Ľavák

Ľavák je osoba, ktorá má ľavú ruku obratnejšiu než pravú, teda opačne, než je obvyklé u väčšiny populácie. Ľaváctvo (sinistralita) sa niekedy nazýva ľavorukosť, ale obrátená lateralita býva pozorovaná aj pri funkcii dolných končatín (napr. dominantná noha sa používa na kopanie), zraku alebo sluchu. Dominancia (lateralita) môže byť nielen funkčná, ale môže sa prejaviť aj na tvare orgánov.

Ľavák používa častejšie ľavú ruku pri manipulácii s predmetmi a rôznych činnostiach – ľavou rukou sa naučí písať ľahšie než pravou. V minulosti bolo ľaváctvo závažným sociálnym hendikepom a prevažovala aj tendencia násilne preučovať ľavákov na pravákov. Vzhľadom na to, že preučovanie nie je celkom úspešné a spôsobuje neadekvátne riziko škôd na duševnom zdraví, sú ľaváci v modernej spoločnosti plne akceptovaní a sú im mnohé výrobky prispôsobené. Opakom ľaváctva (sinistralita, ľavorukosť) je praváctvo (dextralita, pravorukosť).

Lateralita, t. j. dominancia alebo preferencia jedného z párových orgánov, súvisí s rozdielnou funkciou pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Skríženou lateralitou sa nazýva, ak sa nezhoduje lateralita rôznych orgánov (napr. dominantné pravé oko u ľaváka). Skrížená lateralita spôsobuje u detí výchovné poruchy.

Ambidextria, ambilateralita – niektorí jedinci majú obidve ruky rovnako obratné (ide o tzv. nevyhranenú lateralitu – žiadna hemisféra nevykazuje prevahu). Pretože tieto schopnosti sú v populácii rozložené kontinuálne, nie je možné túto skupinu presne vymedziť.

V ostatnom čase sa rozlišuje geneticky prirodzený ľavák (ľaváctvo je v rodine dedičné) a patologický ľavák (príčinou je dysfunkcia časti mozgu).

Opačná dominancia nohy má veľký význam pri pohybových športoch, ľaváctvo môže byť výhodou napríklad pri bejzbale. Opačná dominancia môže byť naopak problémom pri streľbe resp. lukostreľbe, kde záleží na súlade dominancie oka a ruky. Veľmi silná dominancia oka (či už pravá alebo ľavá) je vadou a môže spôsobovať škuľavosť.

Výskyt u ľudí a zvierat

Vľavo ľavácke, vpravo pravácke nožnice

Rôzne štúdie uvádzajú, že ľavákov je v populácii približne 10 %. Niektoré štúdie uvádzajú, že 7 % dospelej populácie má funkčnú prevahu ľavej ruky, 30 % funkčnú prevahu ľavého oka.

Vo Veľkej Británii je ľavákmi približne 13 % mužov a 11 % žien. Medzi ľuďmi narodenými pred rokom 1910 je podiel ľavákov len 3 %. V USA okolo roku 1990 bolo medzi dvadsaťročnými zistených 12 % ľavákov, medzi päťdesiatročnými 5 % a medzi osemdesiatročnými ľuďmi 1 % ľavákov.

Štúdia z roku 1991 tento veľký rozdiel vysvetľovala tým, že ľaváci majú o 9 rokov kratšiu strednú dĺžku života, pretože sú znevýhodnení v „pravorukom” svete a častejšie sa im stávajú rôzne nehody. Táto teória bola však rýchlo spochybnená. Teraz odborníci rozdiel zastúpenia ľavákov vysvetľujú tak, že dávnejšie boli ľudia pod silným tlakom nútení preučiť sa na praváctvo, pričom mladá generácia nie je takto ovplyvňovaná.

Ďalším dôvodom je, že medzi ženami je menej ľavákov a práve ony sa dožívajú vyššieho veku. Iným vysvetlením je, že určitý podiel ľavákov sa počas života spontánne mení na ambilaterálnych alebo na pravákov. Žiadne z týchto vysvetlení nie je nesporné a vyčerpávajúce a niektoré sú aj špekulatívne. Nie je možné ani vylúčiť, že podiel ľavákov medzi narodenými deťmi bude naďalej stúpať, čo nevysvetľuje žiadna teória.

