. a 14. storocia , ako musela fungovat m�gia alebo m�gia?
tam. V 15. storoc� sa v�ak nach�dza doslovne v rukopisoch
tohto n�vodu hovorili "br�ny do zeme" alebo "v�enie technikou".
45
Obr. 52 The Lind

pam�tn�k cerva v
mesto Klagenfurt
(Korut�nsko) z
16. storocie.
53 Die von Sagen Obr

obkl�cili univerzitn� �eny
z Waltry na v�chode
�tajersko (obr�zok vlavo)
a zast�penie
trpasl�ci v hore
dielo zo �tajerska
m�tick� svet (obr�zok vpravo).
(Kresby: Fritz
messner)
46
Obr. 55 Hrad Kornberg z 13. storocia pri Riegersburgu vo v�chodnom �tajersku.

Podla trad�cie vedie do Riegersburgu dlh� dlh� chodba.
v podzemn�ch chodb�ch na prepravu

bol pou��van�, co s t�m
myslel? Urcite by sa sem dalo dostat vela
mo�no interpretovat, ale zatial m�eme
len povedz jednu vec: e�te nevieme!
Tie� by sa mohol zmenit na tento star� Auf
kresby a bezprostredn� spolu
visiet medzi �tajersk�mi m�tick�mi bytostami
ludsk�ch mut�ci� (?), trpasl�kov,
stvorenia podobn� drakom (napoly ludia, napoly
plaz/zviera) a univerzity alebo matky
existuj�. (Obr. 53) Tieto s� vraj v l�n
ulickami a osvetlen� podzemie
mest� �ij� aj tzv
"Cerno�i", casto pou��van� ako synonymum v s�gach
byt povolan� za certov. (obr. 54) Rovnako
s� tieto postavy v pr�behoch o
ciastocne velmi star� podzemn� zariadenia
v hradoch a z�mkoch na z�pade
a Oststeiermark pocas na�ich desatroc�
dlh� vedeck� v�skumy Obr. 54 V�natok z Olausovho diela publikovan�ho v R�me v roku
1555
a dokument�cia bola potvrden� Magnus. V pravej polovici obr�zku je na ilustr�cii
drevorezu a
s� viac ne� pocetn�. (obr. 55) "Cerno�i" s dlhou tycou v bani.
47
Obr. 56 Star� fresky so zvl�tnymi postavami na Obr. 57 Tento obraz od Aerta de

Geldera okolo roku 1710 Obr.
Rom�nska cast miestneho kostola Anger, V�chodn� �tajersko. ukazuje krst Krista.
Reprezent�cie tak�chto bytost� existuj� od bytost�" spom�nan�ch v podzem�

dost z ned�vnej minulosti, jeden by mal bit syst�my,
aby sa zastavili. Alebo tie texty
len pozor na star� malby na kostoloch povedzme z
k�pie z roku 1580 z kl�tora
steny alebo na olejomalb�ch od 14. do neuburgu, kde sa p�e:
do 18. storocia podrobnej�ie a kresl� "... Ten vych�dzaj�ci zo Schrattelu
archeologick� n�lezy z velmi ran�ch kult�r d�chaj�
zlo, ktor� pritahuje cudzincov
na porovnanie. (Obr. 56) Clovek sa st�va ako svetlo m�dy. ..7 (Kusch & Kusch
nechajte sa prekvapit, co sa na nom d� vidiet 2014)
a ako jednotliv� reprezent�cie, resp
Prisp�soben� duchu doby, niekedy velmi V�dy vyvst�va ot�zka, co sa deje v
umo�nit konkr�tne z�very. malovan� reprezent�cie od cloveka
Mnoh� z n�s si dnes myslia, ako vtedy vznikla fant�zia a v com bol maliar
viden� v striktne vopred urcen�ch vzorcoch a odmietaj� jeho etapu �ivota a naozaj
cudzie vplyvy vo v�eobecnosti. Odzrkadlilo sa asi v jeho obr�zkoch? ako to
z�skat vedomosti bez ohladu na to, ak� bohatstvo je
na niektor�ch stredovek�ch a nov�ch
Ka�d� by mal mat svoje vlastn� �vahy o
chronologick�ch obrazoch pre ka�d�ho
nastavit. Podla archiv�ra DDr. R�hrig m� pretiahnuteln� reprezent�cie UFO
vyskytuj�cich sa v
dokonca aj potomok zn�meho Tema v niektor�ch
pr�padoch podal velmi podrobn� inform�cie
pelritters ved�ci k pas�am stredovek�ho textu ?
(obr. 57) At
g�ny zbierky, na ktorej pracoval, s� v srbskom kl�tore Decani
Kl�tor Klosterneuburg "Stra�ideln� pohlad pri Peci v Kosove na stredovek
48
58 (vlavo) Obr. 59 (hore) Obr.

Aj tento svet- Drak ako klopadlo
s�dne malby, vo v�chodnom �tajersku
olejomalba hradu.
maliar z
Roky 1661 m� tri
referencie na na�e
t�mu v jeho
kompoz�cia obrazu to
sa moment�lne nach�dza
aj v kostole
Waitschach dnu
Korut�nsko.
freskov� malby zo 14. storocia boli zobrazovan� ako "bo�sk� zjavenia",

dert (okolo roku 1350) nad hlavn�m olt�rom dva ako je mo�n� c�tat v niektor�ch
star�ch textoch. Mu�
lietaj�ce predmety, v ktor�ch sedia piloti, chceli z�skat vieru v obyvatelstvo
zobrazen�. Preto�e tieto obrazy alebo strach z nebeskej moci
v�c�inou s pr�cou na objedn�vku cirkvi .
musela s t�m s�hlasit.Je tie� zauj�mav� poznamenat, �e
ci u� umelci maluj� tak� veci, �e v Eur�pe existuje mnoho tis�c star�ch zobrazen�
mohol a mohol. (Obr. 58) V zl�ch v�padoch drakov pri kostoloch, hradoch,
V desiatich pr�padoch by bol maliar v t�chto storociach v domoch a na verejn�ch
miestach.
umocnil svoju umeleck� slobodu svoj�m (obr. 59) Najzn�mej��m pr�kladom toho
�ivot zaplaten�. V tak�chto pr�padoch, ako u� bolo spomenut�, m�eme
len podozrenie, �e kostol m�e byt Rak�sko v hlavnom meste Konfeder�cie
u� vtedy o existencii UFO v Korut�nsku - Lindwurm. O
presne vedel a tento "nebesk� ses pomn�k, ktor� ku koncu 16. roc
vyst�penia" pre svoje �cely zalo�en�m stoviek v meste Klagenfurt
49

Obr. 60 Lindwurm, ktor� bol, je na internete na webovej str�nke, ktor� je zrejme
skor��m kontaktom s
heraldick� zviera tohto mesta hl�si nasledovn�: tak� bytosti v popul�cii ak
Klagenfurt,
�J Korut�nsko. "Wyvern je embl�m, a tie� odstra�uj�ci a skreslen� v Erin
heraldick� zviera z Klagenfurtu. Nechajte si najstar�iu. Pricom ten v Klagenfurte
e�te zachovan� mestsk� pecat z Lindwurmov zobrazovala
cist�ho fantasy prof�ka
1287 u� zobrazuje okr�dlen�ho draka. potrubie nes�vis� s origin�lom
V roku 1583 dali stavy pr�kaz, �e vzhlad t�chto tvorov m� nieco do seba! (Obr. 60)
Legend�rne zviera na postavenie pam�tn�ka. Aj trad�cie boli casto predmetom
Lindwurm bol vyroben� z jedn�ho bloku
cirkevn�
cenz�ra, tak�e v dne�nom
Chloritov� bridlica z Kreuzberglu, dom
hora Klagenfurt, tes. Dlh� roky existovalo len viac legiend o drakovi a
clovek mal podozrenie, �e soch�r Ulrich Vogel nie ako v
p�vodnej podobe
spieval ako tvorca, ale lipov� cerv m�e byt plaz s clovekom
nezn�mym majstrom. telo sa hl�si.
1593 je vraj 124 centov (pozn. d. Au. �peci�lne na t�mu
drakov
tors: viac ako 12 ton) ta�k� socha, vela kn�h a
umeleck�ch diel
Nap�salo na kel 300 bielo odet�ch mlad�kov a najrozmanitej��ch
aby bol presunut� na nov� miesto. ..."
(Zdroj: https://www.klagenfurt.at) te�rie a hypot�zy. Po v�etkom
na to e�te nikto nevedel odpovedat
Pozoruhodn� je v tomto texte op�t ot�zka, ako to v�bec
s�vis� s reprezent�ciou
Nastalo obdobie, konkr�tne 13. alebo 16. rocn� podoba
draka. n�padn�
sto. Od roku 1550 je podla koncilu cirkev , �e iba cis�ri,
kr�li, knie�at�
rozhodol, �e v�etky "vchody do podsvetia" okrem p�pe�ov a p�pe�ov pou��vali tento
symbol.
zatvoril jeden v Rak�sku chcel byt zn�my medzi �irokou verejnostou
50
M�tick� bytosti tie�, a� na to, �e zobrazenia posmrtn�ho �ivota z b�val�ch

kontaktov s V�lom Obr. 61 N�stenn� malba
pl�cne formy jednoduch�ie vo svojom dizajnovom jadre zo zemsk�ho vn�tra? To v
�iadnom pr�pade nie je v spolocnosti Perak Tong, a
boli popraven�. Asi nie je n�hoda, �e vedecky podlo�en� v�rok, c�nsky jaskynn�
chr�m
je to v�ade v strednej Eur�pe, kde je zem len h�dam. Pozoruhodn� v z�padnej
Malajzii, �zii.
V stajniach a podzemn�ch zariadeniach sa nach�dzaj� plazy vyzeraj�ce bytosti
ludov� r�mcov� coln� podujatia distribuovan� po celom svete casto velmi
existuj� figur�cie, v ktor�ch s� c�sla "dobre zast�pen�, hoci na
und B�se" a v druhom term�ne je hmotnost niektor�ch z t�chto ilustr�ci� tis�ce
kilogramov
burt of hell, diabol, metrov� pevnina a oce�ny s� zast�pen� kontinentmi
by mal. No, s velkou fant�ziou , mus�te oddelit herge! M�eme v t�chto �vah�ch
prezentovan� masky a r�cha, ktor� dnes tie� neignoruj� casov� faktor,
na ka�dorocn� prehliadky v Alp�ch, preto�e v �zii je tak�to forma reprezent�cie
s� vidiet, urcite nic s vonkaj��mi ludmi niekolko tis�c rokov.
sliepka bytost�, s ktor�mi sa jednotky (obr. 61) vyjadrovali v severnej a v�chodnej
Eur�pe
zmie�an� obyvatelstvo mo�no p�vodne velmi skoro, v prvom pred Kr
mali v minulosti kontakt. Ale mil�nium, �tylizovan� postava draka
nem�e to v �ir�om zmysle zahrnat pl�ca v umen� v strednej Eur�pe
Pam�t, teda posmrtn� �ivot, ktor� s�streduje vidieckych drakov a d�monov len z
chen popul�cie k skor��m stretnutiam so stredovekom v cirkevnom umen� a
byt s bytostami in�ho druhu? s� pr�tomn� v architekt�re.
Cirkev to mala velmi skoro v druhom odseku prepisu
pod "slu�bami" sa op�t spom�naj� star� pohansk� a archaick� zvyky z Wormbu.
prevzat� roln�ckym svetom a pre obchod s podzemn�m ludom,
vstrebateln�. Predstavme si tu napr�klad pop�san� "UNI". V�chodiskov� bod bol tu
pouk�zat na ka�dorocne sa opakuj�ce podujatie na Ranningerkogel (nadmorsk� v�ka 945
metrov)
Letn� a zimn� slnovrat, Ranninger Hof (900 metrov nad morom)
Dni slnovratu s� zap�len� vatry a rodinn� ponuka(y) v P�lstal a tu boli
osl�vili aj Vianoce. Je to podla P�sma pr�stup k
51
Obr. 62 Doln� cast �dolia P�ls s ploch�m Ranningerkogelom v pozad�.
Obr. 63 (vpravo) s�dliska podzemn�ho zv

Vynikaj�ci ke�. (Obr. 62) Ale v�chod bol na
Hradn� zr�canina vzdialen� tri kilometre vzdu�nou ciarou a viac
Offenburg v P�ls-0ber o 100 metrov vy��ie "Offenburg", the
Kurzheim, �tajersko. dnes sa daj� nav�t�vit len ruiny,
lebo v roku 1590 vyhoreli a nikdy
Obr. 64 (vy��ie) bol preroben�! (Obr. 63 a
Zvy�ky ru�n 64) Ak� n�hoda! Mali by sme
Offenburg zo zaciatku 1590 pam�tal, preto�e to bolo sp�t v t�ch
12. storocie. Obdobie pripad� tam, kde podla pokynov "Hei
ligensk� cirkev" po st�rocia
52
dobre udr�iavan� spojenia s podzem�m (predt�m aj baranenie) z mo�n�ho, nad

samovolne odlomen� n�rody a velk� podzemn� priechod do hlb�n
Pr�stupy do vn�tra Zeme s� mas�vne uzavret� , pricom u� spom�nan�
sen alebo boli znicen�. To plat� aj pre desat "Offenburg" v�stup le�al. Odtial
z ak�hokolvek d�vodu bol mimo v�chodu op�san�ho v texte,
smerom do vn�tra zeme, co je podla miestnych iba v�stup z vn�tra zeme
Popul�cia mo�n� s Bagrenom v 70. rokoch 20. storocia . Star� Ranningerhof existuje
u� sa nep�cilo, �e boli zasypan� na �boc�, zvy�ky m�ru boli dem
ciel. A ako by to mohlo byt inak, je tam vyrovnan� ter�n, je tam meter vysok�
dokonca aj trad�ciu, ktor� opisuje, ako sa sutiny pred okrajom lesa. z a
posledn�ho rytiera hradu zobral cert.Klenbov� pivnica alebo pr�stup nie je nic
bola vyp�len� a potom u� pevnost neexistuje. (obr. 65) Ale mohli by sme
je, tak bol znicen�. Pod
legenda rozpr�van� v dialekte z roku 1910
(Steiner-Wischenbart, s. 101-102):
"... Ked�e Ritta va Offenburg je okam�ite amol
vyst�pil a hot za ktor�ho odchod jeho
Plesen, trpasl�k. Oba da Gutscha by mal
ned�vajte si plesen na bradu; P�ci sa ti to
unruahri nos� d'Rouss. Za bezpecnost hor�ce
poukaz dal aj do roas'nkronz;
mama nemohla vediet, co pr�de.
Rau, a afft je hlasn� gong, 's Foahrn, v
oan Teixl 'n Ritta va Offenburg hot ma nia
r�chlo do toho brada. Poc�vajte oanmol
da Gutscha Ruafovi: Gutscha, vylez! Dobre
pokracuj!" Ked�e Ritta k nicomu nepatr�. na
Gutscha znova pocuje doss a st�le amol.
Ako to rob� ah nouch net je obgstiegn, mal by
ehm gach bice oihi: Rau, hiazt hot
mus� ticho vstat a vstat. Klewa
a ked liezol, tak plesne su
kuhlschwoaz nosen�, wia derseli Lungauer
Sau Schneida, ktor� jedol m�so v Karfreite
hor�ci, - a Wogn so somt'n Herr Ritta
je brinnad word'n. Aufi'n Gutschabouk hor�ci
da Gutscha 'n leibhoftign B�a�fleaz (Tuifl) pr�stup pomocou geo-pozemn�ho radaru
na obr. 65 pozostatky m�ru
posad sa A to je gongn, s'Fuhr- c�tit a uvedomit si, �e je vo velkej starej
ranningenskej usadlosti
werg, o Stouckovi a Stoanovi, �e d' Funkn am Ranningerkogel
vertik�lna �achta nezn�mej hlbky a
s� prec a svieti mal� pruh
Louch in d' Stoanwand nad Offenburgom. S�toky priemeru. (obr. 66 a 67) P�ls,
�tajersko.
hot der Tuifl n last Ritta va Offenburg To bolo s najv�c�ou pravdepodobnostou tie�
gh�l preco ste tam boli v stredoveku
Ked�e Gutscha stoj� na ulici, nem�e sa vr�tit na povrch
bn a s Horr je eahm proti Borg gstondn, mu�i mohli. Pocas obdobia uz�vierky
ako d�s g'sechn hot. V rokoch 1415 a� 1542 ovl�dli op�tstvo Seckau gr�fi hot ah oa
to je G'schlou� Offenburg v sebinovom omr�cen� tohto majetku, aby ho potom odovzdal
Ruprechtovi
obbrunn a zsomgfolln je. Koa Stoan je hore
odovzdat Ambringovi. S t�mi dvoma
jeho star� sprisahanie zostalo..."
a v�chody to bolo vtedy tak
Je viac ne� zvl�tne, �e ide o jednosmern� syst�m, kde tovar, rudy
existuje podobn� legenda v miestnosti Vorau, kde (miner�ly) alebo in� predmety,
ktor�
zosnul� prepo�t augustini�nskeho zboru v dokumentoch, ktor� m�me v s�casnosti k
dispoz�cii
p�nske pero od diabla s ciernou farbou , ktor� nie je konkr�tne pomenovan� a
oznacovan� ako "veci".
zen kociar a boli vyzdvihnut� v sieti, do vn�tra zeme a mo�no
ohniv� diera pri dne�nom Buchwalde vyu��vala aj in� predmety ci materi�ly
zmizol. (Kusch & Kusch 2009) sp�t na povrch pri Offenburgu
Ak� m�kk� boli transportovan� z prepisu Wormb . To sa stalo,
ter, bolo to v P�lstale len tak, ako sa to spom�na v texte, pomocou a
z Ranninger-Hof "Technology" a vy��ie uveden� vag�ny, ktor� nie s� podrobne op�san�
53
texty. Tento obchod sa uskutocnil u� v r

v celom stredoveku prostredn�ctvom Cirkvi
Pomoc od casti popul�cie, jednotlivcov
�lachtick� rody, templ�rski rytieri a ich
n�stupcovia, "Lords of the Black
kamene"! Dne�n� dedinsk� kostol P�ls by mal
p�vodne podla �stnej trad�cie
bol velitelstvom "templ�rskych rytierov".
bytie. Aj dnes existuj� v star�om
Skupina
obyvatelstva tejto oblasti Perso
NEN, zlomok o tomto obchode
informovan� s podzemn�mi n�rodmi
s� vdaka t�mto znalostiam v obchode
zapojili
rodiny slovne tra
bola dorucen�. To je tie� velmi realistick�
preto�e m�me len maxim�lne 15 gener�ci�
oddelte toto obdobie a m�e d�jst k a
inform�cie zostali takmer nefal�ovan�

byt
dobr�! V striebornej bani v Unterzei
Obr. 66 Geo-Bodenradarring (�tajersko) bol podla
meranie na lesnom svahu, p�somn� doklady vraj e�te existuj�
strane star�ho Rannin- 16. storocia technick� zariadenie ver
gersk� s�d. otoc� to podzemn�ch lud�
"UNI" pr�slu�n�kom �lachty na tento �cel
67 (vpravo) v ban�ctve Obr.
Tento radargram z nasleduj�ceho textu pas� �irok�
Ranningerkogel zobrazuje ren �lachtick� rod, ktor�m je Ramming
velmi �irok� vertik�ly, k�pia zo zaciatku 18. storocia
Schacht, co v jednom derte gubernium Kumpf
nezn�ma hlbka. Plukovn�ci zo star��ch dokumentov z r
Prevzat�
a zap�san� v roku 1512
bol pou�it�: (obr. 68)
"K aktu Ramming, podobne = Raming,

rovnako roming
Vyroben� pre kk secr. (etarian)
Stadthalterirath v roku 1720
O geneal�gii: V�etky Ram(m)ingy poch�dzaj� z
ex eadem stirpe (lat. = z toho ist�ho Ge

zl�).
Raz darmo farm�ri s vlastnou farmou
12 nebies a osada, v ktorej boli
Ramingberg s bydliskom v P�lsthale, ci u� to
Murboden; politicky do Falkenburgu, z coho
Sigmundt s podzemn�m ludom
Kara bola v kontakte. ex edem
strmen: Wilhelm von Rammingstein finan

zdobil stavbu pevnosti Ramingstein (anno
1130). V�etci �lachtici s� jeho potomkami

t�mu,
treba zd�raznit nasleduj�ce slu�by
podmienky:
dokumenty, ktor� s� n�m v s�casnosti zn�me �spech: Udr�iavanie kontaktov s Karou.

Z
kontaktu s Filia (lat. = Toch
boli pop�san�. Av�ak, boli
ter)
Lsais vyvinul velk� velitel Hu
tieto vozne niekedy aj opravili a bertus Ramming (velitel menom Koch) zomrel
len m�lokto, vy�kolen� na to, mohol urobit z vysoko chv�len�ch �ivnostn�kov
Nobility to rob� technikou Lords of Black Stones. Hubertus
boli zn�me, tak sa p�e doslova v dedo bol u� velk� velitel s
54
Sn�mka: Arch�v vrchnej spr�vy Vieden
68 P�vodn� textov� �ryvok zo spisu Ramming, k�pia z roku 1512. (Zdroj: AVA Vieden)
Obr.
55
Rytieri chr�mu (bol). Hubertus a historick� spisy to dokazuj�

Smrt obliekala striedavo ka�d� druh� a po st�rocia na na�om �zem�
tretej gener�cie tohto �radu, men� lud� s podzemn�mi kontaktmi
nie s� tu z�merne uveden�.
n�rody sa konali a mo�no
K dne�n�mu dnu ste prispeli velk�m pr�nosom, aj ked skryt�m za vami
pokrok mnoh�ch posv�tn�ch miest. firemn� logo alebo s�kromn� kontakty,
Spev�k, man�elstvom a Wurm ha
existovat! Je tie� zauj�mav�, �e v
prispeli tak vela do St. Stefan zu Wienn
gen, Singertor je pomenovan� po Spev�kovi z okolia niektor�ch �tajersk�ch miest,
ako napr
menom Steinfelde; spev�k rovnako velk�, napr�klad Lassing, Schladming, St�bing,
Nositel tajomstiev star�ch vedomost�, star� bana v
Oberzeiringu a Unterzeiringu atd
Steinfelde je zachovan�. syst�my s� zn�me.
Rammings nastavili aj obsah posledn�ho prepisu
Odpustkov� kostol vo Wartbergu pri Eggenburgu desiata
veta rukopisu obsahuje kontroverzn� inform�cie. Tam
nosia a s� teda nad miestnym je od spojenia �lachtica k
kamen, str�ny kalich a cez zelen� pannu zospodu
hl�sili na t�chto posv�tn�ch miestach ni��ieho sveta mo�no ich potomkovia
nach�dza jaskyne ako str�cu sp�sy
�i dnes medzi nami! Bledo zelenkav�
svitania Sanadis. Tam je ten zdroj
v�etko, co je straten� alebo bude prinesen� sp�t , sa
zmenila farba ko�e t�chto bytost�
m�ct. Rammings s� tie� povrchov�mi str�cami po nejakom
case do bieleho
cesty do podzemia v li�ajnici a okolo nej, podla spr�vy zo stredoveku. to
Sv�t� miesto Guttaring, ako aj v�etky miesta, je pr�beh z
anglickej oblasti
v nemecky hovoriacej oblasti on -ing en lung z 12.
storocia, ktor� presne v r
ten, ktor� vyhovuje tomuto spojeniu s podzemn�m Stirpsom a tie� vy��ie
(lat. = rasa) s� pr�buzn�. hl�sen� ludsk� bytosti so zelenou poko�kou
Herrmann Gebhardt von Rammingstein diskutoval o tomto pr�pade dvoch det� �ij�cich v
bl�zkosti
s�m s jedn�m zo zelen�ch det� z Anderovej dediny Woolpit
v anglickom gr�fstve
propagovanom svete sa na�li velvyslanci kr�la Suffolka:
Heinrich nahradil a s n�m aj t� tu
prosperuj�ca rodina Maltzahnovcov v Nemecku "Podla trad�cie �enci chc�
a zalo�il Liebenfelser. ..." v case �atvy nedaleko obce Woolpit
(Zdroj: Kr�tky �ryvok zo spisu Raming, v hlbokej vlcej
brlohu dva nezvycajn�
AVA Vieden) deti objavili dievca
a chlapec. Deti by mali jednu
V predposlednom odseku citovan�ho prepisu mal zelenkast�
plet a oblecenie
Dodnes sa spom�na n�rod z roku 1512, ktor�ho text�lie nikto nenosil
�e na v�etk�ch miestach v nemecky hovoriacich bolo mo�n�
identifikovat. Tie� byt
miestnosti maj� na konci svojho mena "-ing", pou��vali nezn�my jazyk, tzv
priame spojenie s podzemnou komunik�ciou sa zdalo nemo�n�.
Autor:
plex a zm�ten�, deti mu boli odovzdan�
rasy a nie je daleko od tohto zemep�na, ist�ho rytiera menom
Miesta Vstupy do podsvetia sa nach�dzaj� v Richardovi z
Calne. Deti by mali
. Toto sme mohli vyplakat v �tajersku a prec, tie� odmietli
aj v ostatnych spolkovych krajinach v rakusku najprv
akekolvek jedlo, kym ich nedas
predlo�ila bohat� form�lna kontrola a n�jden� cerstv� fazule. Ale chlapec
�e tento n�znak je pravdepodobne pravdiv�, ale coskoro ochorel a zomrel. Dievca
neaplikovat na v�etky miesta, casom si v�ak na di
ver�ovan� jedl�, coskoro stratili svoju zelenkast� farbu
m�ct. Pocet opr�vnen�ch
farbu pleti a naucili sa anglick� jazyk.
Miesta v �tajersku priniesli prieskum o v�s a va�ej osobe
celkom 158 os�d s jedn�m mo�n�m p�vodom.
"-ing" na konci mena. Z toho v�ak na pocudovanie v�etk�ch
dievca dalo
v�sledok, �e v�ade je chen, deti s� s�rodenci a
pr�stup do podsvetia by poch�dzal z krajiny naz�vanej 'Sv�t�
odv�ne a nere�lne. Sk�r Martin, v ktorom 'Vecn� s�mrak'
pravidlo. Okrem toho m� ka�d� obyvatel
d� sa tu vybrat vela miest, napr. B. v�etky
krajiny zelen� farbu pleti. existuje
t�, ktor�ch miestny z�klad nie je z epo , existuje dal�ia
krajina s jasn�m svetlom
che z 10. a� 15. storocia, ale tern na to, ale toto je cez velmi
poch�dzaj� z nov��ch obdob� alebo s� oddelen� od vlastnej
krajiny in�mi �irok�mi riekami a
podla urcit�ch krit�ri�! Faktom v�ak je, �e to m�ete vidiet len z dialky.
Jedn�ho dna bud� deti zanepr�zdnen� Rukopismi o podzemn�ch zariadeniach

roky sa o nu staral pas�ci sa dobytok jej otca. Meno mn�cha
dajte si pozor, ked objavili hlbok� jaskynu, ktor� je n�m zn�ma z ochrany
�dajov
ozvalo sa vzdialen� hukot zvonov. Deti tu nie s� menovan�. v starom
sledoval zvuky zo zvedavosti a
pri dne�n�ch ruin�ch sa na�li spisy
nakoniec vo vlcej jame pri Woolpit ge
pozemky, kde jasn� denn� svetlo oslepilo feneck na hradisku, ktor� m� a� �tyri
metre
a zvuk �encov a ich pevn�ch z�kladov 80 st�p ni��ie
Sickles sa zlakol. Schacht �dajne spom�nan� v a
Dievca nakoniec vo�lo do velkej podzemnej chodby,
p�ta, kde presne je ich krajina, ale op�t bez dal�ieho popisu
na t�to ot�zku sa nedalo odpovedat. Koc�k bol pojazdn�. Tie na hrade
Dievcat� by v�ak svedcili
hora (nadmorsk� v�ka 347 metrov) postaven� madarsky
tam v Je�i�ovi Kristovi a tam s� cirkvi
ich domov. Krst bol v�ak ich pohranicn� sl�vnosti sa prv�kr�t objavuje v
dokumentoch v r
cudzie. rokov 1386; kde dr�ali unga
Ked dievca zostarlo, poch�dzalo zo �lachtickej rodiny Scharfeneckerovcov
byt pokrsten�, nazval meno Agnes Barre. (Obr. 69) Stred v roku 1493
prijala a ako bohat� bot sa dostala do vlastn�ctva cis�ra Maximiho
vydat� za kr�la Heinricha II. "Lian I. z Rak�ska. Tento v�ak bol
(Zdroj textu: https://de.wikipedia.org/w/
index.php?title=The_green_deti_of_
Woolpit&oldid=194407039)
Autor William z Newburghu, tie� Wil
liam z Newbury, Guilelmus Neubrigen-
sis, Wilhelmus Neubrigensis, Willelmus de
Novoburgo a William Parvus (* asi 1136;
� asi 1198), bola anglick� pravideln� kanoe
niker a nap�sal dielo "Historia rerum
Anglicarum", Anglick� hist�ria
medzi 1066 a 1198 opisuje a
v ktorom bol tento pr�beh prv�kr�t publikovan�
by. V texte je zauj�mav� pas
povedz, kde je pop�san�, ako deti v
ich vlast na�la jaskynu, z ktorej
Bolo pocut vn�torn� zvonenie zvonov. Toto
n�m velmi pripom�na stopy, ktor� m�me
Cirkevn� predstavitelia vr�tane Je�i�a
desat, prostredn�ctvom frekvencne riaden�ch rozmerov�ch br�n
komunikovali, co v�ak len v
pracovat jedn�m smerom. Rob� zvuk
kostoln�ch zvonov tak�to port�l v
podzemn� jaskyna otvoren� a deti
�achty v roku 1555, teda p�t rokov po Obr
bol prenesen� na zemsk� povrch alebo uznesenie koncilu �tyroch n�bo�ensk�ch
organiz�ci� zr�canina hradu Scharfeneck,
Tento pr�beh vst�pil do r�e fant�zie v Trente (v roku 1550), po prv�kr�t bol
objednan� v roku 1386
vyhnat? �e v tomto starom texte sa spom�na v dokumente J�na Zapolyu zo
Sedmohradska,
posledn� odstavec, samozrejme, vyplna aj n�bo�ensk� Pascha, ktor� poskytuje
potrebn� prostriedky pre Burgenland.
g�n s� zahrnut�, zodpoved� poradiu v tom case.
Zeitgeist, kde v�etko, co je n�bo�ensk� interpretovat Tento hriadel vysk�al ten
vy��ie
zvierat� boli oslavovan�. Dnes e�te spom�nan� mn�ch so zamestnancami v piatich
roky pr�ce odhalia toto historick� turistick� miesto a znova
uv�dzan� na trh. dosiahol hlbku viac ako 40 metrov,
Zauj�mav� bol pre n�s aj stred, no do zakoncenia sa nedostal. v�dy
ment b�val�ho franti�k�nskeho mn�cha op�t preru�il horizont�lnu polohu
z kl�tora Frauenkirchen v dne�nom velkom Steinplatten �achta a dazwi
Burgenland, pr�stup do kl�torn�ch arch�vov bol ten, ktor� viedol priamo dole
mali a tam archivovali dutinu vo v�ke 4 a� 5 metrov so zemou
57

Turmes vertik�lne pod velk�m
pravouhl� otvor na strope v kameni

trezor. (Obr. 70 a 71) Je zrejm�
toto sl�ilo na nav�janie l�n resp
sp�tanie predmetov. Z dr�ky

typ cisterny sa spom�na v starom kostole
chen rukopisy, ale nic spomenut�!
Av�ak v kronike hradu o
v�znamn� udalost ozn�mila, �e pr�ve

ak v roku 1555 pri teraj��ch ruin�ch
Scharfeneck sa konal, a to udrel v
vtedy vysok� 24 metrov a a� 14 metrov
spanning dr�at vraj blesk
tak�, ktor� je viac ako polovica ve�e a
c�m nadv�zovali obytn� casti hradu
znicen�, pricom z t�chto miestnost� zostala len cast

m�dry mohol byt znovu ob�van� a
hradn� are�l napokon z 18. roc

sto pomaly ch�tra
Obr. 70 (hore) ruiny a kamene. Preco bol v 16. stor . (obr. 72) Do tejto doby bol
hrad
mocn�ch, kedysi 24 tak� velk� �silie pri Zuchute e�te ob�van� a 1683 ked Turci pred
r.
meter vysok� bergfried, ktor� sa prev�dzkoval vo Viedni, boli podla trad�cie
prehladan�
Zr�canina hradu Scharfeneck. nejasn�, ale velmi n�m to pripom�na "12 Apo 2 000
lud�, ktor� sa ukr�vaj� v pevnosti,
Obr. 71 (hore) Doln� bana v Klosterneuburgu. Dnes nie je obsaden� Osmanmi
Interi�r �achty bergfried v ruin�ch bergfried.
zo Scharfenecku. V a je spomenut� len v opisoch hradu Tu vyvst�vaj� ot�zky: Preco
�no
vlavo v popred� je, �e z 80 metrov hlbokej vodnej n�dr�e neprebudujete str�nu ve�u?
hovoren� zamknut� kamenmi. Pr�stup do �achty je Ak �achta b�vala cisternou
Viditeln� otvor hriadela. ktora ma byt v najnizsej izbe byvaleho sen, preco sa
potom vyplnila?
58
v 16. storoc�, kedy podla najnov�ieho obr. 72 casti m�ru opevnenia v zr�canine
hradu Scharfeneck.
Reprezent�cie hradn�ch b�datelov, ktor� ust�pili
najpodstatnej��m z�kladom ludsk�ho �ivota v mn�skom spolocenstve. (obr. 73) Kreslil
dr�at, a to voda? Ako by ste potom �li do in�ho eur�pskeho mal�ho
potom vy�e 200 rokov na hrade bez �t�tu, lebo sa c�til v rak�sku od r
m�e cisterna pre�it? To zanech�va cirkev prenasledovan�. Tu op�t vznik�
lahko vysvetlit, t�to naplnen� �achta nikdy nebola len ot�zkou: preco? Pri�iel k
pravde
cisterna, ale pravdepodobne je pr�stup pr�li� bl�zko?
do podsvetia! A co to bolo za blesk?
Jedin� blesk nem�e byt tak� siln�
Ve�a, ktorej steny s� hrub� viac ako 3 metre,
odstr�nit a� do v�ky 10 metrov, t�m vznik�
dal�� v�buch! Tieto rozpory
prin�ti n�s prem�lat a pam�tat si
ale velmi podobn� in�m hradom, ktor� s� tie� v
16. storocia vyhorel a viac nie
boli prestavan�? bolo to skutocn�
do�lo k �deru blesku alebo do�lo k dal�iemu
ren rozum, ve�a po zasypan�
znicit hriadel? s� zar�aj�ce
paralely k velk�mu poctu
in� "vstupy do podsvetia", ktor�
Obdobie 16. a 17. storocia v
Eur�pa bola uzavret�. z�ujem
ted mn�ch odi�iel do d�chodku po rokoch, v ktor�ch
dal�ie podzemn� zariadenia v bl�zkom okol�
" Sv�t� Anna na p�ti" (kedysi templ�rski rytieri
sitz) a b�val� kl�tor "Loretto" Obr. 73 "Sv. Anna v p�ti", kl�torn� komplex v
bl�zkosti
odkryt� a presk�man� v Burgenlande, z hradu Scharfeneck, Burgenland.
59
dva vy��ie uveden� v�razy, ste a Nep�l, sa na

t�chto miestach pou��vaj� dodnes
D hen v priamej s�vislosti s
podzemn� n�rody. Nie je to n�hoda
Str�e a ich z�stupcovia pred
Verejnost casto chr�nen� a str�en�
�e v troch z hist�ri�, ktor� s� n�m dnes zn�me,
zabezpecili tieto osamel� miesta po cel� svoj �ivot,
Slovo "Sanadi" sa pou��valo v technick�ch dokumentoch na ich ochranu pred znicen�m.
a
Objav� sa mno�n� c�slo a to v kombin�cii , niet sa comu
cudovat, je tu e�te minim�lne jeden
svah s podzemn�mi miestami. dve alebo mo�no aj viac miest
Takmer v �iadnej inej nemeckojazycnej encyklop�dii v Rak�sku sa tak�to podzemn�
n�jdete nieco o "Sanadis", preto�e rastliny so
"Sam�dhis", ktor� existuj� u� mnoho rokov
tento n�zov bol str�en� tibetsk�m v�razom stovky cirkvi
a poss
odvoden� "sam�dhi". V minulosti ste mali e�te tie z vysok�ch �lachtick�ch domov
Slov� nap�san� tak, ako by sa dnes mali chr�nit. M�me plno
sa stal. Preto�e sa stalo, �e si clovek uvedom�, �e je to nepravdepodobn� a potom
Z "M" sa stalo "N" alebo naopak. Znie to ako divok� fant�zia, ale
tak�to bytosti v �t�te sam�dhi s� uveden� vo v�natku z textu citovan�ho v kapitole
1
v roku 2017 stoj� aj renomovan� rusk� AVA z roku 1592:
oftalmol�g Dr. Ernst Mulda�ev z Mosu "... ale v roku
1580 kv�li pam�tn�mu Er
kau vo svojej knihe "Tretie oko a udalosti a starost o domnel�
p�vod ludstva" (Amra-Verlag Spolocn� dobro v�etk�ch t�m, �e br�ni
Hanau/Rusk� p�vodn� vydanie Moskva Kontakty preru�en�
Sv�tou cirkvou
chen, ale pokracujte poctivo do
na
deliacom pohor� S�lk pod Uralom
pod
zemou je desat pustovne
lichen Sanadis za v�etku sp�su napriek
Mnohokr�t sa staralo o to, co v nich je
v bud�cnosti zrejme aj sv�tor�msky
Cirkev bude musiet prejavit �ctu. ..."
Druh� pas� v inej

Uv�dza aj listina z roku 1512
v pr�pade pustovne pri S�lkpass:
"...Wurmovia a Rammings z toho
vdacn� Witold, Ebaura Wurmb
man�elka sa postarala o pr�jem
n�lezisko pri priesmyku S�lk, kde umieraj� pod

pozemsk� polia (pod pustovnou) o
Sanadis str�il. ..."
Z t�chto dvoch star�ch textov�ch �ryvkov

v�etci si v�imli, �e to bolo na alebo bl�zko
priesmyku S�lk v spolkovej krajine �tajersko
dal
star� "pustovnu" a pr�p
e�te ud�va o svojich vy�e dvoch rokoch , pod ktor�mi od r.
na S�lkpass v desiatom prebiehaj�com v�skume v Tibete v n�m nezn�mom obdob�
Horn� �tajersko. a Nep�l informovali. pozemsk� priestory "Sam�dhis" nach�dzaj�ce sa
V nom na t�to t�mu opisuje, ako by to malo byt! Ak nie v storociach
bolo by to zap�san� s podzemn�mi miestami alebo vysoko
star�mi textami,
i�nov, v ktor�ch by tieto bytosti sk�r to znova po
neuveriteln�
Civiliz�cia na na�ej zemi v Samadhi-chen, nepochopiteln� hist�ria
�t�t by mal byt, pri�iel do kontaktu. zvuk! Samozrejme, okam�ite vyvst�va ot�zka
O tom, ci m�e byt toto rozpr�vanie pravdiv�, pod�va spr�vu o orient�cii na
bud�cnost. my
Funkciu toho tibetsk� mn�si tu�ia, ale potrebuj� e�te jednu
nazvite to "genofond pre ludstvo." Polo�te si ot�zku: co cirkev v tom case vedela
desat, �dajne tis�ce rokov star� spiaci o p�vode a �lohe
"Sam�
Bytosti v podzemn�ch miestach, ktor� s� nad dhis"? O �cele t�chto bytost�
Vedeli sme, �e by mala v bud�cnosti naplnit cel� na�a plan�ta
by mala byt. Aspon v Tibete (dnes C�na) boli vtedy velmi dobre informovan�, toto
bolo in
62
Sam�dhi a nebesk�ch javov
dal�� p�somn� dokument je pr�ve "S�lkpass" a ten na v�chod

dr�an�. Odkial tieto bytosti poch�dzaj� z "Glattjochu", boli v minulosti dve
desatoro a ktor�m Cirkev poverila prechody cez hory rann�m a
dostali, tieto miesta po st�rocia velmi star� obchod so solou cez mulicu dr�hu
na opatrovanie spolu so �lachtou sl�ili prech�dzky (= chodn�k). Toto pou�itie
zo �iadneho zo spisov, ktor� s� n�m zn�me v S�lksattel, cez archeolo
k�sky von. prinajmen�om potvrdili archeologick� vykop�vky
Zauj�mav� je, �e na mieste je najmenej 6000 rokov do neolitu
Priesmyk prech�dzaj�ci cez mal�, datovan� do 20. roku (= neolit). Existuj� tie�
sto p�vodnej kaplnky, ktor� je dnes
sa nach�dza tam, kde b�vala pr�cestn� sv�tyna alebo sv�tyna
Marterl sa postavil. (obr. 74) Inak tam
neexistuje �iadny d�kaz o existencii jedn�ho
tak� sv�t� miesto. M�ete vidiet z jedn�ho
nen�padne vyzeraj�ce hromady kamenov,
pod ktor�m sa dnes nach�dza soci�lne zariadenie pre
n�v�tevn�kov S�lkpass. Medzi t�mito
pomerne velk� kamenn� hromady sa stali bet�nov�mi
steny zaclenen� a dve izby spojen�
polo��. Ci sa pou��va na tomto sekund�rnom
Rastlina okolo b�val�ho praveku
Pr�stre�ok b�valej nedalekej pustovne
alebo nov�, len p�r desatroc�
star� �trukt�ra je v s�casnosti st�le zachovan�
s otvorenou myslou. Iba architekt�ra toho bud�ceho
imitovan� sadrokart�nov� dosky nech�va niekolko
Rozpoznajte desiatky rokov star� kon�trukciu, preto�e
Kamene boli len nahrubo nahromaden� a bez nich
Syst�m jednoducho na streche bet�nov�ho kon
dat na to. Odkaz na jednu
predt�m starovek� architektonick� such� kamen
Kon�trukcia ch�ba, ale u� by sa dali n�jst dal�ie archeologicky nespracovan�
pamiatky
Existuj�ce kamenn� platne star�ho pr�stre�ku v okol� S�lkpass. Zn�ma je pri-
z�kladoch chatrce
Napr�klad menhir vysok� viac ako 3 metre na mieste v�kopu bol sekund�rne znovu
pou�it�.
bytie. Len p�r metrov severne od dne�n�ho vo vrcholovej oblasti kopca
parkovisko sa nach�dza vo v�kope vo v�ke 1 823 metrov nad morom (Otten-
Feder�lneho pamiatkov�ho �radu a zdru�enia fel 2020). A� v minulom storoc�
ANISA sa v rokoch 1999/2000 stala modernou cestou cez S�lk
damente b�val�ho zrubu volne prech�dzaj� postaven�, v�c�inou v�ak len tri
byt polo�en�, ktor�ho casov� p�vod je splavn� a� �tyri mesiace v roku, od r
je nezn�my. Predpokladalo sa, �e toto obdobie bude na 1 780 metrov vysokom
priesmyku
na konci stredoveku alebo v ran�ch dob�ch casto vy�stili do metrov�ch z�vejov
modern� casy. (Obr. 75) Objav� sa, ci ide o stopu. Okrem hol�ch a strm�ch hrebenov
v tejto casti �zemia zost�va kedysi d�vna "pustovna", ktorej vrcholy a�
zatial st�le otvoren�. s� vysok� a� 2 400 metrov, existuj� len
Aj na rucne malovanej mape v�c�inou nezastavanej divociny.
16. storocie, prior Johannes (obr. 76) Toto tvor� fascinuj�ci panoramatick� z�ber
Clobucciarcha z augustini�nskeho kostola Chorherrenstift rama pre turistov a
milovn�kov pr�rody.
tes F�rstenfeld bol vyroben� a m�e byt pou��van� aj miestnym obyvatelstvom
dnes v �tajerskom krajinskom arch�ve st�le nem�me �iadne inform�cie
Nach�dza sa v Grazi a vpredu ani vzadu nie je rozpoznateln� n�znak starej pustovne
na pustovni v tejto oblasti pred prechodom priesmyku. Podla v�skumu
. To by v�ak nemalo byt prekvapen�m, ked�e vieme, �e okolo je takmer cel� horsk�
mas�v
preto�e toto miesto by dnes mali �rady pridelit S�lkpass talianskej rodine
utajovan� pred miestnymi z�lo�n�mi spolocnostami konzorcia Feltrinelli z Bozenu
bol. s habsbursk�mi korenmi.
63
Obr. 76 Horsk� panor�ma Zauj�mavost tohto horsk�ho �seku tesne pred rak�skou
spolkovou Mohanom
na priesmyku S�lkpass, ktor� je v s�casnosti v meste "Google Earth" vo Viedni
roz��ren� a� po Kahlenberg! najprv
Prechod priesmykom je sp�soben� skutocnostou, �e niektor� oblasti s� silne
pixelovan�, tak�e o mnoho rokov nesk�r by ste mohli pou�it "GIS Steier
prav� okraj obr�zka. rozmazan� s hrubou mrie�kou "znacka" a "Google Earth" op�t
pribli�ne
bol. A op�t vid�me len jeden z detailov v krajine
Ot�zka: Preco? Co je tam, co m�eme vidiet len s obmedzen�m zv�c�en�m
Americk� pohlad, preto�e Amerika m� rozl�enie a je aj dnes lahko rozpoznateln�
dnes podla zamestnancov Bunu ciastocne retu�ovan� �seky
ter�nu.
v�etko na kalibr�ciu a prieskum, ale v starom Tex by to �lo
pr�va na rak�sky mapov� kolega desat spom�nan� pustovna
tie� nedaleko
ri�l, nemal by rozpoznat a vediet? Tieto z priesmyku S�lk sa nach�dzaj�. A e�te
predt�m
Situ�cia n�m velmi pripom�na u� spom�nan� Glattjoch, dal��
ako na�a ilustrovan� kniha "Tores to the Underworld" prechod cez priechod vo v�ke 1
989 metrov nad morom. Toto
bola uverejnen� v septembri 2009. Miesto je niekolko
kilometrov v�chodne od S�lku
O dva mesiace nesk�r, od novembra, bol pas vydan� a skutocne existuje
�sek "Stuhleck" a� "Riegersburg" vo velmi starom m�re zo such�ho kamena
V�chodn� �tajersko s 15-20 kilometrovou ogiv�lnou kamennou budovou, ktor� m� 6,60
metra
�irok� p�s na satelitn�ch sn�mkach dlh�, 5,80 metra �irok� a 5,50 metra vysok�
rozmazan� na internete alebo s jedn�m. (obr. 77) Vn�torn� priestor m� 3,90 metra
za predpokladu, opakuj�ca sa mrie�ka, tak�e si vysok� a
hr�bky steny sa l�ia medzi
s vysok�m rozl�en�m �iadne dal�ie detaily schen 1,50 a� 1,70 metra. Archeologick�
mohol rozpoznat. Presne t�to oblast zaujala architekta z
Lublany Prof.
strih bol nami op�san� v kni�nom texte Dr. Borut Juvanec
(Univerzita v Lublane,
ben! O rok nesk�r bola t�to cast revitalizovan� so �tudentmi a Slovinskom).
64
miestnych dobrovoln�kov od roku 1995 do roku 1998 trojizbov� budovu, kde drevo
tento v tom case u� velmi sch�tral a na krbe zostalo len dreven� uhlie pomocou
fragment�rnej�ie zachovan� kamenn� stavba. Uhl�k 14C datovan� do roku 1515
Z�roven st�l na cele �t�tneho archeol�ga mo�no datovat. Toto hovor�
DR Diether Kramer, archeologick� ponorka , tam vtedy ludia zalo�ili po�iar
Vyhlad�vanie. V roku 2000 viedol prof. Juvanec, nic viac. Ale co a
na �tyroch lichobe�n�kov�ch vrchn�ch kamenoch N�hoda, sme sp�t v 16. storoc�
tohto stavebn�ho vedeck�ho datovania zmenen�! Ci u� je to v tejto mlad�ej kamennej
stavbe
s t�m, co sa vtedy naz�valo "Cosmic Lumi s tromi priestormi okolo hladan�ho
"Jedn�ho
"postup dedenia po naroden�, ktor� sa oznacuje ako vyrovnanie", zost�va v
s�casnosti zachovan�
cez ktor� dnes ako TCN datovanie (= Ter aj na tom kamennom z�klade pri S�lkpass,
re�trikcn� nuklidy kozmog�nu) je zn�my. cist� �pekul�cia. Jedna vec je v�ak
zauj�mav�
V jadrovom v�skumnom centre Dubna v Russ je vlastn�kom p�dy s rozlohou viac ako 15
mili�nov �tvorcov�ch
pozemok sa konal v �stave Obedinjonnij iade meter velk� pozemok je podla GIS Stei
nich issledowanii Rossii (JINR) datovanie oznacuje anonymn� administrat�vnu
kon�trukciu
vzoriek zo �tyroch kryc�ch dosiek. Tri (Anton Philipp Revertera) a nasleduj�ce
z toho referencn� hodnoty pre min
odsolenie 8 800 � 1 000 rokov a cast kostola, resp.
mo�no datovat na 1 000 � 150 rokov. Augustini�nsky kl�tor Klosterneuburg
D� sa predpokladat, �e �tvrt� j�n a Pezold od Heinricha (Zimbabwe
ere krycia doska mo�no v priebehu out
zlep�ila asi pred 1000 rokmi
m� a nem� nic spolocn� s origin�lom
postavit such� kamenn� kon�trukciu m�ru
m� (Juvanec 2011). Preto�e si vezmete dne�ok
z ak�hokolvek d�vodu
t�to stavbu �rskymi mn�chmi v 8. resp
9. storocia bol postaven�. (Leniv� Obr. 77
2019) Hoci v �rsku je zn�my �t�t Glattjoch
podobne vyzeraj�ca kamenn� budova, kaplnka v prednej casti
pripisovan� �rskym mn�chom, objaven� m�j 1994
nem�e to byt len dizajn! Preto�e uh
lich navrhnut� prehistorick� megalitick�
Kamenn� stavby sa nenach�dzaj� len v �rsku,
ale aj vo Franc�zsku, Gr�cku,
Taliansko, Rusko, USA a in�
Eur�pske krajiny. A ak� d�vod
mal presvedcit �rskych mn�chov, aby
postavit kamenn� budovu v nadmorskej v�ke 2000 metrov
desat, ktor� sa nedaj� zohriat a pri
kde v bl�zkosti nie s� �iadne mo�nosti
zasadit nieco jedl�! M�e�
tam v najlep�om pr�pade len dva a� tri mesiace Mvurwi Forrester Estate). Tu sa
zatv�ra
zostat v roku! Dal��m miestom je dnes takmer hladko kruh a otv�ra nov� myslenie
st�le asi tri a pol hodiny ch�dze od pr�stupov v mnoh�ch smeroch!
prec od tohto miesta. Ako my z in�ho prepisu
Z povrchu �lachtick�ch spisov dodnes vidno kamenn� platne (balvany) .
Sam�dhi v oblasti
desat ako odkaz aj na vedeck�ch redaktorov Eggenburgu (Doln� Rak�sko).
Krycie dosky naznacuj� vek 60 000 v prepisoch 16. a 18. roku
datovan� pred 70 000 rokmi. Toto sto spom�nan�ch. Ni��ie s� uveden�
Kamenn� budova, ktor� je dnes v podzem� v r�mci revitaliz�cie odpustov�ho kostola
Wartberg
do krestanskej kaplnky umfunkov� dutiny a "kalich str�cu" (the
m�e byt �lohou Sv�t�ho gr�lu?). Tu odpoc�vajte v
hrat v na�om p�tran� po pustovni, podzemn�ch zariadeniach niekolko bytost�, ktor�
preto�e juhov�chodne od nej s� pozostatky doslovu, tak je to v star�ch textoch, ako
65
Obr. 78 Ploch� "liecitel v "�t�te Sanadi/Sam�dhi" je aj dnes viditeln� z dialky!

