Moñe'e Sa'Yijora
Moñe'e Sa'Yijora
Moñe'e Sa'Yijora
ÑANDE REKOHA
Heta mba’e porã oī ñande jerére: yvoty isa’y ha hyakuã porãva, ka’avo rovyŭ
ome’êva piro’y, ysyry sakã omboykuéva tenda, mymbakuéra omombaretéva tekove.
Oī tapicha nomomba’éiva hekoha, omongy’a ytýpe, ombyai ka’aguy, ysyry ha
yvy; péicha omokangy tekoha jeporupyrã.
Tekoha mbarete ikangývo, ikangy avei opaite tekove oīva yvy ári, oñeñandúne
mba’asy vai, ára hakueterei, kyve’ŷ, kogakuéra imbirupáne... Péicha maymaite tekove
oikotevê opavave jeporupyrã tekoha oikuave’êva.
Avakuéra aĝagua noipysyrôirô tekoha, omokangýta hekove, ohasáta heta
tekotevê ha jeiko’asy. Upévare ojesape’ava’erã omomba’eguasu ha oipuru haĝua
hendaitépe opavave tekoha jeporupyrã oīva yvy ári.
Ohai: mbo’ehára Iris
AMBOJOAJU HE’ISÉVA NDIVE
2. Ko ñe’êhaipýpe ojehechauka:
Tekoha iporãha avakuéra pyapy rupi.
Iporãha jaiko tekopotī ha tekoayhúpe
Avakuéra oñangareko’arãha hekoháre
Avakuéra oñopytyvova’erãha ohayhu haĝua hekoha
3. Moñe’êrãme omoneī:
Oīha tekotevê tekoháre oī haĝua tekove tapiaite.
Oīha yvy , ysyry ha mba’asy tapichakuéra apytépe.
Tekovekuéra nomomba’eiha ñepytyvô.
Heta tekoha jeporupyrã oī ndojepurúiva
4. Ko ñe’êhaipy rupi :
Oipota avakuéra oñombyaty oiko haĝua tekoha potīme hesãi haĝua.
Hi’ã opavave tapicha oñemitŷ, omba’apo ha oñangareko hekovére.
Hi’ã tapichakuéra ohayhu umi yvoty , ñu ha ñemitŷ oñakarapu’ã haĝua ñane retã.
Hi’ã avakuéra ojesape’a oipuru haĝua hekoitépe tekohápe oīva.
24. Si quiero decir “suerte o que tengas mucha suerte”, en guaraní puedo decir:
a. tapeho porāite ā. tereho porāite e. tandepo’aite ē. ñeĝuahērory