Chris McManus z University College London vo svojej knihe Pravá ruka, ľavá ruka dokazuje, že podiel ľavákov v populácii rastie. McManus uvádza nasledujúce faktory, ktoré by mohli spôsobovať rast podielu ľavákov:

ľaváci boli v 18. a 19. storočí veľmi diskriminovaní a často v určitej miere vylúčení zo spoločnosti.
Pre vylúčenie zo spoločnosti vytvorili ľaváci menej často partnerský zväzok a splodili menej detí.
Keď začala byť v 20. storočí diskriminácia obmedzovaná, väčší podiel narodených ľavákov zostal ľavákmi.
Zvýšil sa priemerný vek matiek pri pôrode, pričom vek matky koreluje s pravdepodobnosťou narodenia ľaváka.

Približne jedna tretina identických dvojčiat sú ľaváci. Ak je jedno z dvojčiat ľavák, s pravdepodobnosťou 76 % je ľavákom aj druhé dvojča.

Lateralita ďalších funkcií

Približne 70 – 80 % ľudí má viac-menej dominantné pravé oko, ostatní ľudia buď nemajú dominantné žiadne oko alebo ľavé. Dominancia oka môže byť slabá alebo silná. Príliš silná dominancia jedného oka je považovaná za poruchu – tzv. amblyopia (diagnostický kód podľa MKCH-10 H53.0, podľa MKCH-9 368.0), ktorá postihuje približne 2 – 5 % populácie.

Z výskumov vyplýva, že dominancia ľavej ruky (ľaváctvo) nekoreluje úplne s dominanciou ľavej nohy alebo ľavého oka, hoci spolu úzko súvisia.

Výskyt u zvierat

Niektoré jedince primátov tiež dávajú prednosť jednej ruke pred druhou, ale v celkovej populácii primátov nebola nikdy prevaha praváctva zistená.

Biológia laterality

Mnoho teórií sa pokúšalo vysvetliť, prečo v ľudskej populácii prevážila pravostranná lateralita niektorých funkcií, ale ku žiadnym všeobecne uznávaným záverom nedošli.

Evolučná teória

Bojovník so štítom

Ostrie noža:
1 – symetrické
2 – pravácke
3 – ľavácke

Teória sa pokúša vysvetliť praváctvo tým, že praváci držia ochranný štít v ľavej ruke, aby mohli pravou rukou bojovať, a pretože srdce je na ľavej strane, sú tak v boji lepšie chránení než ľaváci.

Námietky voči teórii:

Srdce nie je príliš posunuté vľavo. Selektívny tlak, ktorý môže spôsobiť tento rozdiel, je zanedbateľný.
Od doby bronzovej nežilo toľko generácií, aby za taký čas mohla vzniknúť výrazná diferenciácia.
Analýzy dávnych jaskynných malieb ukazujú, že v ľudskej populácii prevažovali praváci už dávno pred dobou bronzovou.
Zástancovia teórie predpokladali, že medzi mužmi je viac pravákov než medzi ženami. Výskumy zistili opačný výsledok. Námietky tiež poukazujú na nepochopenie dedičnosti. Teória tvrdí, že menej mužov-ľavákov prežije, ale nič nehovorí o následnom podiele mužských a ženských ľavákov, ani nevysvetľuje, prečo by mali byť práve pravákmi resp. ľavákmi.

Prevaha v pästnom súboji

Teória podobná vyššie uvedenej vychádza z toho, že menšinoví ľaváci mali výhodu v súboji bez zbraní vďaka momentu prekvapenia, podobne ako je to pri boxe. Charlotte Fauriet a Michel Raymond z Univerzity v Montpellieru II vo Francúzsku v roku 2004 publikovali v zborníku Kráľovskej spoločnosti štúdiu, v ktorej sledovali deväť primitívnych spoločenstiev na piatich oddelených svetadieloch resp. ostrovoch. V každej z týchto populácií bol sledovaný podiel ľavákov a počet vrážd.

Vychádzalo sa z predpokladu, že v spoločenstve s vyšším podielom ľavákov bude väčšie množstvo vrážd. Čím viacej násilia, tým viacej by ľaváci mali mať šancu použiť ľavý úder a mať v boji prevahu.