(Obr. 78
vrchol kopca so s�mrakom". Tu by tie� malo: a 79) Budova je dnes velmi iso
Church Wartberg, "...byt "zdrojom", ktor� strat� v�etko, co je straten� na dlhom,
plochom kopci,
Doln� Rak�sko. je alebo ide, m�e priniest sp�t..."! ktor�ho podkladom je podla
geologick�ch spr�v a
�ulov� doska hrub� niekolko kilometrov
T�to formul�cia bola zam�lan� v texte . Opr�vnene sa sami
seba p�tame: preco
pas� nap�san� v roku 1512, v ktorej je u� zdaleka viditeln� velk� cirkevn� budova
bol op�t odp�san� v roku 1720. Len co je izolovan� na vrchole kopca? Miesta
je to zdroj? Znie to �no v �ir�om zmysle Wartberg a
Eggenburg s� p�r kilometrov
po "Font�ne mladosti". Ale rad�ej si mysl�me, �e sme prec od toho kopca a vlastnili
sme
�e t�mto "zdrojom" s� sam�dhi, ked�e s� vlastnou cirkvou!
�no svojimi g�nmi ludskost v pr�pade Predt�m ocak�vali na �p�t� kopca niektor�
pohroma alebo kataklizma vinohradn�ci sa usadili, preto�e v
pod
(velmi velk�, v�etko niciaca katastrofa) ren cast svahu je star�
obnovit na zemi. Ako Kellergasse po pr�jazdovej ceste ku kostolu.
zvyk je tu a v okol� odd�vna
tieto podzemn� dutiny, ktor� sa tiahnu star�mi a mlad��mi
tunelmi do �bocia h�r
Vraj pod velk�m ploch�m kopcom, ktor� kedysi sl�il na uskladnenie v�n
sa zatial nach�dzaj� v bl�zkosti mesta Wartberg. (obr. 80) V tom case urcite
existovali
12. storocia mal� rom�nsky k�r len jednotliv� usadlosti
(Huben) a nie mal�
postaven�. V neskor��ch rokoch sa stala dedinskou osadou ,
akou je dnes Neu
mo�no vidiet stovky prestavan�ch alebo roz��ren�ch a pridan�ch k budov�m. My len
m�eme
66
Obr. 79 Kostol Wartberg poch�dza zo 16. storocia (!). U� o

V roku 1330 bola na kopci postaven� mal� kaplnka
d�fam, �e t�to cirkevn� budova v bud�cnosti

je zachovan� pre cloveka toto dedicstvo
chr�nit. Alebo sa vr�tte
zahranicn� spravodajsk� skupiny od n�s
r vl�da a cirkev mo�nost
pracovat tam neru�ene "vedecky"?
Nad vchodom do kostola je jeden z "podzemn�ch n�rodov" v Eur�pe Obr. 80 Jeden z
mnoh�ch
V�klenok obraz sv�t�ho Juraja (draky , ktor� sa maj� odlomit a obchodovat s t�mito
modern�mi tunelmi
vrah) vidiet. (Obr. 81) Vytvorenie niecoho v�nimocn�ho. Ktor� udalosti sa t�kali
vstupov, ktor� ciastocne v
Toto skupinov� zobrazenie je vlastne postavou 16. storocia, ktor� bolo vtedy kr�tke
alebo dlh�
ved� k pozemsk�mu syst�mu, ktor� vyvolal u predstavitelov Cirkvi tak� strach .
Zobrazenie draka nem� nic spolocn� s t�m, co kedysi robili s obrovsk�m �sil�m
�ensk� ludsk� postava s a dodnes rob�me v�etko, co je v na�ich sil�ch
ukazuje netopierie kr�dla. (Obr. 82) nie je zn�my �irokej verejnosti
S� zauj�mav� aj tie v star�ch let�koch ? Dnes to vie m�lokto
tern (= periodicky tlacen� jednotliv� listy, zasv�tenci cirkvi a �lachta hore
p�somne a obrazom o mimoriadnych inform�ci�ch. V prepise s� dve
aktu�lne udalosti hl�sen�) zdokumentovat presn� d�tumy volan� na 14. tr�vu
desat "nebesk�ch javov", ktor� nastali po mesiaci (apr�l) 1561 v Norimbergu a na
udalosti v rokoch 1510, 1520, 1561 Heumond 27. (j�l) 1566 v Bazileji.
a 1566 r�mskokatol�cky Kir V norimberskej mestskej kronike zo 14. apr�la
che ofici�lne sl�il ako pr�le�itost, v�etky kontakty 1561 sa pova�uje za hlavn�
d�vod
67
udalost spom�na polo�ku, ktor� je v

v rovnak�ch rokoch kr�tko predt�m v podzem�
rastlina bola presunut� alebo presunut�!
K dvom vy��ie uveden�m a tie� k
ostatn� dni ako aj v rokoch okolo
V polovici
16. storocia niekolko
ren udalosti na oblohe hl�sen� pre
vtedaj�ie obyvatelstvo viac ne� z�hadn�
sa musel objavit. Tieto boli pou�it� mnoh�mi
Tis�c lud� na viacer�ch miestach a
kraj�n v Eur�pe u� desatrocia
viden�.
Vy��ie uveden� rocn� d�tumy s� k dispoz�cii
pre nasleduj�ce mest� ako napr
Vieden (1520), kde zaciatkom janu�ra velk�
dlh�
tycovit� predmet s oran�ov�m svetlom
ne�n�
vrchol a sf�rick� neho
roztopen� vzhlad a tri leskl� zlat�
Lopty v r�znom case
bolo vidiet na oblohe nad mestom.
(obr. 83) Aj v Norimbergu (1561), Bazileji
(1566) a
predt�m v marci 1551 vo Schwa
Benland, Lotrinsko a Franc�zsko
sa pocas dna stalo niekolko r�znych
Slnku podobn�, sf�ricky velk� �tvary
Obloha viden� a ako dal�� pr�klad
1. j�na
1554 na�li Plecherovci "Ho
Melsphenomena" namiesto toho. Malo by, ako u�
uveden�,
dal�ie pozorovania w�h
pocas t�chto obdob� v in�ch krajin�ch
Obr. 81 Socha sv. Juraja (drakobijec) nad Eur�pou, nad ktorou aj
nad vchodom do kostola Wartberg. p�somn� a malovan� z�znamy
pr�tomn�.
Rok je pre n�s st�le nejasn�
oznacenie 1510, ktor� je v listin�ch �lachty
aj ako d�vod na "zapecatenie".
podzemn� zariadenia.
Zn�my �vajciarsky psychol�g
Carl Gustav Jung informoval vo svojom roku 1958
vydan� kniha "A Modern Myth of
Veci viden� na oblohe" vy��ie
Pozorovania UFO a tieto sk�al
z vedeck�ho hladiska tej doby
analyzovat. V kapitole IV "O hist�rii
fenom�nu UFO" p�e v �vode:
"Publicita UFO m� len proti
pou��van� na konci druhej svetovej vojny,
ale
fenom�n tu u� bol
vie a
nie je len v prvej polovici
dna XX. Storoc� pozorovan�, ale
u� v
skor��ch storociach a vela
lahko spozorovateln� aj v staroveku
a boli op�san�. "
(Mlad� 1958)
Obr. 82 Nezvycajnost je dr�div�. Aj v tom mal Jung pravdu, preto�e existuje
Vzhlad draka, tento obr�zok tie� ukazuje z�znamy z r�mskych cias
�ensk� stvorenie s netopier�mi kr�dlami. Pozorovanie UFO. Aj v roku 2013 im
68
Obr. 83 Horn� obr�zok zn�zornuje oblohu

zjavenie nad Viednou v roku 1520. Dlh�
tycinkovit� predmet s oran�ovou �iarou
v dolnej casti bol niekolkokr�t nad mestom
viden�. Ni��ie je vytlacen� let�k
pozri. (Zdroj: Augsbursk� rukopis, 1552,
a Z�rich Central Library, grafick� zbierka
pl�ca, inv. PAS II, 9/14, �vajciarsko)
Taschen-Verlag zverejnil faksimile jedn�ho

v roku 1552 v Augsburgu (Nemecko)
vytlacen� a len ned�vno znovu objaven�
dielo s n�zvom Kniha z�zrakov
- Kniha z�zrakov" (vyd. Till Hol-
ger Borchert & Joshua P. Waterman).
zauj�mav� malovan� zobrazenia z
10. a� 16. storocie. Tentokr�t
g�n neobvykl�, napr. B. Pr�rodn� katastrofa
fen a anom�lie, od toho casu. to
bola doba renesancie a reformy
v krestanskom kontexte
�asn� bol zajat�. Preto
tie� nie je prekvapuj�ce, ak casto Kristus
r�zne symboly, napr. B. Kr�e, bojovn�ci, anjeli
alebo samotn�ho Boha, v malb�ch na Nom
mel objavuj� alebo m�u byt viden�, v�c�inou v
Spojenie so sf�rick�m objektom
10. V�dy sa tu z�merne vytvorilo spojenie
k n�bo�enstvu alebo krestansk�mu sym
Bolen vyroben�. Mohlo by tak cez
cirkevn� vplyv v zdru�en�ch
Vyhl�senia v�dy "V�emoh�ci Boh"
ako autor a sudca nad ludstvom
uk�zat sa lah�ie. Toto bolo nevyhnutn�
vykopat zl� v popul�cii
Svedomie, teda pocity viny
a ukotvit ho natrvalo dodnes.
Niektor� z nich n�s zaujali
Pr�klady, pokial s� pribli�ne v rovnakom case
che udalosti s nezn�mou oblohou
predmety, dnes by sme ich nazvali "lietadl�"
povedat, pouk�zat na to, �e sme tie� na dvoch kol�ch
500 rokov star� fresky v
Budhistick� jaskynn� chr�m Bezeklik am
okraj p�te Taklamakan na severe
videl z�pad C�ny. T�to scen�ria
m�me to aj v na�ej ilustrovanej knihe
"�zijsk� podsvetie" zdokumentovan�. T�to
Obr�zok: Centr�lna kni�nica v Z�richu, �vajciarsko
Zobrazen� obr�zok ukazuje, ako histo

rick� mesto z t�chto lietaj�cich objektov
bol zastrelen� a ludia
utiekli zo svojich domovov. (obr. 84) Ale
aj v Eur�pe boli pre zn�mych umelcov
tentoraz na objedn�vku cirkvi, kde
69
na malb�ch a na sten�ch kostola

jednoznacne technicky vyzeraj�ce lietadlo
Obloha v detailoch a aj vo
form�ci�ch
je mo�n� vidiet let.
Ka�d�, kto hlad� tento zvl�tny vzhlad
Objekty z�ujem o obrazy m�u
na �irok� �k�lu reprezent�ci�
Spadn�t sp�t. Ako ned�vny pr�klad chcete
sme obraz M�rie z 18./19. rok
viest stovku, ktor� v mene "P�nov
vom Schwarzen Steine" bol namalovan� a im
tak� let v lavej dolnej casti
obr�zku
rad� ukazuje. (obr. 85 a 86) prich�dza pridanie
pridal sa k tomu na mnoh�ch starovek�ch n�stenn�ch malb�ch
Hybridn� bytosti mo�no vidiet v kostoloch a hradoch
Obr, 84 Freskov� malba

zo 16. storocia
v kl�tore Bezeklik
okraj p�te Gobi,
C�na.
Obr, 85 A Marys
podobizen, ktor� v porad�
"P�ni ciernej".
zenov� kamene (< medzi nimi
vedenie od dietata
bol namalovan�.
70
'
Obr. 86 V lavej dolnej casti obr�zku bolo lietadlo zjavne namalovan� do oblaku.
Ni��ie uveden� popis obr�zka je na zadnej strane.
71
Obr, 87 Let�k
z Norimbergu
Roky 1561. (Zdroj:
�stredn� kni�nica v Z�richu,
grafick� zbierka,
inv. PAS II, 12/60,
�vajciarsko)
s�, ktor�ch vzhlad bol zalo�en� na trad�cii sliepky. Prv�m je slnko s dvoma
svet legiend alebo archeologick� modr� farba polkruhov� tahy/uniforma
N�lezy z cudz�ch vysok�ch kult�r, sveta, ked Mesiac
ub�dal/ pr�ve cez
boli n�jden� daleko, pam�tan�. Vid�me, ako sa slnko objavuje a sme viden�/
text a ilustr�cie a hostinec slnko/ hore/ dole/ a
seytte modr� farba/ a jedna z nich bled�

spr�vy z roku 1561
che alebo Eysen farba tie� cierna farba okr�hla
tes z mesta Norimberg a n�sledne zastrelen� / Rovnak� onf z�liv-
od roku 1566 mestom Bazilej po seytten a ringscheyben umb slnko
podrobne. Najp�sobivej�ie je, �e jeden okolo / tak� krvavo cerven�/ a ostatn�
Let�k od Hannsa Glasera o podujat� v anzal lot/etwo
drey inn the len-
nisse v Norimbergu 1561 (grafick� zbierka ge/ medzi
weylen �tyri v �tvoruholn�ku/
ment centr�lnej kni�nice v Z�richu), bolo ich aj dost/ A medzi
tak� Creutzen a gule byt modrej farby
P�vodn� text hovor�:
streyme hinden hust� / A nieco z vonku
"Anno MD LXI. Do XIII. DayAprillis pru�n� alls crouch rhor/ V�ade
�st r�no medzi Aim day a t�m zmie�an�m s a/ zamatom medzi ostatn�mi
neprich�dza do �vahy/ to je medzi 4. a 5. r�no dva velk� R�my/ o tretej /aj �tvrtej
na mal�ch hodink�ch/ bol velmi vystra�en� a v�c�� lopticku. Toto v�etko m� s
lich tv�r na slnku, ked sa zacn� bl�dit na seba v st�pan� / byt loptou
sa objavil/ a v Norimbergu v prvom svetle na slnku sa/ objavil
Stat a pred br�nou a na pozemku ktor�/ tak obom seytten st�l/ farn/ tak
videli mnoh� mu�i a �eny , ktor� boli takto vonku,
vr�tane
72
vyl�cit mal� a velk� R�m/ hostinec rakety treba identifikovat, verejn�

slnko do/ ktor�m potvrdili. Tu je ten na porovnanie
mat ror rovnako ako v�etky lopty druh� spr�va z Bazileja vo �vajciarsku
medzi sebou / a nasilu v�etko s rokom 1566 a spozn�me,
h�dali sa a bili sa medzi sebou / v jednom
dobr� hodina/ A ako ten Streyt, �e oba let�ky maj� podobn� v�skyty
weyl inn slnko v / a znova dokumentujte veci na oblohe:
jazdil tam a sp�t najn�silnej�ie/
tak sa vycerpali navz�jom / Je - Zvl�tny tvar tak v tomto MD
to v�etko ako ukazuje Slnko/ LXVI. poh�r/-
z Hymelu dole na zem naraz proti vst�vaniu a klesaniu / pod
ci to v�etko te�� Brennet/ a s jedn�m
tri farby na oblohe
velk� para po celej zemi
pokojne pre�iel. Po tom v�etkom to bolo viden� / v Bazileji auj den
tie� ako cierna kopija/ xxvii. andxxviii. Ako mesiac
on tvor� zo schodiska/ A vrcholov a potom na vii. Augsten.
do �padku hostinec velk� hust� a dlh� Tento beh LXVI. Zav�racie poh�re na XXVII.
bol viden�. Co v�ak znamenaj� tak� znamenia, H�wmonats/ po ktor�ch slnk� (podla
Pl�nia
ten/ je Boh s�m vie, �e weyl my ale my wol/ svet m� agennt) celok
kr�tko od seba / tolko a mnoho zenov�ch dn� sa zdalo kr�sne a tepl� / v
mat znaky na hymeli/ ktor� n�m prevzdu�nuje v�etko jasn� a jemne vycisten�, je
to ge
Mocn� Bo�e/ z n�ho hrie�neho �ivota/ �padok g�nov/ do vecera/ umb vii. ur
aby n�s chcel prin�tit konat pok�nie a zrazu byt zmenen� / in� forma
cken chcel/ zd� sa, �e menej/ tak sme smutn� a tr�pime sa farbou. Potom najprv tvoj
tak neuveriteln�/, �e podla toho brnk�me na tak� vysok� znaky a str�came glantz/
a pohrdat Bo��mi z�zrakmi / ani v�c��mi / ani Vollmons nie je skutocnej�� / a
porozpr�vaj sa o tom v poslednej dobe/ a hostinec vetry sp� tret�kr�t/ ako keby
krv plakala/ v
gen/ z�sobovanie (?) Boh n�m bude prek�at okolo cierneho vzduchu a veld iren
n� undanckbarkeyt sak� / schr�ck- v�etk�ch volcks tu na miesto a krajinu
liche poslal tesne / V�ak tak�, ktor� boli viden�.
V �iadnom pr�pade (?) nepohrdaj bohabojn�mi! Rovnak� tvar je po slnku
sinner all this trewe varovanie pred ich milosrdn�m priebehom / mon / w�llicher
tentoraz nie
d�vajte pozor na Otcov v Hymeli! �ijem daleko od jeho naplnenia / najv�c�ieho
svetla a lesku
polep�it / modlit sa k Bohu / aby ohrozoval svoju bytost / aj cez noc / skoro / a
lacn� hnev / spolu so zasl�enou napnutou krvou / st�l na oblohe.
odvr�tte sa od n�s! Aby sme v�etci boli nasleduj�ce r�no / slnecn� den
ne deti hie vcas/ a tam bolo �it vecne/je op�t slniecka umb iiii.
Nech n�m v�etk�m Boh pom�ha / na�i sem pri�li a vstali / s
Amen. " (obr. 87) formy a formy / aj po / ked�e boli predt�m
(Zdroj: grafick� zbierka pod a pre�la do milosti / tie�
Centr�lna kni�nica v Z�richu) tak� �vaha o domoch / uliciach
a d�vat in�m / akoby skutocne zadarmo a
Ka�d� m� r�d svoj vlastn� r�m, ktor� by bol krvav�.
Obsah t�chto k�pi� a ich vyhl�senia Weyters aujf the vii. Augsten / s
robit. Nechceme nic v�chod slnka v textoch a trochu predt�m /
interpretovat do nej a tie� �iadna poz�cia byt sedem velk�ch ciernych g�l vo
vzduchu
ber to, lebo to bolo vidiet v origin�loch / chcelo by to za slniecka /
vlastne je povedan� v�etko! Ak jazd�te velkou r�chlostou a r�chlostou
/ tie� sa b�ria proti sebe ako keby
Internetujte koment�re k t�mto textom
brody na jednej ulici / z ktor�ch niektor� sa t�cia a
c�ta, clovek sa stal kompetentn�m o v�klade niektor�ch / n�sledne skreslen�ch a
vyk�pen�ch
Autori viac ne� ohromen�. A to.
o to viac, �e najm� v posledn�ch 20 rokoch ci pr�rodn� Ursa
ren ved�cich osobnost� poznania / evhal�ci� napoly a vyparovat sa
komunita, arm�da (piloti z Argent�ny, najm� z minul�ch vlhk�ch z�m
Belgicko, Braz�lia, Cile, C�na, Nemecko a leto sa objavili / alebo v�c�ie
krajina, Anglicko, Iran, Japonsko, Rak�sko, Russ hor�ca polovica / tak po dlh�ch
dnoch a dnoch
m�u byt rie�en� / vyvolan�. Tak�e
krajina, �vajciarsko, USA atd.), politika (C�na chce byt interpretovan� (co sme my
neurobili).
Anglicko, Japonsko, Kanada, Rusko, USA), kto si mysl�m kab�t) s t�m / ako vl
NASA (astronauti z Ameriky, Ruska / ako aj kom�ty ( ako aj jeden yetzmals
a C�na) a tie� tajn�ch slu�ieb, ktor� vznikaj�) vznikaj�ce/ a temn�
Existencia takzvan�ch "UFO", teda neexistuj�cich / po prirodzenom �ctovan� a
73
ale nie vo v�etk�ch smeroch krehk�. Heylige v tej dobe vela tak�chto incidentov
v�ade
nap�san� v testamente/zapam�tanom v case, ked to
Eur�pa ocividne brala velmi v�ne. a
chen na hviezde a nebi. Insunderheyt v druhej polovici 16. storocia,
m� dlhorocn� sk�senosti v dalekom Beweysen wan bezprostredne po rozhodnut� rady z
Zd� sa, �e som zastavil velk� svetl�/
ktor� sa stala n�silne / v� wol hichar Trent (1543-1554) v roku 1550 zlomila
sl�i, �e Pote of Eclipses hovor�. ofici�lne st�rocn� kontakt
Delectus Lunxuarios, Solisq labores. "Podzemn� n�rody" vo vn�tri
spolocn� umieranie / thewre / get er- len 16 rokov �plne.
byt volget. S niektor�mi znicili Eur�pu
Teraz n�m nie je dovolen� h�dat, o ktor�ch v�nimk�ch v�etci vedeli
by chcel pr�st / o ktorom weyl len sn�val / vst�pi do podsvetia a zavrel ich
zo srdca, ktor� vychov�va neposlu�n�ch
s
mili�nmi ton materi�lu. nic�
lich trestan� a prenasledovan� / u� vo v�etk�ch
bude c�tit. / sem a tam. Ale tr�pil aj v�etk�ch t�ch star�ch podzemn�ch
to znamen� nasledovat Boha mus� podla svojich rastl�n, ktor� okrem in�ho
energeticky
kl�c spravodlivosti / boli pou�it� vymo�en� tresty. Toto sa robilo tak�mto sp�sobom
scherpffen / ci to bolo yebnen pr�stupn�. rozdelen�m stenovej a stropnej casti
By mala viest k hertzen / vypr�zdni zbo�n� roz��ren� alebo zmenen� a t�m
dat na detsk� povahu / kvantov� fyzik�lne funkcie ich otca
podbehnutie natiahnutej ruky / s prosbou /
zariadenia prep�san�. Z d�vodu, �e
l�tost a zlep�enie, aby sme milosrdne-
keyt/ na ktor�ch P�n nezab�da/ vo v�etkom sa stalo
nemo�n�, aby cez cirkvi
zou find / dierweyl ers je tak bolav� zl� z�stupca potvrden� starou frekvenciou
kontrolovan�
a kto ho oslov�, aby vyu�il beylet / dopravn� syst�m, ktor� aj ako
Osce. na iitj. Pr�stup do miest metra
To by znamenalo pr�zdne po P�novi / bolo pou�it� pred ludmi alebo storociami
neboj� sa znamen� na nebi / dlho sl�il ako tak�. Z�roven sa sna�il
ale pred samotn�m P�nom / chorobou a dergei- man a� do dne�n�ho dna, poznanie
chen bol =
nungen / vedla jeho sv�t�ho slova o t�chto
miestach v populacnom syst�me
k�zen pre oci. vymazat st�l.
Weyl podla toho gule / do plechoviek Len jeden pr�stup v Rak�sku
/ a to bolo viden� ako pr�slu�nost k vojne / nie je podla star�ch z�znamov
Dot�kat sa Boha verne / �e zavrel Keyserli a zostal otvoren� dodnes
sk�r Mayestet a cel� Riman pokracoval v kontakte s podsvet�m
Reych / spolu s dal��mi potent�tmi a p�nmi sa to
stalo doslovne v texte v jednom
riaden� / pomocn� a podporn� pes / byt
citovan� historick� dokument. my ver

milostivo udel /t�mto ako dedicn� feynd
krestanstva / majest�tneho odporu sa v tejto knihe vedome zdr�at
a zb�rat / a krvilacn� volat meno tohto miesta, lebo bude
Osmansk� hauss / tak mimo Seyrbien alebo u� m� d�vod, preco je o
Tatar�k bol dr�an� v tajnosti dvesto�est a pred storociami.
�estdesiat... jeho p�vod hept / b�rka Toto miesto je v oblasti
chcem / Reych, ale Jhesu Kristus n�, v ktorom
clovek nikdy nem� pr�stup k ponorke
V�en�, expandujte a prij�majte Auff
svet by mal podozrenie! Tomu bol kedysi koniec
celej zeme / prajem Samuelovi Cocciusovi
budova Sv�t�ho p�sma a slobodn�ho umenia z 11. storocia
studiosus v Bazileji vo Vatterlande. vo vlastn�ctve �lachtickej rodiny, dnes
vlastn�ctvo je dost nejasn�.
Autodoprava SamuelApiarium. (Obr. 88)
Vedeli to vysok� predstavitelia cirkvi
(Zdroj: Grafick� zbierka casu pre aktu�lne pozadie
�stredn� kni�nica v Z�richu) mo�no
skor�ej vysokej kult�ry
ren na na�ej zemi a ich technick�
V �strednej kni�nici (Zurich) sa vyhlasuj� �spechy? M�eme �st s tebou
Obr. 88 (vpravo) uchov�va niekolko zv�zkov, ktor�ch obsah predpoklad� s velkou
istotou! Alebo s�
Let�k z Bazileja s� let�ky z tej doby. s tak�mito my�lienkami dodnes
1566. (Zdroj: Central Niektor� sc�ny zobrazen� v tomto dokumente s� n�bo�ensk�
alebo vedeck� ver
Kni�nica v Z�richu, menten, ale sk�r nezvycajn� udalosti po�kvrnen� a zak�zan�? Od
koho gotka
Grafick� zbierka, probl�my tejto doby. Zauj�mavostou v�ak je, �e ich inform�cie
c�tali na�i predkovia
inv. PAS II, 6/5, �vajciarsko), �e r�mskokatol�cka cirkev m�e byt poslednou zo
starovek�ch civiliz�ci� ni��ie
lich tieto a in� javy, to dalo na�im noh�m?
74
Obr�zok: Centr�lna kni�nica v Z�richu, �vajciarsko
dokumenty, ktor� s� n�m dnes ofici�lne nezn�me

z
minulosti, ktor� vlastnili Kir
che boli? Cituje aj starovek� pramene
a inform�tori z gr�ctiny a
Egyptsk� kult�ra! Samozrejme, �e bol
okolo 10 rokov na z�klade jeho vyjadren�
v�znen� v Par�i, ale potom pracoval ako

ten v Oxforde. V tomto treba poznamenat
kontexte, ktor� tu eur�psky
Krajiny Franc�zsko, Anglicko, Holandsko, Portu

gal a
�panielsko s ich neskor��m weltumom
komplexn� kol�nie vo vedeckej
Spolocnost bola zodpovedn�. Kostol
Obr, 89 Cvicil vtedy aj dnes
Franti�k�nsky fr�ter pritahovan� politikou a vedou
Roger Bacon. (Medirytina na�ich univerz�t alebo ich z�stupcov
od Friedricha Rothtena. Ved Cirkev bola zalo�en� v r
Scholtz, Lipsko 1725) Stredovek prv� univerzity v eure
eur�psky priestor, mo�no aj s cielom
upevnit svoje ideol�gie.
Teraz sa na ne pozrime znova
Udalosti v rokoch 1520, 1561 a
1566
prebehla nad Eur�pou a vo viacer�ch
Ak tomu nechcete verit, mali by ste si pozriet tri verzie n�m zn�mych dokumentov
spom�nali sa latinsky nap�san� knihy Franzisa . Je teda
zrejm�, �e k
Kan�rsky mn�ch Roger Bacon (okolo 1214 - po desiatich
dnoch na oblohe nad Eur�pou pri Phae
1292) c�tajte pozornej�ie! (obr. 89) nomen pri�li, s ktor�mi ludia z
Zaujat� citatel uzn�, �e v ranom novoveku sa jednoducho
nedalo nic robit
13. storocia u� informacn� fond, preto�e mali �pln� znalosti o
o na�ej skutocnej minulosti v pozad� ch�bala. Povedzme
bol handen, a� dodnes na verejnosti doch�dzalo k
stretom z vy�
schopnosti a vedy bud tot�lne vyvinut� bytosti, v porad� o ktor�ch ide
Potlacenie, existencia ludstva na zemi je odmietnut� ako oslava
alebo �myselne zabudnut�. i�iel. Boli n�rody zo zemsk�ho pl�ta
Bacon p�sal o starovek�ch civiliz�ci�ch, ktor� sa
podielali na ochrane mu�ov
boli znicen� pr�rodn�mi katastrofami na povrchu zeme?
Alebo je sol
z technick�ch vec� by sa dnes cher pova�ovalo za tabu, preto�e je to podla
jeden navy�e aut�, lietadl�, lode, podla prevl�daj�ceho
n�zoru �iadne in�
seeboote rozpr�vaj� o inteligentn�ch tvoroch na na�ej plan�te od stredoveku po
vy��
do 19. storocia m�u ofici�lne skutocne existovat plan�ty ako t� ludsk�
e�te nebolo nic zn�me: rasa? U� spom�nan� ned�vno op�t
"Lode sa daj� stavat, Augsburger bez objavenia a tlace v roku 1552
Vesl�ri a plachty sa vedia zladit tak, ako bol vtedy vlastne "Wunderzeichenbuch".
m�ete postavit vag�ny bez ta�n�ch zvierat, ktor� s� pr�stupn� len bohat�m obcanom
pohon s neuveritelnou silou (...) Flugmaschi si
ludia nedovolia tak� tlac
nen m�e byt skon�truovan� tak, �e desiatka by mohla. V tomto vznik� ot�zka
mu� sediaci uprostred nich so spojen�m, preco si to bral ako
umn� mechanizmus riadi a cez
Pr�le�itost, obchod a kontakt s
vzduch let� ako vt�k"
podzemn� n�rody obaja z kirchli

(Zdroj: Bacon, Opus majus 1267) cher ako aj zo svetskej strany �lachty
zak�zat jej a v�etky vstupy do unteriru

Ale nap�sal, �e tieto veci sa u� plnia v Eur�pe resp
pred jeho casom, teda nechat ho znicit v predch�dzaj�cich?
epoch, existuje! Odkial to mal predt�m, najlep�ie v stredoveku
jeho vedomosti? Bol velmi ranou vedou - v niektor�ch pr�padoch kostoly, kl�tory,
hrady
Autor beletrie alebo mal potom prehlad alebo nesk�r z�mky nad vchodmi do
76
Podsvetie postaven�, nie preto, aby sme ho zatv�rali alebo len zriedka
spochybnovali! Preto�e pohlad na Obr. 90
�en, ale p�vodne tieto sl�ili ako zodpovedn� "odborn�ci" vedia v�etko Riegersburg v
Ochrana. (obr. 90) Ale osveta musi a maju dost, aj ked nejake vychodne styrsko,
pod.
na tomto mieste treba poznamenat, �e nie v�dy by mali existovat protichodn�
odpovede pre takmer ulicky,
umel� tunely, ka�d� bana alebo ka�d� ot�zka pripraven�! Na�e vn�manie studne
Erdstall, ktor� je pod z�mkom, mung vlastn�m vedom�m alebo neohrozen�m veden�m
prec.
Hrad a kostol alebo kl�torn� komplex poznali vytvoren� hranice a perspekt�vy
sa nach�dza, priamy pr�stup k "sub- tvarovan�mu, ktor� je univerz�lny a
interdisciplin�rny
svet" vlastn�! Skutocn� pr�stupy boli v�c�inou prost� sp�soby myslenia, casto
vylucuj�ce alebo siln�
v z�vislosti od geologick�ho prostredia, v ktorom sa obmedzuje.
tieto podzemn� zariadenia alebo dut� My sami m�me tak�to situ�cie v
izby boli. O niektor�ch pr�padoch sme za posledn� dve desatrocia vedeli viackr�t
sk�senosti a zistite si to z r�znych z�znamov alebo star�ch z�znamov
Trad�cie, kde pomenovali aj miesta, ktor� niektor� vedci a predstavitelia
bude. Navy�e treba povedat, �e a� na p�r v�nimiek je to cirkev
Existovali prinajmen�om dva typy pr�stupu: dnes m�lo alebo �iadne znalosti
Podla cirkevn�ch inform�torov to bolo v d�sledku skutocn�ch udalost� v minulosti
Horninov� frekvencie maj� energeticky riaden� vlastnosti. Ako by v�ak mali?
Port�ly a skutocn� vchody, teda skaln� pas�e. pr�stup k inform�ci�m? Jeden m�e
Tie im v�ak cez umenie niekedy neboli ani najmen�ou v�citkou
umelo vytvoren� skaln� bari�ry zabezpecen�! �no, pravda st�le le�� dobre
Dodnes sa z�syp uchov�va a niekedy aj na vedomie
invest�ci� �t�tu a cirkv�, ktor� s� vedeck�mu b�daniu v �lachte st�le nedostupn�,
praktizovan� bez hodnovern�ho zd�vodnenia �t�tne a cirkevn� arch�vy! Toto storocie
dat za to. Ked�e sa poru�ovalo z�kony , chod dej�n sa dlho manipuloval
nariaden�, aby bolo nemo�n�, aby sa preto neprep�sali. Po v�etkom
vedeckou pravdou o podsvet� s� pravdepodobne tie kontakty s podsvet�m od r
pozemsk� syst�my a ich skutocn� vek 16. storocie nie celkom odlomen�, syn
vyjst na svetlo. V jednotliv�ch pr�padoch s� fikt�vne, nesk�r zrejme ofici�lne
"Odhalenia", dnes by n�s tie� velmi dobre chr�nili firemn� kon�trukcie,
Naz�vat to "skreslovan�m faktov" pretrv�va dodnes. Toto je
nastavit svet a tieto nie s� v�bec vyroben� nami, nie len h�dam ako my
77
na z�klade n�ho v�skumu sa domnievame, �e spojenie je st�le d�le�it�m faktorom

sk�senosti a inform�cie, ktor� by mali brat do �vahy, konkr�tne tie "vedomosti"
pravda velmi, velmi bl�zko! sa v�dy rovn� "moci".
Uvedomujeme si, �e toto v�etko sa dialo u� v stredoveku a v 16. resp
Znie to nepochopitelne, 17. storocie v�ak ukazuje, ako sa
kostol vyu��val
Len n�m zn�me fakty, ako bolo p�somne spomenut� na zaciatku, aj celkom ofici�lne
Dokumenty, malby, grafiky atd., inkviz�cia, okolo desiatok tis�c "znalcov", ako
napr.
Predstavte si, �e vo vymedzenej oblasti zvanej heretici sa v
Eur�pe pot�te
v stredoveku a na zaciatku novoveku. Toto bolo v stovk�ch
zaznamenal historicky zmenen� podklad knihy, ale hovor� len tam
jasne dok�zan�! Nie je to o predstieran�, preco ste tak� ne�tastn�
�daje ka�dodenn�ho �ivota, napr�klad p�n ludia zabit�
mucen�m alebo ver
strih, ktor� m� vplyv na krajinu a obyvatelstvo, zhorel! Carodejn�ctvo alebo
carodejn�ctvo bolo spravodliv�
tieto s�, vidno, pokrocil� o p�r! So v�etk�mi pr�li� casto
pou��van�mi
V�nimky, ako s� sfal�ovan� dokumenty, z ktor�ch by mucenie mohlo viest k priznaniu
viny
vedecky velmi dobre spracovan�! Vyn�tit to v akomkolvek
smere
preto�e ide o �peci�lne kontakty s V�l a tak na aktu�lnu
t�mu alebo tak
jadro, ktor� verejnost st�le ofici�lne pravdiv�m d�vodom zab�jania, znalost a
neboli ozn�men� a konkr�tna vec storocia, odvr�tit
pozornost! �e v niektor�ch
d�vno pred miestnymi etnikami v pr�padoch nev�le, z�visti, chamtivosti
boli skryt� v Eur�pe. Teraz sa ukazuje a sp�tacom boli s�kromn� spory
z�konite sa rovn� inej ot�zke, nemilovan� ludia ofici�lne r�chlo prec
preco s� dnes profesion�lne z�klady vytv�rat cestu a tak aj na svoje veci
V�sledky v�skumu, odpovede Dostat sa tam dobre je zrejm�. Tak� n�zke
na tieto ot�zky s� mot�vy bohu�ial aj dnes
casto ignorovan� a potl�can�, vedome na internete a v
politickej tlaci
skreslen� alebo niekedy dokonca znicen�? Vo svetle na pozeranie.
niektor� pr�pady s� systematicky ako Ver Ale jeden mal v tom
case, ked Anga
Nad�vka te�ria alebo ezoterika vyhl�sil! ben v dne�n�ch publik�ci�ch spr�vne
M�lo sa vie o tom, �e odvtedy boli uv�znen� desattis�ce nevinn�ch lud�
septembra 1953 boli tieto podmienky ofici�lne vykonan� v mene Boha len preto, �e sa
skoncili
o niektor�ch aktivit�ch cirkvi informovala americk� tajn� slu�ba (CIA).
�celovo ociernovat lud� , ktor� vedeli a t�m nebezpecenstvo
pre duchovenstvo
boli nastaven� tak, aby zastupovali vo v�bu�n�ch pr�padoch
svetovo orientovan� cirkev
odvr�tit pozornost od pravdy niecoho. 10. A tu je "Evanjelick� cirkev"
Preco nevysk�ate nov� rozpoznania rovnako zasiahnut� ako
"R�msky
upravit, a ak s� spr�vne, katol�cka cirkev". Preto�e ako my z
ofici�lne prijat? Preco s� neinformovan� jedinci
duchovenstva
Zn�me casti alebo oblasti vedomost� by mali byt v arch�ve luter�nskej cirkvi
na�ej vlastnej minulosti niektor�mi (Berl�n, Nemecko) v osobnom
Univerzity nie s� interdisciplin�rne a otvoren� dokumenty
podla z�znamov Martina Luthera
presk�man�? Preco po celom svete mizn� spr�vy o urcit�ch podzemn�ch zariadeniach
archeologick� n�lezy, ktor� nie s� v s�casnej dobe a ich
vyu�itie. Ako sme to robili predt�m
sed� gigantick� obraz hist�rie? Preto bola kontrola miesta ofici�lna
bohu�ial vela pr�kladov! Jednoducho preto, �e �dajne nemaj� �iadnu dokument�ciu
t�kaj�cu sa tejto t�my
liecit v dne�nej predp�sanej a zavedenej, dostupn�!
Sch�ma nem� miesto v 19., resp
na zaciatku 20. storocia ciastocne s velmi chen rozpoznat, �e spojenie s
fundovan� vedeck� Fak podsvetie nielen v Rak�sku ale
desatoro, ale niekedy aj s duchom doby v �t�toch, ktor� n�s dnes obklopuj�,
animovan� hypot�zy a te�rie vysvetlen� ako Nemecko,
�vajciarsko, Taliansko, Slovinsko
sa stal. Sme toho n�zoru, �e nikdy nie, Madarsko, Cesko a Slovensko,
�lohou vedy je z�sadne poznat. Tak� s� or�lne anamn�zy
vytvorit nov� poznatky a fakty, desat, ktor� poch�dzaj� z posledn�ch 500 rokov,
by mohlo viest k nov�mu pohladu, takmer urcite v z�kladnom vyhl�sen�
nenechat sa vyhov�rat! Ale v tomto sa zachovalo takmer nefal�ovan�, lebo len
78
15 a� 25 gener�ci� alebo menej medzi nimi Boli to viac ako 10 centov

skutocn� udalost a dne�ok. za sebou kry�t�ly kremena s metrov�m priemerom
Existuj� aj dal�ie legendy z kovovej platne, ktor� je 1,5 metra nad
zo �tajerska, ktor� sa pripevnil na dreven� tyce na stene prostredn�ctvom �ensk�ch
bytost� vyroben�ch z p�dy
hl�sit do podsvetia. Na Lebernfelde boli a po nejakom case aj lahk�
napr�klad v ju�nom �tajersku bolo zelenkast� svetlo vy�arovan�, ked predt�m a
" Matky �eny" doma. Boli vyroben� pri �dere na �peci�lny gong. �pecifikovan�
1890, ked boli v podzem� husi kr�sne zdeformovan� panny
desat st�p pop�san�, ktor� vn�tri gen ka�d�ch 6 metrov na stene tak jednoduch�
V�chod�tajersk� "K�geln" (= kopce) v n�dhern�ch svietidl�ch. bola aktivovan�
b�vat v osvetlen�ch pal�coch! (Hans pou�il toto osvetlenie jedn�m tahom
von der Sann 1890) S� podobn� legendy zalo�en� na drevenom kladive 23 centimetrov
obsah a popisy "Unifrauen" ter-meracieho kovov�ho gongu, ktor� od r
a "Muerfrauen" sa pozerali len na �ancu na vyle�ten� bronz, ale na jedn�ho
alebo m�tus alebo by tu mohol existovat viac ako nezn�my kov, ktor� s a
zistit Pozorn� citatel ocen� opletanie nit� striebornej farby
v�imol si to, co sa zdalo vyroben� vo v�chodnom �tajersku. Aj taniere, ktor�
Spom�nan� "uni �eny" rovnak� oznacenie pre ochranu proti oslneniu zo skaln�ch
kry�t�lov
Zdalo sa, �e "Uni" visiace ako tie na podzemnej stene s� rovnak�
ludia v P�lstal. A ako to stoj� s kovom ako je gong.
n�dherne osvetlen� pal�ce pod zemou O p�vode kovov�ch platn� a
povrch, bolo by to mo�n�? Ak je tam gong, l�ma nem�e poskytn�t �iadne inform�cie
Zdroje energie, ktor� nieco tak� umo�nuj�, alebo s�, preto�e boli kl�torom pred
mnoh�mi
u� len pomyslenie na to dnes je pr�padom pre�li st�rocia. od
psychiater? Budete prekvapen�, kto a kedy to nevedel. �e tieto
skutocne existovali tak� starod�vne zdroje energie, viac ako nezvycajn� typ
osvetlenia
dnes ich vol�me bat�rie, m�me ich len v jaskynn�ch chodb�ch cez jednu frekvenciu
podrobne pop�san� v kapitole 5. Ale u n�s nezn�me, technicky vyroben�
aj o in�ch osvetlovac�ch technik�ch, ako je kovov� zliatina v interakcii s Kris
tie, ktor� s� uveden� ni��ie, bolo mo�n� aktivovat v pr�pade tohto
hl�sen� v minulom storoc�. Spr�va zodpoved� skutocnosti, u� je
Ale tie star� uveden� vy��ie by boli �asn�. Samozrejme, toto je len strucn�
Pre n�s m�lo zauj�mav� trad�cie zhrnutie jeho predn�ky. M�e
byt, nebyt textu predn�ky, ka�d� by si urobil o D'Auvergnes svoj vlastn� obr�zok
1940 Captain Impress v Tibete, ked vyrobil
ner D'Auvergne (1865-1940) c�tanie p�vodn�ho anglick�ho textu v Patne. �vajciari
bol prezentovan� v Indii a v casopise "Novin�r Luc B�rgin narazil v kontexte jeho
v�skumnej spolocnosti Bihar a Orissa" pri ich v�skume v tom case s Aus
Zv�zok XXVI, cast II s n�zvom "Moje experimenty, v�en� v�skumn�ci a
Riences v Tibete". V roku 2017 publikoval spr�vu v
Esej D'Auvergne spom�na jeho casopis Konfron "Mysteries" (c. 4, 2017, s. 30-39)
s javmi pocas svojej cesty o nom.
cez Tibet, co m�e byt r�mec, ktor� sme dostali pred viac ako �tyrmi rokmi
dne�n�ho vedeck�ho poznania kontakt s clenom rodiny, ktorej
sen by mohol vybuchn�t, ak vysk�ate predkov v obdob� inkviz�cie v
sliepka, tieto z�znamy �ili na mieste v dedine vo v�chodnom �tajersku. The
a experiment�lne overit v laborat�riu. Podla trad�ci� star�ch rodicov ver
Ver� sa v�ak, �e C�nania sa kedysi starali o rodinu po cel� gener�cie
vl�da to u� dlho vy�etruje. prec obyvatelov podzemia
Podla samotn�ho D'Auvergne sa mu podarilo dostat do mesta Einla s potravinami.
Museli dnu
Che-sho Lama zo 17. storocia z toalety Tao-chug utiekol zo svojej dediny, preto�e
ter v pohor� Kho-Khun S�rne pramene z vy��ie uveden�ho d�vodu kostol im
nav�t�vit tamoj�ie jaskyne. Kontext honov na carodejnice stigmatizovan�
Podla jeho vyjadrenia sa jaskynn� chodby pok�sili vymazat. Rodina
typ osvetlenia, ktor� tie� utiekol velmi daleko k dne�n�mu rusk�mu
bol dovtedy nezn�my. Space (Sib�r) a vr�til sa a� po tretej
79
do podzemn�ch miest a n�rodov

a mala by existovat dodnes. Toto sme sa stali my
a� po
rokoch prostredn�ctvom p�somnej dokument�cie
menty z cis�rskeho obdobia alebo k�pie
modernej doby v �t�tnom arch�ve a n� rocn�k

desiatky rokov ter�nneho v�skumu potvrdili.
Ale
nielen z Rak�ska s� sol
che trad�cie zn�me. By sme
prostredn�ctvom n�vrhov od kolegov v�skumn�kov
hist�ria vzniku hradu Houska/
Hauska v severnej Ceskej republike pri Blatcoch
bl�zko nemeck�ch hran�c
vyroben� v roku 1280 okolo takej
pr�stup, �dajne bezodn� diera
(= �achta) bola postaven�. (Obr. 91)
Star�
hrad mal p�vodne svojr�z
dobr�
vzhlad. S�castou komplexu boli tri
hranat� a vysok� steny mali tie k
Cibulky pou��van� na obranu len smerom dovn�tra
orientovan� do dvora, akoby z
chcel tam nieco bojovat. Na samotnom dvore
by
jedn�ho dna mala viest kolmo nadol
na�li �achtu alebo medzeru,
kde maj� �it d�moni. t�to diera
bol cez okolit� m�ry
�plne izolovan� od vonkaj�ieho sveta. �dajne
boli potom ods�den� na trest smrti v r
dolu hriadelom a� potom s
biele
vlasy a zm�ten�
byt vytiahnut�. Mu� chcel toto
Zistite viac o vzhlade d�monov
sk�sen�. Hradby boli nesk�r zb�ran�

sen a v mieste, kde je otvor v
Pieskovcov� skaly sa stali kaplnkou
postaven� nad n�m a toto v novo errich

ucelen� obytn� kr�dlo z�mock�ho komplexu.
Zodpoved� tento pr�beh realite?

