Moñe'e Sa'Yijora

Descargar como pdf o txt
Descargar como pdf o txt
Está en la página 1de 4

ARANDUCHAUKA GUARANI

TÉRA: ------------------------------------------- TERAGUAPY:.------------------------

AMOÑE’E JESAREKÓPE HA UPEI AJAPO TEMBIAPO OJERURÉVA IGUÝPE

ÑANDE REKOHA
Heta mba’e porã oī ñande jerére: yvoty isa’y ha hyakuã porãva, ka’avo rovyŭ
ome’êva piro’y, ysyry sakã omboykuéva tenda, mymbakuéra omombaretéva tekove.
Oī tapicha nomomba’éiva hekoha, omongy’a ytýpe, ombyai ka’aguy, ysyry ha
yvy; péicha omokangy tekoha jeporupyrã.
Tekoha mbarete ikangývo, ikangy avei opaite tekove oīva yvy ári, oñeñandúne
mba’asy vai, ára hakueterei, kyve’ŷ, kogakuéra imbirupáne... Péicha maymaite tekove
oikotevê opavave jeporupyrã tekoha oikuave’êva.
Avakuéra aĝagua noipysyrôirô tekoha, omokangýta hekove, ohasáta heta
tekotevê ha jeiko’asy. Upévare ojesape’ava’erã omomba’eguasu ha oipuru haĝua
hendaitépe opavave tekoha jeporupyrã oīva yvy ári.
Ohai: mbo’ehára Iris
AMBOJOAJU HE’ISÉVA NDIVE

TEKOHA ka’avo ñemitŷpyre renda


KÓGA ñembotuicha, momba’e
PYSYRŎ opaite jerére oīva tendápe
mba’evai ñehenonde’a ha ñemboyke
AMONGURUSU MBOHOVÁI OĨ PORĀVA 29k
1. Ko moñe’êrã ha’e:
□ ñe’êpoty □ mombe’u □ temimo’ãva

2. Ko ñe’êhaipýpe ojehechauka:
 Tekoha iporãha avakuéra pyapy rupi.
 Iporãha jaiko tekopotī ha tekoayhúpe
 Avakuéra oñangareko’arãha hekoháre
 Avakuéra oñopytyvova’erãha ohayhu haĝua hekoha

3. Moñe’êrãme omoneī:
 Oīha tekotevê tekoháre oī haĝua tekove tapiaite.
 Oīha yvy , ysyry ha mba’asy tapichakuéra apytépe.
 Tekovekuéra nomomba’eiha ñepytyvô.
 Heta tekoha jeporupyrã oī ndojepurúiva

4. Ko ñe’êhaipy rupi :
 Oipota avakuéra oñombyaty oiko haĝua tekoha potīme hesãi haĝua.
 Hi’ã opavave tapicha oñemitŷ, omba’apo ha oñangareko hekovére.
 Hi’ã tapichakuéra ohayhu umi yvoty , ñu ha ñemitŷ oñakarapu’ã haĝua ñane retã.
 Hi’ã avakuéra ojesape’a oipuru haĝua hekoitépe tekohápe oīva.

5. Ñe’ê oguerekóva pundie tīgua ha’e:


❑ Chipa
❑ Ñati’ŭ
❑ takuru
❑ chokokue
6. Ñe’ê oguerekóva pundie jurugua meme ha’e:
❑ sandia
❑ guyra’i
❑ kamby
❑ ména

7. Ñe’ê oikotevêva hai tīguáre ha’e:


❑ kururu
❑ piru
❑ kure
❑ mita’i

8. Ñe’ê oguerekóva pundie ahy’opy’a:


❑ yryvy
❑ kyre’ŷ
❑ kyryi
❑ angete

9. Hai tīgua ojepuru hekopete ko ñe’êjoajúpe:


❑ Mita tie’y ojapi kuñakaraípe.
❑ Kuñatai omba’apo kyre’y.
❑ Kure moroti oike kokuépe.
❑ Peteī tu’ī oī yvyra rakãme.

10. Hai tīgua ojepuru hekope’ŷ ko ñe’ejoajúpe:


❑ Ineterei pe kure chikéro.
❑ Karai Kali osê amáme.
❑ Umi nanã ijyvate
❑ Peteī kuñataī ohasa ko’angete.