Výsledky štúdie poskytli silnú oporu hypotéze, že prinajmenšom v primitívnych spoločenstvách s vyšším výskytom násilia mali ľaváci výhodu, a preto bol ich podiel vyšší.

Deľba činností medzi mozgovými hemisférami

Táto teória je najlepšie prijímaným vysvetlením ľaváctva. Predpokladá, že keď reč a ručné práce vyžadovali lepší výkon mozgovej činnosti, sústredenie jednej činnosti do jednej hemisféry bolo účinnejšie než rozdelenie činnosti do oboch hemisfér.

Námietky voči teórii:

Teória nevysvetľuje, prečo práve ľavá strana mozgu by mala vždy riadiť reč. Prečo to nie je u 50 % ľavá strana a u 50 % pravá?
Hoci 95 % pravákov skutočne používa ľavú (?) hemisféru pre reč, ľaváci sú variabilnejší. Niektorí používajú na riešenie lingvistických úloh pravú hemisféru, niektorí ľavú a niektorí obidve. Teória môže vysvetliť niektoré druhy ľaváctva, ale má príliš mnoho medzier na to, aby mohla vysvetliť každé ľaváctvo.

Niektoré štúdie sa zamerali na skúmanie základných rozdielov medzi mozgom ľavákov a pravákov. Typický mozog praváka je vysoko špecializovaný, pričom takáto špecializácia sa u ľavákov vyskytuje menej často. Ľaváci sa rýchlejšie než praváci rehabilitujú po mozgovej porážke.

Je ľaváctvo geneticky podmienené?

Ak sú obaja rodičia ľaváci, s pravdepodobnosťou 26 % bude ľavákom aj ich dieťa. Nejde teda o jednoduchú dedičnosť.

Pokiaľ je ľaváctvo súčasťou rodinnej anamnézy (je teda zjavne dedičné), spravidla s ním býva spojených menej problémov, než ak ide o ľaváctvo ojedinelé v rodine. Škótsky rod Kerrov budoval na svojich hradoch ľavotočivé schodištia, aby sa ľavácky šermiar mohol lepšie brániť. Štúdia z roku 1993 však už nenašla štatisticky významne vyšší podiel ľavákov medzi ľuďmi s menom Carr alebo Kerr. Mnohí členovia britskej kráľovskej rodiny sú ľaváci, v tomto prípade ide o dedičnosť.

Za argument pre vrodenosť (resp. dedičnosť) ľaváctva sa považujú najmä neúspešné pokusy o preučovanie, ktoré majú často za následok neurotické a iné psychické problémy.

Environmentálne teórie

Hormonálna teória

Jedna z teórií tvrdí, že vyššia hladina testosterónu v období utvárania mozgu v prenatálnom vývoji súvisí v vyšším výskytom ľaváctva (Geschwind a Galaburda, 1987).

Pôrodný stres

Ľavácke nožnice

Teória predpokladá, že príčinou ľavorukosti je poškodenie mozgu pri narodení. Niektoré štatistiky túto teóriu podporovali. Medzi ľavákmi a ľuďmi s nevyhranenou lateralitou je väčší podiel ľudí, ktorí mali ťažký a stresujúci pôrod. Podobne bývajú pôrodným stresom vysvetľované aj ďalšie problémy, napríklad mozgová obrna alebo autizmus.

Námietky voči teórii:

Počas histórie sa úroveň medicíny a technológie pôrodnej asistencie výrazne zlepšila. Napriek tomu podiel ľavákov v populácii rastie.
Teória nevysvetľuje, prečo sú ľudia štandardne pravákmi a prečo len pôrodný stres z nich môže urobiť ľavákov. K vysvetleniu by bola potrebná kombinácia s niektorou z uvedených teórií.

Ultrazvuk

Švédski vedci zistili, že ultrazvukové vyšetrenie môže spôsobovať zmeny mozgu plodu. Medzi ľuďmi, ktorých matky podstúpili v tehotenstve ultrazvukové vyšetrenie, je podľa výskumu podiel ľavákov vyšší o tri percentá. Tento výskum sa však stal terčom kritiky, pretože naznačuje, že ľaváci sú určitým spôsobom „mozgovo poškodení”. (Kritika ultrazvukového vyšetrenia môže byť motivovaná snahou zamedziť odporúčaniu interrupcie z dôvodu zisteného zdravotného rizika resp. pohlavia dieťaťa.)