hovor�, nevieme. Je tu e�te jeden
in� verzia, kde je hriadel na
Obr. 91 Obr�zok hore: Storocia sp�t do Nemecka. na najvy��om bode hory
dnes legend�rny hrad Ked tento pr�beh pocujeme prv�kr�t a nad n�m je mal� kostol�k
Hauska v Ceskej republike od desiatej sme mohli s podrobn�m obsahom postavit, ale o
st�rocia nesk�r
13. storocia. na zaciatku velmi nezac�najte. Lebo vraj bola zb�ran� a dosky z
kamena
Obr�zok ni��ie: Stena okolo kilometrov velk�ch tunelov, ktor� dodnes dr�ia �achtu
zatvoren�
freska, ktor� m� star� hrad, ktor�ho vchody boli �dajne vo V�chodnom Stei . Pr�stup
k tejto budove kostola
s ermarkom v tvare prstena e�te str�ili "obri". mo�no vidiet aj dnes. (Obr. 92)
Podla a
Stena ukazuje, �e nesk�r Znie to ako obsah rozpr�vky alebo legendy, steny tejto
kaplnky boli v
bol odstr�nen�. Povedzme, �e dnes z niekolk�ch univerz�t s� letn� mesiace velmi
vlhk� co
miestnych folkloristov a archeol�gov ne� siln� svet
prich�dzaj�ci z hlb�n
Produkt bohat�ho obl�ben�ho ventil�tora terf�hrung
hriadela by naznacoval.
s� zobrazen� tasie. Vzali sme tento, na n�hornej plo�ine je e�te jeden kr�tky
Zatial inform�cia, lebo tunelujeme, ale nevedie do
hlbky, synu
e�te som nevedel, �e derna po p�r metroch konc�. (Obr. 93)
to vlastne v �tajersku a v niektor�ch V 18. storoc�
star� hat
smerom k ostatn�m spolkov�m krajin�m Rak�ska Houska v
�t�le renesancie
a v prilahl�ch �t�toch boli preroben� pr�stupy k z�mkom. (obr. 94) Zauj�mav�
80
Freskov� malby v miestnostiach s� zn�zornen� na obr. 94 (vlavo hore) a

zvl�tne reprezent�cie. Samozrejme ch�ba preroben� interi�r
aj boj draka so sv�t�m Jurajom zo starej hradnej kaplnky
nie. V�nimocn� je ale portr�t renesancn�ho z�mku Hauska.
�ena, ktorej horn� cast tela je napoly clovek T�to miestnost kaplnky m� byt hlucn�
a spodn� cast je napoly zvieracia. Udr�iava trad�cie v stredoveku
luk v jej ruk�ch a mieri tesne nad otvor �achty
osoba. (Obr. 95) Mo�no vzniklo mnoho legiend.
sa preplietaj� okolo tohto hradu a tajomn� mokr� �kvrny na zemi
ockov� hriadel. Preto niet divu, �e sme to dok�zali.
�e v obdob� druhej svetovej vojny Obr. 95 (vpravo hore)
v rokoch 1939 a� 1945 tu s�dlia SS T�to freska ukazuje na
vrhol sa okrem in�ho na prav� stranu �eny
presk�mat �achtu. Okolo troch kilometrov (centaur�n) s a
Z tohto hradu s� postaven� na velmi star�ch podzemn�ch stavb�ch mrtvoly zvierat,
ktor� tvoria obl�k
kopca in� stredovek� , ale nie v�etci vlastnili priamy a so ��pom
pevnost, ktor� m� aj hlb�� "pr�stup do podsvetia"! Dnes vieme, ak� ciele m� clovek.
�achty, ktor� je dnes zatvoren�, sme na�li pohlad na obr. 96 (vlavo) zo star�ch
rukopisov
by mal mat. (obr. 96) tieto ran� stavby, ktor� maj� tak� Hauska naproti
V skutocnosti ich maj� byt v Eur�pe stovky , ale tento zauj�mav� hrad B�sig
(obr
cher pr�klady, kde domy, hrady, pal�ce, testovacie miesta nevynechali, oni
uprostred) podla trad�cie
Kostoly alebo kl�tory (napr. augustini�nsky ch�r - v posledn�ch storociach mas�vne
zatv�rat! maj� aj �achtu
Herren-Stift Klosterneuburg a Vorau) nad (Kusch & Kusch 2014).
81
klob�k je anom�lia? T�to ot�zka vych�dza z najstar��ch �stnych trad�ci�

W rocne pre mnoh�ch vedcov
a mo�no niektor� citatelia pr�vom.
ktor�
niekedy obsahuje upozornenia na pou��vanie
pozn�me
tak m�lo hist�rie
Preto�e pr�ve v pr�pade vedecky podlo�en�ch dokumentov ci
referenci�, �e
hodnotenie v�sledkov znova a znova z�very o p�vode tak�ch
pokusy umo�nit vysvetlenia ne�spe�n�ch alebo neplatn�ch �dajov. Preco bol
zriedkav� odch�lky od pevne stanoven�ho veku, "podsvetie" z
n�bo�enskej str�nky
desat norm�lny stav, v�ak toto d�monizovan� a v�raz "peklo"
pre to eta
definovat by znamenalo dostat. �e to krv�ca? Ak ste chceli
lud� zdola
daleko od tejto normy pr�pady pozemsk�ch miest a vedomost�
casto pr�li� abstraktn� alebo nov� sp�soby myslenia o
vymazan� minulosti? Toto bolo
zenu a vysledky vyskumu v nas vsetkych v tej dobe asi zbo�ne zbo�n� prianie
zn�me oblasti vedomost� s� k dispoz�cii a fungovalo to!
naprogramovan�. Pojem v�skum plat� aj dnes, takmer o 500
rokov nesk�r
V ide�lnom pr�pade , ak m�te interdisciplin�rne znalosti,
mnoh� z t�chto faktov s�
pr�kaz - tomu sa hovor� interdisciplin�rna - krestansk� cirkev v pravom zmysle
slova
prostredn�ctvom casto umlcan�ch pr�stupov k nov�m vedomostiam Slov� alebo
dokumenty,
d� sa vyhrat. V kontexte n�s , ktor� to dokazuj�, mlcky
re v�skumy sme boli v poslednej alebo znicen�. Preto�e t�ma a
Roky s anom�liami v�etk�ch druhov inform�ci� samotn�ch, zd� sa, s a
�plne ohromen�. V mnoh�ch celosvetov�ch z�kaz s� obsaden�. �no, m�e
pr�pady, ktor� sme sa museli naucit prehodnotit, aby sme v
tomto kontexte predstavili s�casn�ch duchovn�ch
nov� poznatky o vedeckom menhangu nepriraduj� �iadne vynechanie. hoci
na �pravu z�kladne. podzemn� zariadenia sa objavuj� dodnes
Zacnime jednoduch�m pr�kladom. Poucenie, nech s� pri
prestavbe kdekolvek
Tak sa n�m s pomocou stoviek podarilo pracovat v kostoloch
alebo na ich p�de
z�ujemcovia a najbli��ie kusy s� znovu objaven� po celom svete
clenov n�ho v�skumn�ho t�mu velmi r�chlo bezd�vodne
za posledn�ch 29 rokov viac ako 800 pod pochovan�m alebo ako
je dnes zvykom zube
pozemsk� syst�my s� tu vo v�chodnom �tajersku t�novan�. Presne ako za star�ch cias
lokalizovat, zmapovat a aj dnes len p�r zasv�ten�ch
vedecky pracovat. T�to desiatka cirkvi tieto �peci�lne
znalosti pr�stupn�
Fakt sa d� nazvat anom�liou a vedia o tom len oni.
preto�e to, ako tu v Oststeiermark, ale napr�klad vidiecky pastor alebo tie�
obsaden�, zvycajne nem� tolko vy��ch hodnost�rov cirkvi kei
dutiny vytvoren� na takom �zkych Toto bolo pre nu od
vymedzen� priestor m�e dat! To by mala byt v�hoda, preto�e tak mohli odpovedat na
ot�zky
Treba tie� spomen�t, �e v celej tejto t�me m�me cist�
svedomie
desiatke �tajersko dnes na predbe�nej desiatke, �e v nej nie s� �iadne podzemn�
zariadenia
St�t pri nich viac ako 2000 umelo vytvoren�ch alebo v
cirkevn�ch budov�ch, kl�toroch resp
fenen podzemn� zariadenia, ktor� dali svoje vlastnosti.
s� u� zn�me. V tomto pocte nie s�, ale musia, okrem dne�ka
Zahrnut� s� len star� prehistorick� akt�va z d�vodu upisovac�ch aspektov v tvare
s� zast�pen� v�etky aspekty pr�zdnoty, zodpovednosti vlastn�kov p�dy
ktor� v minulosti a� do s�casnosti d�vaj� z�kladn� smernice, ktor� sa odvol�vaj� na
Organizovan� uz�very podzemn�ch zariaden� vytvoril clovek
Patria sem star� zemsk� stajne a g�ny z cirkevn�ch a
�t�tnych oblast�
Bansk� �t�lne naznacuj� aj modern� cestu a chen. Mo�no viete
�eleznicn� tunely. �e tam pravdepodobne existuj� dedicstv�
Preco existuje u n�s a tie� v mnoh�ch skor��ch
kult�rach, ktor� mohli existovat v
len in� rak�ske provincie dutiny a mo�no ako
ako napr�klad starovek� podzemn� stavby, ktor� by bolo mo�n� objavit? Preto�e pod
na niektor�ch miestach na zemi je dost, �e o ich p�vode vie len m�lokto
Biely? Co bolo zn�me o pou��van� odkazov na nezn�mu kult�ru
Rastliny, ktor� s� v bl�zkej ci vzdialenej minulosti na na�ej zemi. To bolo
okolie s�diel? Pozrime sa na svet posledn�ch desatroc�
84
Tajomn� svet anom�li�
pocetn� archeologick� n�lezy! Alebo bratia Cirkvi bolo vyhl�sen� za je

niektor� rastliny boli v skutocnosti "br�ny", dokonca aj ludia sami boli schopn�
vyd�vat tieto zvuky
do podsvetia", ako n�m hovoria augustini�ni. Nepotrebuje na to vysok�
Canon Univ.-Prof. NDR. Floridus R�hrig technicky navrhnut� frekvencn� modul�tor.
pop�san�? Experimentoval s t�m aj prezident
Najprv sme to mohli len tu�it, historik Univ.-Prof. DR Wolfgang Neu
desat, no dnes vieme o niekolk�ch gebaueroch z Viedenskej univerzity v r
gen pr�padoch a z viacer�ch dokumentov rokov 1998 a� 2001, kedy zdielal s
(Prepisy), �e je to realita. Preto�e jeho priatel s pomocou alphorn-ako
na�a vlastn� minulost bola ciastocne li�ajn�kov�m zariaden�m, ktor� malo dva
n�ustky
odli�n� od toho, co v s�casnosti rob�me na verejnosti a �e ho vyrobil v�robca husl�
v Klose
schopnosti a prezentuje sa vo vede! terneuburg dal vyrobit, pozit�vne v�sledky
Vela vedeck�ch poznatkov a
V 20. storoc� e�te st�le pretrv�vaj�ce hypot�zy
boli vyucovan� na univerzit�ch skoncili v r
posledn�ch 20 rokov v pravom slova zmysle
Slov� na smetisku dej�n
p�sanie. A to je dobr� vec, preto�e svet
daleko vysk�at vela �pecializovan�ch vedy
nov� poznatky daleko od hlavn�ho pr�du
vytvorit to, co medzin�rodn� ver
sietovanie bolo dnes o nieco jednoduch�ie.
Tu sa v�ak odpor�ca opatrnost, preto�e o tom
digit�lna siet m�e byt rovnako jednoduch�
��ria sa falo�n� spr�vy, ktor� nie s�
s� okam�ite rozpoznateln� ako tak�! Tak� s�
ale ked s� kriticky spochybnovan�,
pomerne lahk� objavit.
Jedna vec je v�ak nesporn�, subir
aspon pre n�s s�
skutocn� "Arch�vy ludsk�ho veku
vrstva"! A nielen z archeola
gick�ho hladiska, v ktorom existuj� stovky lokal�t
s nevysvetliteln�mi �trukt�rami a z�bavou
d�va. Hr� tu aj kvantov� fyzika
sik velk� rolu, ktor� v minulosti v tomto kontexte zabodovala. he Obr. 97 pr�prava
na
heit urcite nie pod t�mto modern�m chcel svoje z�itky v rozhovore prieskumn� let.
Term�n bol zn�my, ale u� s report�rom z Kronen Zeitung
Stredovek jednotlivcov, ktor� prezr�dzaj� sk�senosti verejnosti, ale zomrel
s n�m bolo aplikovan�. tri hodiny pred stretnut�m v parku
V kl�tornej krcme bolo a st�le je miesto od infarktu.
Poznanie pravek�ho "Steintecha Jeho priatela, ktor� mu pom�hal s t�mito
experimentmi
nol�gie". To zahrna pou�itie mal pomohol zomrel o tri mesiace nesk�r. v
Kry�t�ly s elektromagnetick�mi vlnami , ktor� vlastnil lutnier, boli tri akty
dern a t�nov� frekvencie s� aktivovan� zosnul�m Neugebauerom, v ktorom s� tri
byt schopn�. Toto je a b�valo v alphorn�ch, ich presn�ch zvukov�ch frekvenci�ch a
schopn� zdv�hat ta�k� predmety ako napr B. ton experiment�lne urcen� dopravn�
spojenia
ta�k� kamene na pohyb alebo diery a postihnut� podzemn� oblasti
vrtat do nich. Toto bolo zaznamenan� experiment�lne. T�m
u� osvedcen� a aj sfilmovan�. Ale vieme o �tyroch t�nov�ch sekvenci�ch a od
aj pre transport l�tok cez krat�ie alebo ich �cinky, preto�e t�to funkcia
na v�c�ie vzdialenosti bola t�to technol�gia pop�san� v spisoch. na
pou�it�. Pou��van� tu za cias, ked Geigenbauer chcel tieto s�bory predat,
r�zne frekvencie horn�n, ktor� v�ak mali byt �pecifick�
�tyri koordinovan� t�nov� sekvencie, strana ohrozen� a ob�van� o svoj �ivot,
mohol byt aktivovan�. Ako n�m povedal od troch po telef�ne, aj on
85
Obr. 98 Kr�tko nato odumrela horn� oblast. Odvtedy s� s�bory v n�strojoch, ktor�
vyrobili
ta�by mastenca na zmizli. Erdstallanlage pri Kritzendorfe? Pre to
Rabenwaldkogel s Bola tam kult�ra, ktor� vy�adovala tento frekvencn� syst�m,
potrebovali n�stroj, ktor�
materi�lne lo�isk�. zen vedome, na ak�kolvek �cel, pou�ite podla kon�trukcn�ch
v�kresov v
mohol a tie� o presn�ch funkcn�ch s�boroch z
niekolk�ch asi 30 centimetrov lan
vedel? Alebo s� tieto �vahy o z�suvn�ch castiach v poriadku
tak abstraktn�, �e sa do n�s v s�casnosti nikdy nedostan� ani cez sklzov� cesty a a
zn�my vedeck� pojem pas uhlov� priechodn� cast
(z�kladna �achty) do
sen by, najm� preto, �e tieto s� teraz ofici�lne do
miestnosti so zariaden�m, �e velk� zub
zn�me fyzik�lne z�kony
chen? Ale cirkev vie o celosvetovej konzerve. Dal�ie
dva n�stroje
tes dopravn� syst�m a vlastn� podla spisov pre in� zariadenie
archiv�r Univ.-Prof. NDR. R�hrig z Rublandu
(Rabenwaldkogel) v Stei
Mapov� materi�l eur�pskeho priestoru, ktor� ermark a
pre dal�� z�vod v Nie
star� energetick� teleportacn� linky (urcen� podla Rak�ska. Podla vyjadren� podla
Obr. 99 (yechty) Cast kostola "Z�kladn� a z�kladn� l�nie") Zn�mi Dr. Neugebauer
uspel
chodby zo such�ho kamenn�ho m�ru a n�m ovplyvnen�ch miest, zariadenie v Erdstall
von Kritzendorf
na Rabenwaldkogel ukazuje detail. Experimenty tohto druhu sa t�kaj� aktiv�cie a t�
sa dostala cez aktiv�tor
vo v�chodnom �tajersku. odrazit transport hmoty boli od 10 rokov transport hmoty
st�le neporu�en� Emp
Desatrocia po celom svete arm�dou a in�mi zariadeniami
v Rublande v �tajersku, kde
ren spravodajsk� skupiny vykonali. pokracoval v Experi
asi rok
Teraz to, co dosiahli tieto dve formy, mohlo
�spe�ne fungovat. Toto
scher z Klosterneuburgu s ich tromi inform�ciami s mnoh�mi dal��mi tipmi
86
poch�dzaj� od lud� jemu bl�zkych, ka�d� m� r�d svoje my�lienky

vdaka comu boli pre n�s vtedaj�ie v�sledky o mo�n�ch
s�vislostiach d�veryhodn�,
p�sobit hodne. Po novej v�stavbe sme sa na mieste v
posledn�ch rokoch preh�nali
jeho smrt v roku 2002 bol schopn� presk�mat a zdokumentovat sk�r v lesoch.
S�kromn� ta�ba mastenca na Tak n�m povedali star�
majitelia preru�en�ho
Rabenwaldkogel predan�. Od roku 2011 na samostatne
stojacich pozemkoch, ktor� s� v bl�zkosti
potom vzala medzin�rodn� skupina Ime- najvy��ia
nadmorsk� v�ka nad mastencom
rys mastenec (= OTAN/NATO) so s�dlom v Par�i prev�dzkuje mnoho mohyl v lese. Pod
t�to degrad�ciu mastenca. K�pil viac t�chto boli zo such�ho muriva
Pozemky na tejto hore a usaden� pr�stre�ky postaven�
minul� rok
miestnych farm�rov. Toto n�s m� o sto viac od ban�kov pod
informoval dotknut�ch miestnych obyvatelov. T�den bol pou�it� ako miesta na spanie.
Obr. 100 Vchod do Geol�gov vyhodili z firmy spr� Cez v�kend sa potom odviezli
domov.
tunel, ktor� bol zasypan� starou sietou tunelov v hore a ich rodiny. Tieto star�
pr�stre�ky na
Ban�ci na d�chodku sa hl�sili aj na Rabenwaldkogel, �ial, lesn� svah sa nesk�r stal
Anwei
vedie v. �e 2006 pr�jazdov� cesta z P�llau ospievala dielo s buldoz�rmi
viedla do tov�rne, bola prestavan�, zrovnan� so zemou. V priestoroch z�vodu o
Star� spr�va je vraj o stroji na razenie tunelov pre povrchov� banu na mastenec
aby bolo mo�n� prepravovat. Podla toho sa odvtedy 70 metrov hlbok� �achta a
byt v prev�dzke. Nadlo�n� haldy s� viac ako p�t kilometrov dlh� tunely.
z relat�vne mal�ho ohranicen�ho trichterf�r A je tu aj
samotn� Rabenwaldkogel
modern� stavby hovoria vlastn�m jazykom! e�te vela star�ch tunelov a star�ch
megalitick�ch
(Obr. 97 a 98) Zelen� budovy na kopcoch, tzv. pr�stre�ky, v
za nou je u� navr�en� skr�vka, prepojenie s velk�mi podzemn�mi
ale nielen z povrchovej ta�by! predmety mohli st�t. (Obr. 99 a 100)
88
Obr. 101
Pou�itie
pozemn� georadary,
okolo povrchu
takmer priebeh
pod zemou
ulicky a haly
lokalizovat.
Obr. 102
meranie teploty
v zime s jedn�m
budova zvierat (obr�zok vy��ie),
kto po
skenovanie ter�nu ako
pr�stup k jedn�mu
velk� a hlbok�
podzemn� zariadenie
preuk�zan� (obr�zok ni��ie).
Obr. 103 Radargram z Obr. 104 Dal�� z celku

velk� podzemn� in�tal�cie �est radargramov�ch graf�k, v�etky
v bl�zkosti Franc�zskej jaskyne v hlbke a� 50 metrov pod povrchom
Miesenbach. T�to grafika zobrazuje dve rozsiahle rozvetven� chodby
Anom�lie elektromagnetick�ch syst�mov pod horsk�mi osadami v
cal polia pocas skenovania. uk�zat V�chodn� �tajersko.
To je pod suchom z rokov 2008 a� 2010 a 2016 a� 2021

murovan� pr�stre�ky, z ktor�ch sme organizovali na r�znych miestach
z ktor�ch niektor� maj� vedecky datovan�ch viac ako 50 cielen�ch prieskumov geop�dy
Minim�lny odpor�can� vek nad 10 000 rokov so �tyrmi
r�znymi meraniami
sa pravdepodobne rozvetvili pod zariadeniami, ktor�ch
v�sledky to ciastocne dokazuj�
(obr. 101 a 102) Pre�li sme
roky v�skumu odhalili. Pri hodnoteniach elektromagnetick�ch
90
Anom�lie prekvapilo, ak� velk� a ver

rozvetvuje tieto v poschodiach
Chodby, �achty a haly m�u byt.
(Obr.103 a 104), ktor� sme minul� rok
desiaty celkom 16 star�ch horsk�ch os�d medzi
karschen, Kulm a Hochwechsel
mohla mapa ukazuje, ak� d�le�it�
tieto vy�etrovania s�. M�eme sk�r
opatrne predpokladajte, �e v�ade
kde mohyly s pr�stre�kami na
horsk� svahy s� pravdepodobne ni��ie
siet podzemn�ch chodieb, miestnost�
a �achty m�u byt pr�tomn�! Viac
Obr. 105 Vrt�k v

Trhov� mesto Anger, �tajersko.
Obr. 106 Pri tomto vrtan� dve

s� vyvrtan� takmer 10 metrov vysok� dutiny,
ktor� v�ak s bielym kremenn�m pieskom a� do
strop sa rozpadol.
91
viac ako 20 pokusov o vrtanie v posledn�ch rokoch le�� medzi 10 000 a 24 000 rokmi
v hlbke viac ako 50 m nie v�etko potvrden�, ale pred dne�kom. (Kusch 2017) Nie je
jasn�
Funkciu kamennej komory v�ak ciastocne dokazuj�
georadarov� merania
takmer na meter. (obr. 105) Spociatku ich v�ak naz�vame �kryty
niektor� dutiny boli urcen� k stropu vy��ie. V mnoh�ch komor�ch mohol
10 metrov vysok� s najjemnej��m, bielym kremenom, t�to
forma vyu�itia aj v obdob� po ladovej dobe
plnen� pieskom, ktor�ho p�vod a �cel sme pou�ili. Nebolo by?
je nezn�my. (obr. 106 a 107) Aj ako pozn�mka archiv�ra DDr. r�rkov�
t�chto mnoh�ch ton bieleho piesku na tie z
augustini�nskeho kl�tora v Klose
velk� chodby a siene a oni terneuburg, mohyly s ich
by sa mohli naplnit, pr�stre�ky pre n�s zatial nie s� dal��m typom vyu�itia
zn�my. pridelen� vysvetluj�ce modely pre n�klad. Povedal
to o dvoch mohyl�ch
desat z piesku je na diskusiu, preto�e v lese nad Kritzendorfom
boli.
Spom�nali sme to aj v na�om
rem kniha "Zapecaten� podsvetie" na strane
113. Potom sme op�sali, �e jeden z
dve mohyly, a to t� s
bol
chr�nen� plotom, pr�stupn�
che Komora mala podla DDr. r�rkov�
Prij�macia miestnost energickej trans

pr�stavn� syst�my boli. T�to inform�cia bola pre
zo zaciatku n�m to bude cudovat, a� nesk�r
dostali sme dal�ie inform�cie od
extern� historick� pramene. O to viac ohromen�
sme boli, ked na jar 2014 po tom
smrt
DDr. Rohrig presne tento
oploten� kopce v mene koterca s jedn�m
Bagre
odstr�nen� a zrovnan� so zemou
Boli vykonan�! Vlastn�ci lesa dostali
nov� plot za t�to l�skavost
ich majetok.
Chceli sme stopy od Archiho

vars a sk�mal n�s
zn�my
pr�stre�ok, ktor� pri tempe
meranie teploty v ta�k�ch zimn�ch dnoch
Obr. 107 Podobn� Prim�rna pr�cina je jednoducho nedostatocn� (-15 stupnov Celzia
vonku) izbov� teplota
situ�cia, ktor� sme poznali, je. Z�sypy v�ak mohli mat prirodzen� teplotu +12,3
stupna Celzia
na Kring pri Vorau, cez vodu, t.j. cez pr�stup bol otvoren� a samotn� miestnost
kde sme le�ali 30 metrov hlboko, alebo umelo sp�soben�, pod lesnou p�dou. Kamene na
hlbka v dutine. St�le je tu vela miesta pre stenu, strop a povrch
o bielom kremennom piesku vedeck� v�skum. V tom case mala na�a Anla Bodensov�
rovnak� Tem
narazen� n�nosy. g�ny n�m velmi pripom�nali teplotu v podzem�. Nieco tak� mo�no
pova�ovat len za anom�liu
Mest� v Kappadokii (Turecko), o ktor�ch sa hovor� aj klamstvo, preto�e norm�lne
s� star� mnoho tis�croc� a odvtedy by mali byt polo�en� pri zemi vrecovit�ho tvaru
dodnes v miestnosti neust�le nav�tevovanej ludmi prevl�da rovnak� teplota
a byt pou�it�. ako vonku.
�e kamenn� komory stredn�ho eura Dok�zali sme to aj
v nasleduj�com
pean megalitickej kult�ry sa nach�dza v posledn�ch rokoch, kde sme si zopakovali
celkom �tyrmi zoznamovac�mi s�riami TCN niektor� merania teploty v zime
s 34 hodnoteniami vykonan�mi v posledn�ch �smich komor�ch na kontroln� �cely a
rokov boli vykonan� a nov� s� vonkaj�ia a izbov� teplota toto�n�
Smern� hodnoty pre minim�lny vek tejto kon�trukcie boli.
Podlahov� a stenov� casti boli in
a s�visiace referencn� r�mce pre tieto merania v
bl�zkosti vchodu
dorucen�. (Kush & Kush pokryt� ladov�mi kry�t�lmi.
2014) Stanoven� smern� hodnoty Min Toto up�talo na�u
pozornost a
odsolovanie kamenn�ch os�d a kamenn�ch budov viedol frekvencn� technik prv�kr�t v
roku 2020
92
7
s Teslovou cievkou s�riu experimentov
merania v priestore a vy��ie. To
‫ڞ‬asn� bolo, �e v 4 GHz
velmi siln� �iarenie mobiln�ho telef�nu
a dal�ie frekvencie, ktor� s� v lese pri
mo�no zmerat zemsk� povrch
u� neboli merateln� v �tulku,
hoci presah je len meter
rovn� sa. (Obr. 108)
Co bolo e�te z�hadnej�ie, bolo to
v dvoch zo �tyroch v�klenkov miestnosti
raz identick� pravideln� frekvencia
sa dalo merat, co v�etci ostatn�
siln� frekvencie zn�en� na nulu. Toto
vec, ktor� sme chceli druh�m meran�m
dostat sa na dno jaskyne.
Najprv sme presk�mali v�klenky
steny, ktor� s� v r�znych v�kach
s� zjavne n�hodne rozmiestnen� v priestore.
(Obr. 109) To sme u� prebrali
prieskum jaskyne pred siedmimi rokmi
m�em povedat, ale zatial sme �iadne nemali
Vysvetlenie pre grad�ciu v�klenkov.
Potom sme nakreslili rovn� ciary z
V�klenky do stredu miestnosti a tieto sa stretli
s�m priamo tam v centre okr�hleho Kam
mer pod velkou krycou doskou. Ako my
energetick� polia, ktor� vy�li z v�klenkov,
Grafika: Axel Breitung

zaznamenan�, boli sme prekvapen�, preto�e
polia tvorili jedno v strede miestnosti
Valec energie prech�dzaj�ci stropom jaskyne
Obr. 108 Obr�zok vy��ie

ukazuje frekvenciu
spievan� vonku hore
franc�zska jaskyna
Miesenbach. Len trochu
viac ako 1 meter pod
Zem ukazuje �plne
zmenen� v�sledok merania
v jaskyni, pozri ni��ie
obrazov� polovica.
Obr. 109 Hlavn� miestnost

franc�zska jaskyna
Divok� l�ky pri Mie
senbach. Na str�nkach
v�klenok je energetick�
�iarenie takmer nulov�
zn�en�.
93
Obr. 110 (hore) Pribli�ne 24 000 rokov star�

In�tal�cia na such� stenu v Kandelhofer Erdstall
nedaleko Puchegg Vorau.
Obr. 111 (ni��ie) Vyhodnotenie

TCN poch�dzaj�ce z Kandelhofer Erdstall.
siahal a� nad lesn� p�du a

tam nar�stla sila. V neviditelnom,
ale merateln� valec od elektromagnetick�ch

Energia pulzovala v jednom
siln� trhan� frekvencn� rytmus. Co
to by mohlo znamenat, z ktor�ch m�me

zatial netu��m, mo�no to vis�
s fenom�nom prij�mania alebo sen

destin�ci� spolu, ktor� n�m dal archiv�r
NDR. Rohrig op�sal. miestnost je
st�le s pribli�ne 20 a� 30 centimetrami
siln� zaplaven� vrstva sedimentu
pokryt�, ktor� meran� energetick� �iarenie
mo�no ovplyvnen�.
Tretie vy�etrenie sa uskutocnilo v j�li
2021, v�sledky e�te nie s� k dispoz�cii.
Chceme, aby ste sa, mil� citatelia, zamysleli

ken stimulovat a v tomto kontexte
dal�ia mo�nost pre vedu

v�skumn�ch pr�stupov. Potom
ak�kolvek v�sledok, ci u� pozit�vny alebo negat�vny,
vedie k nov�m poznatkom!
Ak� d�le�it� je casto len jedin� veda

m�e byt, dok�zat
vyplaven� kremenn� piesky z
Kandelhofer Erdstall pri Puchegg/Vorau.
Z�sielka bieleho piesku z
zemsk�ho povrchu do dut�n prebiehala pri
toto miesto pred mnoh�mi tis�ckami rokov.
(Obr. 110) Vrchn� kamene Such�ho m�ru

v podzemnom zariaden�
maj� orientacn� hodnotu podla datovania TCN
na minim�lny vek 23 965 � 694 rokov
pred dne�kom. (Obr. 111)
V t�dnovom archeologickom
V�kopov� kampan na tejto zemi zlyhala

vedecky zastavili v roku 2008
na �pravu. (Kusch 2016) Jeho tvorba
vek starnutia je st�le neurcen�
Obdobie predhistorickej epochy skoncilo
24 000 rokov. Sekund�rny fond

Porovnanie veku expoz�cie generovan�ho z r�znych �k�lovac�ch sch�m. �plne vlavo,
neust�le
r�chlost v�roby: La!(1991)'Stone(2000) �k�lovacia sch�ma (cierna) In�, z�visl� od
casu
Kusy siahaj� od paleolitu cez r
v�roba: cerven�. Desilets a in� (2003, 2006); zelen�, Dunai (2001); Modr�.
Lifton a dal�ie r�mske casy a stredovek a� po nov
(2006), az�rov�, casovo z�visl� �prava Lal(l991)/Stone(2000). Kruhy oznacuj�
expoz�ciu Be-10
vek; spletence oznacuj� vek expoz�cie Al-26. Hrub� ciara zn�zornuje 1-sigma
vn�torn� neistotu, cas. (obr. 112) S�m v rozlo�en� n�lezov
tenk� ciara ukazuje 1-sigma vonkaj�iu neistotu v tejto zemskej stajni bolo
evidentn�, �e on
od r�mskych cias len ako smetisko,
miestne obyvatelstvo sa na to odvol�valo
94
ako "crepinov� jama" sa pou��vala.

(Obr. 113)
Konkr�tne podzemn� tunel, ktor�
Longwall pri mieste Vorau, ktor�ho
Usmernenie pre minim�lny vek od a
TCN sa datuje okolo 20 258 � 531 rokov
ren mo�no upresnit pred dne�kom a
ktor�ho d�tum p�vodu mus� byt e�te star��,
zisten� vo viacer�ch vy�etrovaniach
zamestnancami Technickej univerzity
mesta Graz a prostredn�ctvom dal�ej vedy
ler anom�lie, ktor� s� v�ak mimoriadne zauj�mav�
sa ta�ko interpretuj�. (Obr. 114 a
115) Tento 92 m dlh� umelo vytvoren�
skaln� priechod fene bol pred viac ako 20 000 rokmi
pravdepodobne strojmi zo skaly
(Augengneis) vystra�en�, lebo prac
Stopy n�strojov alebo pr�ce na sten�ch
boli zvn�tra prekliati
vitrifikovan� kremenn� hornina. cez vysok�
Minim�lny vek Gangy s� tieto trate
Obr. 112 Dva

r�msky v pohode
keramick� n�doby,
t� v archeolo
gick� v�kop
v roku 2008 od
bud zachr�nen� pre n�s
mohol. To dokazuje
�e t�to zem je stabiln�
u� vtedy
ako smetisko
na�iel vyu�itie.
Obr. 113 d�vod

pl�n Kandelu
hofer-Erdstalles, na
fondom
rozdelenie archea
logick� artefakty
je nakreslen�.
95
JV vjazd do tunela 18,5 m SZ
dost zvetran� vo vstupnom priestore a priechod je dodnes dobre zachovan� a Obr, 114
(vlavo) priechod
po�koden� alebo odret� n�v�tevn�kmi ukazuje, �e metrov� chodby v Strebl-Gangu
Bol. B�val� pr�stup bol pred odch�lkami Felsganges len niekolk�ch v Pucheggu vo
Vorau,
pred viac ako 20 000 rokmi o centimeter. Vo v�chodnom �tajersku to bolo mo�n�.
�estmetrov� prechod such�m kamenn�m m�rom ako v roku 2014 laserov�mi skenmi aj
vedecky
obnoven�. Prv� strm� bol datovan� na obsadenie. (Obr. 117) Podobne aj Obr. 115
(hore)
nne krycia doska tohto umelo vztyenho v starom v-tvare rezne stopy Ver Geoelektrick
merania
�trukt�ra gangu. (Obr. 116) Presnost zasklenia zvn�tra urcovala, kto je nad porubom
pravek� spracovanie kamena v skaln�ch tuneloch , z�very o vysok�ch teplot�ch Gangy.
V posledn�ch dvoch tretin�ch pri pr�ci je v�ak povolen� nel. (Obr. 118) Hore
97

117 Skenovanie kan�lika rezu v Streblovom kan�liku Obr.
Hodnotenie ukazuje, ak� presn� je tento cap
vytesan� zo skaly v praveku. na
Odch�lka pracovn�ch kolaj� m� dl�ku 6 metrov
len p�r centimetrov.
116. Obr
hodnotenie
TCN zoznamka
zo Strebl Gangu. v novoveku sa do �achty pri baniach mohol doplazit len Honsa, -
poc�val jeden
V�sledkom s� medzicasom nahrubo vytesan� chodby zo skaly - a liezol aj opatrne a
opatrne
byt rozdrven� alebo odstrelen� testovan�m, preto�e ten star� casto ticho zostupuje
v tme.
Poznatky o tomto type spracovania horn�n sa Eicherovi r�chlo dostali k vy��iemu Ar
tehlov� pr�stup. stratil. (Kusch & Kusch 2014) Casto bet. Dnes to bola e�te star�
bana
V�sledok dokazuje, �e casy sa merali v ban�ctve u� od stredoveku, v ktorom niektor�
zadania
�e by mali byt vytvoren� existuj�ce star� skaln� chodby za n�m (= pracovn� miesta).
..."
star�ia skaln� chodba bez n�mahy pri hladan� miner�lov (= Pro (Ivelin 1870, strana
143)
ako 20 300 rokov. spektion) prenikn�t hlb�ie do hory
byt schopn�. Tak to bolo v niektor�ch star�ch textoch Bana spom�nan� v tomto texte
le��
zo 14. storocia a v novoveku na rak�sko-uhorsk�ch hraniciach a
nap�san�: v niekolk�ch vet�ch z tejto trad�cie
"...Po zap�len� modlitieb je okam�ite skutocn�m jadrom tohto vyhl�senia
Schachte (doplnok od autora: cakal , �e sa hory uvidia.
Toti�, �e v 14. stor.
lud�) na svojich ban�ckych lamp�ch a najprv vliezli do
existuj�cich star�ch ban�
hlbka. zariadenia, t.j. skaln� chodby, sa meraj�
98
musel do nich potom vlo�it prospekt

�ivoc�ne miesta bohat� na miner�ly pre kunf
na oznacenie demont�e. Potom
rudonosn� chodby v�c�inou s
Tvrd� (= kladivo a dl�to) alebo nesk�r
roz��ren� o v�bu�niny, aby sa podielali na skladovan�
gen alebo depoty rudonosnej horniny
dosah. To u� v stredoveku
tunely oznacen� ako "star�" boli vtedy
proutkarmi a aj s pomocou
in� dnes n�m nezn�me vybavenie
n�jden�. Aj toto bolo za star�ch cias
Obr�zok: Univ.-Prof. DR Kri�tof Hautzenberger

Z�pisnica o ta�be a tie� v
malby zdokumentovan�. Freskov� obraz
rei z 11. storocia v Klosterneu
burg dokumentuje t�to stredovek� cinnost
hladaci ta�by. (obr. 119) V tomto
s�casn� zast�penie s� tie� dve
Vjazdy do tunelov v suchom murive
Kon�trukcia rozpoznateln�, jej architektonick� Obr.
P�vod, vedecky dok�zan�, v roku S d�kazmi o vysok�ch pracovn�ch teplot�ch nad 1000
stupnov Celzia v r.
teleuropa z ran�ho megalitu pred znackami dl�ta na stene. Tento z�znam je od a
m�e mat viac ako 10 000 rokov! Tento rastrovac� elektr�nov� mikroskop na Univerzite
Karla Franzensa v Grazi.
Vyhl�senie plat� len pre n�s v �tajersku
oznacit u� datovan� capy a nie je
v�eobecne prenosn� na in� predmety!
N� vedeck� v�skum
existuj� dodnes
e�te nie je dokoncen� a bude nasledovat
vybran�ch krit�ri� viac ako �est rokov
mnoh�mi uzn�van�mi vedcami.
Vo v�sledkoch s� viditeln� anomy
z�lo�n� pr�vo, ktor� by v skutocnosti nemalo existovat. Tak�e
v zime sme mohli vidiet oblaky pary
pozorovat pr�dy zo vstupu
otvorenie pri�lo ako keby bola predpoved pocasia
prebieha. Av�ak, st�vka
skaln�ho priechodu nie je mo�n�, preto�e on
konc� naslepo bez pokracovania a takmer �iadneho
rozdiel �rovne. To znamen�, �e
vzduch v ulicke by sa takmer nemal pohybovat.
Ale nie je to tak, preto�e pravidelne
pr�d studen�ho vzduchu vych�dza z
Zd� sa, �e nic neprich�dza. P�t Obr. 119 Stredovek� fresky z 11. storocia,
Vedci z r�znych Rak�ska detekcia existuj�cich tunelov a coskoro
C�nske univerzity, ktor� ukazuj� aj ta�bu r�d.
nemal na t�to anom�liu odpoved. na
uveden� miesto, kde pr�denie vzduchu v priebehu ent kr�t r�zne dlhodob� merania,
ako napr
stoj� 72 metrov od vchodu Rad�n, teplota a vlhkost
vn�tri hory a bolo mo�n� merat a merat gama �iarenie pri v�skumoch, v
mentov z meracej skupiny tam do chodby, v ktorej v niektor�ch pr�padoch
Steny pod urcitou frekvenciou s� nov� bat�rie v merac�ch pr�strojoch
schallung zosilnen� kon�trukcia ringf�r sa n�hle vyf�kla a zlyhala, hoci
stredn� elektrick� magnetick� pole, tieto maj� �ivotnost minim�lne jeden rok
bude. (Obr. 120) Odborn�ci na techniku by mali mat. Toto sa stalo aj n�m
Univerzita v Grazi viedla k r�znym s filmov�mi �t�bmi, kde boli cerstvo nabit�
bat�rie
99
Strebl 2 70m
Obr, 120 (hore) Obr, 121 (vpravo) Vyhodnotenie nad