11. Muanduhe hai ojeporu hekope’ŷ ko ñe’ejoajúpe:


❑ Mba’éichapa reiko ña Kilo?
❑ Mbo’ehaópe oho temimbo’ekuéra.
❑ Mavandipa rehóta ka’í vaí re’u hagua yvá.
❑ Pe kuña sái para’i cherenói ojerokységui chendive

12. Ñe’êjoaju ojehai avýva ha’e:


❑ Mitãkuéra okarujoa korapýpe.
❑ Tujami oguata asýma ohóvo.
❑ Kavaju osê pyharekue korapýgui.
❑ Mita’i ho’u pacova.

13. Pe ñe’ejoaju ojehai avýva ha’e:


❑ Karai Luchi oho táva gotyo.
❑ Mitanguéra ojerokyjoa mbo’ehaópe.
❑ Ñande retame oñemba’apo kyre’y.
❑ Che ru oúta okarupa rire.

14. Peteīnte ñe’êjoaju ojehai porãva, upéva ha’e:


❑ Pende ra’ykuéra oñemoaranduva’erã.
❑ Pende rai pemopotiva’era
❑ Ñande retame jaiko porave pytaguapeguágui.
❑ Mita ohoséma hógame.

15. Ñe’ê hyapu porãvéva ha’e:


❑ Óga rupi ohasáta che angirŭ roho haĝua jerokyhápe.
❑ Pejapo porãva’erã pende rembiapo.
❑ Ñande rãi ipotīro noñembyaichéne.
❑ Nde memby ikatupyryeterei.
16. Hai tigua ojepuru hekopete ko ñe’ejoajúpe:
❑ Ajogua aramirô.
❑ Kuñatai omba’apo kyre’y.
❑ Amãme oguahe hikuái.
❑ Anī regueru upéva.

17. Muanduhe hai ojeporu hekope’ŷ ko ñe’êjoajúpe:


❑ Mba’éichapa reiko ña Kilo?
❑ Mbo’ehaópe oho temimbo’ekuéra.
❑ Pe kuña sái para’i cherenói ojerokységui chendive.
❑ Mbo’éhaope ohojoa temibo’ekuéra.

18. Ñe’êriregua ojepuru hekopete peteī ñe’êjoajúpe


❑ Karai Live ou che ra’ýrehe
❑ Ahasáta nde kokuérupi.
❑ Nde ru ou ogueraha haĝua che membýpe.
❑ Ogyke re oguata tarave.

19. Petei ñe’êjoajúpe ojepuru vai ñe’êpuporã reko


❑ Ñane retã opu’ã ohóvo
❑ Ñande róga ipyahu ha tuicha.
❑ Oñeñe’ê vai kuñataīnguérare.
❑ Pende mbo’ehao iporã.

20. Ñe’ējoaju ojehaiporāva ha’e ipuporarekóre ha’e:


❑ Ñajerokýta ko’ēmba peve
❑ Ñajahúta ysyry sakā porāme.
❑ Ojepytyvōva’erā tapicha iokotevēvape.
❑ Luchi ha isy ojogueraha pohānohápe.

21. “jadear” en guaraní se dice:


a. kupy ā. kusā e. juku’a ē. kũmbo

22. “préstame tu borrador” en guaraní se dice:


a. Eipuruka chéve nembogueha ā. Eipuruka chéve ne mbogueha
e. Eipuruka chéve ne mbojojaha ē. Eipuraka chéve nembojojaha

24. Si quiero decir “suerte o que tengas mucha suerte”, en guaraní puedo decir:
a. tapeho porāite ā. tereho porāite e. tandepo’aite ē. ñeĝuahērory

25. Si quiero decir “felicidades”, en guaraní puedo decir:


a. Aguyjevete ā. vy’apavē e. tandepo’aite ē. ñeĝuahērory

26. Para saludar a la mañana puedo utilizar:


a. Mba’éichapa ne ko’ē ā. Mba’éichapa neko’ē
e. Mba’éichapa nde ka’aru ē. Mba’éichapa ndeka’aru

27. Para saludar a la noche puedo utilizar:


a. Mba’éichapa ne pyhareve asaje ā. Mba’éichapa nepyhare
e. Mba’éichapa ndepyhareve asaje ē. Mba’éichapa ndepyhare

28. Si quiero decir “muchas gracias”, en guaraní puedo decir:


a. Aguyjevete ā. vy’apavē e. aguyjeetaite ē. aguyjémante

29. “Grano en en el cuero cabelludo” en guaraní se dice:


a. akāky’o ā. akārasy e. akākuru ē. akākuchu

También podría gustarte