Korelácia ľaváctva s inými vlastnosťami

Ľaváctvo a duševné schopnosti

Napriek tvrdému potláčaniu bolo mnoho slávnych ľudí ľavákmi. Vyskytujú sa aj domnienky, že ľaváctvo v určitej miere koreluje s genialitou, inteligenciou, tvorivosťou, umeleckými schopnosťami a s vizuálnym myslením. Tieto dohady neboli doteraz presvedčivo preskúmané.

Chris McManus z Univerzity College London vo svojej knihe Pravá ruka, ľavá ruka dokazuje, že ľavákov je medzi úspešnými ľuďmi väčší podiel než v celej populácii. Píše tiež, že mozog ľavákov je štruktúrovaný odlišným spôsobom, ktorý umožňuje rozšírenie jeho schopností a že gény, ktoré určujú ľavorukosť, ovládajú vývoj jazykových centier v mozgu. Rast podielu ľavákov v populácii je podľa McManusa príčinou zodpovedajúceho pokroku napríklad v matematike, športe či umení.

Nie je vylúčené, že ľaváci majú významne nadpriemerné zastúpenie aj na opačnom konci intelektuálnej škály. Existujú náznaky poznatkov o možnej korelácii ľaváctva s mentálnou retardáciou a s niektorými poruchami učenia.

Ľaváctvo a poruchy

Mnoho ľavákov je medzi ľuďmi s poruchami učenia a podobnými poruchami (ľahká mozgová dysfunkcia, dyslexia, koktavosť, autizmus, mentálna retardácia apod.). Tieto súvislosti sú predmetom výskumov.

Holandskí vedci z univerzity v Utrechte sledovali 12 000 žien narodených v rokoch 1932 až 1941 a u ľaváčok zistili až dvojnásobné riziko rakoviny prsníka než u praváčok. Zistenie zdôvodnili tým, že na tieto ženy v ich prenatálnom vývoji silnejšie pôsobili estrogény matkinho tela.

Ľaváctvo a pohlavné znaky

Existuje domnienka, že medzi mužmi sú ľaváci štatisticky náchylnejší k delikvencii, ženy-ľaváčky majú mužskejšie fyzické a psychické vlastnosti.

Ľaváctvo a erotická reaktivita

Ľavácke nástroje

Niektoré štúdie naznačujú možnú koreláciu ľaváctva s efebofíliou a pedofíliou. Iné výskumy naznačujú súvislosť s homosexualitou.

Cantor a kol. uviedol vo svojom článku Handedness in pedophilia and hebephilia (Archives of Sexual Behavior, August 2005, vol 34 n. 4, p447ff), že pri výskume 404 dospelých mužov trestaných za sexuálny kontakt s deťmi resp. mladistvými zistil:

Medzi tými, ktorí pri falometrickom meraní viacej reagovali na zobrazenie predpubertálnych detí, bol nadpriemerný podiel ľavákov a medzi tými, ktorí reagovali na podnety s dospelými osobami, bol vyšší podiel pravákov.
Pri tejto štúdii nebola zisťovaná súvislosť medzi ľaváctvom a počtom obetí. (Predchádzajúci výskum rovnakých autorov uvádzal, že ľaváci majú väčší počet detských obetí než praváci.)
Medzi mužmi, ktorí mali prečin voči predpubertálnym deťom, bol dvakrát vyšší podiel ľavákov než medzi tými, ktorí sa dopustili prečinu voči dospelej osobe. Ak boli zo súboru vylúčené osoby trestané za incest, bol tento podiel dokonca trikrát vyšší.

Nie je jasné, prečo to tak je. Jednou z možností je, že pedofília a sexuálne prečiny sú spôsobené neurologickými poruchami v mozgu, ktoré vedú tiež k ľaváctvu. K tomuto vysvetleniu sa prikláňajú samotní autori výskumu. Otázkou je, či podobné zákonitosti platia aj u nekriminálnych pedofilov.