Meranie vykon�van� pocas niekolk�ch mesiacov
elektromagnetick� rad�n, teplota a vlhkost
kalov� polia a merania v Streblovom potrub�.
frekvencie v
Strebl Gang
kamier a osvetlenia naraz v strede ulicky a tesne nad zemou
vypr�zdnen� bez zjavn�ho d�vodu. Boli vykonan� merania.
Inter
Ked som v�ak vybral bat�rie z ulicky, ak� chutn� boli
v�sledky vlhkosti
takto fungovali, hodnoty od 105 do 110 os
po kr�tkom case op�t pri plnom nabit�. Teplota miestnosti bola
perfektn�! s rozsahom kol�sania 0,5 stupna
Pri dlhodobom meran� teploty v skutocne kon�tantnej
hodnote okolo +9,5 stupnov Celzia
V rokoch 2016 a 2017 sme boli prekvapen� , ak� je rocn�
priemer tohto regi�nu
al v�sledky, pre ktor� nem�me v sekcii �iadne vysvetlenia. V�ak to pri�lo
mal. Poruchy m�u byt z t�chto hodnoten� vyl�cen� a m�u viest
k anom�li�m
s, preto�e potom pou�ijeme loggerov (digi z�lo�n� pr�vo, pre
ktor� neexistuj� �iadne vysvetlenia. Tak�e
tal meracie zariadenie, s ktor�m sa teploty v miestnosti
vyskytovali v intervaloch niekolk�ch t�dnov
mo�no merat mesiace) pri kol�san� teploty, kde je hodnota
testovali ich funkciu. Za 8 dn� sme prest�pili a� 680-kr�t, tj
p�vodne �tyri a pri druhom teplota st�pla o 0,5 stupna a
potom
meranie teploty op�t kleslo o p�t merac�ch jednotiek po dvoch a potom op�t bez
zmeny
Drevorubaci zriaden� v ulicke, kde na trojno�k�ch cel� t�dne kon�tantn� resp
100
zvy�ovala a� do dal�ieho fluktuacn�ho bloku

zostat. (Obr. 121)
E�te z�hadnej�� bol incident, ten
c�m sa n�hle skoncili dlhodob� merania.
Bolo 23. m�ja 2017, ked bolo slnecno
Popoludn� o 16:46 n�siln�
Ozval sa tresk, ktor� vy�stil v oba telev�zory
rady v bl�zkom statku zbytocn�
zarobil hotovost, a aj na�u desiatu temperku
drevorubaci potom nevykonali �iadne merania
viac predt�m. Na pam�tovej karte videa
kamera nain�talovan� na chodbe
na ak�kolvek prebiehaj�ce zmeny
dokument, v�etky s�bory boli kompletn�
vymazan� a karta je potom nepou�iteln�. 122 V�sledok detekcie s�ry v ovzdu�� tunela
Streblovej Gangy Obr.
Podla meteorologickej stanice Masenberg t�to testovacia s�ria, ktor� sa opakovane
vykon�vala v celom tuneli, potvrdila
pocas tohto obdobia nedo�lo k �iadnym nevysvetliteln�m v�sledkom pociatocn�ho
merania b�rky.
dal�ie v�znamn� udalosti. kladie
Vyn�ra sa ot�zka: Co to bolo sp�tacom
sa stane?
E�te zauj�mavej�ie boli chemick�
Vy�etrovania, v ktor�ch sa sulfid
tekcia s farbivami anal�gmi xant�nov�ho farbiva
l�tky rodam�novej skupiny v capoch
vzduch sa meral mesiace. (Obr. 122)
Norm�lne sa objav� c�ra kvapalina
pridanie �tartovacej kvapaliny �iadne
Reakcia pri teste na povrchu
sa vykon�va. Ak v�ak meranie
pod zemou v pr�rodn�ch jaskyniach alebo tuneloch
prebieha m�e byt opraven� zmenou farby
sa sp�ta, ci pod merac�m bodom
sa nach�dzaj� e�te hlb�ie dutiny,
priamo alebo nepriamo s tunelom vo Ver
v�zba m�e st�t. Prv� sk�obn� jazda
trvala dev�t mesiacov a bola zdokumentovan�
viacer� anom�lie v hodnoteniach.
Ako je mo�n� vidiet na obr�zku,
kvapalina na mieste 2 (= vetva
tion) zmenila farbu v tuneli na modro. (Obr. 123)
Pre vonkaj�ie a n�sledn�
Laborat�rne testy to raz nedok�zali
Farba modr� experiment�lne obnoven�
bude! Na mieste 1 (koniec tunela) a
Miesto 3 (10 metrov pred kri�ovatkou)
farba vznikla v dvoch odtienoch cervenej,
co naznacuje zv�en� koncentr�ciu s�ry
vo vzduchu v miestnosti. Toto m�e byt jeden
predpokladan� s�vislost s hlb�ou najv�raznej�ou zmenou chemickej fy Obr. 123
obsadit bl�ie izby. Ale nerob�, preto�e bolo zdokumentovan� sical spr�vanie
rie�enia
metastabiln� zmeny v chromo- v mieste 5 (12 metrov od vstupu do miesta 2 (vetva)
skupiny odstr�nen� vo farebn�ch ob�lkach), kde to bolo v oboch testovac�ch s�ri�ch
v kurze Strebl. tu
sa dalo urcit. To v rokoch 2016 a 2017 vypadn�t zmenilo farbu
vy�aduje dodatocn� komplexn� zariadenie soli farbiva po �plnom rozpusten�
chemick�ho farbiva
te-podporovan� prieskum str�nok pri�iel. (obr. 124) Aby sa predi�lo p�sobeniu in�ch
rodam�nov�ch skup�n ins
aby ste mohli robit presn� vyhl�senia. Komponenty pr�tomn� vo vzduchu namodral�.
101
Obr. 124 (vlavo) Aby sme sa vyhli detekcnej zmesi, boli v skutocnosti vyroben� tri
kusy z jedn�ho
Testovacie miesto 5 (12 metrov od molov�ho filtra pou��van�ho na testovanie len
najv�c�ieho pevne roztaven�ho kremenn�ho sedimentu
Vstup odstr�nen�) boli cificky relevantn� castice pre reakciu . Vo�li na�e prv�
my�lienky
nechat mimoriadny spievan� napredovat. Tu sa nach�dzaj� smerov� pece na dreven�
uhlie, star� v�penky resp
Reakcia chemick�ho porovn�vacieho pr�stupu k te�rii trosky z taviacich pec� pre
ran� rudu
pozorovan�, v ktorom sa st�va 12-rozmern�m priestorom z medzin�rodnej alebo
skl�rskej v�roby. p�n Franz Winkler (�)
Uzn�van� fyzik Burkhard Heim a jeho man�elka Erika n�m povedali, �e farbivo zlyhalo
soli sa dostali do roztoku. (1925-2001) a jeho man�elka Gerda Heimov� na�li na
poliach vela tak�chto kamenov
Strebl gang, Puch egg, ktor� mali vo svojej pr�ci na v�voji a nic zvl�tne
�tajersko. jednotnej te�rie pola pre Gravi . V starej vedla dvora
a elektromagnetizmus na�li ist� kaplnku, ktor� bola pr�ve obnoven�
Obr. 125 (vpravo) Miesta ako organizacn� n�dr�e s� mo�n� v najni��om z�klade, ktor�
pozost�va z
Roztaven� sediment, poter. V tejto s�vislosti sa hovor� o dne�nom 19. storoc�
n�jden� v Hinterb�heli, vyvst�va zauj�mav� ot�zka, ci bol zamurovan�. To by sme
mohli urobit aj my
pri Kaindorfe v �tajersku, �e Streblgang tak�to organi m�e okam�ite vyl�cit druh�
svetov� vojnu,
s mierne zv�en�m z�sobn�kom r�diostanice , preto�e sa chystal zlyhat, preto�e sme
si p�vodne mysleli, �e m� velk� bomby
cinnost. farbiv� sol pri�la. Aj ako s�cast desiatej pri v�buchu v mieste dopadu
Frekvencn� merania a zvukov� experimenty generovali extr�mne vysok� teploty, ktor�
potom
V tuneli bolo mo�n� pozorovat �asn� odch�lky . Povrch
(Obok = zvetran� k�ra
mo�no urcit g�ny na zemsk� povrch. napr. B. z ruly alebo bridlice) do
K presn�mu hodnoteniu v�ak ch�ba tavenie.
Quartziferous Sedi
zodpovedaj�ce z�znamy referencn�ch �dajov z ment st�le
vy�aduj�, v z�vislosti od hustoty, medzi
in� podzemn� objekty. medzi 800 a 1200 stupnami Celzia
Bola to jedna z mnoh�ch n�v�tev Glazed! Cist� kremenn� kamen vy�aduje jeden
�ensk� jaskyna pri Hinterb�heli na z�pad od ovela vy��ch tepl�t.
Kaindorf, ktor� n�s o�enil pred rokmi sob�om Tieto
kamene sme zatial merali aj my
b�val� majitel p�n Winkler spolu �iadnu prednost.
V�etci sme boli zaskocen�
priniesol. Ked sme sa po p�r mesiacoch rozpr�vali o
ulick�ch , ked sme i�li do a
ktor� mali behat pod jeho domom, niekedy v oblasti Vorau pri Tompu/
zrazu spomenul glazovan� kamene, ktor� Romirer zistil v komunite Reinberg,
na�iel svoju �enu na poli. �e aj tam na poliach roln�kov
Na zaciatku sa n�m s t�mito inform�ciami v�dy podarilo zohnat v�c�ie (a� 70 cm
dlh�) a
neurobil vela, ked n�m na�iel kamene, ale men�ie
glazovan� balvany
okam�ite sme videli, �e toto s�. Podobn� udalosti m�me aj my
konal nieco �peci�lne. (obr. 125) Z lesn�ch oblast� obc� Vornholz
102
126 Jedno z obcasn�ch "samosvietiacich" Obr.

takzvan� "cierno-fialov� kamene" z
" 12 Apostel Zeche" v historick�ch dokumentoch
bol volan�. V tejto nahr�vke
nepou��va sa dlhovlnn� UV svetlo! Kamen
v tom bode sa rozsvietil s�m od seba.
a St. Lorenzen zn�my. Tak sme zacali

zaoberat sa aj t�mto fenom�nom
upchat Prv�m krokom bolo vytvorenie ponorky
hladanie vitrifikovan�ho sediment�rneho k�ska v
Mineralogick�ho oddelenia Univerz�lu
m�ze� Joanneum v Grazi,
aby zistil, na ak� vplyv m�
Odkryt� v case procesu tavenia
bol. A nadov�etko n�s zauj�mala ot�zka
co ho roztopilo. bol
pr�cinou m�e byt velk� lesn� po�iar,
co sp�sobilo roztopenie spodn�ho sedimentu
priniesol? Ak �no, ktor� a kedy? O�iaren� UV svetlom sa zo stredu kamena objavilo
jasn� svetlo.
Preco sa d� n�jst v okruhu Rozoznateln� odtlacok ruky bol uroben� pred mesiacmi
pocas a
niekolko kilometrov od Vorau a telev�zny dokument Kain.
dedina tak� glazovan� kamene, ktor� sa otv�raj�
viditeln� vystaven�m vysok�mu teplu 0,25 Curie, �iadne v�razne vysok� hodnoty,
na povrchu zeme, preto�e sa tam nach�dza aj pr�rodn� r�dioakt�vna l�tka
s�? V�skum r�dioaktivity v niektor�ch typoch horn�n. My sme vedeli
na zaciatku vy�etrovania v tomto case nepokracovalo, preco
pozit�vne. Glaz�ra vykazovala hodnoty mierneho presklenia. Objekt
zv�en� gama �iarenie z 0,22 na uk�zalo zn�enie vystavenia teplu
103

Obr. 128 (vy��ie) Chemick� anal�za
"cierno-fialov� kamene" z Montanuniversit�t
Leoben dok�zal, �e i�lo o ch�dzu resp
akty plutonickej horniny.
Obr. 129 (vlavo) Dal�� cierny kamen

nach�dza sa v are�li kostola na ul
Neumarkt v z�padnom Hornom �tajersku.
hlboko pod zasklenou plochou co

len dlh��m trvan�m alebo a
kr�tke, extr�mne vysok�
vystavenie teplu
m�ct. Pri zvetr�van� k�ry pri
b�val� povrch zeme vo V�chodnom
�tajersku
z ak�hokolvek d�vodu
co bolo zasklen�, potom by muselo
vlastne e�te v�c�ia presklen�
plocha
dat ak tieto nie s� cez lan
g�n obdobie zvetr�vania k obeti
spadli.
Aj v Klosterneuburgu v "12
Apo
stel Zeche" existuj� nevysvetliteln� javy.
V historickom s� tak�
Dokument z roku 1580 opisuje kamene,
ktor� pod dlhovlnn�m UV svetlom
svietia na modro
m�ct. Ale dalo sa to pozorovat
niekolkokr�t
tie tri kamene samy o sebe,
104
Obr. 130 Sch�ma merania frekvencie v

"12 Apostel Zeche", kde pri urcitom
Nameran�ch bolo 28,8 KHZ.
teda bez UV svetla, v modro-fialovom odtieni

�iarili hodiny. (Obr. 126 a 127)
To n�m pripom�na trad�ciu
Jesseho, ktor� postavil chr�m v 12. storoc�
rytier cierno-fialov� kamen von z ponorky
svet vynesen� na povrch zeme. M�me
kamen v dvoch univerzitn�ch laborat�ri�ch
nechat vykonat mineralogicko-chemick� vy�etrenie,
kde sa zistilo, �e je hlboko
alebo gangue horniny sopecn�ho p�vodu
akty. (obr. 128) Miner�ly obsiahnut�
do�lo podla zisten� Mont�nskej univerzity. Ale najpozoruhodnej�ie s� tie, obr. 131
Jeden z
Leoben biotit, plagioklas a klinopyrox�n, "hor�ce miesta", ktor� sa pravidelne
objavuj� v niekolk�ch nepravideln�ch
ako zvl�tnosti boli chemick� z�novacie lampy v
a twinning. Meran� sondami. (Obr. 132) z "12 Apostel Zeche", the
�trukt�ra horniny je mikrogranulitov� a tieto miesta boli objaven�, ked boli
akt�vne bez nap�jania
m� jemn� siliciklastick� matricu s terestri�lnymi priestormi, ktor� je mo�n�
tepelne zobrazit, aj ked
v�c�ie zrn� a hrebene. Preco ich hladali? Vznikol pri hlavnom vyp�naci
Kamene vypnut� nami nezn�me energeti najmenej p�t r�znych miest na budove.
nevieme. P�da do priemeru pol metra
Raz velk� �ed� kamen zmenil farbu v kruhov�ch oblastiach a dokonca aj v jednej
v priebehu niekolk�ch min�t sa objavil stlp cel� z cierneho kamena
a zostala t�to farba dva dni. Obdl�nikov� vyhrievan� miesto. (Obr. 133)
je aj tak� cierny kamen pri Z piatich merac�ch sond pou��van�ch na kontrolu
Frauenkirche pri Neumarkt in der Steier z t�ch, ktor� na�la meracia skupina
znacka. (obr. 129) s� v miestnostiach in�talovan� teles�
Vyskytli sa dal�ie energetick� anomy , ktor� sa vyskytli o dve sekundy
z�lo�n� pr�vo v podzemn�ch miestnostiach, nie nevysvetliteln� zv�enie teploty nahor
mo�no vysvetlit. V urcit�ch bodoch a� 400 stupnov Celzia. (Obr. 134) Toto
frekvencie s� merateln� v pas�ach pas��, nediali sa v periodick�ch, ale v
ktor� sa vyskytuj� zriedkavo. (Obr. 130) Potom ako r�zne casov� intervaly, a� tri
s� miesta, kde medzi vybit�mi bat�riami boli t�dne. Nahr�vka
samonab�jacie a elektrick� �haviace g�ny prebehli v obdob� do
svietit bez elektriny. (Obr. 131) Vieme, �e sme pre�li osem t�dnov a uspeli �tyri
nie v�etky, ale niektor� anom�lie, ktor� sa registruj� v anom�li�ch. (Obr. 135 a�
137)
miestnosti v r�znych casoch, kde s� najvy��ie teploty napr
105
132 Vy�etrenia Obr. 133 Obdl�nikov�

priestorov v tepelnom podpise
"12 apo�tolov Zeche" v kamennom stlpe
s termov�ziou "Holna 12 apo�tolov".
Kamera pripojen� k min
p�tcifern� tzv
kruhov� "hor�ce miesta"
registrovan�.
134 Tento sp�len� Obr

ochrann� kryt jeden
Meracia sonda zdokumentovan�
periodicky vznikaj�ce
velmi vysok� teplota na
Kamenn� doska tohto meracieho bodu.
+370 a� +390 stupnov Celzia dna 2. j�la 2016 do 17:05 na hodnotu +173 stupnov
od 16:33 do 17:00 Celzia a 16. augusta o 18:50 hod.
mohol. Od 19:58 do 20:23 pri +32 stupnoch Celzia!
V ten ist� den bola dal�ia aktivita zameran� na zistenie, odkial tieto energie
poch�dzaj�
dve miesta, kde pri +395 stupnoch Celzia nie, len jedna vec je ist�, pr�du
a pri druhom nad +340 stupnov Celzia v zlomkoch
sekundy
sius boli n�jden�. Tret� st�pa priamo zo skaln�ho podlo�ia a zahreje sa tam
sa uskutocnilo 2. j�la o 22:29 Polo�en� kamenn� platne niekedy na viacer�ch
do 22:37, tu teploty st�pli o sto stupnov Celzia. Je
to tu znova
teploty do +245 stupnov Celzia. O tri biele raz
ot�zka, co je tam v dutine
skor�ie dni, konkr�tne 10. j�la, 28. j�la, jasne pod "12 Apostel Zeche",
a 16. augusta sa to stalo pri "Hor�cej, ktor�
produkuje takto s�streden� l�ce energie
�kvrny" m�u op�t viest k zv�eniu teploty? O ak� formu energie ide
miesta vybaven� sondami. O co ide, je moment�lne nejasn�.
10. j�la o 17. hodine do�lo k n�rastu na Hor�ce miesta s� v�c�inou kruhov� a
+25 stupnov Celzia, po 19. hodine op�t ned�vat teplo okoliu
na norm�lnu hodnotu miestnosti (+14,5 stupnov kamenn�
povrchy, tie� nemaj� oder
Celzia) klesol, 28. j�la sa pl�ca zdvihli do nadlo�n�ho vzdu�n�ho priestoru resp
teploty v case od 16:30 do stropu.
106
Obr�zky 135 a� 137

grafy dlhodob�ho
Meranie teploty v
"Holna 12 apo�tolov".
Ako je mo�n� vidiet,
teploty na kameni
dosky do 400 stupnov Celzia.
107
T�to kapitola m� tie� hist�riu viac ako 200

paleolitick�ch znakov v pre
Vrstva, ktor� nem�e zostat bez zmienky
ciel. Preto�e pred viac ako 20 rokmi boli
historick� jaskynn� malby v Eur�pe,
sa vyvinul, co sa dnes oznacuje t�mto pojmom
cez u� zosnul� viedensk� Prae "Donauschrift" je zn�my.
historik Univ.-Prof. DR Wolfgang Neu M�eme v 5.
kapitole tejto knihy
gebauer v Klosterneuburgu v kontexte p�san�ho charakteru post�v nepochybne
Vykop�vky na niektor�ch miestach uk�zali vyryt�
ilustr�cie troch velk�ch
sa podarilo z�skat bohat� artefakty, ktor� sa zrejme
archeologicky preuk�zali z kamennej dosky
dovtedy �irok� verejnost v Rak�sku sen. Na t�chto je
uzavret� text ver
bohat� preva�ne nezn�my neolitick� beh rozoznateln�, co je evidentn� na
patril k vysokej kult�re v Podunajsku. Na zadnej strane grav�rovan� ilustr�cie.
(obr. 138) Tieto n�lezy keramiky presenti Podla n�ho
jah
ren predmety n�jden� vo v�chodnom dolnom v�skume relangen dodnes v r
Dunajsk� �sek znovu neobjaven� ani publikovan� v
Madarsku, Srbsku, Bulze-Eur�pe
svetlo! Co je len norm�lne, preto�e vo Frei

pozemky by boli tak� kamenn� dokumenty
d�vno v d�sledku kor�zie a er�zie
tak zle zvetran� za posledn� tis�crocia
to,
ako na zadnej strane panela pozn�m
bar
je v lep�om pr�pade len ot�zka p�sania
bud�
viditeln�! (obr. 140) Tak mus�
s predpoklad�me, �e tak�to n�lezy a�
dnes sa nedalo zachr�nit,
inak
by boli u� d�vno zverejnen�
ten!
Mo�no to pom�e n�m alebo fontexu
odborn�kov, na z�klade t�chto dokumentov, Vinca
na de�ifrovanie p�sma alebo nov� pr�stupy k nemu
n�jst. Za posledn�ch 150 rokov
na�li pocetn� vykop�vky na juhov�chode
Namiesto toho Eur�pa a nemeck� veda

ler
Dr. Harald Haarmann str�vil desatrocia
telang sa touto kult�rou intenz�vne zaober�
a niekolko kn�h o jeho dielach a
zverejnen� zistenia. (Haarmann
2010/2017)
To v r�mci expozicn�ch pr�c

desat v "12 Apostel Zeche" pod
R�msky hypokaust naraz a prehis

sa zviditelnil torick� horizont, v ktorom
nielen fos�lny kostn� materi�l
nezn�my d�tum, ale aj Arte
skutocnosti neoveriteln�ho p�vodu befan

Obr. 138 Jeden z rien, Rumunsko, Moldavsko a dole do brlohu, ktor� m�e byt
mimozemsk� Obr.
Neolitick� n�lezy, ktor� mo�no priradit ku "kult�re Vinca" na Ukrajine, tie� cudzej
kult�re, bola pre n�s
DR Ozval sa Neugebauer z "Donauciviliz�cie", pridelen�, ktor� pred cca 10 rokmi ani
nemyslel.
Zb�rat domy v kl�tore mohol. T�to kult�ra sa roz��rila po viac ako 40 rokoch so
svojou �enou
neuburg mohol zachr�nit. ofici�lna doktr�na a nespocetn�mi Ingrid a ja ako
prehistorici k archeolovi
Archeologick� n�lezisk� dokumentovan� v Neo gickej
jaskyni a otvoren� vykop�vky v r
lithic (= neolit) z Cierneho doma i v zahranic�. Mal som ich niekolko
Ciaru prevzalo aj more zac�naj�ce pozdl� Dunaja. Prostredn�ctvom n�ho
Rak�sko do Nemecka na severe v�skumn�ch pr�c,
z�pade a ciastocne aj v Egejskom mori obr�til majitel "12 apo�tolov
alebo bl�zkov�chodn� regi�n. (Obr. 139) "Vezmi" k n�m,
aby sme mohli byt nadalej slobodn�
Zvl�tnostou tejto vidieckej pokl�dky v podzem� R�u
Kult�ra v�ak spoc�va v tom, �e s� v s�casnosti
najstar��mi mu�mi a nov�mi pravek�mi Hori
zn�me postavy, je mo�n� vidiet zo z�ny t�kaj�cej sa jednotliv�ch z�chrann�ch akci�
110
Arch�vy zabudnutej civiliz�cie
��renie kult�ry Vinca v juhov�chodnej Eur�pe
Obr, 139 Roz��renie

Kult�ra Vinca nad
Oblast juhov�chodnej Eur�py
po Mariji Gimbutas.
profesion�lne sprev�dzat. (Obr. 141 a 142)

V�etky prehistorick� n�lezisk� boli len
po vycisten� historick�ho up
plnenie a starostliv� odstr�nenie
N�jden� r�mske podlahov� k�renie.
To bol dobr� predpoklad a priniesol
n�m istotu, �e z�klad
Kult�rna vrstva od r�mskych cias po Vel
cast zostala nedotknut�! Ako prv� prehis
torick� predmet bol majitelom zak�pen� v r
izba lebka "jaskynn�ho medveda".
ren" n�jden� pod hypokaustom, ktor� na
dve skr�en� celuste, jedna labka
a p�t kamenn�ch g�l. (Cush & Cush
2014) �peci�lna vec na tejto lebke bola,
�e on podla vyjadrenia koronera
z Viedne diera po gulke v oblasti cela
z vysokor�chlostnej strely je mo�n�, �e v mieste vstupu na obr. 140 kamenn� tabulka
I s.
mal ciastocne op�t s kostnou hmotou lebky pre tvorbu nov�ho Kno silne zvetran�
chrb�t
bola zarasten�. (Obr. 143) Pri�lo tkanivo strely, naz�va sa to kalus. strana, iba
tri fragmenty
minul mozog medveda a prenikol (obr. 144) do cerstvo zachovan�ch zvy�kov p�sma
op�t bocne pod hlavou, Vedeli sme o tom u� v roku 2013 pre Donauschrift
tak�e medved pre�il. Preto�e to bol jedin� sp�sob, ktor� bol pre n�s v tom case
nevysvetliteln�, st�le sa zachoval.
111
V na�ej knihe vydanej v roku 2014 sa to v�ak v niektor�ch pr�padoch rob� pomocou
n�strojov, ktor� s� n�m nezn�me
"Zapecaten� podsvetie," hoci poukazujeme na to, �e by mal byt vyroben� v tomto case
z
zverejnil n�lez lebky, n�lezy e�te nepri�li.
Vyhl�sen�, preto�e st�le potrebujeme viac (obr. 146 a� 148)
vykonan� vy�etrenia V prvom apr�lovom t�dni 2017 sa
chcel. A mali by sme mat pravdu, majitelia toho podzemn�ho zariadenia
preto�e tie dve fotografie vedca Univ.-Doz. DR Alexander
Fond zverejnil, povedal vedeck� pracovn�k A. Kutyrew z Paleobiologick�ho �stavu
Na druhej strane, na vedeckej fakulte by to nebolo mo�n�
Suter�n domu zo stredoveku na univerzite Kasana z auton�mnej oblasti
lebka prehistorick�ho jaskynn�ho medveda n�jden� pod Tatarskou republikou v Rusku
by sa mohol stat. Poskytnut� inform�cie predpokladal "historik". Toti� �e o
aj to, �e vid�m lebku v drakovi , fragment lebky pravek�ho hov�dzieho dobytka, Obr.
142 Origin�l
jaskyni pri Mixnitzi (�tajersko), ktor� bola nesk�r vyplnen� do pravekej kult�rnej
vrstvy
privezen� do Klosterneuburgu a tam, ako bol odkryt�, pel z vlny alebo odkryt� viac
ako 40 metrov
kto by bol pochoval! Tak�to nekvalifikovan� mliecny pomarancovn�k (lat. Maclura
pomifera), dlh� bocn� cast v
desat v�rokov odhaluje len ich vlastn�, oznacovan� aj ako Osagedorn, urcen� "12
Apostel Zeche".
Neznalost skutocn�ch faktov a
s� uveden� do sveta alebo ��ren�,
�myselne spochybnovat fakty. To
Zauj�mav� v�ak bolo, �e po rokoch, ked
podzemn� objekt na n�mest� c. 10
a c.11 ofici�lne znicen� stavebn�mi pr�cami
stala 28. marca 2017 70 centimetrov�
objavila sa dlh� "kost jaskynn�ho medveda",
ten, ktor� na�li robotn�ci a datovan�
Feder�lny pamiatkov� �rad tie� uznan� ako tak�
bol zn�my. U� len t�to skutocnost urcuje
Predpoklad naznacuje, �e v dne�nej dobe
stovky znicen�ch podzemn�ch zariaden�,
ak nie tis�ce archeologick�ch
boli k dispoz�cii d�le�it� n�lezy
mus� byt!
V miestnostiach "12 Apostel Zeche"
skoncili pocas v�kopov�ch pr�c
200 fragmentov fos�lnych kost� z prehisto
rick� �ivoc�ne druhy, ako mamuty, stepn�ky
poslal, jelen, dobytok a jaskynn� medved, zotavil.
Na jednom mieste, akumul�cia
asi 100 fos�lnych kost�, ktor� maj� 1,4 metra
hlboko pod r�mskym hypokaustom
p�vodn� skaln� poschodie skladiska Ganga
boli zachr�nen�. (Obr. 145)
Medzi nimi bol aj 1,07 metra
dlh�, pravdepodobn� stehenn� kost,
ktor� mal aj ludsk� DNA. my
chcel tieto n�lezy kost� cez paleon
tol�gov na univerzit�ch v Mn�chove,
Nech� Vieden a Graz urcit, vysvetlilo
ale nikto za to nem�e. Nie preto
clovek nechcel, ale preto, �e pre
Velk� cicavce s� len kompetentn� paleontol�govia
�pecializovan� na urcit� druhy zvierat.
Museli sme teda op�sat in� sp�soby
desat, preto�e stopy po spracovan�
fos�lne kosti a kamene ukazovali
113

Obr�zok: Ing. Alebo Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
Obr. 143 Lebka jaskynn�ho medveda e�te "in situ" Obr. 144 Otvor po gulke v lebke
jaskynn�ho medveda. Vo vn�tri otvoru
na mieste, kde bol n�jden� v "12 Apostel Zeche". je mo�n� vidiet tvorbu kalusu,
teda nov�ho kostn�ho tkaniva, ktor� op�t nar�stlo.
145 Zhluk asi 100 fos�lnych kost� Obr
�lomky, ktor� s� star�ie ako 49 000 rokov a maj� �tvorcov� vybranie o 1,5 metra
ni��ie. Toto n�m nebolo zn�me
ulo�en� na skalnom podlo�� r�mskeho hypokaustu. n�strojov, preto�e okraje rezn�ch
znaciek s� zuholnaten�.
Niektor� z nich mali presn� rezn� znacky. Prav�tko pod kostou m� dl�ku 50 cm.
114
bol. (obr. 149) P�vodne bol

tento druh stromu na malom �zem�
rez na juhu Severnej Ameriky
sp�ren�. Ale tie rusk� maj� podobn� pel
Vedci aj pri pozostatkoch mamuta
n�jden�, ktor� boli objaven� na Sib�ri
boli. Aj toto m�e znamenat
v stredoeur�pskom priestore v us
nezn�my pravek� �sek
viac ako 60 000 rokov mliecnych pomarancovn�kov
existovali, na rozdiel od poslednej doby ladovej
pre�il. Tento strom sa stal ofici�lnym
z Ameriky do 19. storocia
priniesol do Eur�py. Alternat�vou by to bolo
lebka dobytka z inej oblasti,
ako je Sib�r alebo Severn� Amerika,
poch�dza, kde sa tieto stromy tie� nach�dzaj�
by sa mohol stat. Ak by to bola pravda
vyvst�va ot�zka: ako a na ktorom n�m
e�te nezn�mym sp�sobom bola lebka
s pelom v "dole 12 apo�tolov"
prepravovan�?
Tak�to a podobn� ot�zky
mat v�dy po priebe�n�ch v�sledkoch
znovu povstat, aby po ka�dom mrav
slovo sme dostali, naraz e�te viac
mal ot�zky. Bez ohladu na to, ak� n�lezy
t�kalo sa toho, ci sa tam nach�dzali pravek� predmety
s hlin�kov�mi zliatinami alebo obr�ban�m
tion stopy, ktor� len technicky vysoko ent
�pir�lov� n�stroje,
boli. Alebo uviest in� pr�klad
n�skok: 2016 bol asi 1 meter pod
na�iel na r�mskom horizonte mal� n�dobu
ten, ktor� bol natret� �ltou farbou ako stojan
posadnut� zvieracia postava. Ktor� zviera je tu zobrazen�
nebolo jasne identifikovan�,
Obr. 147 (hore)

Nevysvetliteln�
fr�zovacie znacky
na kameni.
Obr. 148 (hore)
Hreben na nohy z
paleolitick� vrstvy.
Obr. 149 (vlavo)

Hov�dz� dobytok
fragment lebky, na ktorom
pel mliecneho pomaranca
na�li sa stromy.
115
Obr. 150 Mal�

n�doba, jej obsah
z najjemnej�ej ciernej
zem �elezn� pr�ok
existoval a jeho
Postavte zviera
zast�penie uk�zalo
podla laborat�rnych n�lezov
s kadmiovou �ltou
bol namalovan�.
151 Vy�etrenie Obr

bat�riov�ch kontajnerov pri
Technick� univerzita
V Grazi.
116
Obr. 153a
20 centimetrov vysok�
keramick� n�doba, �tyri
plne tvarovan� zviera
m� hlavy. Na
Viecka s� e�te dve
Pr�tomn� zvieracie hlavy.
tu m�e mat ka�d� svoj n�zor, spolocn�, zn�my, vedeck�
formul�r. (Obr. 150) Z�hadn� je na tom ust�len� historick� obraz! To bolo zauj�mav�
Av�ak farba, chemick� podreakcia vedcov doma a
v�sledkom vyhlad�vania je "kadmiov� �lt�". Teraz,
ktor� cudzie krajiny sme inaugurovali a
co si niektor� citatelia klad�, co na tom nie je
negat�vne, ale velmi pozit�vne
nezvycajn�? akt�vne zareagoval. Umo�nili n�m pr�stup
Odpovedou je pou�itie najmodernej��ch
vy�etrovac�ch met�d na z�skanie tejto farby
Aby sme sa mohli p�tat, dnes potrebujeme tieto na�e pociatocn� predpoklady
15 ton z�kladn�ho materi�lu len ciastocne
potvrdit. V rokoch
vyhrajte gram tejto farby! Spolupr�ca by sme mohli t�mto sp�sobom
dnes v Braz�lii dosiahne vela pozit�vnych
v�sledkov , okrem in�ho aj pomocou �pickov�ch technol�gi� . (Obr. 151)
vyroben� s mal�m �sil�m. Tak�e kto m� cas a podporu mnoh�ch
tento prehistorick� objekt s t�mito b�datelmi a
z�ujemcami
Farebne malovan� a hlavne ako boli tieto v ted biznismeni boli na�i
vytvoren� v dobe kamennej? najd�le�itej�ie faktory
pri objasnovan� tak clovek
So v�etk�mi t�mito n�lezmi sme sa museli p�tat. Bolo to d�le�it� aj pre n�s
ci sme chceli alebo nie, prehodnocujeme
interdisciplin�rny vedeck� dis
do. Preto�e, �ial, m�lokedy sa v diskusi�ch so �pecialistami a odborn�kmi nieco
pokazilo
118
r�zne profesie na f�re. Bez t�chto v�sledkov Obr. 154 Dva

v�skum a pos�denie artefaktov a ako u� bolo spomenut�, vyzeralo to ako
polychr�movan� malba
ktor�ch n�lezov� situ�cie pomohli. kompletn� pravek� n�lezov� komplex so�iek, lav�
ruka
�e z�skan� predmety patria v�lucne neolitickej Vinca- mu�skej bytosti a
umelo vytvoren� kruh a kult�ra, ktor� sa roz��rila do juhov�chodnej Eur�py, napravo
od nej je mlad�
podlhovast� jamy v stropnom preklade, ktor� bolo potrebn� pridelit. Preto�e hlinen�
n�doby s� �ensk� postavy, na a
Neolitick� podzemn� zariadenie rucne vyr�ban� a nie pr�ca s tocnou. sedenie na
lavicke.
zatial sme verili, �e mnoh� z nich boli spracovan� celkom jednoducho, in�
na druhej strane typologick�m porovnan�m keramick�ch n�lezov m� keramika vysok�
umeleck� hodnotu
vediet urcit. (Obr. 152) Boli sme vytvarovan�. (obr. 153 a 154) Toto
oni prv� z neolitu Lengyel- bol do oc� bij�ci rozpor si predstavujeme
kult�ry do. Ale m�lili sme sa a zatial sme nemuseli vediet vysvetlit, ak
poznamen�vaj�c, �e existovali dve samostatn� kult�rne casov� obdobia,
bolo, ked sme videli v�sledky uhl�ka , v ktorom sa vytvorili cievy. do
datovania z asi osemn�stich dreven�ch a t�to okolnost prich�dza, �e v mnoh�ch z
tri zvy�ky kost�, ktor� boli ulo�en� s r�znymi n�dobami predmety, ktor�
Lokality boli obnoven�, z niekolk�ch zrejm�ch pre clenov tejto kult�ry
Laborat�ri� AMS v Eur�pe museli byt v priebehu rokov d�le�it�. to
Obr. 155 Postava "in situ" nes�ca na chrbte �peci�lny miner�l, Obr. 156 Tento
obr�zok zn�zornuje zlomen�
realgar. Prezentovan� situ�cia by mohla znamenat, �e tieto bytosti dr�ali n�dobu
obsahuj�cu okrov� pr�ok.
zauj�mali sa o nerasty a ta�ili ich.
Obr, 157 Hlinen� postava zobrazuj�ca pravek�ho biz�na v �stach a nozdr�ch

bol vlo�en� kus dreva star�� ako 49 000 rokov (v�sledok 14 C/2021).
120
Obr. 158 Jeden z

niekolko presk�man�ch
slimacie ulity, ktor� v
ulo�en� v keramick�ch n�dob�ch
boli a mo�no aj Hin

poukazuj� na jedlo z
bytosti m�u byt.
Zd� sa, �e s� sp�soben� termoluminiscencnou met�dou (=TL) pre skl�dky

z polo�iek inform�cie urcit Nach zlyhala, preto�e, ako vieme dnes
chcel odovzdat svetu. Sortiment bol obmedzen� na tie, ktor� sa vyr�bali pri
redukcnej strelbe
z kamenov (napr�klad kry�t�ly kremena, keramick� predmety z realgaru (fig�rky a
n�doby)
atd.) o farebn�ch pigmentoch (napr. okrov�, zinkov� bola pr�li� star�. Vedeli sme
to vtedy
horn� atd.), zvy�ky jedla (napr. miesto odberu vzoriek, ale e�te nie!
z pupocn�kov�ho kr�ka slim�ka Frutici- pri pr�ci tej jamy, ktor� ako a
cola fruticum (OF M�ller, 1774)) a trojuholn�kov� zapusten� do pevnej p�dy
55 000 rokov star� drevo a� po olovo a severn� ��pky,
Meden� polotovary ako aj vysokokvalitn� cist� sme na�li velk�, s okrov�m pr�kom
cierny �elezn� pr�ok. (obr. 155 a� 158) prekryt� zub mamuta, niekolko ciev,
V�etky tieto skutocnosti n�m zmiatli postavy a osi. (Obr. 159) The
z�castnen�ch vedcov. Mamut� zub bol ocividne vod�tkom
Hoci v tomto bode u� pozn�me casy, v ktor�ch tieto bytosti �ili,
vedel, �e upraven� n�lezov� horizont je tak�, ako sme p�vodne predpokladali. (Obr.
160)
paleolitick�ho (= vrchn�ho paleolitu) p�vodu, tak�e existuje mo�nost, �e
bol v�ak "neurcen�ho d�tumu", ostatn� polo�ky z rovnak�ho obdobia
n�lezy jednoducho nemohli poch�dzat z tejto miestnosti. V juhov�chodnom rohu
Epocha. Pri pou�it� fig�ry, ktorej kryt st�l v poli, do�lo k urcitej nejednotnosti
V�klad samotn�ch n�lezov a aj zataven�ch v riedkej mliecnej zakalenej hmote
n�lezov� situ�cia. Rie�enie h�danky bolo otvoren�. Obsah tejto keramiky bol �asn�
rokov nesk�r za�tekal do �smich vyryt�ch lich. Pozost�val z piatich kusov dreva
Kamenn� platne poch�dzaj�ce z rokov 2018 a� 2020 op�t uhl�kovou met�dou
mohol byt objaven�. Tu by sme mohli od�st, pozri tie� kapitolu 5,
priame odpovede o p�vode s. 194, obr. 281. V�sledok priniesol a
t�chto bytost� a ich kult�ry (pozri Kapi vek viac ako 56 500 rokov. A a
tel 5) a mo�n� vysvetlenia niektor�ch kusov dreva, ktor� boli velmi r�dioakt�vne
ot�zky. kontaminovan�! Jeden vol� zoznamka
Pociatocn� pokus o v�robu v�sledkov kontaminovan�ch r�dioaktivitou
v�vojov� obdobie keramiky vyu��vaj�ce n�lezy dnes ako bomba-14C. Z�le�� na
121
159 (�plne vlavo) Obr.

Poklad, ktor�ho
Bod priamo na sever
bol zarovnan�
a t� pred viac ako 56 500
rokov bola vytvoren�.
Svedc� o tom p�t pal�c
od zamknut�ho
Hrnciarstvo vlavo hore
�cko a mamut
zub. T�to jama mala
o sekundu hlb�ie
le�iaci fondov� horizont.
160 (vlavo) Obr.

Dl�ka 25 cm
mamut� zub, hore
ktor�ho povrch je okrov�
bol rozpt�len�.
koncentr�cia kontamin�cie
v�sledok vzorky dreva t�mto sp�sobom
teoreticky tis�crocia v bud�cnosti
V�sledkom je, �e keramick� n�doba
v ktorom sa nach�dzali lesy, aj vy��ie
mat 56 500 rokov. Preto�e �iadne drevo o
skladovanie vo vzduchu stoj� nad 56 000
rokov, rozpadlo by sa na prach! Toto bolo
spociatku pre n�s jednoducho nepochopiteln�,
preto�e najstar�ia dnes zn�ma keramika
(bo�stv� matky) poch�dzaj� z Jungpy
leolit a s� star� asi 30 000 rokov.
A dalej by to znamenalo
pr�padne v�etku ostatn� keramiku
medzi fig�rkami a aj kamenom
n�stroje, tie� z tohto alebo jedn�ho
m�e poch�dzat z o nieco mlad�ieho obdobia!
(Obr. 161)
V podobn�ch situ�ci�ch sme boli my
st�le konfrontovat na piatich dal��ch miestach
kde sa sp�jaj� star� �lomky dreva
svahu s archeologick�mi predmetmi
mohli byt generovan�. To mali v�etci
rovnak� minim�lny vek ako p�t pal�c
keramick� n�doba a t�m datovan�
samozrejme len Fond, ktor�ho sa to t�ka
objekty a nie cel� Fundkom
plex, v nedefinovatelnej chronologickej polohe
Obr. 161 Kruhov� pole

V strede ktor�ho sa nach�dza velk� fos�lia
Kost s ryt�m obdl�nikov�m kamenom
n�jden�.
123
tvorili predmety tak, ako konali

Vyzeral ako! Jedinou v�nimkou boli
Vyobrazenia bohov, ktor� s� obaja ludia
vzhlad, ale casto aj rozmanitost zoo- Obr. 162 (�plne vlavo)
morph (zvieracie telo s ludskou lebkou) T�to fig�rka je
alebo antropomorfn� (ludsk� telo s v�kou 46 centimetrov
zvieracia lebka) vlastnosti. a ukazuje samicu
Tu bola ludsk� predstavivost v
podobe n�dhery
Formovanie bo�stiev a ich �pln� oblecenie.
priraden� charakteristika �iadne
prek�ky Mno�stvo oblecenia
Presne povedan�, spomenme si len
na americk� vari�cie so�iek
Africk�, egyptsk�, mezopot�mske,
indick� vykazuj� vysok� �roven
schen, c�nska kult�rna oblast alebo t� civiliz�cia a �iadna
domorod�ch obyvatelov na�ej kult�ry doby kamennej!
Zem. V tejto s�vislosti nach�dzame
r�zne formy reprezent�cie, ktor�
ale v konecnom d�sledku len niekolk�m
obmedzit �ivoc�ne druhy. Napr�klad, hm
aby sme vymenovali len toho najd�le�itej�ieho, vt�ka,
had, drak alebo b�k.
Obr. 163 Mal� hlinen� so�ka, ktorej sukna

m� svoj vlastn� vzor, ktor� je n�m dnes dobre zn�my.
�aty po zem s� n�padn�, len v
m�lo pr�padov s� pah�ly darge
uzn�van� bytosti.
Paleolit viac ako 49 000, 55 000,

56 500 a 60 000 rokov!
Vlastnit vela zo z�skan�ch so�iek
humanoidn� (= ludsk�) telo
podla Len hlava, krk, ruky a Teraz sa pozrime na obnoven� postavy, Obr.
trom ludsk�m tv�ram vyzeraj�, akoby patrili do kult�ry Vinca ,
R�m. Bolo by m�dre pri prehistorick�ch kul byt konkr�tnej��. Tie najv�c�ie v celku
sk�manom �seku s� samozrejme mo�n� a celkom norm�lne (v�ka 20 a� 46 centimetrov).
�e existuj� odch�lky v typoch zobrazenia , ktor� mo�no n�jst ako najstar�ie a s�
velmi podrobn�.
hlinen�ch fig�rok. Ale ak ste pripraven�. (Obr. 162) C�m men�ie,
vynik� n�lezov� invent�r r�znych pravdepodobne mlad��ch obrazov
lokality v juhov�chodnej a v�chodnej Eur�pe jednoduch��m dizajnom,
Ak sa pozriete, v�imnete si, �e niektor� ako ona boli kedysi medzi idolov�mi
postavami be�n�
z t�chto fig�rok m� podobn� dizajn. (obr. 163) N�padn� v na�om n�leze
vyzer�. To by nebolo nic zvl�tne, komplexn� bolo, �e tam boli stovky kerov
preto�e vo v�etk�ch nasleduj�cich vysok�ch kult�rach boli len tri ludsk� tv�re,
ktor�
na�a Zem sa po tis�crocia stala zjavnou mu�skou tv�rou
prec ludia a zvierat� v�c�inou naturalisticky zar�movan� dlh� vlasy a brada
zobrazen�. V jednoduchom jazyku to znamen�, �e jeden je ten, ktor� ukazuje. (obr.
164) Mo�no tieto
125
Obr. 165 (hore) Obrazy tv�r� "neandert�lcov", ktor�

kresba toho, kto v tom case �il na zemi? Dal�� podobn�
fragment postavy zo zobrazenia portr�tu liche
" 12 apo�tolov sa napije aj na paneli I (pozri kapitolu 5, s. 169,
240), spolu s dlhou chrastou
166 (�plne vpravo) del (pozri obr. 190) Zjavne boli
Tv�r tejto sochy lud� pre tieto bytosti men�ie
sa l�i od v�znamu. A jeden chcel na grafiku
dal�ie fig�rky predstavuj�ce tento kontakt s nimi
Oci s� posaden� vy��ie. Zatial co je to aj pri tomto
a ona dr�� n�dobu predt�m, ako druh s�m zriedkavo figuruje so samcami
jej �al�dok. ing atrib�ty zrejme prevzali
�ensk� vyobrazenia mo�no v
Obr. 167 (vpravo) Jeden z ich spolocnosti m� osobitn� postavenie,
�ensk� so�ka, ktor� umo�nuje vyvodit z�very o matriarch�te
mohla a mohla byt tehotn�.
tie neobvykl�, tie, ktor� s� rucne vyr�ban� redukcn�m v�palom
vlastn� pokr�vku hlavy. malovan� a ciastocne polychr�movan�,
fig�rky vyroben� z hliny s�
ci u� nah� alebo stojaci
ciastocne oblecen� reprezent�cie �ien. (Obr. 165
a� 167) Niektor� z nich s� tehotn� a v�c�inou
�ensk� pr�pad sediaci na �zkej lavici mo�no ciastocne ignorovat!
Bytosti s nohami dlh�mi po zem Preto�e a� pr�li� casto
m� clovek kult
�aty (nohavice?) alebo zdoben� sukne alebo varianty pou��van� ako vysvetlivky, kde
s� oblecen� v priliehav�ch dresoch. Nedostanete v�ak
�iadne odpovede na ot�zky, ktor� vyvstali
tieto fakty poukazuj� na dobre zaveden� poznatky !
Reprezent�cia matky a dietata
otrasen� kult�ra! Niektor� zo sediacich post�v s� v
na�ej kult�re norm�lne a svetsk�
rinen dr�at deti v n�ruc�, co je v�eobecne zn�me po. Len sa zamyslime
spolocn� ucenie o jednom ovoc� mili�ny n�bo�ensky
motivovan�ch M�ri�
kult dostupnosti by mohol naznacovat. (obr. 168) zn�zornenia s dietatom v n�ruc�,
ich
To v mnoh�ch pr�padoch s radostou uplatnovalo
p�vod aj v praveku
vedeck� interpret�cia je sporn� a mo�no n�jst priestor. Mysl�me si, �e jeden
mo�no n�jst v niektor�ch pr�padoch, ked sa pou��vaj�
ako interpret v "12 Apostel Zeche" .
citovali sk�r ako �pekul�cie o vari�ci�ch matka-dieta t�chto bytost�
byt vyhl�sen�. Ver�me v�ak, �e ako dokument o aktu�lnom dian�
m�e interpretovat pr�ve spom�nan� v�klad pre toto kde
mo�no Uber
druh skupiny post�v v na�om konkr�tnom boji o �ivot druhu
126
168. Obr
Zobrazen� sediaci
�ensk� postava s
dieta v
Chudobn�. vid�me
�e nielen ten
�ena a oblecenie
nos�, ale aj
dieta v jednom
prilepen� �upan,
to z t�ch predch�dzaj�cich
detsk� oblecenie
c�nsky resp
Hej na�i roln�ci
sa podob�.
je. Tento odhad by zahrnal aj pocetn� obleky oblecen� a obr�ten�

mal� hviezdicky v r�znych velkostiach vyrazen� na fig�rkach tehotn�ch �ien
n�jden�ch v n�leze
vysvetlit komplexne. �e tu vidno usporiadanie plodnosti. (Obr. 170 a
hral dominantn� �lohu, to je jasn� 171)
lep�ie pochopenie treba ch�pat vyobrazenie post�v a dvoch Amu Manov
vypustit. (obr. 169) Tv�re zobrazen�ch r�mov sa v�ak n�sledne vyh�baj�
z�merne tu pou��vame v�raz kultov�, preto�e pri t�chto skupin�ch fig�rok sme
mysleli sk�r na deti
verte, �e ide o pragmatick� bli�� pohlad. Hlavy batoliat
z�kladn� forma reprezent�cie �iv�ho vyzer� rovnako ako formy hlavy
bytosti, ktor� konaj� n�m nezn�mym sp�sobom
pre�it obdobie na na�ej plan�te
musel.
Od dodatocnej v komplexe fondu na
s�visiace s ponoren�mi predmetmi
treba vidiet, hral na kult
Variant v nasleduj�cich obdobiach ver
pravdepodobne len podriaden�, �iadnemu
pr�pad ved�cu �lohu. Najm� ten v Jungovi
Poznatky lud� z doby kamennej
high-tech �spechy ch�bali a
mus� ka�d� den bojovat o pre�itie
10. Tak preco m� tie fig�rky?
navrhnut� presne takto? Najjednoduch�ia odpoved
boli by tu obrazy Gotthei
desat vytvoren�ch na to, aby ich ludia uctievali
bol. Ame
rick� vedkyna Marija Gimbu-
tas, vo svojich komplexn�ch pr�cach o
Kult�ra Vinca z neolitu Matky Bo�ej
jednotky nap�sal. (Gimbutas 1995/1996) Toto
by sa velmi dobre mohlo p�cit neskor��m obdobiam
sa vztahuj� na neolit, kde tieto bytosti
mo�no u� neboli na zemi.
Preto�e pre tento predpoklad existuje jeden
Mno�stvo archeologick�ch n�lezov nedaleko Pri�tiny
Kosovo, co by mohlo podporit t�to hypot�zu.
M� 17,5 cm
maska vysok�ho t�nu s typick�m trojuholn�kom
Tvar hlavy t�chto bytost�, ale matiek, co je len norm�lne, keby nebolo Obr. 169
in� variant hlavy s mal�m faktorom e�te nie �plne vyvinutej A plodnosti
vn�torn� vyv�en� oci mandlov�ho tvaru lebky, co vyvol�va mnoh� ot�zky. (Obr. 172
amulet s ockom.
je jasne rozpoznateln�. Predpoklad�me, �e a 173) Velk� overdi s� n�padn�
p�vodn� bytosti vyzerali rovnako ako tie, ktor� sme si urcili podla velkosti, casto
tmavocerven� alebo cierne
s�casn� sochy s nadrozmern�mi farebn�mi mandlov�mi ocami, ktor�
ned velk�ch tvarov hlavy a oc� alebo od spodnej casti nosa po ver
extr�mne siln� v�strih. Tento krk predpoklad� oblast u�� na trojuholn�ku
bolo z anat�mie nevyhnutn� na predl�enie objavuj�cej sa lebky. Ten z
aby ste mohli nosit nadrozmern� hlavu. Celo nad tv�rou na oboch stran�ch dolava
nespocetn� mno�stvo detailov v dizajne vr�bkovan�ch l�ni� a vybiehaj�cich doprava
Keramick� fig�rky n�m predstavili mo�no e�te obmedzenej�iu kostn� resp
Ot�zky, na ktor� zatial nem�me odpovede Rohov� dosky na lebke. Tieto be�ia
mat pripraven�. Dve velk� fig�rky, potom pod ocami, diagon�lne doprava
bezprostrednej bl�zkosti kamenn�ch tabuliek s letom alebo vlavo na stranu a
pokracovat dalej
boli obnoven� zobrazenia diskov, pre niektor� fig�rky zafarben� na cerveno alebo
cierno.
s� tu �plne ne�tandardn�. Biela Hranicn� ciary pri soch�ch a
telo s� s tesne priliehaj�cimi n�dobami s� so zn
129
Obr. 170 (vpravo) Detailn� v�kres

hlava predpokladanej pilotky, ktor� mala a
m� na sebe priliehav� trikot. Priamy
za touto postavou, ktor� bola vysok� cez 34 centimetrov
kamenn� tabulka s niekolk�mi vyobrazeniami
lietaj�ce predmety.
Obr. 171 (vlavo) Dal��ch 34 centi

meter vysok� postava, mno�stvo symbolov hviezd
m� a p�ci sa aj postave
na Obr. 169 oblek podobn� dresu
nesie.
biele v�pno alebo kriedov� pasta

alebo, technicky povedan�, "inkrustovan�".
Tvary lebiek velk�ch figur�n s�
nadrozmern� a dosah, ako u�
vo vztahu k ich humanoidom
Tel� maj� nezvycajn� velkost.
Hlava m� casto rovnak� dl�ku ako takmer t�
cel� zvy�n� telo bez n�h! na
kr�tky krk, na ktorom sed� hlava, je velmi
�irok� a siln� a listy vermu
�e tieto lebky bytost� s� velmi ta�k�
boli. (obr. 174) U modern�ch mu�ov
Hlava m�e v�it a� 10 kilogramov
v�it, ale daleko zaost�va
Rozmery ako v pr�pade hlinen�ch fig�rok
pr�st. Existuj� v�ak aj reprezent�cie
So�ky, ktor� maj� dlh� mocn� krk
a maj� men�iu hlavu. (Obr. 175
bis 177) Niektor� z nich maj� rohy, in�
nie znova. Potom s� tu bytosti, ktor�
men�ia hlava, ale pr�li� dlh� krk
mat. Kamenn� tabulky s� celkom tri tak�to mysti
boli volne interpretovan� umelcom, jasne rozpoznateln� ryt� postavy, ktor�
ale sk�r nepravdepodobn�, preto�e deti sa m�u naz�vat aj kentaurom, ale
s kr�tkymi rohmi a nie s� anatomicky rovnak� ako fig�rka op�san� vy��ie
tr�novan� tvary tela s� na tomto obr�zku porovnateln� . Kentaur je rozpr�vka
rengruppe V�skyt. (obr. 178) Anti-tvory z gr�ckej mytol�gie, the
fantasy variant, ktor� vela hovor� o konskom tele a humanoidovi
Detaily tiel a r�ch na�ich torz. Cez rytiny
Fig�rky, ktor� s v�c�ou pravdepodobnostou naznacuj� ran� civiliz�ciu,
predpoklad�me, �e maj� tieto formy �ivota
povolit z�very. (obr. 179) mo�no kedysi na�li na na�ej plan�te
V rytin�ch na kamenn�ch dosk�ch ben hat. U lud� a zvierat existuje
boli bytosti zobrazen� s tak�mi anom�liami, co malo za n�sledok dve hlavy na jednej
�aty siahaj�ce a� po zem a probl�my s telom, hoci len zriedkavo
zobrazen� s velk�mi hlavami. Stante sa pre n�s cudz�mi, ale st�le existuj�! Tak�
bei
a neuveriteln� s� zn�zornenia hier, ktor� m�ete vidiet, mil� citatelia, v Patho
dvojhlav� a �tvornoh� tvory, t.j. logicko-anatomick� feder�lne m�zeum v
hybridy. (obr. 180 a 181) �e v Narrenturme V�eobecnej nemocnice
Figuruje aj so�ka so �tyrmi nohami, pozri vo Viedni. Ka�d� skeptik bude zasiahnut�
So ver so zvierac�m telom a pohladom zhora na tam vystaven� expon�ty
cast pr�slu�n�ho druhu, pr�tomn� hl�pa, preto�e realita to v�etko prevy�uje
n�s to neprekvapilo. Preto�e na dvoch si vieme predstavit. (Hausner 1998)
131
Obr. 172 (vlavo hore) a

in� polychr�movan� malovan�
�ensk� postava s dietatom
na lone.
Obr. 173 (vpravo hore)

Hlava dietata v detaile.
Obr. 175 (vlavo dole) a

Mimozem�tan s dlh�m krkom
a dva rohy.
176 (vpravo dole) Obr.

Dal�ia mu�sk� bytost
so vzpriamenou koncatinou, dlh�
krk a cudn�
tvar hlavy.
132
Obr. 177 (vlavo hore) Kresba tvora s dlh�m krkom.

Obr. 178 (vlavo) Fig�rka matky a dietata s dlh�m krkom
stvorenia s rohmi. Matka a dieta vyzeraj� rovnako.
Obr. 179 (vpravo hore) Mu�sk� postava v pl�ti
a nos� korunu.
Obr. 180 (vpravo) Tento hlinen� obr�zok zn�zornuje dvojhlav�
pozerat sa smerom k oblohe. Na zadnej strane
Na fig�re je vyryt� symbol slnka.
Mali sme na ostrove Bali (Indon�zia)

aj stretnutie zvl�tneho druhu,
ne� na vysocine na sopke Gunung
Batur �iv� dvojhlav� pes
priamo pred na�im autom. Priniesli sme to
Odv�te sa postavit a p�t metrov pred nami
st�l pes a nevedel kam �st
by mal be�at. Jeho dve hlavy videli vo ver
r�znymi smermi a zablokovan� tak budte
�nikov� spr�vanie. A� po niekolk�ch min�tach
zviera sa op�t zacalo pohybovat a
opustil ulicu.
Ako ukazuj� niektor� skupiny obr�zkov,
vtedy v pravekom epose
u� koleso alebo l�cov� koleso
zn�my. (Obr. 182) V�etci �tyria sa zotavili
Kultov� vozy s� vybaven� tromi kolesami
a bude v�dy sp�jan� s
zobrazen� stvorenia podobn� vt�kom, ich tv�re
zu�uj�ce sa vpredu a velk�, okr�hle
mat oci. T�to mal� keramick� fig�rka
ren s� zdoben� aj s dl�kou podlahy
desat sukn� a mat v niektor�ch
Polo�te obe ruky na boky.
135
Ruky maj� zvycajne tri prsty a okolo

bytosti casto nosia na krku medail�n.
Na t�chto postav�ch je pre n�s nieco cudzie
Vzhlad. (obr. 183 a 184) Dr��me sa navz�jom
ale tu s hodnoten�m t�chto bytost�
sp�t, preto�e ka�d� m� svoje
vlastn� my�lienky
vediet o tom.
Teraz sp�t k velk�m postav�m:
kde m�me vlasy na hlave
brloh, pozn� sa jeden s nejak�mi fig�rkami
pripojen� hlava n�m nezn�ma
�perky. Kde v niektor�ch
pr�padoch Bohrun
g�ny alebo diery s� pr�tomn�, to boli
pravdepodobne s aplik�ciami alebo in�mi
zdoben� efem�rnymi materi�lmi. Mohlo by
s� tie� prirodzene pestovan�
tvary lebky alebo okolo pokr�vky hlavy
z�kona, cechu, uznania alebo
vlakov
charakteristiky pr�slu�nosti k
rase alebo Rang�nu
predstavuj� rozhodnutia. Na zadnej strane
lebky m�eme tie� navrhn�t
rozoznat dlh� chlpky zaryt� do hliny,
tie cez chrb�t casto a� po p�s
s� dostatocn�. Nem�eme �st do detailov...
chod, preto�e m�me st�le pr�li� m�lo
inform�cie predt�m.
S t�mito bytostami je to
pravda
zrejme samostatn� druh, tak
o form�ch �ivota podobn�ch ludom,
cez rytiny na starom steineri
podlo�en� p�somn�mi dokumentmi, nie t�m
pod z tohto sveta! S v�c�inou
�ensk� postavy s� zjavne v�dy
rozdiely v zast�pen� podla veku
naznacen�mi mihalnicami na hornej a
Viditeln� v spodnej casti okrajov oc�. pri
zva�ovanie t�chto detailov dav
hned vyvst�vaj� dal�ie ot�zky, a to m� v
minul�ch bytost� s tak�mi
Skutocn� vzhlad na na�ej plan�te
dan�? Preco sa oci tak zv�c�ili
zobrazen�? To n�m ich vela pripom�na
Divok� zver, kde sa nocn�
zvierat� v�c�inou preh�naj�
maj� velk� oci, preto�e maj� zvy�kov� svetlo
musiet zaznamenat. Dal�ie
postavy z
T�to skupina bude pravdepodobne mlad�ia
Obr. 181 (vlavo) T�to so�ka m� �tyri kr�tke
nohy, ale ned� sa identifikovat ako kentaur.
M�e to byt hybrid. na
Sprievodn� n�lezy tejto postavy by mohli byt datovan� do veku
poch�dzaj� z viac ako 49 000 rokov.
Obr. 182 (vpravo) Jeden zo �tyroch "kultov�ch plav�kov".

Tieto vozidl� s�visia s
vt�kom podobn� stvorenia zdielan� s kocmi
mohol byt zachr�nen� z pokladov.
183 N�kres postavy vt�ka Obr.
Obr. 184 (hore) Horn� cast fig�rky vt�cika.

Tieto bytosti nosia r�cha dlh� a� po zem a
Amulet v prednej casti hrudn�ka.
Obr. 185 (vlavo) S touto so�kou sa d�

rozpoznat zakrpaten� nohy bytost�. ona
s� okr�hle ako slonie nohy, preto sa st�vaj�
sotva zobrazen�?
oznacuj� druhy, preto�e tam s� tie men�ie

samotn� oci mandlov�ho tvaru v tom istom
Poz�cia je ako u n�ho
cloveka
mal� hlava, len t�to je men�ia! Toto
Zmena fyziogn�mie m�e byt sp�soben�
neskor�ie zmie�anie cloveka
z�vodit s t�mito bytostami. Co
k v�chove zmie�an�ch bytost�, tzn
hybridy, mohli viest. Do akej miery
tieto �vahy zodpovedaj� skutocnosti,
je podla s�casn�ho stavu v�skumu
neoverit.
Z r�mu vypad�vaj� aj ruky
a chodidl�. S rukami s� so v�etk�mi
C�sla rozpozn�vaj�
maxim�lne �tyri prsty
bar, evidentne ch�ba palec alebo on
je obsiahnut� v troch alebo �tyroch prstoch.
S nohami je to ta��ie, preto�e
Oblecenie, ci u�
nohavice alebo dlh� oblecenie
pokr�va nohy tesne nad
Poschodie. (obr. 185) Pre sediace fig�rky
s� viditeln� casti sediacich n�h,
ktor� maj� viac zoomorfn� charakter. Niektor�
138
ak m�te tri, nejak� �tyri prsty na noh�ch

nazvite ich prsty na noh�ch. Existuj�
�iadna lopata na nohy, len okr�hla
Tup� s priehlbinami na prednej strane
je vidiet, �e maj� bud labky, alebo kopyt�
naznacovat nieco ako prsty na noh�ch. (Obr. 186)
To n�m pripom�na na�e ludov� rozpr�vky, dom
pr�behy a rozpr�vky, v ktor�ch s� podobn�
bytosti s� op�san�. T� s nami
Najzn�mej�ou postavou Eur�py je bezpochyby
"certa" so svojou podkovou.
Teraz ak� je skutocn� v�ka
Pokial ide o tento druh, existuje len m�lo d�kazov
m�dre, ktor� umo�nuj� z�very. M�eme
opatrne predpokladajme, �e s� o nieco v�c�ie
boli ako my dnes. Dok�e� to
z p�vodn�ch priestorov�ch �trukt�r
umelo vytvoren�ho podzemia
Rastliny odvodzuj�, preto�e v�c�ina ozuben�ch kolies
a izby s� vysok� �tyri a� �est metrov. Obr. 186 st�p a
sadrokart�nu samozrejme vznikla tu
desat z r�znych neskor��ch obdob�, nie o �tyri prsty
od neolitu po stredovek. Av�ak konat, ale o jednom
tieto sl�ili v�hradne na lep�� tvar nohy, u n�s nezn�my.
p�vodnej existuj�cej dutiny
jasn� tie so �tvorcov�mi blokmi vpredu
lemovali �tesy (pozri
aj obr.201 a 202 v 5. kapitole, s.149
a 150) Okrem toho je tu hlinen� n�doba,
pravdepodobne n�znak skutocnosti
velkost t�chto tvorov m�e dat.
Predstavuje stepn�ho zubra, na ktor�ho
Sp�t tak� bytost v jazdeckej p�ze
sed�. (obr. 187) Nad �st�m v
Be�tia uzdu je rozpoznateln�, ako my
to dnes s jazdeck�mi konmi alebo ta�n�mi zvieratami ver
otoc sa. Predpokladajme, �e ide o keramiku Obr. 187 A
zvieracej keramiky okolo pravekej stupnovitej n�doby zobrazuj�cej bytost
penwisent, tak�e nem�eme urobit K�r na stepnom biz�ne
urcit velkost zobrazen�ho zvierata, jazda, v�stavy.
v�ak dosiahli exempl�re doby ladovej
V�ka ramien a� 3 metre. rozmer
z p�ru rohov na hlave tohto zvierata
musel byt obrovsk�. Fos�lia
Fragment tak�hoto rohu by sa dal rozoznat
z�skan� z pravek�ch vrstiev
. (obr. 188) Mal dl�ku asi
70 centimetrov, to znamen�, �e cel�
zakriven� roh zvierata p�vodne pribli�ne
bola dlh� 1,5 metra. A toto na
boky zvieracej lebky. Podme si to porovnat
velkost m�dra s jazdeck�m n�lezov�m komplexom "12 Apostel Zeche".
Bytosti, toto lahko dosiahne jednu z troch f�zat�ch a vlasov�ch
rozmer zvierata. ohranicen� tv�re, �plne ch�baj�ce
Zar�aj�ce v tomto kontexte len! (obr. 189) Clovek mal zrejme
je, �e zobrazenia lud�, v ktor�ch nemaj� v�znam pre tieto bytosti, s a
139
dlho bojoval o �ivot. V

noc prijatia do nemocnice
medzit�m vtrhol do jeho bytu
a �dajne ukradol lebku.
Z v�sledkov archeologick�ho
n�lezy
a d�tum potvrden� v laborat�riu
sme toho n�zoru
pravdepodobne boj o pre�itie jedn�ho z n�s
nezn�ma rasa na tejto plan�te,
teda na�a zem, boli zdokumentovan�
mohol. Tento predpoklad tu nenech�me
bezd�vodne st�t v izbe, ale bele

Toto sa
vykon�va v kapitole 5 pomocou laborat�rnych testov
g�ny, datovanie, d�kazy a fakty. my
s� si plne vedom� toho, �e toto vyhl�senie v
sa v
tejto kapitole javia viac ako ot�zne
P�ci sa
mi to Ale po rokoch vedy
vy�etrovanie poukazuje na mnoh�
�e tu
m�me do cinenia s pre n�s nezn�mou osobou
g�n, vysoko rozvinut� a velmi starod�vna kult�ra
s�visia s Podunajskom, ich korenmi
boli n�m dodnes a ciastocne nezn�me
st�le
s�. Mysl�me si, �e v Klosterneu
burger
room a dal�ie n�lezov� s�pravy
xen v juhov�chodnej Eur�pe je st�le vela nevyu��van�ch
Potenci�l neobjaven� existuje pre wei

iniciovat dal�ie porovn�vacie vy�etrovania
byt schopn� D� sa to aj predpokladat
neobjasnen� n�lezy v minulosti
nezverejnen� alebo prinajhor�om
Obr. 188 (hore) Okrem rytiny na kamennej doske stratenej pre neznalost redakcie
Obr.
Fragment rohu (dl�ka, kde s n�m pravdepodobne kr�cal clovek vo forme ciary.
70 cm) stepi reprezentovanej pluhom pri obr�ban� pol�.V skutocnosti Kir
m�drosti z pre , v�plne priestorovo sp�soben� pokynmi bytost� han che
historickej epochy. del. To bolo jasne vyjadren� ��pom v rokoch 1580 a� 1590, ktor�
oznacen�. Na kamennej doske m�m sl�it ako dar z nebies na znicenie
Obr. 189 (hore) Jedna s dvoma hlavami viditeln�mi v strede, vlavo archeologick�
n�dzov� n�lez v Rahu
biely pr�ok posypal cloveka s kucerav�mi vlasmi a lud� z v�kopov�ch pr�c. Z d�vodu,
�e
Ludsk� tv�r z hliny, brada, vpravo dlh� lebka. (Obr. 190) Jedn�m z nich s� tieto
senzacn� n�lezy potomkov
s kamennou doskou sa ned�vno na�la aj tak�to lebka za obdobie viac ako 440 rokov
na dvoch tabulk�ch v hornej casti mesta Klosterneuburg sa zachovali takmer
nepo�koden�! Len
ryt� boli objaven� pod skaln�m previsom. Plutva obozretnosti a nezi�tnej oddanosti
bola zakryt�. ktor� nahl�sil mimoriadny n�lez majitela dvoch domov je dnes
Spolkov� pamiatkov� �rad a bol tam podakovat za to, �e tieto n�lezy ciastocne
poslat prec. Potom sa dostal k majitelovi
profesion�lne zachr�nen� a zachovan� pre potomkov
"dola 12 apo�tolov" a uk�zal mu, �e desat by mohlo byt. M�eme len dnes
Dlh� lebka s prosbou, aby niekoho podozrieval, �e je
na n�mest� v kl�tore
mo�no n�jst, kto by to mohol presk�mat. neuburg v zaplnen�ch suter�nnych
miestnostiach
Ale vzal lebku sp�t do star�ch domov Unter- und
Domov. Nasleduj�ci den Besit Oberstadt vysk�al ovela
viac tak�chto lokal�t
dostat sa k n�lezcovi, aby ho odviezol alebo sklady s
tis�ckami archeologick�ch
zdielat, �e sme na�li t�to lebku u Karl- tam na�iel
predmety. Pred viac ako 20 rokmi
Franzens-Universit�t Graz presk�mal viedensk�ho prehistorika Univ.-Prof.
chciet. U� sa k nemu nemohol dostat, preto�e bol Dr. Wolfgang Neugebauer, ako u�
bolo spomenut�,
medzit�m nereaguj�ci na n�lezy dunajskej kult�ry na
Intene
sivstation le�ala v nemocnici, kde lek�ri odhalili vy�etrenia u in�ch
140
pivnice opusten�ch domov a in�

Miesta. Ale nevieme, kam id�
N�lezy prinesen� po jeho smrti
kto s� a kto ich dal prec?
S na�ou archeologickou n�dzovou z�chranou
V�imli sme si, �e pravek
Horizont m� pomerne kon�tantn� �roven
pribli�ne 30 a� 40 centimetrov pod
Nach�dzalo sa r�mske podlahov� k�renie. V�etky
Raz vykopan� jamy v�ak stacili
v preklade obsahuj�com p�vodn� horninu
podlaha pokryt� a v ktorej s� artefakty
bolo ulo�en�ch op�t viac ako jeden
metrov hlboko pod touto �rovnou! V niektor�ch
Pokladnice boli predmety s tenk�mi
Pokryt� vrstvami sangvinick�ho alebo okrov�ho a
ulo�en� v jemn�ch piescit�ch sedimentoch. Toto
tie� vysvetluje, �e v niektor�ch pr�padoch je to velmi dobr�, samozrejme v casovom
obmedzen�, Obr. 190 Tento obr�zok
Stav zachovania artefaktov. Boli to, co odvoden�m, �e usporiadanie ukazuje t�m dvom
na
vyryt� na Steinplatte I vzduchotesne po tis�ce rokov
uzavret� v piesku a velmi mokr� hlinu mo�no vziat. Tomu by sa pravdepodobne tie�
celilo
zabalen�. Okrem toho n�lezy vysvetlovali, preco nie v�etky poklady boli v tom case
na zemi opatrn�
najm� tam, kde sa na�lo drevo, �iv� rasy vyplnen� sypk�mi jemn�mi sedimentmi, a
s bielou do hr�bky 30 centimetrov. Zrazu sa objav� udalost zahrnaj�ca ludsk� hlavu
P�der pokr�val to, co sme p�vodne pova�ovali za hrozbu kucerav�ch vlasov a brady
nemal vysvetlenie. Laborat�rny rozbor bol podobn�, tu m�me na mysli r�dioakt�vne
drevo a tvor s dlhou
(Dr. Scherer-Ottenfels) biele doplnenie alebo lebka z inej glob�lnej udalosti .
Existuj� po celom svete
pl�ca (mo�no prirodzene mlet� nis! V tomto kontexte ide o stovky tak�chto lang
nes zmes?), s ktor�mi pravek� veci nemo�no urobit jasn� tvrdenia, n�lezy lebiek z
pod
N�lezy v troch jam�ch boli zasypan�, lebo e�te vieme pre r�zne casov� obdobia na
dal�ie roky.
poskytol nasleduj�ci v�sledok: vedeck� spracovanie n�m dostupn�ch
bud� potrebn� n�lezy, �daje a fakty.
60% sadrovec ako monoklinick� sadrov� nosn�k
(= dihydr�t s�ranu v�penat�ho)
CaS04.2H20
2 % bassanitu CaS04. 1/2 H20
6 % Halite NaCl. xMgCl2
32% "krieda", co zodpoved� kalcitu
(CaC03) s aragonitom CaC03+
Ba, Mn, Zn Obr. 191 a
ten v kolapse
Ako m�eme vidiet z tohto v�sledku,
dve hlavn� zlo�ky s� sadra a pokladnice,
Krieda. M�ete zdielat ich artefakty s Bassom
nite a halit na zachovanie star�ho dreva a� do 30 centi
prispeli! Tento predpoklad nie je vysok� s
nie je dok�zan�, ale je tu mo�nost bieleho
pravdepodobnost, �e vysypanie n�lezov sedimentuje na
v tomto materi�li z konzervacnej dl�ky 2 metre
d�vodov. (Obr. 191) V�etky tieto s�pravy prepadli.
myslenia orientovan�ho na bud�cnost
pred t�mi, ktor� maj� tieto poklady
stvoren� potomstvo. predpoklad�me,
�e toto mo�no tie bytosti alebo ich
Potomkovia n�m d�vali cast svojej
chcel povedat pr�beh. Ale stalo sa
141
Kapitola 5
spr�vy z bud�cnosti
Obr. 192 Toto je jedna z mnoh�ch ot�zok, ktor� mo�no polo�it o podzemn�ch
miestnostiach a chodb�ch
nahr�vanie rel�ci�
t�ch 40 metrov
E lich po�iadal o n�s, ked je toto
podzemn�ch priestoroch, v ktor�ch
nevieme kedy a ako to urobil!
(Obr. 192)
dlh� chodba dnes sa nach�dza "12 Apostel Zeche", vy��ie uveden� minim�lny vek
sekcie, ktor� boli vytvoren�. A ako je t�to �tudovan� cast datovan� 14C-
pozreli ste sa v ned�vnej tov�rni sk�r? Faktom je, �e stlpiky organick�ch
materi�lov (drevo),
osem rokov od predt�m odkryt�ch chodieb a Hal n�m stavitelia alebo mo�no
Majitelia s� �plne slobodn� v kompaktnej skale , nesk�r u��vatelia zariaden� pred
mnoh�mi orosemi
bola polo�en�. tel� s� a odi�li po na�om s�casnom odoslan� rokov.
N�lezy spred viac ako 60 000 rokov z origin�lu a zo 16. roc
presahuj� do okolitej skaly s nami sto zahalen�ch dut�n
zn�me n�stroje sa v�ak nach�dzali o mnoho stoviek metrov
hlboko ni��ie
. Podlo��m je fly� (vr�tane dne�n�ho doln�ho mesta Klosterneuburg.
roponosn� bridlica), ktor� sa datuje do kriedy. Toto samo o sebe mo�no vysledovat
a� do starej doby
a v ktorej je od pr�rody, je mo�n� vidiet z p�dorysu zo 16. storocia
Vrstvy alebo trhliny, be�nej�ie , z�kladn� a z�kladn�
nemaj� �iadne prirodzene sa vyskytuj�ce velk� oblasti oblasti v Klosterneuburgu a
jeho okol�
m�u existovat dutiny. Kto ukazuje tieto velk�. (Kusch & Kusch 2014) Preru�en�
144
Obr. 193 Obr�zok hore: Pohlad na velk� stavenisko

le, kde bol pripraven� priestor pre podzemn� parkovisko
bude. Nach�dza sa tu b�val� podzemn� objekt
u� nedostupn� a tie orezan�
Zakryt� dutiny a plachty.
Obr�zok ni��ie: Jeden, ktor� st�le existuje, ale bol vyplnen�
�sek priechodu pravdepodobne "12 Apostel Zeche",
ten v projekte v�stavby domov na Stadtplatz 10
a 11 bolo vyrezan�ch.
z�vod pri dvoch domoch na

Mestsk� n�mestie c. 10 a 11, kde s� star� izby
pr�le�itosti v roku 2017 prostredn�ctvom v�stavby a
Podzemn� parkovisko mus� ust�pit novej budove
a boli �plne znicen�. (Obr. 193)
Niektor� dutiny boli p�vodn�
e�te pred t�mi, ktor� boli postaven� nesk�r
domy a nestopoval �iadne
tragicky pribudli suter�nne zariadenia, ako napr
mo�no si dnes mysl�te. si
o viac ako 3 a� 5 metrov siln� a velmi
kompaktn� skaln� kryt chr�nen� pod ktor�m
dne�n� �roven ulice a domy o
star� Mesto. (obr. 194) Na povrchu
che v�stupn� skaln� steny boli prv�
r�mskeho a neskor�ieho stredoveku
teraj�ie domy nad star�mi podzemn�mi
vzpriamen� dutiny.
Such� kamenn� m�ry v klenb�ch
poch�dzaj� z nezn�meho praveku
rianskej epochy pred r�mskymi casmi. ako
je mo�n�, �e m�me podzemie
Vyma�te "12 Apostel Zeche" za min�tu
priradit vek nad 60 000 rokov
byt schopn�? To sa d� velmi lahko vysvetlit
ren: Pri v�kopov�ch pr�cach chodieb
mohla byt 30 centimetrov pod r�mskou
schen hypocaust (= podlahov� k�renie) v
1,5 metra hrub� prehistorick� vrstva
�tvorcov� rez, okolo 70 zen
na�li sa dreven� tr�my dlh�,
vertik�la v materi�li kolapsu velmi
star� preklad prilepen�. (Obr. 195) The
kus dreva, ktor� spadol medzi
zakliesnen� v zemi a cez hliny
sklad bol hermeticky uzavret�
rovnako pouk�zat na to, �e v obdob�
viac ako 60 000 rokov stropov
u� spadaj� do tejto casti dutiny
musel existovat! Dal��
Miesto n�lezu lesov, ktor� boli sp�len�
boli vystaven�, mohli sme vo velkom
Hala z hlbky viac ako 1 meter ni��ie
z�chrana z hypokaustu. Aj toto drevo
bol z�skan� r�diouhl�kovou met�dou Obr. 194 N�mestie v Klosterneuburgu, pod
v�etk�mi domami s�
datovan� a mal minim�lny vek vy�� ako dnes ciastocne zaplnen� podzemn� objekty.
145
Obr. 195 (vlavo) �tvorcov� rez

Dreven� tr�m, ktor� spadol do hlbky 70 centimetrov
materi�l podlahy prilepen� a vek 14C
viac ako 60 000 rokov. Tento vek skoncil
tri kontroln� d�tumy v r�znych
Laborat�ri� AMS potvrden�.
Obr. 196 (vpravo) Dva otvoren� kvadranty

velmi pekn� uk�zat, �e lav� strana
pozost�va len z horninov�ho materi�lu zo stropn�ho prekladu,
k�m prav� cast v minulosti takmer
pol metra hlbok� bola vyhlben� do
aby tam boli veci v bezpec�. na
Kvadrant predt�m u� bol upraven� a je
teda bez n�jden�ho materi�lu.
Vysok� kult�ra, o ktorej sa predpoklad�, �e bola asi pred 9 000 rokmi

Stredo�kolsk� roky orientovan� na vidiek
spolocnosti. Ich pozostatky boli

�e pred viac ako storoc�m
na neolitick�ch vonkaj��ch lokalit�ch v
Znovuobjaven� juhov�chodn� Eur�pa. Tu by sa dalo
hypot�za Marije Gimbutasovej (1921-
1994) vstupuj� do hry, �e tieto bytosti
Obr. 197 Jeden alebo ich potomkovia v neolite
vystaven� cas obyvatelstvom ako Matka Bo�ia
Oddielov� jednotky boli uctievan�. jeden v predch�dzaj�com
predpoklad, ktor� sa casto robil v r�mskom storoc�
hypokaust. archeol�govia.
Podla tohto datovania A 14C (anal�za uhl�ka)
b�val� p�ta dreven�ho tr�mu a ostatn� drevo
podlahov� k�renie na jesen vynieslo na troch r�znych
v laborat�riu AMS v Eur�pe je stanoven� minim�lny vek
prehisto > 49 000, > 55 000 a > 60 000 rokov
ric vrstvy pred dne�kom. Ukazuj� aj tieto hodnotenia
s jedn�m, ktor� v pr�pade "12 apo�tolov Zeche"
Pevnost s umelo vytvoren�m podzem�m
1,5 metra. dutiny musia robit, je to pravda
Vek p�vodu st�le nepozn�me
vediet. T�to rastlina mus� byt star�ia ako
49 000 rokov. Toto nie je n�hoda a zaber� vy��ie uveden�
obdobie a m�eme to vyu�it
�e hala bola zn�ma len pod pojmom "Unbe
sa zr�til p�dom stropu. Oznacenie spr�vnej casovej polohy
Ursa ! �e tieto
Nevieme, co to sp�sobuje, ale kus dreva u� nemohol zhnit,
Zemetrasenie alebo in� pr�rodn� udalost s� priazniv� okolnosti, uhlie
byt za to zodpovedn�. organick�ho materi�lu vdaka
Podporen� na�imi desatrociami a vzduchotesn�m uz�verom
archeologick� v�skumn� cinnost pri�la s pl�tom velmi vlhk�m
sme v priebehu prieskumov do hliny a nesk�r okolo 30 centimetrov
Uvedomuj�c si, �e typ vkladu nadstavby nad nou postavenej z r
Nen�jdite hypokaust po dlh� dobu . T�to okolnost bola
zabezpecen�
prec, no kr�tkodobo, nutne, sa tento �sek v stredoveku neodohr�va
by musel byt kult�rne d�le�it� pult bol otvoren�, preto�e
zem u�
Stojany a inform�cie pre potomkov boli vydl�den� tehlami u� od r�mskych cias
zabezpecit. (Obr. 196) Bezpochyby to bol han. (obr. 197)
Okrem toho v�ak je
Toto je dedicstvo skor�ho nariadenia katol�ckej cirkvi
146
Obr. 199 Stredovek� kamenn� stlp, ktor�ho kapitula

zdoben� tromi tv�rami Bafometa.
vzoriek malty z�skan�ch z t�chto stropov

prevzat� z oblast� a Univ.-Prof.
DR
Samuel Gross (�) z Technick�ho �stavu
sa uskutocnilo v Mainzi (Nemecko).
maj� viac ako 1700 rokov
a
teda poch�dzaj� z tretieho po
krestansk� storocie. Na t�chto miestach
Ide o
murovan� klenut� strop
kamene, ktor� boli kedysi na vrchole t�ch, ktor� tam u� boli
pravek� such� kamenn� m�r

strany boli zalo�en�. (Obr. 200)
V d�sledku toho existovali such� kamenn� m�ry
Obr. 198 Vdaka k�pii, ktor� od roku 1580 nikto v tejto epoche nebol!
rukopis z pr�stupu do t�chto podzemn�ch miestnost�, ktor� tieto v stredoveku
miestami
16. storocia, v ktorom bol kul takto prestavan� a doplnen�, resp.
ktorej v�pln turgutu ostala tis�crocia nedotknut� vdaka niekolk�m architektonick�m
doplnkom
"12 Apostel Zeche" je v ben. V tom case bol kostol z�merne uzavret� a prvky
rozpoznateln�. M�me sa v�ak dobre
Klosterneuburg od "vchodov do podsvetia alebo zeme" nie v stredoveku, ale do
kostol je nariaden�. "12 Apostel Zeche" a dal�ie pivnice p�vod t�chto in�tal�ci�.
Tak�e kedy bolo
(Prepis v Kusch & dolnom a hornom meste Klosterneuburg. Najprv vst�pili do umelo
vytvoren�ho
Kusch 2014) (obr. 198) otvoren� dutiny na �cely oblo�enia
Dal�ia �loha, ktor� mus�me objasnit, je postaven�?
Na dvoch miestach s� pozadu
desat, vek druh�ho postaven�ho such�ho kamenn�ho m�ru bol takmer 1 x 1 meter
Such� kamenn� m�ry v p�vodnej starej skale a 0,5 metra
hrub� megalitick� bloky,
trezor. Nov�ie opravy v t�ch, ktor� nie s� skaln�, ale
Such�m kamenom lemovan� Gangpy velmi pevn�ho
konglomer�tov�ho typu
hovoria, �e poch�dzaj� zo stredoveku a materi�l bol
vyroben� pomocou nich
O nieco star�ie tehlov� klenby z Rimanov p�sobia ako
bet�nov� hmota.
cas! (obr. 199) V�sledky datovania (obr. 201 a 202) Ide pravdepodobne o
148
Obr. 200 Jeden z

Hlavn� chody v
"12 apo�tolov Zeche", na
prav� stenu
tehly r�mskeho
Ulo�en� podlahov� k�renie.
Obr. 201 Velk�

1 meter vysok�
megalitick�, umel�
vyroben� bloky za sebou
such� stena.
149

Obr�zok: Ing. DR Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
202 (vlavo hore) Obr.

Odkryt� �sek
s umelo
dat bloky za
such� kamenn� m�ry.

Dal�� vstupn� kr�ok
do �achty, ktorej
Vek pravdepodobne skoncil
8 500 rokov - ako s
ostatn� TCN datovan�
desat hran�c - byt
m�ct.
204 Expoz�cia Obr

pr�ca vo �tvrtom over
3 metre vysok� hlavn�
gang, ktor� od roku 1580 do
Kompletn� s materi�lom
je prepadnut�.
150
Obr. 205 (hore) Hypokaust "in situ". Na

spodn� cast dvoch obr�zkov je jasne rozpoznateln�,
to je �roven r�mskej podlahy
ohrievac (lav� strana) s priemerom asi 40 centimetrov
nach�dza na pravekom horizonte. To znamen�
ale ten such� kamenn� m�r na lavej stene-
str�nka tu bola d�vno predt�m.
Obr. 206 (dole) Ak� siln� je z�sypov� vrstva

podzemn� priestory s� na tejto fotografii
jasne rozpoznateln�.
velmi star� p�vodn� pr�stavba

podzemn� priestory p�sobia pred pozd
potom such� kamenn� m�ry s konzolou,
Stavali sa hrotit� a polkruhov� obl�ky
bol. Aspon na erekciu
pocas t�chto such�ch kamenn�ch m�rov m�me tri
Pokyny pre minim�lny vek, v ktorom sa nach�dzame
posledn�ch p�r rokov len prostredn�ctvom cielen�ch
veden� zoznamovanie by sa mohlo z�it.
V decembri 2013 majitel odi�iel
dva z troch s� na povrchu
spolocn� vstupn� kruhy do �achtov�ho pr�stupu
g�n od vedcov z Lomonosov
Univerzita v Moskve, Rusko, via
Datovanie TCN (= Zemsk� kozmog�ny
nuklidy) vykon�vaj� urcenie veku
ren.(obr. 203) V�sledok priniesol pre
oba kamenn� prstene s� pribli�ne rovnako star�
viac ako 8 500 rokov. Tieto pokyny zodpovedaj�
chen obdobie neolitu (= neo
litick�). (Kusch & Kusch 2014) Tak�e ver
predpokladali sme, �e vstavan� do hlbky
Z tejto doby poch�dzaj� such� kamenn� m�ry
alebo m�e byt star��. Toto e�te bolo
dodatocne potvrden� dreven�m klinom,
na spevnenie konzolovej klenby kamenn�ho stlpa
bol pou�it�, v ktorom bol kalibrovan�
tes 14C vek od 4 223-3 971 rokov pred Kr
(= pred Chr.) bolo mo�n� urcit. Toto
znamen�, �e �seky such�ch kamenn�ch m�rov
najmenej pred 6200 rokmi v "12 Apo
stel Zeche" u� existoval. V d�sledku toho
S� tieto kamenn� stavby e�te star�ie? Existuj�
v s�casnosti podla datovan�ch kamenn�ch kom�r v
Vorauer Raum je najstar��m kamenn�m m�rom
podzemn� zariadenia v Klosterneuburgu
(Doln� Rak�sko).
V r�mci v�kopov�ch pr�c
r�mska hypo-
opatrne pre��va, k�m sme narazili
ako u� bolo uveden�, asi 30 a� 40 centimetrov
ter vr�tane pravekej kult�ry
posun. (obr. 204 a 205) Stacilo
151
v miestach do hlbky viac ako 1 meter v bloku , kde s� ta�k� stropy Obr. 208
z�chrana a.
pr�ce ran�ho stropn�ho prekladu, ktor�ho casti sa vrhali do miestnost�, vystupovalo
z nej vela velk�ch post�v
dl�ka okolo 40 metrov v tomto starom n�lezisku, ktor� m� e�te v 16. storoc�
kvadranty 86/90. Predt�m
Roz�iruje sa cast podzemn�ho objektu. V sedimentoch t�chto miestnost� dodnes
neporu�ene le�ia �tyri osi otvorov
Preco to vieme, je jednoducho vysvetlen�, boli vlo�en�, znicen�! k ich p�vodn�m
preto�e padaj�ce bloky s� na pr�rodnom In� bola situ�cia na neobsaden�ch miestach.
skalnat� p�da lokal�t v tejto casti
umelo vytvoren� dutiny kolm� rastlina. Boli vo velk�ch pokladoch
na. Mierne sa zva�uj�ce skaln� vrstvy zarovn�vaj� objekty presne, ako by chceli
z okolit�ho podlo�ia n�m rozpr�vaj� pr�beh. (Obr. 207)
oproti t�m v�plne stropu Niektor� jamy boli po nebi
p�d Ale kostol m� tie� vela vec� orientovan�ch na sever, zatial co in� nie.
ru��, ako v historickom prepise. Bolo to uroben� z�merne alebo to bola n�hoda?
spom�nan� v roku 1580. Potom vyvst�va dal�ia ot�zka: Ako Obr. 207 (vlavo) Jedna
kde to bolo mo�n� na povrchu, severn� smer bol severne orientovan� pod zemou
skaln� kryt podzemn�ch miestnost� bol zmeran�? Poklad je tak� vz�cny
dic a 1 meter hrub� a V keramick�ch n�dob�ch boli 1 meter dlh�, 40 centi
a� 5 metrov dlh� casti stropu v miestnostiach, ako je pr�kov� farba, kamene, ��rka
metrov a a
potom prepadn�t cez tieto diery so zvy�kami a kusmi dreva, ktor� s� pre tieto
bytosti pol metra hlbok�
so stovkami, ci sk�r tis�ckami, evidentne d�le�it�mi pre odkryt� n�lezy.
Tony zeminy a sk�l museli byt v�etky syst�my! Mali sme dojem, �e okolit� materi�l
sa vypln� automaticky. (Obr. 206) Tu nezn�ma cudzia kult�ra ich znalosti s� rock.
153
jk w' ~
mlcanie cirkvi a �t�tu o tom

sa ��ri?
Niektor� z
n�jden�ch predmetov boli po
preuk�zateln� u� v rozbitom stave v
jamy s� vykopan�. Toto by mohlo, takto
zd� sa, pod u� spom�nan�m obr�zkom 209 (�plne vlavo)
velk� casov� tlak a niekolko V tomto kvadrante
z ktor�ch jedna mala dve vrstvy e�te predt�m, ako boli pochovan�
boli poskladan� s
n�jden�mi predmetmi z pr�rodn�ho lepidla
mno�stvo-spojen�. (Obr.
211) Boli pr�tomn� kamene
predmety a keramika lepen� takmer dokonale prv� vrstva u� obnoven�
a tieto spoje dr�ia dodnes. To bolo.
vy�aduje vysok� �roven
vedomost� a velk� m�drost
chemick� procesy pred nami! (Obr. 212)
Z jednej strany tu
r�stli jedle a jedle
tenharze pou�it� v inom
Kera
Podla laborat�rneho rozboru by mikklebestelle mohla
od medzin�rodne
uzn�van�ho organick�ho
chemik nasleduj�ca nehomog�nna zmes
s� identifikovan� tri zlo�ky:
Zlo�ka A (asi 40 % objemu): Toto