Lateralita a spoločnosť

Lingvistické súvislosti

V mnohých európskych krajinách je slovo pravý etymologicky spojené s pojmami spravodlivosti a práva. Napríklad nemecké a holandské recht, francúzske droit, slovenské právo, pravda, spravodlivosť, pravý sú chápané ako opak ku falošnému, nesprávnemu. Anglické slovo dexterity znamená šikovnosť, obratnosť.

Slovo sinister, pôvodne v latinčine znamenajúce ľavý, v angličtine znamená nečestný, nešťastný, pochmúrny, zlý. Slovo pochádza z latinského sinus označujúceho kapsu. Tradičná rímska tóga mala len jednu kapsu – na ľavej strane. Hoci má španielske slovo siniestra oba uvedené významy, častejšie sa používa v prenesenom význame, pretože v pôvodnom význame býva nahradené baskickým slovom izquierda.

V starej Číne bola ľavá strana „zlá”. Prídavné meno ľavý znamenalo neprístojný, nepatričný. Výraz ľavá cesta znamenal nezákonné alebo nemorálne prostriedky. V niektorých častiach Číny si starší ľudia pamätajú trápenie a tresty za „zločin”, že sa im nedarilo byť pravákmi, obzvlášť ak boli z vyššie postavených rodín.

V mnohých jazykoch označenie ľaváka navodzuje konotáciu, že je nešťastný, nešikovný, hlúpy, nebezpečný, zlý či trápny. Z toho, že táto spojitosť sa vyskytuje aj u veľmi starých slov sa dá vyvodiť, že prevaha dominancie prvej ruky je veľmi starým javom a že ľaváctvo bývalo vážnym spoločenským problémom.

Anglické slovo ambidexterity, označujúce ľudí schopných používať obidve ruky rovnako, pomenúva tiež obojakého človeka schopného prijímať úplatky z dvoch strán.

Oxfordský slovník angličtiny uvádza iný význam výrazu south paw – puncovanie ľavou rukou, doložený z roku 1848. Približne v tých rokoch sa bejzbal stával organizovaným športom.

V boxe sa slovom southpaw označuje boxer-ľavák. Rovnaký výraz sa požíva aj pre postoj, pri ktorom má boxer pravú nohu presunutú pred ľavú.

Ľaváci a šport

Ľavácky nadhadzovač v bejzbale

V športe sa v angličtine pre ľavákov ujalo označenie „south-paw“, ktoré túto historickú záťaž nenesie. Označenie pochádza z bejzbalu. Bejzbalové ihriská sú často postavene tak, že pálkar stojí čelom k východu, aby mu popoludní a večer nesvietilo slnko do očí. To znamená, že ľavácky nadhadzovač hádže z južnej strany. Týmto spôsobom sa preslávil Finley Peter Dunne. Oxfordský slovník angličtiny uvádza iný význam súslovia „south paw“, puncovaní ľavou rukou, doložený z roku 1848. Približne v tých rokoch sa bejzbal stával organizovaným športom. V boxe sa slovami „southpaw“ označuje boxer-ľavák. Ten istý názov sa používa i pre postoj, kedy má boxer pravú nohu predsunutú pred ľavou.

Hra v opačnej orientácii je pre súpera nezvyklá, niekedy nečakaná, a môže tak ľavákov zvýhodňovať – okrem spomenutého boxu a nadhadzovania pri bejzbale uveďme napr. šerm, judo alebo hokej. Naopak nevýhodou môže byť smer behu na atletickom ovále a predovšetkým pri rýchlokorčuľovaní, kedy je ľavák nútený silnejšie sa odrážať svojou slabšou pravou nohou.

Spoločenský tlak a napravovanie ľavákov

Ľaváctvo je vážnou stigmou v arabských kultúrach. V dobe, keď bol papier drahý a v púštnych oblastiach nebol dostatok vody, bolo nutné sa utrieť po veľkej potrebe rukou a tú nebolo možné bezprostredne umyť. Ruka, ktorou sa táto činnosť vykonávala, bola tradične považovaná za nevhodnú na akúkoľvek inú činnosť, najmä na jedenie, pretože v tej dobe sa nepoužíval príbor. Ľavá ruka musela byť po celý čas jedenia ukrytá. Ukázanie ľavej ruky pri jedle dodnes v mnohých arabských kultúrach, najmä púštnych, považované za veľkú neprístojnosť.