p�sob� ako matrica. Zlo�enie: Okrem toho
Frukt�za a gluk�za, obe frakt�lne
vekom degenerovan�: D-manitol (= 40 hm
sen%, vztiahnut� na
celkov� hmotnost Kom
zlo�ka A); 4 % hmotn. mannotri�zy;
8 % hm. mannotetr�za, frax�n,
L�tky kumar�novej s�rie.
Obr. 210 Jadrov� vrtanie zadan� cirkvou v komponente B (cca 30 % objemu): Obr.
Klosterneuburg a� po dutinu v 45 metroch.T�to je vo forme mal�ch guliciek
hlbky, ktor� bola v roku 2015 vyplnen� tekut�m poterom. ruka. Zlo�enie: Pinosylvin
a
Plnenie trvalo niekolko dn�. Potom sa op�tal dihydropinozylv�n, obaja tie�
ciastocne
b�val� prepo�t kl�tora majitel, ci u� v metyl�te, cel� skupina
"12 Apostel Zeche" tekut� bet�n unikol. tvor� asi 50 % hmotnosti, vztiahnut� na
celkov� hmotnost zlo�ky B
koniec; pinobanks�n; pinostrob�n; chrysine;
o ich �ivotnom cykle na na�ej plan�te Tetrochrysin; Pinokembr�n, druh� ca.
chcel zdielat. (obr. 208 a 209) 5 % hmotn. Vzhladom na vysok�
Odkial tu vedel b�val� archiv�r op�tstva percent�
NDR. Floridus R�hrig tohto archeol�ga uviedol neisto a znepokojene
gick� Eldorado a dedicn� komponenty ovcieho chera, nezistiteln�.
z pravekej vyspelej kult�ry, bez zlo�ky C: (cca 30 % objemu):
�e tieto lokality u� boli objaven� kremenn� piesok s maxim�lnou zrnitostou 0,7 mm.
boli? Len dnes vieme, �e st�le m�e existovat komponent A
niektor� pivnice na n�mest� a tie� t� zoxidovanej �tavy z popola manny resp
V hornom meste tak�to lokality existuj� aspon jeden strom jasena
mohlo, najm� preto, �e stovky metrov dlh� pod radom (ch�baj� porovn�vacie
�daje!!!); com
pozemsk� syst�my ved� do koterca. Ale dnes ponente B poch�dza z pohoria Harz
ani vchody z ohrady a radu borov�c alebo sk�r kamennej borovice (Ver
Obec ihned po tom, ako sa dozvedela, rovnak� �daje ch�baj�!!!).
vyplnen� a pokryt� bet�nom alebo tec�cim poterom
zapecaten�! (Obr. 210) Ked�e sa v�etci cuduj� Ako vid�me z tohto v�sledku,
kon
rozumne uva�uj�ci clovek, preco? Co je desat t�ch �iv�ch bytost�, ktor� s�
predmetmi
tu bolo tak� d�le�it�, �e olovo sa sp�jalo v tajnosti , lepidl� to
produkovali
mu�t a pl�t zabudnutia alebo pre�ili mnoho tis�c rokov. (Obr. 213)
155
156
N�sledne bolo potrebn� n�jst tieto opraven�

kusy mohli byt pre nich d�le�it�.
Mali sme probl�m s odtokom vody
takmer vo v�etk�ch zvy�koch keramiky a dreva, ktor�
byt zachr�nen� v "12 Apostel Zeche".
mohol. Pokial s� vzduchotesn� a
100% vlhkost ulo�en� v sedimente
bol, stav zachovania bol velmi dobr�,
ale vy m�te postavu kr�tko po Ber
v suchej miestnosti,
tak sa dostala za p�r hod�n
Such� trhliny a rozpadol sa na kusy. z
polovica n�lezov musela cakat mesiace
ci�lne miestnosti s� docasne uskladnen� do
vlhkost sa pomaly vyv�ja z hliny
bol. Napriek tomu to bolo potrebn�
Fig�rky a hlinen� n�doby, ktor� praskaj�
dostal, re�tauroval odborn�k m�zea
nechat �st. (Obr. 214 a 215)
Zaober�me sa v tejto casti
kapitoly vr�tane kovov�ch predmetov
tie neocak�van� v prehistorickom n�leze
objavil sa horizont. Prv� polo�ka
bol pod kamennou doskou v jednom
objaven� mal� dutina. Bol v�nimocn�
tyc v tvare pi�tole a silne kor
erodovan�. Nevedeli sme si vysvetlit ako
tento objekt m� okolo pol metra
dostal pod r�msky hypokaust. Obr. 216 Silne skorodovan� kovov� predmet
(obr. 216) Najprv sme predpokladali, �e je z pravek�ho horizontu.
relikvia z prv�ch predkrestansk�ch rokov
stovky, teda z keltsk�ho obdobia, by bolo preto
pocas tohto obdobia pou��vanie
�elezo n�m bolo zn�me u� v Eur�pe.
�elezo bolo v Egypte od 2
krestansk� tis�crocie a mo�no aj
predt�m zn�my. Teraz bolo potrebn� objasnit
o ak� druh polo�ky i�lo a ktor�
funkciu, ktor� kedysi plnil? Dal�� tie�
d�le�it�m aspektom bolo: Z ak�ho materi�lu
existoval artefakt? V laborat�riu o
�tajersk� krajinsk� vl�da v Grazi
�pecialista by mohol s Brukerom
RFA S1 Titan (r�ntgenov� rucn� spektrometer)
na troch vycisten�ch miestach pod povrchom
vykon�vat re�er�e a t�m aj kompil�ciu
odfiltrovat zlo�enie kovovej zliatiny.
V�sledok bol prekvapiv�, preto�e je to vonku
artefakt vyroben� zo zliatiny �eleza
miestami viac ako 13 prv�kr�t experiment�lne vykonat obr. 217 povrchov
17 percent hlin�ka. (Obr. 217) to mohol urobit. Okrem toho mus�te analyzovat a
mus�te vediet, �e hlin�k sa pri v�robe hlin�ka zahrieva len na velmi vysok� teploty
prvej polovice 19. storocia a bola potrebn� elektrol�za taveniny. Sol Bruker RFA S1
Titan
bol pokryt� a zliatin �eleza chemick�mi met�dami, ludia ofici�lne poznali rucn�
r�ntgenov� spektrometer
a in� kovy, ako je med a zinok, ani v r�mskom, ani v prehistorickom laborat�riu
�tajerska
(= mosadz), len v nov��ch obdobiach! Ale ako to urobila tak� �t�tna vl�da, Graz.
157
Objekt do pravekej vrstvy Nami nepridan� kovov�

predmety
nasledovat "12 apo�tolov Zeche"? T�to ot�zka mohla byt pochovan�. Potom
vtedy sme na to nevedeli odpovedat, dnes �iadny norm�lne mysliaci clovek
preto�e pre n�s bola p�vodn� funkcia cas, ktor� by financoval tak�to v�davky,
tejto polo�ky nezn�my. Ked�e a� do okolo
neidentifikovateln�ch polo�iek vo ver
z�chrana objektu n�jden�ho v roku 2016 na v�robu r�znych zliatin!
Okrem toho existuj� pr�rodn�
procesy kor�zie a starnutia

spekanie pripojen�ch kovov�ch predmetov
zanechaj� na povrchu patinu
nem�e� predstierat! (Obr. 218) Rovnako
ako r�zne kovov� zliatiny
zachr�nen� artefakty, v�etky pod

r�zne vysok� obsah hlin�ka medzi
3 a 42 percent. Dalej je k
v�imnite si, �e hlin�kov� patina na
kovov� povrch predmetu

telbar po dokoncen� ak on z
vystaven� vzduchu, okam�ite sa utesn�.
Sekund�rne zn�mky kor�zie
ostatn� kovy pod touto prim�rne

existuj�cu vrstvu hlin�kovej patiny, ktor� pozost�va z a
tvrd� oxid naz�van� korund
niekedy sa t�m zabr�ni, co tie� prispieva k
Tvorba r�znych farieb
Obr. 218 Kovov� predmet spekan� a potiahnut� sedimentom z d�vnych cias vo vzhlade
kovov�ch predmetov
pravek� horizont. viedol, tak�e spasen� proti
v
niektor�ch pr�padoch takmer �plne
boli sintrovan�, ale kovov� patina na
Povrch prekvapivo m�lo pevn�
vykazovali zn�mky kor�zie. Toto n�s dr�dilo
preto�e sme pri in�ch jaskynn�ch vykop�vkach v
mnoho kovov�ch predmetov v posledn�ch desatrociach
Meden�, Bronzov�, R�msky a Mit
telalters zistil, �e bol v�razne silnej��

ker koroduje a preto u� casto nie je in
rozpoznateln� v ich p�vodnej podobe

odoslan� tovar.
V
d�sledku toho sa zaviazal Wis
senschaftler a spolocnosti podporovan� a s
poc�tacov� tomografia objektu
rozdelen� do jednotliv�ch sekci� tak, aby
vidiet, co sa skr�va vo vn�tri.
(obr. 219) Dve z t�chto zariaden� v�ak boli pre
na�e po�iadavky neadekv�tne a my
mohol
len h�dat, co v nom bolo
219 Prehliadka podzemn�ho objektu od roku 1580 v celom rozsahu Obr. Iba pou�itie
velmi siln�ho
kovov� predmet s tis�ckami ton zeminy a kamenn�ch poc�tacov�ch tomografov z
Montanuni
s materi�lom magnetickej rezonancie a �e z r�mskeho obdobia n�m Leoben umo�nil
vidiet niektor�
nanz tomograf (MRI). P�vodn� hypokaust bol neporu�en�, detaily bolo mo�n� vidiet
jasnej�ie. (Obr. 220 bis
zistili sme, �e tento objekt je z 222) V rokoch, ktor� nasledovali,
prehistorick� obdobie! v pravek�ch vrstv�ch viac
Pre zaistenie skeptikov ako vietor von z kovov�ch predmetov, a a�
Pokial ide o plachtenie, chceli by sme poznamenat dve v�nimky, ktor� pozost�vali z
jedn�ho z nich
�e aj po rokoch sa ako s�cast Frei objavila mosadzno-
hlin�kov� alebo ocelov� resp
mur�rske pr�ce ostatn� zachr�nen� zliatina �eleza a hlin�ka. (Obr. 223) The
158
220 (vlavo hore) Obr.

�peci�lne vy�etrovanie
kovov�ch predmetov
u rak�skeho
Zliev�rensk� �stav v
Leoben.

Velmi siln�
poc�tacov� r�ntgen
F�nixov tomograf
X-Ray tu bol
Skenovanie kovov�ch predmetov
nasaden�.
Obr. 222 Pohlad

rovina rezu
skeny kovu
objekt.
159
Obr. 223 Tento podiel hlin�ka bol v tomto artefakte

N�jden�ch predmetov medzi 3 a 42 percentami a bolo u
by mohla byt podla odborn�kov tak� vysok�, �e prirodzen�
pravdepodobne nejak� znecistenie kovov�ch povrchov
technick� cast treba vyl�cit p�dou. Podla toho
emeritn� viedensk� geol�g Univ.-Prof.
byt turb�na. Dr Kurt Decker (Univerzita vo Viedni).
Povrch - prirodzen� obsah hlin�ka v p�de
Anal�za kovov z Klosterneuburgu len 0,5 a� 1,6 percenta.
vy�stila do mosadze v usadenin�ch pri n�leze
Zliatina pozost�vaj�ca zo samotnej "dole 12 apo�tolov" by mohla
od 64,082 Pro tie� �iadne usadeniny v hline
cent medi, hlin�k mo�no n�jst!
27,371 percenta Po ani z medi, bronz
Zinok, 5,089 na vek �eleza ofici�lne tak� kovov� zliatina
centov� hlin�k, zn�my v Eur�pe, m�e byt
2,172 percenta sa zaober� len star��mi polo�kami, ktor�
Olovo, 0,411 Pro poch�dza z n�m nezn�mej kult�ry,
cent chr�m a mo�no technicky e�te lep�ie vyvinut�
0,240 percent ckelt ako sme dnes. Ako to je
Nikel podla na�ich n�sledn�ch vy�etrovan�
zo zachr�nen�ch n�lezov sa zdaj�
Meno: 12AZ-M19-2018 C�slo okruhu: 56 D�tum: 23.07.2018 Cas: 10:38:27

BOL BY SOM
Fieldl: RM Metals
Trvanie. 27,2 s
0123456789
Prvok Min [%] Konc [%} Max [%] Std Dev. [%]
Hlin�k AI | 35,75 0,62
krem�k SI 20,79 0,67
�elezo Fe ........................i 17,77 0,28
Chr�m Cr 9,28 0,07
Olovo Pb 7,37 0,15
Tit�n Ti 4,44 0,07
Med Cu 2,20 0,07
Zinok Zn 0,86 0,04
Nikel Ni 0,38 0,05
Pal�dium Pd 0,29 0,02
Rhodium Rh ............... 0,26 0,01
Zirk�nium Zr 0,24 0,01
Striebro Ag 0,20 0,02
Antim�n Sb 0,13 0,03
Br�m Br 0,02 0,01
Ni�b Nb 0,01 0,01
Van�d V<LOD 0,03
Molybd�n Mo 0,01 00I
Wolfram W < LOD 0 04
Tantal Ta < LOD 0,04
C�n Sn < LOD 0,08
Sel�n Se <LOD 0,01
Mang�n Mn < LOD 0,12
Ortut Hg < LOD 0,01
Kobalt Co <LOD 0,07
Kadmium Cd < LOD 0,01
Bizmut Bi <LOD 0,02
Arz�n As < LOD 0,03
23.07.2018 S1 Data Tool. (C) od ROFA Laboratoty & Procesa Analyzers Strana 2 z 3
23.07.2018 1 $ Data Tool. (C) od ROFA Laboratory & Process Analyzers Strana 1 z 3
Obr. 224 Jedno z vyhodnoten� asi 40 anal�z RTG spektrometrom, ktor�ch v�sledky
nezapadaj� do praveku.
160
226 Fibula z pravek�ho n�lezov�ho horizontu Obr.

vyroben� zo zliatiny mosadze a hlin�ka.
225 Dal�� kovov� predmet s dvoma Obr

tenk� otvory v hornej casti, jeho origin�l
funkcia je v s�casnosti nejasn�.
kovov� n�lezy u n�s asi nie

Zem bola vyroben�! Urobit toto
sme izotopov� podpisov� pomer che
mix kontroln�ch polo�iek. my sme my
uvedomuj�c si, �e tento z�ver je utopick�
a znie to nepravdepodobne, ale zodpoved� to
skutocn� fakty. (Obr. 224)
Okrem t�chto n�lezov, Obr. 227 Dal�ia fibula, tie� z a
�e zachr�nen� �perky, vyroben� z mosadzno-hlin�kovej zliatiny.
poch�dzaj� z pravek�ho n�lezov�ho horizontu,
nie s� vyroben� zo zliatiny bronzu
boli podla ich vzhladu ocak�van�
by bolo, ale z nezn�meho pre n�s
vedel, ktor� pozost�vaj� zo zliatiny mosadze
med, zinok a hlin�k spolu
sady je. (Obr. 225) Teraz mnoh� bud�
Citatelia sa p�taj�, co je na tom tak� nezvycajn�.
Ako u� bolo vysvetlen�, hlin�k bol uzavret�
v tomto case e�te nezn�me a podobne
Zinok nie je bez kovov�ch zliatin
Obr�zok: Ing. DR Arbeo Wolfram Scherer-Ottenfels
technicky vysok� �silie na v�robu! Potom

na v�robu tohto kovu potrebujete
dnes dve �peci�lne techniky s temperou
teploty 1 300 stupnov Celzia za sucha
procesu a viac ako 3000 stupnov Celzia pocas
mokr� postup! Na to by ste mali vediet
�e mosadz len zo 14. storocia v
India a od 17. storocia v Eur�pe Obr. 228 �pir�lov� kot�cov� bro�ne z doby
bronzovej v "12 Apostel Zecheu.
161
bol vyroben�. V tomto spolu Mnoho prim�rov z t�chto

dvoch obdob�
pripom�name, �e "12 apo�tolov bolo mo�n� n�jst vo vy��ch kult�rnych vrstv�ch o
Zeche" mo�no n�jst u� v 16. storoc� u "12 apo�tola Zeche".
Kostol bol zaplnen� a potom pre kei to m�e byt aj z
n�lezovej situ�cie
Obr. 229 (vpravo) n ludoch viac do d�b nie s t�mito dvoma pravek�mi
�perk s ihlou Z�chrana artefaktov v 21. storoc� Porovnajte fibuly! Bronzov� fibuly
bol pr�stupn� vo forme vt�ka ! r�mske obdobia boli tie�
Reprezent�cia zo studne o tom, ak� typ �perku dost zle koroduje.
Mosadz-hlin�k- hovor�me tu o tom? Boli by e�te dva Dva �perky, ktor� v pre
Zliatina zlata s fibulami (= sponami r�cha), ktor� boli z�skan� z ka�d�ho
archeohistorick�ho horizontu a
Polodrahokamy a loge okam�ite priradit k r�mskej dobe ako odznaky vyzerali, mali
podobn�
posiata perlou. by bolo, keby ne�lo o modern� nadcasov� hutn�cky n�lez s mosadzou
Dizajn v konfigur�cii aspon a hlin�kov� diely, len to v tomto
n�s z r�mskych cias prostredn�ctvom porovnan� s
dodatocn�mi mal�mi mno�stvami zlata
m�zeum a publikovan� n�lezy sa neuchovali. V�c�� kus vyzer� ako jeden
je zn�me. (obr. 226 a 227) Okrem toho poch�dza vojensk�
odznak z, preto�e po
mu�i v�sledky hutn�ckeho laborat�ria prav� vt�cia hlava
a kr�dlo hal
prieskumy, povrchov� anal�za by mohla �tylizovat orla a tieto
jeden z dvoch vyroben�ch fibulae typ zn�zornenia bol pou�it� v druhej svetovej
vojne
Zlo�enie 68,275 percenta Kup a dodnes ho pou��vaj�
vojensk� jednotky
fer, 22,154 percent zinku, 3,590 percent hlin�ka (US
Air Force) modernizovan� na pou�itie ako logo
minim�lna, 2,802 percenta olova, 2,091 percenta det. (Obr. 229) Existuje niekolko
pr�kladov,
Obr. 230 (vlavo hore) c�n a 0,473 percenta �eleza. Druh�, ktor� m�e �st aj dalej v
case
Drobn� �perky proti mosadznej fibule mali pribli�ne podobn� dizajn. Men�� odznak s
hviezdou
st�l s ihlou, kovovou zliatinou konkr�tne 61,402 percenta medi a podlhovast�m
pravouhl�m vr�bkovan�m
Zlo�enie ako 33,207 percent zinku, 3,092 percent hlin�ka mohlo byt tie� v�znamn�.
Obr. 229. nium, 0,786 percenta olova a 0,615 percenta (obr. 230) Tu v�ak raz
Sel�n. Tieto v�sledky ukazuj�, �e ide o vlo�en� drahokamy, ktor� s� v�c�ie
Obr. 231 (vpravo hore) pre oba kusy okolo zliatiny mosadze n�jdenej v sedimente
op�sanom vy��ie
Jemn� kontrola s obsahom hlin�ka a nebolo mo�n� zistit. (Obr. 231) My
(Slurries) z doby pred bronzov�mi fibulami, ako s� zn�me v bronze a �e od doby
bronzovej sa vyr�ba
historick� sedimenty. R�mske casy boli be�n�! (obr. 228) v�voj bronzu (= zliatina
medi a c�nu)
162
ale co
by tu v na�om ludstve mohlo byt
pr�beh
nespr�vny alebo nespr�vny inter
boli pochv�len�? Vlastne nic,
preto�e ka�d� s�casn� stav v�skumu stanovuje
v�dy v�etko zahrnaj�ce interdisciplin�rne
z�kladn� vedomosti pred nami a toto bolo st�le hore
pred niekolk�mi desatrociami velmi obmedzen�. ako to
e�te aj
dnes sa tak�mu krasu st�va
sen
rozpory v praveku za
rozvoj? Uzn�vaj� sa len tie n�lezy,
Obr. 232 V Eur�pe boli zn�me dve ihlice, no vieme a� a�

a kruh z datovania z praveku c
Zliatina mosadze, hlin�ka a mosadze (= zliatina medi a zinku)
Zliatina �eleza s tak�m vysok�m percentom hlin�ka!
velmi vysok� percento Traja s�peri boli �plne mimo
na hlin�k z nadstavcov, ktor� s� ploch� vedla seba
35 percent. ak v pravekej n�lezovej vrstve
boli. Je to 12 centov
meter dlh� kruh a dva 13 a 14 Zen
casovac dlh� silnej�ie ihly, ktor�ch p�vod
Obr. 233 (vpravo) Funkcia Poly n�m zatial nie je zn�ma.
chr�mom lakovan� kadicka (obr. 232) Mohlo by �st o meracie pr�stroje
tvarovan� hrnciarska n�doba, alebo konat nieco in�. ‫ڞ‬asn� pri
�e z bytosti t�chto n�lezov je aj vysok� alu
sa bude niest. Minim�lny podiel nad 35 a� 40 percent v danom typologickom porovnan�
zliatina! Kovov� zlo�enie zapad� do sch�my holej hist�rie? Alebo je tam
kruhu smeroval k povrchu 35,75 Pro pre toto spr�vanie
in� d�vody, ktor� - s
cent hlin�ka, 20,79 percent krem�ka, bez ohladu na z�mer - pre �irok�
17,77 percenta �eleza, 9,28 percenta chr�mu, verejnost nechce? my
7,37 percenta olova, 4,44 percenta tit�nu a myslia si, �e existuj�!
2,20 percent medi. Jedinou ot�zkou je KTO Ak sa pozrieme na tie, ktor� s� uveden� v
kapitole 4
m� KEDY, AKO a KDE sa bli��ie pozriet na tieto kovov�
expon�ty, tak kto
objekty pred nami v s�casnosti st�le "Nebyt
charakteristikou
spr�vne obdobie"? V�etky vy��ie uveden� okam�ite tvoria niektor� zn�me fig�rky
priradte uveden� sp�soby v�roby kult�ry Vinca alebo Dunaja, ktor�
Podla archeol�gov boli kovy zn�me u� niekolko tis�croc�
ben hlavn�ho pr�du vedy pred asi obdob�m neolitu pozdl�
Nie pred 60 000 rokmi, preto�e Dunaj sa zr�til z juhov�chodnej Eur�py do
podla ofici�lnych dej�n nemeck�ho regi�nu pri
Regensburgu
prax na�ich predkov, "neandert�lcov", bola usaden�. (Obr. 233) Aspon tak sa to p�e
v lesoch Eur�py! Toto je skutocnost v archeologickej literat�re a
164
v mnoh�ch seri�znych v�kopov�ch spr�vach. To uviedlo a m� moment�lne zn�my Obr. 234

(vlavo hore)
�peci�lne o tejto kult�re, ktor� je predbe�nou znakovou sadou viac ako 700
symbolov. Av�ak plavidlo s dvojkou
z kul obiehaj�ceho v rade cez datovanie organick�ho materi�lu sa nevyvinie �iadne
p�smo
lien r�znych neolitick�ch lokal�t v ju�nom turhistorickom v�kuu alebo, jednoduch�ie
povedan�, znakov� p�s
v�chodnej eur�py v casovom r�mci 9 000 z nicoho nic! M�e to byt ikonografick� p�smo
Vinca.
presunut� do 5000 rokov BP (= pred dne�kom), uvedte zdroje ako p�vod alebo p�smo
je v�ak to, �e do sf�ry ich vplyvu bol importovan� celkom jednoducho. Ako a Obr.
235 (vpravo hore)
vyvinuli svoje vlastn� postavy. Odkial nie je zn�me. Nie je to �ensk� keramick�
fig�rka
m�e podla medzin�rodne zn�meho pou��vat p�smo, ktor� je zalo�en� na abecede (e�te
nevycisten�).
vedci Dr. Shan Winn (USA) a klame, ale znaky alebo symboly nastavuj� jeden cez
�al�dok
DR Harald Haarmann (SRN) dnes ako zen, ktor� sa pravdepodobne sklad� z jednoduch�ch
slab�k alebo be�iacich, dvojit�ch
najstar�ie v s�casnosti zn�me p�san� symboly spolu slovn� v�razy, ktor�ch p�vod
vesloval zvitok.
plat� pre na�u plan�tu. (Haarmann ako s hieroglyfmi alebo klinov�m p�smom
2010) A tak oboje a tie� biele alebo c�nske znaky maj� jeden
Renomovan� kolegovia z juhov�chodnej Eur�py pokrocili vo v�voji skor�ch obr�zkov
urcite spr�vne! Z p�sania v�ak vieme, �e by to tak mohlo byt.
predch�dzaj�ce �seky paleolitu Podunajsk� p�smo a s n�m spojen�
kums podobn� znaky, ktor� prevl�daj� v kult�re Vinca, boli sci
alebo mrtvy v bl�zkosti pravek�ch jaskynn�ch malieb po cel� desatrocia
Ires v Bulharsku, Nemecku, Franc�zsku mlcali. Lebo koho sa to t�ka
Na�lo sa Taliansko a �panielsko. bol stigmatizovan� a stovky
Tieto znaky, ako s� ciarky a bodky, s� zn�mymi znakmi zachr�nen�ho n�lezu
ale pocas tohto obdobia sa stali ofici�lnymi aj in� symboly
ned�vne vedeck� v�skumy, ktor� neboli uznan� ako p�sanie. Toto tie� zhasne
medzi 10 000 a 65 000 alebo 115 000 pas�ou v Haarmannovej knihe Das R�t
rokov, tak sa vr�tte do obdobia dunajskej civiliz�cie" (3. vydanie, 2017)
"neandert�lca". Vek Dunaja sa nach�dza na strane 209, kde nasleduje nasledovn�
p�smo, ktor� sa dnes c�ta viac ako 7 000 rokov, je:
165
"Po dlh� dobu boli tie star� eur�pske objaven� v roku 2018 v "12 Apostel Zeche".
P�somn� referencie s� dostupn� len vo v�bere. �e budeme pou��vat aj textov� p�smo
S�viselo to predov�etk�m s povinnostou, ktorej prepis st�le prebieha
�e sa cak� na t�zu o pou��van� p�sma v starom .
Jednotliv� postavy alebo Zei
Eur�pa bola tabu. Shan Winn,
chen p�sy na keramike alebo kamenoch
prv� dizertacn� pr�ca o znakoch v neo-
Lithic Alteuropa nap�sal, kategorizoval starovek� vykop�vky v juhov�chodnej Eur�pe
pou��vanie znaciek ako ,predp�san�ch, ako
odkazov alebo vysvetlen� pre ent
predchodca p�sania (Winn 1981). V texte
hovoriace predmety alebo ich dr�ka
V jeho pracovni v�ak clovek zakopne o jazyk. Na�li sme jeden tak� pr�klad
Vyhl�senia, ktor� tomu odporuj�. Vyhrajte v
jednom z pokladov, kde je clovek
bol evidentne presvedcen�, �e toto p�smo m� tv�r s bradou a dlh�mi vlasmi
je. Tak preco ten zav�dzaj�ci n�zov? na
Hlina bola n�jden� s kamenom

prv� medzin�rodn� konferencia v Novom Sade
(2004) o Donauschrift, ktor� bol tie� ploch�. (4. kapitola, obr. 189,
Winn sa z�castnil, vyrobil �asn� str. 140) Na vn�torne zakrivenom, dem
Zjavenie. Winn priznal, �e bol na kamennej
strane tv�rou v tv�r
bol spociatku presvedcen� o charaktere p�sma, vyryl dva znaky. Za to by si mohol
ale �e akademick� kl�ma v 70. rokoch term�n
"ludsk�" alebo nejak� in� oznacenie
rokov v USA prest�vka s trad�ciou . (obr. 236)
Tie� vediet
dicion�lne ucenie o prvenstve sa n�m dnes
nep�cia znaky vo fonetike
sopotamiens ako kol�ska civiliz�cie
by dovolil. Pre istotu, �e jeho jazyk bol kedysi
sformulovan� a
ne dizertacn� pr�ca by bola prijat�, ak by to, co by mali skutocne znamenat na
konci.
pustil sa do kompromisu a urobil porovnania s nesk�r vyvinut�mi typmi p�sma
zodpovedaj�cim sp�sobom oslabit jeho hlavn� t�zu v oblasti Bl�zkeho v�chodu, Indie,
Juhu a
(V�tazstvo 2009). Ale aj dnes st�le ver Severn�
Amerika oblast st�le poskytuje
niektor� vedci vstupuj� do t�zy, �e �iadne konkr�tne v�sledky. byt vypoc�van�
toto p�smo neexistuje, hoci sa v postav�ch na�li stovky paralel
P�somn� doklady o kostiach, keramike a
na Velkonocnom ostrove, na ostrove Kr�ta (Phoe-
Kamen pri vykop�vkach v posledn�ch rokoch
desiate boli n�jden�. " Pekn� postavy), kult�ra Indus a
(Haarmann 2017) zauj�mavo v p�san� fragmentov
kl�tory eur�pskeho stredoveku (napr.
Vo vonkaj��ch vykop�vkach sa doteraz pou��valo hlaholisk� p�smo).
Sochy a keramika Jednotliv� znamenia a Ale s� aj
n�hody, �e vela
n�jden� kr�tke sekvencie znakov, ktor� pom�haj� lahko alebo aj v a
nebolo mo�n� interpretovat. (Obr. 234 in� smer. Tak� a
a 235) Z troch kamenn�ch tabuliek v�ak vypl�va, �e k
nemu do�lo v roku 2018 pri kl�tore
objednat stredovek� obraz z
14. storocia, ktor� predal "Cierny
Madona" zo Star�ho Brna. Z toho
Mari�nsky z�zracn� obraz, ktor� kedysi v Augusti

ner Chorherrenstift sv�t�ho Tom�a, ktor� v
bola zatvoren� v roku 1950

udr�iavan�, existuje pare (duplik�t,
k�pia), ktor� sa nach�dza vo farnosti "Star� Brno",
dnes Kluzov, politick� obec Hanovice
v Ceskej republike. Predch�dzaj�ca nehnutelnost
mer z�skan�ho obrazu boli "Gesell

dedicov katarov", farnost Alt-
Brno a n�stupn�cka obec c
"Signum Secretum Templi". Co je na tomto
Malba tak� zauj�mav�, �e je tu v zl

Menhang spom�nan� s dunajsk�m p�smom
bude? Tento obraz musel byt po zak�pen�
obnovit, rovnako ako �kody
Obr. 236 Dva znaky na kamennej doske, jedny z m�la v spodnej casti obrazu, preto�e
hlinen� postavy ludskej tv�re (pozri obr. 189). zjavne to b�valo inak
Tieto dva znaky by mohli predstavovat pojem ludskej rasy. bol zar�movan�. (Obr.
237) Na tento �cel
166
237, Obr
Mari�nsky obraz,
"Cierna Madona",
zo 14. storocia.
dreven� zadn� panel bol odstr�nen� a rozpoznateln�. Jedna je oznacen� cerven�mi

znakmi
pod n�m bolo p�smo namalovan� na pl�tne a druh� vyhotoven� modrou farbou.
znaky, ktor� svietia v�razn�m (obr. 238) U n�s s� tmav�ie modr�
vrstva laku bola prelakovan�. Tak�e farebn� be�iace postavy s� zauj�mav� ako oni
tieto inform�cie museli byt velmi d�le�it� v porovnan� s t�mi, ktor� s� takmer
toto�n�
byt, ked�e s� za sv�t�m obr�zkom na tehotnej figur�ne "12 Apo
m� skryt�. Existuje niekolko grafick�ch zn�zornen� bane. Ukazuje sa pre n�s
polohy alebo znaky a dva fonty Ot�zka: V stredoveku bolo poznanie
167
238 �ryvok post�v, Obr.

nach�dza sa na zadnej strane milosti
obr�zok sa nach�dza, zobrazuj� identick�
postavy p�sma Vinca
Obr. 239 Jeden z troch

p�san� po latinsky
n�pisy na mor
piliera na n�mest� mesta
Klosterneuburg.
Obr. 240 (vpravo) okolo t�chto post�v v cirkevn�ch kruhoch Vedeli a mali tieto
postavy ?
Zn�my s inkrustovan�m sen? A ak �no, preco a ako je to ich poznanie �lachte alebo
predstavitelom
Rytiny odovzd�vali tieto poznatky Cirkvi (templ�rom) posledn�ch 600 rokov? Mohol
L�cna strana Kamennej dosky I. Straten�? Rovnako ako v kapitole 1 zo strany 26
zadn� strana obrazu pri rozhodnut�
d� sa c�tat, bola e�te v stredoveku pomoc pri
z�pise Dunaja? alebo ent
Kontakt s podzemn�mi n�rodmi v Eur�pe. od�dme s tak�mito my�lienkov�mi pochodmi
168
�plne z reality? Jedno je v�ak ist�: n�pisy na v�etk�ch troch stran�ch morov�ho
stlpa
�e "templ�rski rytieri" poskytli z�sadn� inform�cie o dal�om pr�stupe k
Vlastn� vedomosti a to u� na nad "podsvet�m", aj
ked za�ifrovan�. V
13. a� 14. storocia sa Cirkev sna�ila
a vybran�m skupin�m vo svojich radoch vymazat n�znaky, v ktor�ch kedysi
odovzdat. A ak� by bolo p�smo cerveno sfarben�ch
p�smen latinky
dedicstv� vhodnej�ie ako n�pisy, ktor� s� kl�com k
inform�ci�m
farebne neutralizoval zadn� stranu obrazu, ktor�
obsahoval nedotknut� tion.
barov� verejnost v kostole alebo v kostole (obr. 239)
Kl�tor, ktor� si uctievaj� veriaci, a t�m sa obr�tme teraz na tri hlavn�
bol chr�nen�. Samozrejme by tam boli aj kamenn� dosky, dosky I a� III, tie�, tak�e
m�eme
nespocetn� mno�stvo dal��ch skr� inform�ci� , ktor�
n�jdeme a ktor� s� n�m dobre zn�me
do. Aby sme vymenovali len dva pr�klady, existuj�.
Mysl� sa tu ludia a zvierat�
to v augustini�nskych Chorherrenstift
Klosterrepresentations , tie� mo�n�m sprievodcom
burg olt�r, ktor� ukr�va tajomstvo, k obr�baniu p�dy, jedna postava s jednou
a morov� stlp na n�mest� zobrazuje zvierat� a pluh, ako na platni II
nie je viditeln� len nad vchodom do a.
podzemn� zariadenie. Zacnime v�ak panelom I, kde
pred rokmi pri re�taurovan� stlpa v rytej obrazovej
poviedke na ver
zabet�novan� na nocn� akciu. Prizn�va v predpokladanom l�ci kamennej dosky
rozpoznat je. (obr. 240) Cel� tanier
bol kedysi kamenn�, ako v�etky ostatn�
P�somn� dokumenty tak, ako s� hotov� p�smo
bol
silne zahriaty, aby sa odstr�nili biele inkrusty
oznacenie do ryt�ch pl�ch

do.
Vidno to na zafarben� okrajov
smerom k povrchu skaly. n�jst celkovo
m�me viac ako 20 reprezent�ci� alebo obrazov�ch sekvenci�,
ktor�, zd� sa, rozpr�vaj� pr�beh, ktor�
ale je pre n�s ta�k� interpretovat, preto�e sme v
nic
spolocn� s vedeck�m v�skumom
dovolen� tlmocit. Napriek tomu mohol pri
niektor� ilustr�cie maj� okam�ite v�znam
byt uznan� vzhladom na okolnosti n�lezu
velmi jasn� odkazy na zobrazen� zn�zornenia
pl�c a ich pravdepodobn� tvrdenie najlep�ie

sliepka. Len presn� postupnost pr�behu
je n�m dodnes nezn�my.
Zacnime zenom na Tablet I

stredn� postava nakreslen� v najvy��om bode,
nepochybne ukazuje jednej z t�ch bytost�, �e v
n�
n�lez komplexu dominantn� Vorkom
mu�i. Postava m� na sebe dl�ku po zem
suknu a amulet okolo krku. na
Ruky s� opret� o boky a
mat tri prsty na ruke. nohy nie s�
rozpoznateln�, to bolo evidentn� t�mto bytostiam
d�le�it�. (obr. 241) Zd� sa n�m un
zn�me ako druhy, ktor�, ako vieme

tere obr�zkov� pr�behy na kamenn�ch dosk�ch IV
do VI m�e podozrievat n�hodne
(havarovat?) musel n�dzovo prist�t na zemi.
Vlavo mierne pod obr�zkom
Obr. 241 Tu stojaci tvor s dlhou suknou a a je �tvorsten, trojbok� pyram�da
Amulet vyobrazen� okolo krku. Postoj s dvoma je typick�, so �tyrmi zakriven�mi
smerom von
ruky podopret� v bokoch. Odvedte l�ce smerom nahor. Spr�vne
170
Fig�rka je osemhrann� pyram�da,

z vrchu ktor�ho vych�dzaj� aj �tyri l�ce
krok. Hviezdicov� p�dorys m� a
Podobnost s Cheopsovou pyram�dou
v Egypte tie� �no, co je m�lo zn�me
m� osem a nie iba �tyri strany,
preto�e maj� jednu mierne dovn�tra na ka�dej strane
ofsetov� zlom. E�te viac doprava
z ktor�ch jeden by mohol zaokr�hlit pohlad zhora
Vidiet disk, v strede ktor�ho je a
sa nach�dza men�� kruh, ktor� je gebo o osem
G�nov� l�nie spojen� s vonkaj��m kruhom
je. Priamo pod obr�zkom v strede
je zobrazen� �tvorc�pa hviezda, kde
kr�tka ciara od ka�d�ho uhla zalomenia
vedie. Nalavo od toho je nieco ako dlh�
natiahnut� banat� r�rka rozoznateln�, ver
ak ich porovn�me so zobrazen�m na doske V,
mohol uk�zat raketu. Dalej
nalavo od nej je n�doba s vrchn�kom
pozri, z ktor�ch dvoch dr�tov do banky
olovo, v ktorom s� pravdepodobne �eraviace dr�ty
stave. (Obr. 242) Zd� sa, �e toto predstavuje
elektrick� svietidlo, ktor� m� byt
je nap�jan� bat�riou. toto vysvetlenie
ale bolo to potvrden� a� po mesiacoch, ked sme
tri tak�to kamenn� n�doby (bat�rie) a jednu
n�jden� fla�e. Vertik�lne ni��ie
�tvorsten, lietaj�ci objekt je st�le rozpoznateln�,
je to oznacen� kr�tkymi pridan�mi pomlckami
oznacuje, bolo zobrazen� lietanie. (Obr. 243)
Vyzer� to tak, �e sa k�ve. Toto
Forma reprezent�cie ukazuje, �e ste si toho vedom�
Chcel zachytit letov� spr�vanie objektu. 242 Zn�zornenie jednosmernej bat�rie s
lampou Obr.
Napravo od hviezdy v strede sa nach�dza zobrazenie strely v tvare cigary.
odbocen�m doprava n�jdeme predl�en�
Vyobrazenie zobrazuj�ce dieru v hornej tretine
m�, z ktor�ho op�t �tyri zakriven� l�ce
vyjst. M�eme urobit tento v�kres
e�te nepridelen�. napravo od neho
znak �est v smere hodinov�ch ruciciek
zakriven� ciary a e�te viac doprava
pr�padne lentikul�rne teleso
s tromi podperami. Ni��ie s� zvlnen�
stredn� ciary naznacovali vej�rovit�. Pod
polovica stredu je vlavo a
vpravo pododdiel, v strede dva
mo�no vidiet tv�re. Lav� tv�r
zobrazuje mu�a s kucerav�mi vlasmi a
Pln� brada, prav� tv�r ukazuje spe
zies s dlhou lebkou. Ni��ie bolo
zviera je zobrazen� vlavo a vpravo. Doprava
jelen uk�zal ��pom a odi�iel
asi pes alebo vlk. Na spodku
je tam neidentifikovateln� Dar
poloha, zlava z toho dlh� ��pka Obr. 243 Zn�zornenie vzn�aj�ceho sa lietaj�ceho
objektu.
171
vedie hore. A vpravo vlnovky znamenaj� nieco in� ako pole Obr.244 (vlavo)
a nad t�m rozoznateln� predmet, desiatka.Preto�e na�a mysel dok�e v mnoh�ch
zvetran�ch sp�t
vyzer� ako mu�la alebo cln. Analyzujte len to, co je zn�me o kamennej doske I s
obalmi
polovica m�e byt dierov� sekera alebo nieco in�. Napravo od tejto skupiny obr�zkov
s� dva zvy�ky n�pisov.
boli nakreslen� a nalavo od neho vidno prekr�en� ciary pripom�naj�ce X,
niekolko zvisl�ch ciar (rastl�n?) a kde na ka�dom konci vidno tri kr�tke ciary
zaoblen� podlhovast� predmet
odhalit. Co sa t�ka obr�zkov v detailoch
znamenaj� a ak� pr�beh rozpr�vaj�,
e�te nevieme. Ale na to mus�
Jednotliv�, �e tieto kresby v
Kamen grav�rovan� a aj znackov�, od
byt d�le�it�. Na zadnej strane
z dosky I n�jdeme len tri textov� fragmenty,
preto�e povrch kamena je pevn�
zvetran� alebo boli vystaven� expoz�cii
po�koden� a klesol na 90 percent
rie�i. (Obr. 244) Casu je u� len niekolko
m�lo nezn�my obsah pre�il.
(Obr. 245 a 246)
Doska II je na obrazovej strane rozdelen� na �tyri
rozdelen� do sektorov. (obr. 247) V strede
v hornej casti je vyryt� zn�zornenie zvierata,
dva znaky napravo a nalavo od neho. ni��ie
ter, je zobrazen� tvar ciary pri ch�dzi,
kto vykon�va cinnost. Vpravo Obr. 245 Znaky ciastocne zachovan�
je lietaj�ci lietaj�ci disk a potom na zadnej strane kamennej dosky I.
je vidiet zvisl� klukat� ciaru.
Potom nasleduje podlhovast� lietadlo, ta�k�
ohyb zn�zornen� vlnovkou
spodn� strana. Z lietadla nasleduje
pod ciarou prec, na konci ktorej a
Hrot ��pky na najvy��iu postavu v tomto bil
ukazuje skupina. Na pravej strane m�ete vidiet dve
fig�rky s velk�m rozbehom
hlavy a dve vertik�lne cik-cak
linky za sebou. Vzt�cen� �plne zvonku
�tvorec s kr�ikom v strede a
jeden bod v ka�dom z pr�zdnych miest. In
tretia �roven je �plne vlavo
mimo skupiny troch stickmanov
ktor� sedia a s� otocen� dolava
boli po�iadan�. Dal�ia Qua o tom
drat s rozdelen�m. Kruh vpravo
s trojuholn�kom v strede s hrotom
pod a nad dvoma vlnovkami. In
v strede panelu je velk� postava v zemi
dlh� r�cho op�t s amuletom Obr. 246 Dal�ia fragment�rna cast n�pisu
vidiet krk, ktor� m� v ruk�ch na kamennej doske I
boky. U� ukazuje na t�to postavu
spom�nan� kr�tka ��pka a podstatne dlh� ��pka . Ni��ie je vyryt� kentaur a
gerer vedie napravo od spodnej casti obr�zku ni��ie, ako vlavo, s� dva
a� po scen�r, ktor� vid� tvar kruhu s bodkou v strede.
so zvieratom mo�no orat, tak na dne je st�le nezn�ma
polnohospod�rska cinnost, na kamennom povrchu znamienko tes. Na
mohol. �tyri rovn� ciary by mohli byt popisom tohto chrbta
173
s� umiestnen� rytiny. (Obr. 248) Existuj� spr�vne hodnoty. Je zauj�mav�, �e

nad a pod kr�om v tvare kvetu prv� najvrchnej�ia postava
op�t predstavuje kentaura
stredn� zast�penie a dev�t textov medzi nimi . Toto je
palicka
ciary, ktor� jasne naznacuj� charakter postavy, ktorou je
zvieracie telo a ludsk� bytost
" Donauschrift"! Preto�e toto p�smo m� lich vyzeraj�ce torzo. spr�vne a
Na skalnom poschod� stropnej ve�e nalavo s� dva znaky . V
zes okolo 1,5 metra pod dal�ou r�mskou ciarou s� dal�ie tri znaky resp
Mo�no sa na�iel hypokaust zo symbolov vyryt�ch do kamena. Oni s�
P�vod tohto spisu je ovela star�� a ta�ko interpretovateln�. Nach�dza sa v tretom
riadku
byt ako dnes predpoklad�me. A presunme sa najprv zlava
doprava pomocou zvierata
desiati tie� d�kladne zv�te, �e rohy, m�e to byt
kozoro�ec? D�n
toto p�smo asi nie je z tohto sveta
je, aj ked by mohli lahko predstavovat hory na velk�ch castiach Eur�py. Dalej
vpravo
a Stredozemn� more pred tis�ckami je vidiet postavu predstavuj�cu zviera
(rakovinu?)
sa ��ri u� roky! alebo m�e byt sediacou osobou. to
Na paneli III, ktor� tam bol u� pri z�chrane, sa d� o tomto vyobrazen� tie� nieco
povedat
rozdelen� na tri casti, zist�me, �e to malo byt �plne in�. Po tom s�
znovu vidiet dve postavy a
dal�� obr�zok ukazuje op�t kentaura
dlh� palica.Utvorte z�ver
dal�ie dve vlnovky. Ni��ie nasleduje
delenie op�san� vy��ie a dalej
�tyri riadky p�sma s termin�torom
v strede. �tyri r�zne postavy
s� tie� okolo tejto str�nky
pripevnen� k rytej kamennej doske. na
zadn� s� v siedmich radoch
v s�casnosti r�zne znaky textu
zatial nezn�my obsah. (Obr. 250)
Ako tri velk� p�sacie dosky v
podzemn� miestnosti od majitela ako

ktor�
boli objaven�, mali pre n�s v�znam
vanie t�chto kamenn�ch dosiek je okam�ite rozpoznateln�.
Preto�e tri fronty u� ukazuj� ako
pop�san�, obr�zkov� pr�beh, ktor�ho a

jednotliv� zobrazenia niekedy ryt�
��pky oznacuj� mo�n� postupnost
vypichn�t Grav�rovan� text na zadnej strane

str�nka jasne popisuje obsah na
vpredu! Tu je mo�nost
schopnost, mo�no na z�klade zobrazen�ch mot�vov
identifikovat obsah post�v
byt
schopn�. Len v Interi je probl�m
prepracovanie ilustr�ci�, ktor� s� velmi tematick�
mo�no vykonat plo�ne. Na dvoch stran�ch
z velk�ch tabliet a jedn�ho men�ieho
V hornej casti dominuje Steinplatte
postava s nadrozmernou hlavou a
�upan po zem s v bokoch
podopret� pa�e k r�znym
Obr. 251 Dal�ia predn� strana v hornej oblasti na rozpoznanie in�ho zobrazenia
reprezent�cia bytost�. Obr�zkov� pr�beh, ktor� je jedn�m z 33 mal�ch. (obr. 251)
Niektor� s� ihned identifikovan�
obiehaj�c existuj�cu ciaru zdola , ostatn� odch�dzaj� v
z�vislosti od z�kladn�ch znalost�
cast p�sma je ohranicen�. (Obr. 249) �irok� ��rka pre div�ka
Cez dve casti, a to obraz a predstavivost sa otv�raj�.
Velk� postava stoj� z�stupca
Je mo�n� vidiet text, podobne ako znaky vyskytuj�ce sa v t�chto sekvenci�ch
obr�zkov pre urcit� druh
178
rasa nes�ca kult�ru, ktorej v na�om tahu smeruje ��pka nakreslen� na obr. 252
Kamenn� tabula IV.
Minulost - ak chcete zn�zornenie vyvrtan�ch otvorov, s najjemnej��mi otvormi
na troch dal��ch men��ch kamenn�ch dosk�ch glau spojen�ch l�niami, ved�cimi prec a
a tri vyryt� Dar
ben - s jedn�m lietadlom smeruj�cim nahor k lietadlu z druh�ho. M�me poz�cie, �e
bytost
Slnecn� s�stava pri�la na na�u Zem, ked sme videli rytinu, mali podozrenie na
raketu a a
je. (Obr. 252) Je to mo�n�, ale uk�e sa to a� v posledne spom�nanej slnecnej
s�stave Dar.
v�klad, ktor� je st�le ot�zny. poz�cia m�e byt o kon�tel�cii.
Ale co sa tu skutocne uk�zalo? Len preto, �e astron�movia, ktor�m sme to dali do
jedna vec je ist�, tu bol historick� kamenn� doskov� ryt� �tvar, ver
zdokumentovan�, ktor�ho pociatky boli daleko u n�s, hlavn� hviezda, "Cerven�
praveku. Co tu bolo v kamenn�ch obroch" v s�hvezd� B�ka (= b�ka).
vyryt�? Na platni IV vy��ie m�eme vidiet, �e pod oznacen�m 'Alde
vy��ie uveden� c�slo vr�tane "barana" je zn�me a m� okolo 65 sveteln�ch rokov
Ciara so ��pkou, ktor� by mala byt v pl�vaj�cej vzdialenosti od na�ej slnecnej
s�stavy.
"lietaj�ceho zariadenia", potom nasleduje znova Miesto Aldebaranu je oznacen�
179

mal�m kruhom, ktor� pravdepodobne Na kamennej tabuli V n�jdeme vlavo
na mieste domovsk�ho sveta bytost� s� zobrazen� dva
lietaj�ce stroje, valec
Identifik�cia hlavnej hviezdy naznacuje tak� v�c�iu a lietaj�ci disk,
ciel. Neexistuje �iadna in� n�padn�, ktor� by bola ocividne rozdelen� na tri
samostatn� casti
Znacenie na rytej kamennej doske. by sa mohol stat. (Obr. 253) Tento obr�zok
V�etky ostatn� sol�rne syst�my alebo Sternhau boli
zobrazen� napravo od letiaceho letu
slatina v s�hvezd� B�ka s� do kamena vyryt� len najmen��m zariaden�m a delenie je
Otvory, niektor� spojen� ciarkami, oznacen� ��pkami. Prav� strana
s� jasne vn�mateln�. Tento relat�vne jednoduch� ploch� panel je zn�zornen� tromi
sch�mami
Zn�zornenie troch obr�zkov a dvoch ��pov s
najjemnej��mi v�vrtmi, ktor�ch
len m� pravdepodobne iba jeden v�rok, ktor� moment�lne nepozn�me. Zapnut�
menovite to miesto tu bolo dolo�en�, spodn� strana mohla byt slnkom
kde a ako sa tento druh kedysi vryl do n�ho kamena? napravo od neho
pri�li plan�ty. �est alebo sedem dal��ch znakov
Obr, 253 kamenn� tabulka V

Toto je len fragment
cisto zachoval�
Kamenn� dokument ukazuje dva
lietadlo v pohybe
a lietaj�ci objekt, ktor�
rozdelen� do troch sektorov
rozdel�. Doprava
s� graf a jeden
vidiet zvy�ky n�pisu.
vyryt� na kamennej doske. Bohu�ial ch�ba na

prav� strana a spodn� cast dosky. na
Obsah t�chto ryt�n je polutovaniahodn�

cesta je zachovan� len vo fragmentoch,
nastav� div�ka v ka�dom pr�pade na techniku

z�kladn� vedomosti a vela fant�zie.
Ale ka�d� m�e mat svoj vlastn� n�zor
interpretovat reprezent�ciu. my
m�e t�to dosku pou��vat iba v spol

pozri zavesenie s ostatn�mi kamenn�mi tabulami
a hodnotit. V�sledkom je obr�zok

dejiny, ktor�ch v�klad m�e byt mnohostrann�
m�ct. Nevieme, kto tieto rytiny
sp�sobil a kedy bol vyroben�
s�. D�vod je v�ak jasn�
tu hist�ria z ver
minulost, ka�dop�dne aby som to vysvetlil
je zdokumentovan�.
Obr, 255 Detail na kamennej tabuli VI. Tu je V priebehu v�kopov�ch pr�c
Hav�ria rakety zobrazen� na konci �pir�ly. na�li sme vedla keramiky a
180
Obr. 254 Kamenn� tabulka VI. Na prednej strane bolo

dokumentovanie sledu udalost�.
1 82
Obr, 257Trojstrann kresliaci kamen VII.

Na ka�dej strane je retazec znakov s pokracuj�cimi ��pkami.
258 Trojuholn�kov� kamenn� tabulka VIII Na obr�zku je predn� strana s pocetn�mi

vyryt�mi symbolmi.
Na zadnej strane je tie� vyryt� znacka.
183
Vzadu bol op�t lietaj�ci stroj uprostred

a tie� vyryt� popis.
(Obr. 256) Len p�t palcov pod
T�to kamenn� doska bola dal�ia �ed�

�tvrt� kamen VII, mo�no umiestnenie
Zlyhanie str�nky zdokumentovan�, ale st�le
dal�ie rytiny dookola. m�eme

tu je niekolko ciarok so ��pkami a jedna
Rozpoznajte klukat� ciaru, ktor� m�e byt horami
voda alebo energia alebo nieco in�
gen.(obr. 257) Men�ia kamenn� tabulka VIII
m� tie� vela post�v,
ktor� s� �irok� len jeden milimeter
a mohli by sme ju presk�mat.
(obr. 258) Tieto boli evidentne z
vyryt� na velmi jemnom technickom zariaden�

�tvrt� Toto sa na vrchole vyvinulo takto
velk� teplo, �e vn�tro vyryt�
plocha presklen�! (obr. 259 a 260) Potom
v kol�ci s� n�pisov� kamienky a in�
259 Vy�etrenie Steinplatte VIII �peci�lnym mikroskopom Obr. Tvary, vyrezan� znaky a
misky
maj� chen v �pir�lovej forme. (Obr. 261)
Dal�� nosic inform�ci� vyroben� z kamena
bol aj za r�mskej hypo-
�uje v okt�bri 2015 na
Objaven� v�kopov� pr�ce. (Obr. 262)
Je to asi 60 centimetrov
meranie zlomenej kamennej dosky s
tri stopy, ktor�ch povrch je stovky
mal� dierky a nejak� umel�

m�
z�rezy. (obr. 263) �pir�la
usporiadan� do tvaru, len milimeter
meranie a velmi hlbok� otvory
boli oznacen� r�znymi farbami
�rebov. Na hrubo opracovanom zvr�ku

plocha, dalo sa napoc�tat 230 jamiek,
z ktor�ch niektor� mali viac ako palec
vrtan� hlboko do skaly. Toto poukazuje na sys

tem muselo z�le�at, preto�e
inak by si sa neobta�oval
vytvorit t�to velk� kamenn� dosku a tie�
Obr. 260 Tento obr�zok kamenn� n�stroje na farbenie dvoch men��ch kamenn�ch
tabuliek.
zobrazuje zv�c�en� a trojuholn�kov� kamen, ktor� pozn�me z lokality Dolnoslav v r
Cast p�somnej inform�cie bola vyryt�. V najv�c�om Bulharsku pr�vesok (hlinen�
kot�c), v
znamenia. Jasne rozpoznateln� je platna VI, na ktorej je vytlacen�ch 229 bodov.
je zasklenie strany, ktor� je v kvadrante 86 za velk�m Tento n�lez bol uroben� v
neskorej medi
vr�bkovan� dr�ky. Postava le�iaca, ryt� velkou �pir�lou, dobovo datovan� a
pripisovan� kult�re Vinca
ktor�ho mimo tri reprezent�cie sen. Ako v�klad m�te
zast�penie
je mo�n� vidiet lietadl�. (obr. 254) V�voj rovnodennost� (jar/
Jeden z nich na vrchole bol v pl�vaj�cej jeseni) ako aj o slnovratoch (leto/
stave, druh� je pou��van� s dvoma prekr�en�mi
zimn�mi). Ci u� toto teoretick�
riadky preciarknut� a tret� platn� kalend�rny v�klad by bol tu
je zobrazen� v naklonenej polohe, najprv
skontrolovat vlavo, preto�e pri kameni
Strana s kr�tkou ��pkou smeruj�cou nahor a splo�tit
ju porovnatelne takmer identicky
vpravo so ��pkou nadol, c�m sa rad bodov tie� �plne odli�uje
m�e znamenat hav�riu! (obr. 255) Na v�zname m�e mat.
184
Obr. 261 (vlavo hore)

kol�cov�
kamen so znakom
Vinca skript na ka�dom
str�nku a usporiadanie
jamiek na
top.
Obr, 262 (vpravo hore)

Kamenn� tabulka IX. na tomto
Kamen bol pr�ve hore
jedna strana podp�sat
Vyryt� p�smo Vinca.
263 Obr
pohlad na trojnoh�ho,
okolo 60 centimetrov
meracie okruhy
Kamenn� doska s 230 �pir�lou

usporiadan� do tvaru
mal� otvory a
dodatocn� rytiny.
V druhej polovici decembra roka bola ka�d� upraven� s milimetrovou presnostou

V roku 2017 majitel objavil gomb�k na vrchnej casti veka
V�kopov� pr�ce v "12 Apostel Zeche" vlastnen�, uzavret� a zapecaten�. (Obr. 265)
na dvoch miestach stropn�ho prekladu celkom V kamennej puklici tej, ktor� je e�te
�plne zachovan�
tri kamenn� n�doby, ktor� sme nesk�r identifikovali ako najstar�ie vrchn�ky, bol
rozoznateln� otvor, z ktor�ho
Bat�riov� moduly sveta boli schopn� identifikovat jedno z elektrick�ch veden� z
modulu
desiatka (obr. 264) Z jednej neodv�dzalo veko. (obr. 266) Hornina n�dob
viac a bol pr�zdny, dal�ie dve n�doby obsahovali drasl�k podla laborat�rnych
testov,
185
bizmut a olovo 214. Vn�torn� jadro, tzv

obsah t�chto zapecaten�ch n�dob - my
volali by sa dnes "kamenn�
bat�rie"?
pozost�val z hmoty "mang�nu
oxid a olej", bol z nich vyroben� kab�t
umiestnen� v segmente obsahuj�com horc�k.
(Obr. 267) T�to kompoz�cia produkovala
v laborat�rnom teste dna 18.1.2018
jednosmern� pr�d 3,5 V, co je 15 x
bola silnej�ia ako u modern�ho
norm�lu
bat�rie. S t�mto v�sledkom sme pri�li
vediet, �e tri n�doby v
Minulost nielen pravdepodobne, ale
skutocne pou��van� ako bat�rie.
To n�m pripom�na pas�e v
Prepis z roku 1580 na rozliatie resp
Uzavretie "12 Apostel Zeche" do
cirkvi, co ako d�vod okrem in�ho znie:
264 Detail n�boja Obr

Kamenn� doska s hr�bkou 1 mm
priemer vrtov, ktor� a�
m�e mat hlbku 2 centimetre.
Obr. 265 Kamenn� n�doba z

najstar�ia bat�ria na svete.
Obr. 266 Kamenn� n�doba bezprostredne po

z�chrana. Tu je ten p�vodn�
Rozoznateln� tesnenie krytu.
186
"... Na�e sk�senosti n�s v tom posilnuj�
zvecnen�ho Geojfroya de Charny, ktor�ho on
znalost hermetick�ch horiacich l�mp
a in� pohansk� �ibalstv�, ktor�
v�niv� medzi spravodliv�mi
znicen�ch katol�kov. . . . "
(Kusch & Kusch 2014)
V roku 2014 sme si nad t�m st�le l�mali hlavu

Term�n "hermetick� horiace svetl�" dnes
mysl�me si, �e vieme, co to znamen�.
Konkr�tne tie bat�rie vyroben� z kamena,
ktor� v decembri 2017 v pravek
Fondov� horizont bol znovu objaven�.
A� na to, �e tieto nemaj� nic spolocn� s t�m, co je v texte
desat horiacich svetiel m�e mat co do cinenia
ale je v p�vodnom zlo�en�
textov� obsah do neskor�ej formy toho ist�ho
pou�itie v stredoveku. Urcen� na
v ranom novoveku tak�to tech
niken v "12 Apostel Zeche".
�e pri�li, tak� s� tieto predmety
potom urcite z kostola do kl�tora
prepravovan� alebo dokonca znicen�.
Ked�e tri kamenn� n�doby s� o dobr� 1 meter ni��ie
n�jden�ho r�mskeho podlahov�ho k�renia
boli, poch�dzaj� z praveku
epocha. (obr. 268) Organick� mat�
ri�l z tohto n�lezov�ho horizontu ako drevo opatren� znakmi p�sma Vinca, obr.267
(vlavo hore) Ge�ff.
v s�vislosti s keramikou a mo�no raz aj s t�mto vyu�it�m sa opisuje kamenn� n�doba
a jej obsah.
na�li osi dier a aj pri 14C by sa zachovali v�etky casti p�sma Obr. 268 (vpravo
hore)
bol datovan�, dosiahnut� vo viacer�ch s�ta�iach . (pozri obr. 242) Druh� cel�
v�sledky testov tie� ukazuj� vek nad 30. augusta 2018 sa n�m podarilo z�skat kryt
bat�rie.
Pred 55 000 alebo 60 000 rokmi. Tak�e sklenen� telo zo silne spevnenej hliny Obr.
269 (dole)
tieto bat�rie s� najstar�ie z pravekej vrstvy, teda banat� sklenen� arte-
vo svete zn�my! To bolo pevne zakotven� v tom, �e sa pou��val len v p�vodnej
polohe. Tam
Vyjadrenie zobrazen�m rytiny prostriedkov, ktor� zm�kcovali hlinu okolit� hlinu
funkcie takejto bat�rie pre alebo skvapalnen�, by mohli byt vystaven�. bol
kompaktn�, tento sa stal
lampa na doske z kamena I. T�to bola (obr. 269) zm�kcen� len o p�r centimetrov na
sever, aby sa vytvoril trezor.
na zadnej strane aj fragment�rne so sklenen�m valcom umo�nilo zachr�nit star�
fig�rku.
187

ktor� sa rozpadli na prach na rovnakej �rovni. Len skutocnost
s t�mto. T�ch 25,5 centimetra, ktor� toto sklovec nezn�me
r�dio
dlh� a a� 6,5 cm v priemere , len zapusten� v hline, sudy
Sklovec pozost�val z tenk�ho ta�k�ho z�sypu, ktor� pre�il bez ujmy,
a velmi lahk� sklo, ktor� dnes patr� medzi najpozoruhodnej�ie.
Pojem "lesn� sklo" je zn�my a iba tieto n�lezy boli zn�me u� n�m
v�i p�r gramov. (obr. 270) Pri senz�cii sme vy�li z �asu
Vysychanie z hlinen�ho z�sypu v nom nebolo, ked sme pripevnovali kamenn� pl�t
v�sledok je potom mo�n� aj s najv�c�ou vonkaj�ou silne
skorodovanou bat�riou
d�kladnej�ie presk�mat cievy. Preto�e tieto
Plavidl� sa stali, ked boli vyroben�
s� vyroben� strojmi! Toto je
okam�ite
rozpoznateln� pre ka�d�ho laika dne�nej doby. Akademick� predmet
povedali n�m to ludia z kamen�rstva
pri
be�n�ch vrtack�ch je to nemo�n�
lich je tak� velk� vn�torn� priestor v takom
vrtat do tenkostennej kamennej n�doby,
kde je koniec v�vrtu na dne n�doby
horizont�lne. (obr. 271) Tenk�

n cievnych stien by bolo v s�casnosti
Na�li sa predmety pr�li� slab� na to, aby boli velk�
Tlak,
ktor� vznik� pri takomto vrtan�
by vydr�ali! Ako kedykolvek predt�m
c�m je kamen tvrd��, t�m lah�ie sa l�me
sila, tlak alebo n�raz.
Nie sme
�pecialisti na Steinbear
ale
ver�me v zdrav�
zdrav� rozum, ktor� okam�ite rozpozn�
m�e to
Stein zniest tu pred tis�crociami
boli pou�it� techniky spracovania, ktor� n�m
s� dnes
t�mto sp�sobom nezn�me. A ako
p�tame
sa sami seba: Ako sa mali t�to Batte
rie b�vanie vyroben� a kto to vtedy mal
Znalost elektrotechniky, ktor� je pozadu
tieto celosvetovo unik�tne n�lezy
skr�va? DC technol�gia nem� nic
Komplikovan� samo o sebe, to je tie� v
Rytina
viditeln� na kamennej doske. ty erin
pripom�naj�ce efekt�vne technick� n�dzov� rie�enie

spievan� o bytostiach, ktor� prist�li na zemi
chcel
pre�it. Ale aj tomuto je koniec
povedz len predpoklad a nic viac! my
len neviem co sa vtedy stalo
a na co s� tieto bat�rie na v�robu energie,
okrem osvetlenia t�ch podzemn�ch
Izby, ktor� boli pou�it�.
�e
podobn� svietidl� ver
pravdepodobne e�te v stredoveku na osvietenie
270 Pou�ilo sa vn�tro sklenen�ho tela z "12 Apostel Zeche", Obr.
tvarovan� sklenen� trubica na uvolnenie sedimentu. Ci u� je to s t�mto,
prostredn�ctvom p�somn�ho dokumentu z Neu
z lesn�ho skla, ktor�ho n�padne tvarovan� sklenen� valec sa pova�uje za bezpecn�.
Pre to
Urcen� pou�itie je st�le s�castou svietidla mo�no len predpokladat.S� tam aj
pozn�mky od ver
je nejasn�. byt zabit� St�le v�ak ch�baj� casti, v minulosti, ktor� boli u� v
d�vnych dob�ch odjak�iva
ktor� sn�d hl�sia lampy �iariace z organick�ch materi�lov, ktor� v�ak v
alebo sa vyr�bali kovy, ktor� u� d�vno vyr�bali ludia v stredoveku a aj predt�m
boli skorodovan� a znicen� za posledn� tis�crocia.
188
Co sa t�ka spracovania kamena, aj n�s sem priviedlo niekolko n�hod.

r�chlo nach�dzame dal�� archeologick� znak v tomto spojovacom priestore
tenkostenn�ch
vypichn�t T�ka sa to takzvan�ch "neo-prin�a". Prv� vec, ktor� sme si v�imli, bolo,
�e smeruje pod n�dobu na bat�riu
litick� diera alebo kamenn� sekery", ktor� m�me zretelne rozdielne velkosti v
priemere Boh na zemi
vo viacer�ch exempl�roch u n�s dovtedy klanice alebo �achtov� otvory v mechanicko-
technick�ch osiach
nezn�me varianty v pokladniciach. Co by bolo len norm�lne, no s� tam stopy po
spracovan�.
mohol zachr�nit. Na niektor�ch z t�chto kamenn�ch sekier bolo zar�aj�ce, �e mali
viac ako 20 centimetrov
svoj�m vzhladom p�sobili takmer exoticky. dlh� kamenn� sekery v porovnan� s
kr�tkymi
(obr. 272 a 273) Takto vyroben� sekery mali extr�mne mal� otvory
tovar mal zjavne svoj d�vod! ktor� m� priemer len 1 centimeter
Ale ktor�? mali, t.j. boli poddimenzovan�. Zapnut�
Ako je to v pr�pade niektor�ch na�ich n�lezov , ta�k� kamenn� sekera na takom
tenkom dreve
Uk�zalo sa, �e casov� alok�cia tyce alebo casti paro�ia jelena na pripevnenie by
bola
spievan� �pecifik�cie zaveden� nezmyseln�, preto�e s�m pri k�van� prv�
Veda a dnes platn� typolo by zlomili stopku. (Obr. 274)
nie s na�imi zachr�nen�mi kamenn�mi sekerami." Niektor� Nemci to uznali u� pred
rokmi
uplatniteln�. Archeol�govia sa uk�zali byt e�te zvedavej�� a op�sali aj toto
Stopy spracovania a pr�ce na nich v publik�ci�ch. (Weller 2014) The
Vrty z r�znych druhov horn�n zvycajne prebiehaj� k�nicky
Zariadenia! najsilnej��m bodom kamenn�ch os� a s� na
189
Obr. 272 A vpravo

neobvykl� tvar a
zachr�nen� kamenn� artefakt.
273 (vlavo dole) Obr.

�peci�lne tvarovan�
dierov� sekera
Obr. 274 (vpravo dole)

Tento z�ber ukazuje dve
ohladom vrtania
vychyluj�ce sa osi otvorov.
Ten v�c��, ta�k�
Steinbeil vlastn� v
vztah k velkosti
pr�li� mal� otvor
men�iu kamenn� sekeru
m� velk� v�vrt.
Vn�tro le�ten� do vysok�ho lesku. To by a niektor�ch domorod�ch skup�n

ned�vaj� absol�tne �iadny zmysel n�radiu, ktor� je pr�tomn� v Afrike, �zii a Ju�nej
Amerike.
preto�e kamenn� sekera napriek dodatocn�m befe Mohli
sme v posledn�ch desatrociach
tion by nemal dr�at palicu a s�m mnoho tak�chto
artefaktov v archeo
mohol lahko vyrie�it, ked�e ukr�va logick� vykop�vky smerom nadol, v dep�ch
k�nicky roz��ren�! Pozrite sa na tieto le�ticky m�ze�
a rozhliadnite sa okolo
desat dier pozn�me z mnoh�ch porovnan� po celom svete. V
Boli vysk�an� tis�ce neolitick�ch os� "Experiment�lna archeol�gia".
190
pravek�ch techn�k boli nevhodn�, ako napr
uz�konit s cielom z�skat poznatky o v�voji pieskovca. Na�a prv� my�lienka bola, �e
ona
v�voj ludsk�ch dej�n dokumentovat v minulosti sn�d reprezentovat
zvierat, predpoklad� sa, �e tak�to diery boli pou�it� na �cely t�cie pre elitn�
vy��iu triedu
vrtan� velmi jednoduch�mi prostriedkami. Tento n�pad sme v�ak coskoro zavrhli
s�. A op�t s r�rkovitou kostou, preto�e urcit� �pravy v
alebo star�ej vetvy (n�jdite na str�nkach Altheimu v n�s podozrenie
s�dlisko v Bavorsku, Nemecko) a kremen
piesku, v z�vislosti od typu horniny
prepichoval kamen cel� t�dne. na
Omladzovanie, teda ku�elovit� priebeh
Loches sa vyskytuje prostredn�ctvom bocn�ho odierania
pou�it� vrtacia tyc. V takom a
pr�pade zost�va ku�elov� jadro vrt�ka z
dostal dierovan� kamenn� materi�l,
niekedy aj na v�robn�ch miestach
m�e n�jst. V niektor�ch pr�padoch,
v neolite vrtanie dvoch str�n
desat v�ziev, v�sledkom coho je tvar pres�pac�ch hod�n
Tvorba otvoru viedla. Ako v�ak
skosen� otvory na vysokej
boli vyle�ten� do lesku a preco
niekedy bol vyroben� mohol
sa dnes nerie�i. (obr. 275) by bolo
nahrubo vyvrtan� otvor na to nie je lep��
Dr�at hriadel? Alebo s� tu in�
Vysvetlenia?
Existuj� a visia na nich obraz, 275 Le�ten� ru�ov� sekera.
u n�s e�te nezn�my "Steintech
nol�gie" spolu. Z�klad pre to
s� pova�ovan� za kry�t�ly kremena nach�dzaj�ce sa v
Zrejme pou��van� v minulosti
a boli pou�it�. Op�t s� tu el
tromagnetick� frekvencie ovplyvnuj�ce kry�t�ly
aktivovat a nechat vibrovat
do. V historick�ch prepisoch z r
Mimochodom, v aristokratick�ch arch�voch je to presne vysvetlen�
ako aktivovat kry�t�ly Toto
Objavuje sa poznanie, clovek chce Niedera
P�smo ver�, �e sa zachovalo a� do modernej doby
mat v�ak mohol nesk�r cez vedome
Vplyv cirkvi a �t�tu
byt "zabudnut�".
Dal�ie predpokladan� pou�itie
�cel os� otvorov by mohol byt cez ich
Poz�cia vo viacer�ch referenci�ch vysvetluje kto
. V �iadnom pr�pade ne�lo o kamen�rske pr�ce
sl�i predov�etk�m na samotn� pr�cu!
(Obr. 276) Je to zrejm� z toho, �e jeden sme na�li v jame vela pr�slu�enstva Obr,
276 Tento takmer
niektor� nevykazuj� �iadne zn�mky opotrebovania, ako napr�klad pieskovcov� mal�
casti, ktor� maj� zvl�tnu trojuholn�kov� sekeru s otvorom
napr�klad triesky, ktor� vyzerali ako vyle�ten� a pre n�s bez pou�itia tup�ho hrotu
a
desat kamenn�ch pl�ch. Zdalo sa, �e cepele splnili svoj �cel. (obr. 277) zaoblen�
hrany.
boli ostr� a nepo�koden�.Potom sme si v�imli, �e vo velkom Gru
zlomen�. Niektor� rezn� hrany a hrany niekedy pou��vaj� niekolko os� otvorov
neboli na be�n� cinnosti pred r�znymi polohami a orient�ciami
pozri. Boli pr�tomn� aj niektor� druhy pou�it�ch horn�n. Toto by bolo tie� zahrnut�
191
Obr. 277 Spojenie v�eobecne pou�iteln� zd�vodnenie lisovan�ch spojovac�ch dielov do

otvorov
kusy pieskovca,, (napr. kultov� akt) vysvetliteln�. V�imli sme si, �e sme nan dali
dal�iu dierov� sekeru
co je asi prekvapuj�ce, �e th na tri z jamiek dok�e zen. Do tejto skupiny piatich
boli
"Pou�itie" os� otvorov, ktor� osy otvorov, ktor� le�ia na sebe, ukazuj� �tyri 25
centimetrov dlh� kamene v jednom
na�iel vyu�itie. boli kedysi upevnen� drevom, aby neklesli bodom nadol
mohol sklznut. Na jednom mieste uviazol priamo v zemi. Toto sa prebudilo
dokonca si mal p�t kamenn�ch sekier nad sebou, akoby
si chcel pou�it t�to ruku
naukladan�ch, ktor�ch rezanie v r�znych Nemu ment
zabr�nit niecomu. (Obr. 279) Toto
zobrazen� smery. (Obr. 278) Azda vrcholy museli mat
velk� v�znam
ale p�vodne tie pieskovcov� mali byt sen, lebo jeden z kamenn�ch vrcholov bol v
192
Obr. 278 origin�l

umiestnenie �peci�lneho
usporiadanie otvoru
beilen., z�very
o ich predch�dzaj�com pou�it�
mohol dovolit. na
kolmo na hrot
smeruj�ce nadol
�zke a dlh�
Kamenn� artefakty doplnaj�
raz z�merne umiestnen�
usporiadanie
Obr. 279 P�t hore

vrstven� a
podla svetov�ch str�n
orientovan� osi otvorov
boli v �achte otvor
silne zvetran� dreven� palice
ben fixovan�.
193
Stredn� cast sa zlomila a bola nasaden� na a

opraven� n�m nezn�mym sp�sobom (porov
Obr. 212) Mohli by to byt
mravce
NEN akt, ktor�m sa energie t�m
vytvoren� osami otvorov.
Budeme fungovat podla tohto usporiadania
kv�li n�m sa to asi nikdy neobjasn�
v s�casnosti celkom jednoducho
znalosti a expe
koncepcno-vedeck� pr�stup k nej
ch�ba
len. Jedno je v�ak ist�, �e tento kamen
Form�cia nie je zalo�en� na kultov�ch aktoch
klamstvo, ale sk�r pragmatick�
mal z�zemie.
Cez �lomky dreva v kere
mikro cievy sme konecne mali
mo�nost
mo�nost stanovit minim�lny vek pre dan� obdobie
Obr. 280 (hore)

V inom
v�kopov� �sek boli
aj osi otvorov
spojen� s kusmi dreva.
Obr. 281 (vpravo)

V tomto zoomorfnom
navrhnut� zapecaten�
keramick� n�doby boli
sami p�t r�znych
drevnej �tiepky, ich veku
presiahol 55 000 rokov.
Ten, ktor� je zobrazen� na obr�zku
Kus dreva skoncil
56 000 rokov st�le siln�
r�dioakt�vne kontaminovan�.
Obr. 282 (ni��ie)

Kamenn� sekera s a
polootvoren� otvor hriadela
a tepeln� stopy.
dostat v ktorom poklady vytvoren�

bol. (obr. 280 a 281) The Aus
Hodnotenie vzoriek dreva z
keramiky
ken n�s neprekvapil, preto�e op�t
Datovanie 14C prinieslo paleo-
litick� minim�lny vek nad 50
000 rokov
s "neurcitou casovou polohou"!
Co n�s po prv� raz neobycajne ohromilo,
preto�e zatial ideme cez hlinen� fig�rky
predpoklad, �e ho tu pou��vame
Pozostatky neolitu "kult�ry Vinca"
musel urobit. Dokonca aj sekery boli na�e,
typologicky len z obdobia neolitu
a mlad�ie epochy zn�me! odporuje
194
Obr. 283 Dve z

niekolko os� otvorov,
Stopy v otvore hriadela
vystavenie teplu
uk�zat sa To naznacuje
nato je v
oblast otvoru
velmi vysok� teploty
Pri�iel.
to sa �plne nezhoduje so zavedenou archeol�giou v�chodn�ho Turecka, ktor� je

vedeck� u� mnoho rokov
gick� vedomosti? Interpretujeme tu nebola uznan�. (Schmid 2006) Or
nic do toho, ale rad�ej zverejnit n�stenn� malby, ktor� maj� viac ako 60 000 rokov
Kniha iba vedeck� fakty vykonan� v troch jaskyniach severn�ho �panielska, ktor�
existuj� dnes
N�lezov� okolnosti a datovanie s� dolo�en� ako pripisovanie neandert�lcom. (Hoff-
a na takmer 10-rocnom v�skume ar mann & Pike 2018) po cel� desatrocia
s mnoh�mi tis�ckami hod�n pr�ce neandert�lcov v literat�re ako primi
zalo�en�! t�vne ludsk� druhy zast�pen� ako lovci a
Najm� v posledn�ch dvoch desatrociach zberatel pre�il svoju existenciu a svojich
mrtvych
jednotliv�m b�datelom sa to podarilo a poznatky pochovali v jaskyniach. Dnes to
vieme
schaflern, vynikaj�ce v�sledky u predstavitelov svojho plemena velmi inteligentn� a
archeologick� ter�nne v�skumy do publizie boli dobre prisp�soben� dobe ladovej.
ren, ciastocne preorientovanie v Pri bli��om sk�man� kamena
Historick� v�skum si vy�iadal n�stroje z "dole 12 apo�tolov".
mat. Len si tu spomenme na chrbty, ktor� sme zasypali na okraji vrtov a
objav G�bekli Tepe, jeden o hlb�ej vn�tornej zmene farby, ne� by bolo
12 000 rokov star� megalitick� kult�ra, z ktorej bol kamen vystaven� velk�mu
�iareniu tepla
mezolit (= stredn� doba kamenn�) v s�boroch bol! (obr. 282 a 283) Pri a
195
284 Fragment Obr

dierov� sekera, ktor�
mechanick� v�roba
otvor hriadela jasne
zdokumentovan�. v
prav� spodn� cast
Loches s� tie z
prv� �ikm� vrtanie,
ktor� bol zru�en�
p�vodn� pozostatky n�s
nezn�my n�stroj
rozpoznat stopy.
Fragment bol z vn�tra otvoru nepoch�dza z povrchu skaly

presklen�! preco? Mali osi otvorov otvory opracovan�?
funkcia n�m dnes nezn�ma? A ak pri inej diere je sekera pri
�no ktor�? V�roba niecoho sa stane, jeho fragment
Casov� r�mec, v ktorom bol vytvoren� , n�m d�va
prv� n�znak toho, ako
preto�e sa zjavne nepou��vali na pr�cu , do ktorej boli
kedysi vyvrtan� diery do kamena
spracovanie l�tky, ale bol to vraj brloh. Ked tam bola diera cez
kry�talick� �trukt�ra boh
artefakty existuj�ce v urcit�ch typoch horn�n, vrt�k nebol zvisl�,
mo�no pre generovanie kvantovej fy, ale skreslen� a
potom prevrtan�
fyzick� energetick� polia, ako je diera �irok� dve tretiny v kameni.
plazma alebo nieco in�. Ob Man sa potom zastavil, aby sledoval priebeh jamky
a ako opravit frekvencie tu n�m nezn�me a v pravom uhle
kolmo
Na prevrtanie kamena sa pou�ilo desat kamenn�ch
technol�gi�. Toto je definit�vne
e�te nevieme a tie� chceme byt rozpoznateln�, lebo na zvr�ok dobre vid�te
nepodporujte �pekul�cie. Oblast vertik�lneho otvoru
Unre
Rozsah pravidelnosti v�kladu, jednostrann�
ku�elovit� roz��renie
Mo�nosti s� extr�mne velk�, iba terung ver pri prvom
�ikmom otvore
Faktom je, �e to bolo v tomto kontexte absol�tne sp�soben�. Po ukoncen�
bezpecn�: niektor� osi otvorov boli predt�m vertik�lne, cez otvor bol interi�r
v oblasti otvorov boli otvory vyle�ten� na velmi
vysok� teplotu a zanechali stopy
teploty, pravdepodobne vysoko nad 1 000 stupnov od �ikm�ho vrtu v spodnej casti
Celzia, odhalen�! A toto k�renie je ciastocne zachovan�. A toto svedectvo
196
k
dokazuje, �e otvory kamenn�ch sekier nemohli byt von. Na jednej strane je Obr. 285
(vlavo) Obr.
"12 Apostel Zeche" so strojmi a strojovo vyroben�mi artefaktmi pravdepodobne platna
1, kde je typologick�
nezn�meho p�vodu boli vyvrtan�. z paleolitu je na druhej strane atrib�cia fundinve
Pou�it� vrt�k sa ne�krabal do porovnateln�ch rucne vyroben�ch k�pi� dechtov z "12
Apostel Zeche"
kamen, ako je to v pr�pade na�ich dne�n�ch sekier s kamenn�mi jamkami z
neolitick�ho eposu podla archeologick�ch n�lezov
vrta puzdro, ale zrejme prenikol che. M�e to byt posmrtn� �ivot podla
zdokumentovan�ch krit�ri�
do skalnej �trukt�ry velmi r�chlo. On sk�r kult�ra konat tam, kde origin�l bude.
pou��vanie t�chto "n�strojov" vo Verges v prvom preru�enom projekte vrtania
opracovania, ktor� sa uk�zali ako nega senheit a kamenn� sekery z obr. 286 (vpravo)
tiv vl�kno pohlad! (Obr. 284) To ukazuje, �e doska 2 bola pragmaticky vyu�it�, tu
je
je jasn�, �e vrt�ky s� zarovnan�. Ako je nieco tak� mo�n�? M�eme skutocn� cas
Otocenie o viac ako 1 milimeter m�e s istotou povedat len jednu vec, pozn�me
prisudzovanie n�lezov
�pir�lovito do skaly. nie a moment�lne po odst�vke laborat�ria nemaj� �iadne
vysvetlenie
Dnes m�eme predpokladat, �e le�tidl� s� pripraven�! hodnotenia reprodukovan�.
k�nicky prebiehaj�ci vn�tri v�vrtu Ako by casov� priradenie
v tom case aj so strojmi a ktor� sa narodil v obdob� 2014 a� 2021
nezn�mej kon�trukcie. n�lezy uveden� vy��ie
Ako sa daj� tieto d�tumy a z tejto casti suter�nu vyu�it v r�mci
Pozorovania s na�ou archeologickou tradicnou a dnes Archaeolo
Predstavuj� znalosti o neolitick�ch osiach otvorov v gie uzn�van�ch krit�ri�ch?
Navy�e
priniest rozumn� kontext? Zaradme Mravca podla typol�gie
slovo je jednoduch�: v�bec nie! Lebo hovor�me o n�jdenom materi�li a podla
aktu�lneho
tu z dvoch svetov, ktor� maj� r�znu �roven vedomost� vyucovan�ch na univerzit�ch
197

dobre podlo�en� proviz�rny casov� r�mec pre ocel, med, bronz) najrozmanitej��ch
pr�tomn�. Tabulka 1 je typ chronolo. Nie je to nic
nov�, ale je tam ni��ie
gick� casov� dot�cia n�lezov po t�chto n�lezoch aj z r�znych
aktu�lne platn� v�berov� krit�rium z typo kovov kult a
�itkovost
logicky zabezpecen� n�jden� predmety. predmety, ktor� s� trochu mimo normy
(Obr. 285) Na tom by nebolo nic zvl�tne a ofici�lne o ich existencii takmer nic
v�sledky by boli tie� velmi dobre zn�me v. Ako m�u tak�to n�lezy
prehistorick� casy, ktor� v s�casnosti pozn�me a ktor�
m�u mat ofici�lne viac ako 7 000 rokov,
vlo�te epochy, ak by sme ich ned�vali do rozumn�ho kontextu. my
bli��ie sk�manie a sk�manie poznaj� na�e desatrocia vo
Wis
n�lezov�ch anom�li�, teda odch�lky, senschaft tradovan� a v�eobecne zn�me
v�imol, pre ktor� p�vodne neexistovala sch�ma doby medenej, bronzovej a �eleznej,
dal vysvetlenia. Okrem toho, �e nie, �e rozvoj pou��vania kovu
Obdobie m�e patrit a tam po cloveku v praveku
Obr. 287Casov� tabulka

prehistorick� artefakty
v �tajersku a
Doln� Rak�sko.
podla s�casnej doktr�ny by sa nemalo nic dokumentovat ani ukazovat. Ale ako
hladali! kovov� predmety a �perky
Ak sa v�ak tieto n�lezy vysvetlia podobn�m
sp�sobom, ide o vela
Laborat�ri� sk�maj� a testuj�, tak�e s� star�ie ako
tie, ktor� pozn�me dnes a v s�casnosti
s� zrazu �plne in� casov� obdobia, predmety vystaven� v m�ze�ch? a
pozri tabulku 2, ktor� na prv� pohlad plat� najm� vtedy
, ked s� vyroben� z kovov�ch zliatin,
lig r�zne, takmer exotick� ako �elezo, ocel, bronz a
mosadz, najlep�ie
Dajte tlmocenie do miestnosti, co predstavuje 3 a� viac
ako 42 os�b
s na�ou v s�casnosti zn�mou hist�riou hlin�ka, ktor� je
len v
bild jednoducho nezmieruje ofici�lne c�tanie druhej
polovice 19. storocia
sen! (Obr. 286) Uvediem len jeden pr�klad,
znovuobjaven�! Tu to bude pre v�etk�ch
uk�zat, kovov� predmety n�m od takmer odborn�kov ta�ko
d�vaj� spr�vne vysvetlenia
zn�my v�etk�m vyspel�m kult�ram. Vieme z priecok n�jst, pokial netvrd�
N�jdite komplexy v Eur�pe, C�ne, Egypte, tieto objekty by boli len v poslednom
kult�ry Indus v Pakistane a Kul 70 rokov v laborat�riu
a potom s
turraum im Mesopota , boli ulo�en� na miestach objavu v
Mezopote. preto�e vypnut�
bane, pocetn� kovov� predmety (�elezo, v tomto obdob� to bolo mo�n� len
198
na v�robu tak�chto zliatin technicky. maj� byt priraden� k n�m cudz�m druhom,
obr.288
Ale sekund�rny vklad zost�va nezodpovedan�, ale m�me vecern� n�ladu
Artefakty by boli nemo�n�, preto�e cez 20 r�znych laborat�ri� v Grazi.
Str�nky pribli�ne pol a� jedna skontrolovali orientacn� hodnoty zoznamovania podla
veku
pol metra pod nami opracovan�m e�te neporu�en�m n�lezov�m horizontom
R�msky hypokaust (= podlahov� k�renie) ukazuj�, �e invent�r n�lezov ciastocne z
le�al a nad n�m so stovkami ton epochy paleolitu (= Altstein
na vkladoch od roku 1580, teda na 440 rokov )! Kolko ot�zok znova
ren, boli pokryt�! S t�m, ka�d� uva�ovan� zv�enie, ktor� sme predbe�ne - �iadame
Eliminujte manipul�ciu hned na zaciatku! na�im citatelom pre pochopenie - zatial
nie
Katol�ckej cirkvi treba podakovat aj za to, �e mohla odpovedat. S� to e�te roky
potrebn� v�skumn� pr�ce kv�li Zusch�t , aby mohla
objasnit nezodpovedan� ot�zky "12 Apo�tol Zeche" v 16. storoc�
zachr�nil v�etky n�lezy pred znicen�m . (obr. 287) Len jedna je 100-percentn�
tet a t�m n�m dal mo�nost mat istotu, �e zachr�nen� invent�r poch�dza z
profesion�lne zachr�nit. Augustini�nsky zbor preva�ne z praveku,
p�n, menovite Herr Univ.-Prof. NDR. R�hrig, aj ked jeden z n�s st�le "na neurcito
vedel o rozsahu, aj ked nie o case" pred viac ako 60 000 rokmi!
podrobne, dajte mi vediet. Ale aj majitel Na�e s�casn� v�eobecn� znalosti s� cez
by mal v tomto bode stanovit nemenn� hranice a perspekt�vy svojej vytrvalosti
byt vdacn�, �e ho formoval viac ako 20 rokov, ktor� len zriedka umo�nuj� nov�
poznatky,
�ivot vo vykop�vkach t�chto podzemn�ch, preto�e tieto s� historicky definovan�
investovali do syst�mu a t�m by sa mas�vne zmenili aj samotn� z�klady!
financovan�. Len jeho rozhodnutia a to by sme na z�ver chceli uviest
Pr�ve vdaka jeho �siliu m�eme vyu�it n�lezy uverejnen� v tejto knihe
dnes tento v�znamn� kult�rny poklad pre predmety podla vedeck�ch krit�ri�
byt schopn� zachovat a zabezpecit Rak�sko. "in situ" v r�mci n�dzov�ch z�chrann�ch
oper�ci�
Dnes u� tie� ch�peme, preco bol "Hei" n�jden�, zdokumentovan� a zabezpecen�
lige chair" vo Vatik�ne a in�ch �t�toch . Odborn� vy�etrovania a
desat alebo in�tit�cie dva domy na datovanie boli vykonan� renomovan�mi
Stadtplatz chcel absol�tne z�skat (pozri vedci z niekolk�ch univerz�t v
�vod), preto�e artefakty a n�lezy s� medzin�rodne uzn�van� vedeck�
situ�cie s� vo svete jedinecn�. Ak� star� s� laborat�ri� a t�m aj overen� fakty!
predmety s� skutocn� a ktor� (obr. 288)
199
Dal�ie c�tanie
Agricolae, Georgii (1556): De re metallica Libri Borchert, Till-Holger & Waterman,
Joshua P.
XII, R�m. 564 s. (2013): Kniha z�zrakov, Taschen Ver
Akcar, Naki; Ivy-Ochs, Susan & Schluechter, laici, Kol�n nad R�nom, 292 s.
Christian (2008): Aplik�cia in situ Braun, Karl-Heinz; Herweg, Mathias; Hubert,
produkoval pozemsk� kozmog�nne nuklidy Hansovi W.;
Schneider, Joachim & Zotz, Tho
archeol�gia: schematick� prehlad, in: Eiszeit mas (ed.)
(2013): The Konstanzer Konzil
starovek a s�casnost - kvart�rna veda - 1414-1418 svetov� udalost stredoveku;
Journal, 57, 1-2, Hannover, 226-238. Darmstadt - Stuttgart, 247 s.
Andrews, Carol (1981): The Rosetta Stone, Bri Bruckner,
Bogdan (2002): Kult�ra Vinca
tish Museum Press, Lond�n, 32 s. v priestore a case, in: Akademija Nauka
Anthony, David (2009): The Lost World of Old in Umjetmosti Bosna a Hercegovina, 32,
Eur�pa - �dolie Dunaja, 5000-3500 Godisnjak, 61-103.
BC, New York-Princeton, 256 s. Brunner, Walter (1997): 850 Years Church and
Arnold, Elizabeth R. & Greenfield, Haskel J. Pfarre Maria
Himmelfahrt in P�ls; �idia
(2006): Pociatky transhumantn�ho pastoraburgu, 32 s.
lizmus v miernej juhov�chodnej Eur�pe - Buchholz, Hans-G�nter (1969): Egejsk� more
Zooarcheologick� pohlad zo syst�mov p�sania a ich vysielania v
stredn� Balk�n, BAR, 1538, Oxford, 200 s. kult�ry v�chodn�ho Stredomoria, in: Ran�
P�somn� svedectv� ludstva, G�ttingen,
Baja-Thomas, Edit (ed.) (1956): Archaeologi 88-150.
kalov� n�lezy v Madarsku, Budape�t, 427 s. Budja, Mihael (2005): Proces neoli-
Barber, Elisabeth Wayland (1991): Prehistorick� te�ria v juhov�chodnej Eur�pe - od
r.
text�lie. V�voj l�tky v keramick�ch �ensk�ch fig�rkach a obiln�ch zrn�ch
Neolit a doba bronzov�, New York-Prin k enoptike a
ludskej jadrovej DNA poly-
cet�n, 508 str. morfick� znacky, in: Documenta Praehisto-
Baring-Gould, Sabine (1911): Cliff Castles and rica XXXII, Lublana, 53-72.
Jaskynn� obydlia Eur�py, Lond�n, 236 s. Butzer, Karl W. (1982): Archeol�gia ako
clovek
Baumgartner, Hans & Fink, Max H. (1981): ekol�gia, Cambridge, 364 s.
Kremencov� jaskyne nedaleko Wenigzellu (�tajersko) -
Pr�spevok ku Genesis of Pseudokarsth�h Chapman, John
(2000): Fragment�cia v r.
len, in: Die H�hle, 32, 4, Vieden, 113-123. archeol�gia - ludia, miesta a zlomen�
Bernaleken, Theodor (1859): M�ty a predmety v praveku juhov�chodu
Zvyky ludu v Rak�sku, Wilhelm Europe, Lond�n, 320 s.
Braum�ller, Vieden, 386 s. Cernykh, Evgenij Nikolajevic (1992): Starovek�
Biehl, Peter (1996): Symbolick� komunikacn� metalurgia v USA SR - ran� metal
Syst�my: Symboly veku antropomorfnej postavy, Cambridge, 359 s.
r�ny neolitu a chalkolitu z r
juhov�chodn� Eur�pa, in: Journal of Euro D'Auvergne,
Verner (1940): Moje sk�senosti v r.
pean Archaeology, 4, Cambridge, 153-176. Tibet, in: Journal of the Bihar and
Orissar
Biedermann, Hans (1989): Knaurov lexik�n v�skumnej spolocnosti, zv�zok XXVI, cast
II, Ur�a
Symboly, Mn�chov, 591 s. �t�tny arch�v.
B�ckl, Manfred (2015): The Mystery of D�niken, Erich von
(2018): New Recognizes
Erdstalle, Regenstauf, 98 s. nisse - d�kaz n�v�tevy
200
Dal�ie c�tanie
Mimozem�tania v praveku Gebhart, J. (ed.) (1863): Rak�sky

desat, Rottenburg, 220 s. Kniha legiend, Mor, 504 s.
Dickinson, Oliver (1994): Egejsk� bronzov� Geramb, Victor v. (1949): Zvyky a
obycaje
Vek, Cambridge, 342 s. v Rak�sku, Graz, 312 s.
D�rscheid, Christa (2006): �vod do Gera, Joan M. & Conkey, Margaret W. (1991):
P�somn� lingvistika, zv�zok 8, G�ttingen, 319 s. Rodov� archeol�gia - �ena a
Durdik, Tom�s (1992): Hrady severn�ch Ciech, Pravek, Cornwall, 418 s.
Praha, 110 hod. Gimbutas, Marija (1982): Bohyne a
bohovia starej Eur�py 7000 a� 3500 pred Kristom
Eggert, Manfred KH (2001): Pravek� m�ty, legendy a kultov� obrazy, Fondon,
Archeol�gia - koncepty a met�dy, 304 s.
T�bingen - Bazilej, 412 s. Gimbutas, Marija (1995): Jazyk bohov
Eiselt, Franz (1986): Stredovek� n�zvy pol� c�n - syst�m pochovan�ch symbolov
na trhu Vorau, v: Vorauer dom�ce plachty, z�padn� civiliz�cia, Frankfurt nad
Mohanom,
8, Vorau, 32-34. 416 s.
Gimbutas, Marija, vyd. Marler, Joan (1996):
Fank, Pius (1959): The Chorherrenstift Vorau, The Civilization of the Goddess - The
World of
Vorau, 330 s. Starovek� Eur�pa, Frankfurt nad Mohanom, 560 s.
Fauler, Volker (2019): �rska misia v �ster Glatthaar, Regine (2011): Predchodcovia
boh�cov a �tajersk� kaplnku Glattjoch; Erdstalle, v: Der Erdstall, 37, Roding,
Graz, 186 s. 104-109.
Faupl, Peter (1970): O geol�gii a Petro Granger, Darryl E. & Smith, Allison F.
(2000):
grafika ju�nej striedavej oblasti, in: Datovanie pochovan�ch sedimentov pomocou
r�dioakt�vnych
Ozn�menia od Geologickej spolocnosti rozpad a muog�nna produkcia 26Al a
vo Viedni, 63, Vieden, 22-51. 10Be, in: Elsevier Science - Nuclear Instru
Fergusson, James (1872): Kamenn� pamiatky a met�dy v R�de vo fyzik�lnom v�skume, B,

vo v�etk�ch krajin�ch; ich vek a vyu�itie, 172, Amsterdam, 822-826.
Fond�n, 559 s. Groth, Johannes (ed. Meller Harald) (2013):
Filip, Jan (1969): Encyklopedick� pr�rucka Menhiry v Nemecku - s pr�spevkami
o praveku a ran�ch dejin�ch Eur�py. Praha, Ralf Schwarz a Bernd Zurich, Halle,
2 zv., 1758 s. 504 s.
Firestone, Richard; West, Allen & Warwick-Gstrein, Peter (2011): Historick�
ban�ctvo
Smith, Simon (2006): Kozmick� cyklus v regi�ne Gurgltal v Tirolsku, Hall in Tirol
Katastrofa - Ako kom�ta z doby kamennej - Vieden, 109 s.
Zmenil kurz svetovej kult�ry,
Rochester, 408 s. Haarmann, Harald (1989): P�sanie zo star�ho
Fischerlehner, Egon (1980): Fochstein (Gat Europe na starovek� Kr�tu - pr�pad
kult�ry
tersteine) v Hornom Rak�sku, in: Mannus continuity, in: Journal of Indo-European
- German Journal for Pre- and Early Ge Studies, 17, Washington DC, 251-277.
vrstva, 46, 4, H�ckeswagen, 95-110. Haarmann, Harald (1991): Univerz�lna hist�ria
Foldes-Papp, Karoly (1966): Od skalnej malby k p�saniu, Frankfurt - New York, 576
s.
Abeceda, Stuttgart, 222 s. Haarmann, Harald (2010): �vod do
Friedrich, Johannes (1954): De�ifrovanie dunajsk�ho p�sma, Hamburg, 159 s.
Schollenerove spisy a jazyky, Berl�n, Haarmann, Harald (2017): H�danka
147 s. Dunajsk� civiliz�cia - objavenie
Fuchs, Gerald & Polt, Harald (2000): Erdstall najstar�ia vysok� kult�ra v Eur�pe,
Mn�chov,
am Wetzelberg, in: Der Erdstall, 26, Roding, 286 s.
27-35. H�jek, Gerd (2018): Konecne Noreia?, Voits-
hora, 185 p.
Gamble, Clive (1986): The Palaeolithic Settle Hansen, Susanne (ed.) (1991): Mythen
vom
ment of Europe, Cambridge, 471 s. Pociatok sveta, Augsburg, 447 s.
Gawalowski, Karl W. (1926): �tajersko - Hansen, Svend (2007): Obr�zky lud�
Rucn� a cestovn� sprievodca, Graz, 511p. doby kamennej - v�skumy antro-
Gebbensleben, Reiner (2010): Pomorfick� plast �iesteho zmyslu neolitu a
a jej javy - Fyzick� a meden� doba v juhov�chodnej Eur�pe, 1. cast, Mainz,
neurofyziologick� z�klady pravdy 200 s.
odber nadzvuku, Norderstedt, Hartl, Franz (2003): Hist�ria cirkvi z
676 s. St. Georgen a. W. a jej pridru�en�ch cirkv�
201
Klein, St. Veit, St. Leonhard a St. Lam Kalicz, Nandor