V mnohých častiach sveta (napr. India, Indonézia) je neslušné jesť ľavou rukou, v Indonézii je neslušné ľavou rukou prijať dar.

V európskych a amerických školách boli ešte v polovici 20. storočia deti trestané za to, že sa pokúsili použiť ľavú ruku. V cirkevnom prostredí v minulosti bolo niekedy ľaváctvo považované za znamenie vplyvu diabla. Inuiti (Eskimáci) verili, že každý ľavák je čarodejník.

Tiež starí Rimania ľaváctvo neakceptovali. Keď sa chlapec pri výcviku do rímskej légie prejavoval ako ľavák, bola mu ľavá ruka priviazaná k telu, aby bol prinútený naučiť sa používať pravú ruku. Ako ľavák by narúšal súdržnosť légie. Japonský muž mohol prepustiť svoju ženu keď zistil, že je ľaváčka. V Číne ešte nedávno boli ľaváci dôrazne nabádaní, aby sa preučili na pravákov. Tvary čínskeho písma sú navrhnuté pre pravákov a ľavou rukou ich možno písať len s námahou.

Anglický kráľ Juraj VI. (mladší brat Eduarda VIII.) bol ľavák. V detstve a dospievaní po ňom jeho otec Juraj V. vyžadoval, aby nosil na zápästí dlhú reťaz. Keď syn použil ľavú ruku, otec zatiahol za reťaz v nádej, že syna preučí na praváka. Výsledkom bola ťažká koktavosť. Nelson Rockefeller bol tiež ľavák, jeho otec použil rovnakú techniku, opäť neúspešne.

Emancipácia a akceptácia

Už v dvadsiatych rokoch 20. storočia bolo zrejmé, že nešetrné naprávanie ľavákov spôsobuje závažné problémy. V druhej polovici 20. storočia došlo postupne najmä v západných krajinách ku akceptácii ľavákov a upustilo sa od ich naprávania. Zrejme na tom majú rozhodujúci podiel poznatky modernej psychológie, neurológie a pedagogiky.

Naše školské predpisy označujú od roku 1967 preučovanie za neprípustné. Vyrábajú sa aj hudobné, športové a pracovné nástroje (písacie potreby, nožnice apod.) pre ľavákov, v niektorých krajinách existujú špecializované obchody a zásielkové služby s tovarom pre ľavákov.

13. august je od roku 1976 (vtedy piatok trinásteho) medzinárodným dňom ľavákov. V ostatnom čase býva zvykom v tento deň v médiách rozširovať informácie o ľavákoch. Dean R. Campbell, ktorý v roku 1975 založil organizáciu Lefthanders international, vyhlásil práve tento deň, pretože pre anomáliu gregoriánskeho kalendára častejšie pripadá na piatok.

Rozpoznanie laterality

Najneskôr pred začatím školskej dochádzky je potrebné rozpoznať lateralitu dieťaťa, pretože pri písaní mávajú ľaváci najväčšie ťažkosti. U vyhranených detí-ľavákov sa lateralita spravidla pozná podľa toho, ktorou rukou manipulujú s hračkami, príborom, ktorou rukou lepšie a častejšie kreslia. Lepšie sa lateralita rozpozná pri činnostiach, pri ktorých nie je dieťa viazané spoločenskou konvenciou. Dominantnou nohou sa dieťa bude odrážať na kolobežke. Dominantnú nohu tiež ako prvú nasúva do nohavíc pri obliekaní. Dominantnou rukou sa častejšie češe, čistí si zuby, strihá nožnicami alebo navlieka niť na ihlu. K dominantnému oku spontánne priloží papierovú trubičku použitú ako „ďalekohľad”. K dominantnému uchu priloží slúchadlo telefónu resp. mobilný telefón. Niekedy však môže ísť o náhodu alebo napodobovanie.

Špeciálni pedagógovia vyvinuli mnoho testov na zisťovanie laterality. Ak nie je lateralita celkom jednoznačná (dieťa pri jednej činnosti preferuje pravú ruku, pri inej činnosti ľavú), môžu byť s rozhodovaním ťažkosti.