(1970): Bohovia hliny - The
prest�vka St. Georgen am Weinberg, 164 s. neolit a doba meden� v Uhorsku,
Haschner, Anton (2006): Umel� jaskyne Budape�t, 134 s.
v Kirchbergen a Hausbergen - v� Karner, Lampert (1903):
Umel� jaskyne z r.
expanzia v Bavorsku a Rak�sku, in: Der Alter Zeit, Vieden, 235 s.
Erdstall, 32, Roding, 79-85. Kaser, Gerfried & Mirsch, Ingo (eds.) (2016):
Hausner, Ernst (1998): Patologick� Okresn� s�d v Offenburgu - kamen z pneumat�k
Anatomick� feder�lne m�zeum v bl�zon a koment�re k
archeologick�mu
ve�a starej v�eobecnej nemocnice Vykop�vky na Najvy��om
s�de v Bir
vo Viedni, Vieden, 120 s. kachwald" 2012-2014, Oberzeiring, 80 s.
Helck, Wolfgang (1971): �vahy o Kickovi, Walter (2014): Zemsk� stajne ako �tocisko
Velk� bohyna a jej pr�buzn� a smrt v pohranicn�ch krajin�ch marca,
Bo�stv�, Mn�chov - Vieden, 307 s. in: Der Erdstall, 40, Aying, 124-142.
Heynowski, Ronald (2016): Prim�ry, rozpoznajte - Kie�ling, Franz (1923): O "h�danke
urcit - pop�sat, Berl�n - M�n Erdst�lle ", Vieden, 32 s.
chen, 168 str. Kim, KL & Englert, PAJ (2004): Profily
Hilber, Vinzens (1922): Pravek Steier- in situ 10Be a 26Al vo velk�ch hlbkach
zn�mky, Notices of Science Macraes Flat, East Otago, Nov�
Z�land, v:
Zdru�enie pre �tajersko, 58, Graz, Elsevier - Zemsk� a planet�rna veda Let-
3-79, 6 tanierov. ters, 223, Amsterdam, 113-126.
Hinrichs, Uwe (ed.) (1999): Handbuch Kirnbauer, Franz (1954): Bergmanns Sagen,
of Southeast European Linguistics, Wiesbaden, Vieden, 76 s.
1079 p. Korn, Wolfgang (2005): Megalitick� kult�ry -
H�fer, Rudolf Karl (1992): Knie�acie z�hadn� pamiatky doby
kamennej, Stutt
Vizit�cia farnost� a kl�torov v garde, 160 s.
�tajersko v rokoch 1544/1545, Graz, Kos, Petr (2008): Moravsk� zemsk� stajne
(Lochy),
650 p. v: Der Erdstall, 34, Roding, 94-102.
Hoffmann, Dirk L. a kol. (2018): U-Th datovanie Kos, Petr (2017): Nov� zemsk�
stajne na Morave, v:
uhlicitanov� k�ry odhaluj� neandert�lsky p�vod Der Erdstall, 43, Neukirchen-
Balbini, 6-15.
Pyrenejsk� jaskynn� umenie, in: Science (23. 2. 2018), Krainz, Johann (1880): M�ty
a legendy
zv�zok 359, vydanie 6378, 912-915. �tajersk� vysocina, Bruck ad
Hohmann, Hasso (2009): The Glattjoch Chapel Mur, 434 s.
pri Donnersbachwalde, in: ISG-Magazine, 1, Kriegl, Herbert (2016): M�tus a kult v
r.
Graz, 30. oblast Koralm, Deutschlandsberg,
192 s.
Ivekin, Karl (1870): Deti l�sky alebo Kusch, Heinrich
(1994): O kult�rnych dejin�ch
Pohybuj�ci sa �ivot pod zemou, Graz, 239 s. v�znam jaskynn�ch lokal�t
Ivy-Ochs, Susan; Wust, Raphael; Kub�k, Peter Pozdl� Stredn�ho �dolia Mur
(�tajersko);
W.; M�ller-Beck, Hansj�rgen & Schluechter, Grazer archeologick� �t�die, 2,
Christian (2001): M�eme pou�it kozmog�nny Frankfurt nad Mohanom, 307 s.
izotopy doteraj��ch kamenn�ch artefaktov?, in: Procee- Kusch, Heinrich (2005): Der
Erdstall Vocken-
dings 17th International 14C Confeberg (kat. c. B
2851/5) pri Stubenbergu am.
rence, Arizona Board of Regents v mene See in der
Steiermark (Rak�sko), v: Der Erd
z University of Arizona Radiocarbon, st�nok, 31, Roding, 53-74.
zv�zok 43, 28, Arizona, 759-764. Kusch, Heinrich (2006): Erdstallforschung v
�tajersko, Rak�sko, v: Der Erdstall, 32,
Joussaume, Roger (1985): Des Dolmens pour Roding, 65-78.
les Morts - Les megalithismes � travers le Kusch, Heinrich (2007):
Erdstallvorfallen
monde, Hachette, 398 s. v oblasti Hartberg-Vorau, �tajersko,
Jung, Carl Gustav (1958): Modern� m�tus Rak�sko, in: Der Erdstall, 33, Roding, 39-
51.
- O veciach viden�ch na oblohe, kto Kusch, Heinrich
(2007): Der Erdstall Meidl-
brloh, Z�rich - Stuttgart, 122 s. farm�r nedaleko Riegersbach, �tajersko, Rak�sko,
Juvanec Borut (2011): Kamen, kras, arhitek- v: Der Erdstall, 33, Roding, 51-57.
tura, in: Arhitektura, raziskave, 3. Ljubliana, Kusch, Heinrich (2007): Der
Erdstall Krogger-
5-14 hof pri Riegersbach, �tajersko, Rak�sko, v:
The Erdstall, 33, Roding, 57-64.
Kalchhauser, Wolfgang (2002): Tajomn�
Wienerwald, Vieden, 208 s.
202
Dal�ie c�tanie
Kusch, Heinrich (2008): Erdstallforschung in environment, Severov�chodn� �tajersko,

Rak�sko, v:
�tajerska (Rak�sko) v roku 2007, in: Speleo-Austria 2012, Ozn�menia ver.
The Erdstall, 34, Roding, 64-72. jeden pre jaskyniarstvo v Obersteier, Bad
Kusch, Heinrich (2008): The Erdstall Lehen Mitterndorf, 254-263.
farm�r pri Vorau - Puchegg, �tajersko, Kusch, Heinrich (2013): Vedeck�
Rak�sko, v: Der Erdstall, 34, Roding, 73-83. Vy�etrovanie v hrobke Augusti
Kusch, Heinrich (2008): Erdstall Gessl na kl�tore ner-canon vo Vorau (s
Kring pri Vorau, �tajersko, Rak�sko, v: Cl�nok Samuela Grossa (Mainz/SRN)
The Erdstall, 34, Roding, 84-90. a Arbeo Scherer-Ottenfels (Klosterneu
Kusch, Heinrich (2009): Podzemn� hrad)), v: Der Steinpei�er, 20, Hartberg,
fragment lode pri farskom kostole 69-78.
Petra a Pavla v Birkfelde, Oststeier Kusch, Heinrich; Rabeder, Gernot; alscher
mark, Rak�sko, v: Der Erdstall, 33, Roding, Monika & Frischauf, Christine (2015):
77-81. Vykop�vky v jaskyni Leopoldine
Kusch, Heinrich (2009): Haberler Erdstall (2832/11) pri Semriachu (�tajersko); v:
fragment pri Riegersbach - Reinberg, Steier Die H�hle, 66, vydanie 1-4, Vieden,
63-79.
mark, Rak�sko, in: Der Erdstall, 35, Roding, Kusch, Heinrich (2015): O odpor�canom
veku r.
82-86. podzemn� Gangpassa s kamenn�mi stenami
Kusch, Heinrich (2009): Nov� archeologick� g�ny a zariadenia, ako aj kamenn�
osadenie v r.
V�sledky v�skumu z oblasti Oststeiermark Vorau a okolia na severe
(Rak�sko) v roku 2008, v: Der Erdstall, 35, v�chodn� �tajersko, Rak�sko; v: Spr�vy
Roding, 87-96. zdru�enia pre speleol�giu v Obersteieri,
Kusch, Heinrich (2009): Br�ny do podsvetia, 32-34, Bad Mitterndorf, 176-187.
v: In�: Mail, c�slo 41 (november), Kusch, Heinrich (2015): Der Erdstall Alt-Schi-
Gross-Gerau, 5.-9. elleiten nedaleko Stubenberg am See, �tajersko,
Kusch, Heinrich (2010): Vy�etrovania Rak�ska; v: Der Erdstall, 41, Neukir-
podzemn� stavby a megalitick� chen-Balbini, 56-65.
Kamenn� osadenie v �tajersku (�ster Kusch, Heinrich (2016): Jaskyne v n�dzi
bohat�) - v oblasti Semriach, Vorau a vrstiev; in: Jaskyne a kras v Rak�sku
Environment in 2009, in: Der Erdstall, (eds. C. Sp�tl, L. Plan & E. Christian),
36, Roding, 91-104. Linz, 273-286.
Kusch, Heinrich (2011): Podzemie Kusch, Heinrich (2016): Kultov� jaskyne; v: Eh
Rastliny a pravek� kamenn� osadenie len a kras v Rak�sku (ed. C. Sp�tl,
der Oststeiermark (Rak�sko), s�casn� L. Plan & E. Christian), Linz, 297-306.
Stav v�skumu 2010, v: Der Erdstall, 37, Kusch, Heinrich (2016): Na vy�etrovanie
Jazdenie, 70-79. z Kandelhofer-/Kandlhofer Erdstalles
Kusch, Heinrich (2011): V�chod�tajersk� Puchegg, �tajersko, Rak�sko; v
�trkov� chodby a ich historick� Erdstall, 42, Neukirchen-Balbini, 12-35.
V�znam (Rak�sko), v: Der Erdstall, Kusch, Heinrich (2017): Predbe�n� archaeo
37, Roding, 80-87. logick� a historick� overenie
Kusch, Heinrich (2011): Megalitick� kamenn� osadenie a pod megalitick�m
Dedicstvo �tajerska, v: Philo dobrodru�stvo pozemsk�ch such�ch kamenn�ch m�rov v
sophie - casopis pre kult�ru, spolocnost, severov�chodn� �tajersko, Rak�sko; v:
Zem
Veda, mytol�gia, c. 125, st�nok vydania, 43, Neukirchen-Balbini, 72-87.
3, Graz, 16-21. Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (1998): H�h
Kusch, Heinrich (2011): Podzemn� ropa �tajerska - fantastick� svety,
Gangways in Kirchberg-Urlas, in: Aben Graz, 160 s.
drah� dejiny - spisy historick�ch Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2001): Kult
Zdru�enie pre Kirchberger L�ndchen, s�rie jask�n v Eur�pe - bohovia, duchovia a
4, Kirchberg ad Raab, 18-27. D�moni, Graz - Kol�n nad R�nom, 208 s.
Kusch, Heinrich (2011): Predbe�n� vy�etrovania, Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid
(2002): Kult
in: Dobrodru�n� hist�ria - P�sma jaskyne v Eur�pe - Bohovia, duchovia a
historick� zdru�enie pre d�monov Kirchberger, CD-Rom, Graz - Kol�n nad R�nom.
L�ndchen, Episode 4, Kirchberg ad Raab, Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2009):
Gates
151. Do podsvetia - Z�hada podsvetia
Kusch, Heinrich (2012): Ku kult�rnym dejin�m zemsk�ch chodieb od staroveku ...,
Graz,
spolocn� v�znam umelo vytvoren�ho 208 p.
n podzemn� objekty pri Vorau a
203
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2011): Tore Mulda�ev, Ernst (2017): Tretie oko
do podsvetia - tajomstvo podsvetia a p�vodu ludstva,
Hanau,
pozemsk� pas�e z d�vnych cias..., Fil- 429 s.
m DVD, Graz.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2014): Ver Neugebauer,
Johannes Wolfgang (1990): �ster
zapecaten� podsvetie - tajomstvo bohat�ho praveku - lovci medvedov farm�ri ban�ci,
Tis�ce rokov star� chodby ..., Graz, 208 s. Vieden, 374 s.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2016): G�ly
do podsvetia - tajomstvo podzemia Ottenfels, Clara Lioba
Daphne (2020): Alter
dianov� pas�e z d�vnych cias..., e-kniha, determin�cie
megalitick�ch kamenn�ch s�borov
Graz, 419 s. jazyky a pravek� podzemie
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2018): Rastliny Asi s
pomocou fyzik�lno-chemick�ch
ens underworld - tis�crocn� dedicstvo met�d, Klosterneuburg, 48 s.
podzemn� pietne miesta, Graz, 240 s.
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2019): Asi Patzak, Beatrix
(2009): Fascin�cia a znechutenie:
ens podsvetie - tis�crocn� dedicstvo Patologicko-
anatomick� feder�lne mu
podzemn� pietne miesta, e-kniha, Graz, seum vo viedenskej ve�i bl�znov, Graz, 103
s.
535 s. Paudler, Anton Amand (1894): Nemec
Kusch, Heinrich & Kusch, Ingrid (2021): Ver kniha z Ciech,
1. zv�zok, Leipa, 164 s.
zapecaten� podsvetie - tajomstvo Pichelmayera, Oskar (1972): Rotunda v
Tis�ce rokov star� chodby ..., e-kniha, Graz, Puchegg pri
Vorau, in: XIX. spr�va jeho
382 s. torick� provincn� komisia pre �tajersko,
Graz, 62-66.
Loffelmann, Monika (1997): Erdstalle a ich Pichler, Franz (1967): Urbare,
urbarialen
V�znam v kulte, n�bo�enskej hist�rii, z�znamoch a
pozemkov�ch knih�ch Stei
Trad�cia, in: Der Erdstall, 23, Roding, ermark, Graz, 630 s.
3-136. Posch, Fritz (1963): Far�rova kronika
Ludwiger, Illobrand von (2009): UFO Matthias Peyerl von Strallegg 1697-1718,
nechcen� pravda, Rottenburg, 496 s. in: Hl�senia �tajerskej zeme
Ludwiger, Illobrand von (2018): Fiery Zei desarchives, 13,
Graz, 52-64.
chen z vy��ch dimenzi�. Mn�chov - Posch, Fritz (vyd. 1976): Atlas hist�rie
Gr�nwald, 256 s. �tajersk�ho sedliactva, Graz.
Posch, Fritz (1979): Os�dlenie farnosti
Marcel, Otte (1996): Le paleolithique inferieur Vorau; in: Vorauer home pages, 1,
Vorau,
et moyen en Europe, Par�, 297 s. 7-11.
Marler, Joan (ed.) (1997): Z r�e Posch, Fritz (1978/1990):
Hist�ria ver
predkov - Zborn�k na pocest okresu Hartberg, zv�zok I-II, Graz.
Marija Gimbutas, Manchester, 659 s.
Marler, Joan & Dexter, Miriam Robbins (eds.) Riese, Berthold (eds.) (1994): P�sanie
a
(2009): Zn�mky civiliz�cie. Neolithic Sym Language,
Heidelberg - Berl�n - Oxford,
Bol syst�m juhov�chodnej Eur�py; Sebastopol, 218 s.
PRIBLI�NE. R�hrig, Floridus (1955): Verdunersk� olt�r,
Mayer, Gerhard; Schesche, Michael; Schmied-Vieden.
Knittel, Ina & Vaitl, Dieter (2015): To den R�hrig,
Floridus (1972): Klosterneuburg, Wie
Limits of Knowledge - Pr�rucka Ner History Books, zv�zok 11, Vieden.
vedeck� anomalistika, Stuttgart, R�hrig, Floridus (1984): op�tstvo Klosterneuburg
490 p. a jeho umeleck� poklady, St. P�lten.
Meier, Gerd, & Zschweigert, Hermann (1990): R�hrig, Floridus & Strangler, Gottfried
(1985):
Vyspel� kult�ra megalitick�ho obdobia, publikoval Sv�t�
Leopold - panovn�k a
z univerzity, veda, �t�tny symbol, kl�tor Klosterneuburg, katal�g
a v�skum, zv�zok 18, T�bingen, 511s. Dolnorak�skeho �t�tneho m�zea,
Menninger, Karl (1958): C�slo slovo a c�slo - nov� s�ria c.155, Vieden.
Kult�rna hist�ria c�sla, G�ttingen,
314 s. Sann, Hans z (1890): Legendy zo zelen�ho
Much, M. (1880): Umeleckohistorick� atlas, nen Mark, Graz, 176 s.
Vieden, 225 s. Schleich, Johann (1991): Ostteirische
Volks
poviedky a pr�behy, zv�zok 1, pole

Bach, 287 s.
204
Dal�ie c�tanie
Schleich, Johann (1992): Oststeirische Volks Tasic, Nikola; Tasic, Nenad;

garasan�n, milut�n;
povedzme a dom�ce pr�behy, zv�zok 2, pole Luci, Kemajl; Parovic-Pesikan, Maja;
fida
Bach, 289 s. Novski, Slobodan; Peja, Fatmir & Backa-
Schmidt, Klaus (2006): Postavili prv� l�sku, Aleksandar (1998): Archeologick�
Chr�m - Enigmatic Sanctuary s� poklady Kosova a Memhije z r
G�bekli Tepe, Mn�chov, 288 s. Neolit a� vcasn� stredovek, 2 sv.
Schwarzfischer, Karl (1990): O stavbe Belehradu, 743 s.
Erdstalle - funkcn� budovy alebo miesta uctievania, Triolet, Jerome & Triolet,
Laurent (2002): Sou
Ofprint "Der Erdstall", 16, Roding, ter�ny a Croyances, Rennes, 128 s.
5-58. Tylecote, Ronald F (1987) Ran� hist�ria
Schwarzfischer, Karl (1993): Erdstalle als Kult metalurgy in Europe, Lond�n, 391 s.
str�nky - odkazy z popul�rnych presvedcen� a
N�zov v�skumu, offprint "Der Erd-Verhagen, Britta (1999): Starovek� bohovia
stabiln�", 19, Roding. Eur�pa a jej pre�itie dodnes, T�bin
Schwinner, Robert (1932): O geol�gii g�nov, 333 s
V�chodn� �tajersko. Skaly a ich Vernaleken, Theodor (1859): M�ty a Br�u
Spolocnost, in: Zborn�k rak�skych. che lud� v Rak�sku; Vieden, 386 s.
Akad.d. vedeck� Vieden, mat.-pr�rod. Vernaleken, Theodor (1938): Legendy �lp; vyd.
Trieda, 141, Vieden, 319-358. Hermann Burg, Lipsko, 435 s.
Seidl, Johann Gabriel (1881): Legendy a
Pr�behy zo �tajerska, Anton Schlossar Wagner, R�diger & Wagner Nina (2009):
Mega
(ed.), Graz, 138 s. lithen a la carte, Lauterbach, 411 s.
Seifert, Petra & Pawlik, Manfred (1997): Wanke, Lothar; Bauer, Helmut & Koenig,
M�ria
Tajn� spisy stredovek�ch siekt. (1992): Od dierov�ho kamena k diere du�e:
Zo spisov inkviz�cie, Augsburg, pokus o holistick� pohlad,
472 s. in: Rocenka GE. FE. BI., VIII, Graz,
Simmler, Gudrun (1963): Die Oststeiermark v 3.-59.
hist�rie Zeme, Hartberg. Waters, Frank (1977): Kniha Hopiov, Lon
Slaughter, Bob (1996): Fossil Remains of Mythidon, 384 s.
Cal Creatures, Dallas. Watkins, Alfred (1925): Star� priama trat,
Speil, Sascha J�rgen Emanuel (2014): Mu�i Lond�n, 234 s.
pren�jom v okol� Schachenu pri Vorau - mapovanie Weller, Ulrike (2014): Rozpoznat
sekery a sekery
a geologick� v�skumy - urcit - pop�sat, Mn�chov-Ber
nepublikovan� Bakal�rska pr�ca, In�tit�t pre Erdlin, 112 s.
veda, Karl-Franzens-University, Whittle, Alasdair (1985): Neolitick� Eur�pa: a
Graz. Prieskum, Cambridge, 363 s.
Stampfer, Ludwig (1885): Kronika farnosti Wiesmair, Sebastian Peter (2016):
Megalitick�
Kaindorf, Kaindorf, 75-84. pamiatky v �tajersku, Graz, 99 s. (diglib.
Stampfer, Ludwig (1887): Umel� tugraz.at)
Caves near Kaindorf, in: Announcements of Winn, Shan MM (1981): Pre-writing in sou-
Historical Association for Styria, 35, theastern Europe: Tbe sign System of the
Graz, 17.-29. Kult�ra Vinca asi 4000 pred Kr., Diss. Calgary,
Stampfer, Ludwig (1893): Dejiny farnosti 421 s.
Ebersdorf - Cast 1, Ebersdorf Winn, Shan MM (2004): S�pis
Steiner-Wischenbart, Josef (1910): P�smo Juden od Dunaja (DS), Pravek
burger G'l�ut'." - Projekt znalost� Obermurtaler Bauernge , R�m. http://www.
vrstvy, b�sne a n�crty, 2. zv�zok, prehistory.it/ftp/inventory/danube_script/
Graz, 130 b. danube_script_OI.htm
Stoytchev, Todor (1997): Archeoastron�mia: Winn, Shan MM (2009): Dunaj (star�
Casomern� prehistorick� d�kazy v bul- eur�pske) p�smo - Ritu�lne pou��vanie znakov
v
garia, Sofia, 206 s. Balk�nsko-dunajsk� regi�n c. 5200-3500 pred Kristom;
Stoytchev, Todor (1997): Region�lne slnko so s�dlom v: Marler/Dexter 2009, 49-62.
kalend�r: Nov� interpret�cia neskor�ho Enea
litick� n�lez, in: Archeol�gia v Bulharsku, I,
Sofia, 30-38.
205

podakovanie
Na �vod by sme sa chceli podakovat cirkevn�m reholiam
Adelsfa
E princ z Lichten�tajnska SD Hans
sudca Adam II vo Vaduze (Lichten�tajnsko),
milien, vybran� vedci z
Univerzity v Grazi, Innsbrucku a Viedni

n�m univerzitn� projekt na Karlt�ten, zamestnanci
Technickej univerzity
Franzens University v Grazi. sity v Grazi a Montanuniversit�t v
(obr. 289) Leoben, Spolkov� pamiatkov� �rad v Grazi
(HR Dr. Christian Brugger) a Vieden resp
Doln�
Rak�sko (HR Univ.-Doz. Dr. Bern
tvrd� Hebert), vodcovia z
" Provincia �tajersko", renomovan� s�kromn� firma
mu�i, servisn� kluby (napr. Round Table, Rotary,
Lions),
starostovia mnoh�ch komun�t
brloh, stovky vlastn�kov p�dy a
Tis�ce
s�kromn�ch os�b dovn�tra a von
krajina. Dokonca aj vedeck� odborn�ci
z univerzitn�ch laborat�ri� v Rak�sku,
Nemecko, �k�tsko, Rusko a pod
Chceli by
sme vyu�it t�to pr�le�itost a podakovat sa USA
prehovorili, preto�e n�m umo�nili prejst
zoznamovanie vo veku nad 60 rokov (TCN, TL, 14C)
len
predbe�n� casov� limit (min
desolter) z archeologick�ch n�lez�sk a des
zachr�nen� n�lezy. Priamo na
V�skumy
boli len najbli��mi spolupracovn�kmi
ter n�ho v�skumn�ho s�boru ako aj jednotlivcov
Clenovia viacer�ch klubov (napr
Terra Vorau, mystick� podsvetie a horn� svet
regi�nu
Anger, n�rodn� zdru�enie pre jaskyne
z�kazn�k
v �tajersku, zdru�enie pre H�h
Licencovanie v Obersteier a Verband �ster

bohat� speleol�g vo Viedni).
Obr. 289 SD Hans Radi by sme v�m v�etk�m vyjadrili na�e srdecn� podakovanie,
preto�e bez
Adam II Princ lorda MSc. DR Arbeo-Wolf- ich podpora by bola mnoh�mi nov�mi
Lichten�tajnsko hei der ram Scherer-Ottenfels v Klosterneuburgu a n�lezy neboli
nikdy publikovan�. V�etky tieto
dopredn� kontrolu jedn�ho k sebe. Rodinn� pomocn�ci prejavili z�ujem o na�e
pravek� kamenn� clenovia n�m nielen odkryli v�sledky v�skumu a pomohli n�m pri tom
bruches pri Stambachu, dielo majitela, ale aj v posledn�ch rokoch s tis�ckami
inform�ci�.
Severov�chodn� �tajersko. n�s za posledn�ch p�r rokov v r�mci projektu T�mto
sp�sobom sme vytvorili velk�
pomohli z�chrany. dvojrozmern� mozaika nad p�vodne podozriv�m
Nielen financn� podpora podsvetia, ktor� je pomaly, ale isto
s vdakou sme dostali od najvy��ch ka�d� nov� inform�ciu,
ktor� sme dostali
�radn�ch org�nov, ako aj osobn�ch z�rodkov, k coraz
zretelnej�iemu
desatoro a predstavitelia katol�ckej cirkvi, dat dokopy celkov� obraz.
206
Ni��ie uv�dzame v abecednom porad� Dr. Bernd Moser, ved�ci oddelenia

Objednajte si t�ch lud� a in�tit�ty pre mineral�giu (Universal Museum Joan
ktor� sme ofici�lne v tomto bode n� neum, Graz), p�n Dipl.-Ing. Ass.-Prof. DR
Velk� vdaka za dlhorocn� spolupr�cu Waldemar Ninaus (SMG Strahlenmesstech
a chceli by sme vyjadrit podporu: nik Graz, �t�tom akreditovan� testovacie centrum,
P�n Univ.-Prof. DR Heribert Aigner �, Technick� univerzita v Grazi), p�n Dipl.-Ing.
Dekan �t�dia na Karl-Franzens-University Dr. technick� Bernd Oberdorfer (Rak�sko
(Graz), Dr. Norbert Allmer (Diec�zny zliev�rensk� in�tit�t, Montanuniversit�t
arch�v Graz), p�n Rudolf Altmann (Vieden), Leoben), pani Dipl.-Ing. MMag. O n�bore
sa postaral DDr.
P�n Erich Brandl (Anger bei Weiz), p�n Elke Pichl (SMG Radiation Measurement
Technology Graz,
Axel Breitung (Hamburg, Nemecko), �t�tom akreditovan� sk�obn� stredisko, technick�
Dipl.-Ing. DR Paulo Jorge Mendes Cerveira University of Graz), pani Christine P�tz
(Berg
(Energie Burgenland Geoservice GmbH., �tvrt-Miesenbach), rodina Franz a Ger-
Eisenstadt, Burgenland), CEZA - Curtlinde Polzhofer (Pr�tis-P�llau), Univerzita
Engelhorn Center Archaeometry GmbH. Postupim (Nemecko), laborat�rium AMS
(Mannheim, Nemecko), p�n Erich z Purdue University, Indiana (USA), p
D�niken (Beatenberg, �vajciarsko), p�n Mike Univ.-Prof. DR Gernot Rabeder
(Paleontol�gia
Davies (SURPHASER - 3D laserov� skenovac� in�tit�t Viedenskej univerzity), p
ner, Lond�n, Anglicko), p�n Martin Edel Bernhard Rauch (St. Marein pri Grazi), rod.
mann (Minireith, Markt Hartmannsdorf), Maria a Gerald Rechbergerovci (Puchegg/
Pani Dipl.-Ing. Brigitte Eder (technick� pokrok), p�n Christian Redl (Riegersburg),
kontrola �ivotn�ho prostredia - Land �tajersko, Graz), rodina Ulrike a Hermann
Retter (hotel
P�n Fritz Ertl (P�ls), p�n Dr. Derek Fabel z�chran�r - Bio-Nature-Resort,
P�llauberg), Mrs
(AMS Laboratory University of Glasgow), Brigitte Riedl (Graz), Dr. John
Rodina Dipl.-Ing. Ernest a Taraneh Kha-Riegl (Laserov� meracie syst�my RIEGL
leghi Geyer (Admont), Univ.-Prof. DR GmbH, Horn), Univ.-Prof. NDR. flori
Samuel Gross � z Technick�ho in�tit�tu v dus Helmut R�hrig � (Klosterneuburg), p.
Mainz (Nemecko), p�n Michael Gruber Dipl.-Ing. Wolfgang Sched (Energetick� hrady
(Pongrazen), p�n Gerd H�jek (Voitsbergland Geoservice GmbH., Eisenstadt), p.
Lobming), rodina Gottfrieda Haslera (Tha- Prof. Dr. Schneider, Leibniz Laboratory
for Age
ling), Univ.-Prof. Mag. Dr. Christophovo urcenie a v�skum izotopov, Chris-
Hautzenberger (In�tit�t pre vedy o Zemi Albrechts University (Kiel, nem
desat, Karl-Franzens-University Graz), rodina ), p�n Hannes Schreiner (P�llau),
pani
le� Franz a Helga Heizerovci (Puchegg), pani Marie Luise Schreiner (Stubenberg), p.
Kathrin Hennig (Biensdorf, Nemecko), Dr. Andreas Scharf (laborat�rium AMS Cl4 Erlan
rodina Johanna a Margarethe Kandelhogenovcov , Univerzita Friedricha-Alexandra
Erlan
fer (Puchegg), rodina Gottfried a Renate gen-Norimberk, Nemecko), pani Susanne
Kaser (Thaling), rodina Dr. Christian a Schwarzer (Reigersberg), rodina Sabine a
DR Sabine Kettenbach (Graz), Dr. Jaan Thomas Sitka (Miesenbach), p�n Univ.
Karl Klasmann (Vieden), p�n Thomas Kli- Prof. Mag. Dr. Christoph Sp�tl (In�tit�t
mond (Vieden), Mag. Ursula Kohl (ved�ca geol�gie a paleontol�gie, Leopold-
tenfeld), pani Maria Koneczni � (Graz), Fami Franzens University of Innsbruck), Dr.
le� Rupert Kraussler (Puchegg/Vorau), rodina Gert Stampfei (CT/MR in�tit�t pre
bildge
Elfriede a Kurt Krempl (Miesenbach), pani Bende diagnostika Leoben), p�n ao Prof.
DR Henrike Krenn-Pfob (Graz), pani Margit Dr. Kurt St�we (In�tit�t pre vedu o Zemi
Krobath (Kaindorf), pani Dipl.-Geol. Birgit ten, Technick� univerzita v Grazi),
pani Bir
K�hnast (KN Geoelektrik e. U., Leoben), git Symader (Schwandorf, Nemecko),
Herr Univ.-Doz. DR Alexander Kutyrev Dr. Peter Ulle (Graz), Dr. Lothar
(Paleobiologick� in�tit�t Kasanskej univerzity Wanke � (Graz), pani Silvia Wieser
(Graz),
versity, Tatarstan, Rusko), rodina Josef p�n Ing. Sebastian Peter Wiesmair (Graz),
a Elfriede Lemb�cker (Schachen-Vorau), pani Daniela Wildner (Graz), rodina Franz
Lomonosovova univerzita (Moskva, Rusko), � a Erika Winkler (Hinterb�hl-Kaindorf),
Andreas Lorenzer (Riegersburg), pani Lutz Winkler (Biensdorf, Nemecko),
NDR. Maja Marotti (Graz), p. Martin Mos- p. Dipl.-Ing. Andreas Wurm (GEOs3D -
bacher (Vornholz-Vorau), p�n Dipl.-Ing. Geodetick� a priemyseln� zememeracstvo,
Oberho
Bernd Moser (Regensburg, Nemecko), fen, Tirolsko), riaditel Mag.Ralph Zettl
207
(Karl-Franzens-Universit�t Graz), rodina Messner a pani Monika Messner (Kalsdorf

Monika Z�rrer-Buchas (www.masenberg- pri Grazi).
tours.at, Puchegg/Vieden), p�n Michael Zot- Bez tejto pravdepodobne jedinecnej
podpory
ter (Bergl pri Riegersburgu). stovkami lud�, mnoh�mi in�tit�ciami
Nakoniec, vydavatelovi p�novi Mag a univerzit�m by bol
n� v�skum
Wolfgang Dvorak-Stocker z Leopolda St� �spechy a z toho
vypl�vaj�ce v�sledky
vydavatelstvu cker v Grazi za jeho d�veru, jeho hnidy nebolo mo�n�. Tak to chceme
dlhodob� podpora a tlak na n�s na ceste od v�etk�ch z nich
Chceli by sme sa podakovat za t�to ilustrovan� knihu. dakujem pekne, t� tu menovite
nie
Tie� v�etci t� ludia, ktor� chceli byt menovan� pre
Endferti, ale s� ochotn� to urobit
zodpovednost, najm� s ich pracovnou silou, ich pomocou,
na�a dlhorocn� redaktorka pani Mag jej inform�cie, jej
financn� podporu
Heike Pekarz, obchodn� mana��r p�n Ing.
Franz Koiner, ved�ci v�roby pani Bez tejto d�very a �irokej
sub
Eva Kolev, BSc, grafik Mag.G�nter podpora zainteresovan�ho obyvatelstva a
Schneewei�-Arnoldstein a Pressespre F�rderer by t�to knihu
nikdy nenap�sali.
cherin Pani Carina Spielberger je na mieste
poz�cia podakovala. Samozrejme aj grafik Mag. Heinrich Kusch a
P�n prof. Peter Holl (Graz), p�n Fritz Ingrid Kusch (Graz, Rak�sko)
208
Heinrich Kusch
Narodil sa v roku 1948 v Grazi (Rak�sko). �t�dia o
Starovek� hist�ria a archeol�gia, starovek� Orien
talistika, pravek a ran� hist�ria ako aj klasika
Archeol�gia v Grazi. Mag a Dr fil., dva roky
desiatej bol lektorom a predn�atelom na
na Univerzite Karla Franzensa v Grazi. breh
obchodn�k, autor najpred�vanej��ch kn�h, prehistorik a
Antropo-/archeospeleol�g.
Desatrocia vedeck�ho v�skumu
a v�kopov� pr�ce doma aj v zahranic�.
V�skumu sa venuje od roku 1970 - spolu s man�elkou
Ingrid - okrem Rak�ska a Eur�py
Priestor aj na Bl�zkom v�chode a konkr�tne v zene
Stredn�, Ju�n�, Juhov�chodn� a V�chodn� �zia, nesk�r aj v
Afriky a Strednej Ameriky. Od roku 1967 okup
Vyl�pen�ch bolo 170 odborn�ch publik�ci�, niekolko filmov
Predn�ky, ako aj vela kn�h, vr�tane piatich
Textov� a faktografick� ilustrovan� zv�zky "Fantastick� svety - H�h
�tajersko, "Kultov� jaskyne v Eur�pe",
"Br�ny do podsvetia", "Zapecaten� podsvetie"
a "Asia's Underworld", jeho desiatky rokov
Pr�ca ako medzin�rodne uzn�van�
tropo-/archeospeleol�g a prehistorik.
Ingrid Kusch
Narodil sa v roku 1954 v Grazi (Rak�sko). �t�dia o
Geol�gia a paleontol�gia v Karl-Fran-
zens University v Grazi. Bankov� �radn�k, Best
autor predajcu a medzin�rodne zn�my
antropospeleol�g. Sprev�dzala svojho man�ela
nespocetn� mno�stvo v�skumn�ch ciest a mnoho exped�ci�
do Afriky, Ameriky, �zie a Eur�py
Vydalo sedem kn�h. Vy�etrovan� a on
presk�mal niekolko tis�c jask�n po celom svete a
podzemn�ch zariaden�, vr�tane nespocetn�ch
starovek� a modern� jaskynn� chr�my a hrobky
str�nky. zameranie ich v�skumu
je okrem in�ho jaskynn� archeol�gia.
uv�dza textovo ilustrovan� zv�zok

D spoc�va na desatrociach
hist�rie renomovan�ch a
medzin�rodne uzn�van� v�skumn� p�r
DR Heinrich a Ingrid Kusch. v jej pr�de
v�skumn� projekt ellen, v ktorom uspeli
Rak�sko Stovky podzemn�ch zariaden�
a megalitick� kult�ra z doby kamennej
objavit. V tomto kontexte,
nie s� to len stopy podzemia
nasledovat n�rody v na�ej vlasti, ale
aj technick� a senzacn� artefakty
cudzej kult�ry starej viac ako 60 000 rokov
hory, ktor� s touto ilustrovanou knihou len
byt prezentovan� verejnosti.
T�to kniha odpoved� svoj�m pohladom

dokumenty, fakty a d�tumy
niektor� ot�zky z ranej hist�rie
ludstvo a ukazuje celosvetovo nov�, zatial
nezn�me, interdisciplin�rne perspekt�vy
na archeologick� v�skum a pod
oblasti ich vedomost�.
ISBN: 978-3-85365-323-4

Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Hochgeladen von

Copyright:

Verfügbare Formate

Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Hochgeladen von

Dokumentinformationen

Originalbeschreibung:

Originaltitel

Copyright

Verfügbare Formate

Dieses Dokument teilen

Dokument teilen oder einbetten

Freigabeoptionen

Stufen Sie dieses Dokument als nützlich ein?

Sind diese Inhalte unangemessen?

Copyright:

Verfügbare Formate

Heinrich Kusch Geheime Unterwelt (Tajné Podsvetie) SK

Hochgeladen von

Copyright:

Verfügbare Formate

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Heinrich Kusch a Ingrid Kusch

Dizajn ob�lky a repro:

Obsah tejto knihy autori a vydavatel co najlep�ie skontrolovali

Bibliografick� inform�cie z Nemeckej n�rodnej kni�nice

Na po�iadanie v�m radi bezplatne za�leme n� zoznam vydavatelov:

V�etky pr�va na distrib�ciu, a to aj prostredn�ctvom filmu, r�dia a telev�zie,

(c) Autorsk� pr�va VF SAMMLER, Graz 2021

Dal�ie c�tanie ................................................ ...................

Asi niet poch�b o tom, �e v

Mnoh� z nich by mali kv�li ich genzli

"Zodpovedalo by to vlasteneckej hist�rii

Ludwig STAMPFER (1887), farsk� kapl�n v Hartbergu

posledn� desatrocia v spolupr�ci s

n�m v�ak len �ryvky

v tejto knihe nikdy nie je m�dry

nespocetn� mno�stvo zauj�mav�ch �ien

Obr. 2 Dve pravek� datovan� TCN

pre op�tovn� v�skyt anom�li�

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

svetov� unik�t, teda unik�ty, ktor� maj� po prv� raz

Zap�san� stredovek, na objedn�vku Kir

si�nske n�lezy na z�klade n�lezov od Rimanov

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

10 Mosbacher-Fels- a ako sa dozvieme v kapitole 1, potvrdzujeme v niektor�ch

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

v�klenok modloslu�obn�cky zlovestn� cernoch

Ked si prec�tate tento �ryvok, pochop�te

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Obr. 15 Augustini�nske r�padl� s� ciastocne odstr�nen� a znicen� v d�sledku druhej

Verzia hovorila o such�ch kamenn�ch m�roch v stovk�ch n�lezov zo v�etk�ch cias ep

po �sme, v novin�ch sa o tom dozvedel a� v r�mci svojho telef�nu Obr. 16

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Obr. 18 Geo-pozemn� radar - menovite, ktor� m� majitel v tomto case zapnut�.

14 000 �tvorcov�ch st�p a najmenej tri

�e hlavn�m d�vodom t�chto udalost�

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Tento pr�stupov� otvor sa otv�ra do dvojitej steny

viac ako dva metre vysok�! Priechod 1,2 metra

pokracuje bez konca. Pod touto skalou

evidentne umelo vlo�en� hriadel

kr�sne opracovan� kamenn� schod Wen

NDR. Floridus R�hrig mal t�to inform�ciu

n�jden�. Tieto v�ak boli po

Starovek� podzemn� rasy

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

odovzdan� d�veryhodn�mi osobami.

bezpecne prec vo svojom kl�tore alebo vo Vatik�nskom Ar

dr�an� v chiven, zabezpecenie sa uskutocnilo

Archiv�r Univ.-Prof. NDR. Rohrig v Rak�sku

Neugebauer, ktor� vlastn�m vy�etrovan�m

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie

Abbo 28 oblast oblasti

ukazuj�, �e dnes ako sa p�e v poslednom a v osobitnom

Starovek� podzemn� rasy

Heinrich Kusch & Ingrid Kusch - Tajn� podsvetie