Akkadčina
Akkadčina alebo akadčina alebo asýrsko-babylonský jazyk bol semitský jazyk používaný najmä v starovekej Mezopotámii, Iráne, Malej Ázii a severnej Sýrii, okrem iných Asýrčanmi a Babylončanmi. Je to spolu s ebajčinou najstarší písomne zachovaný semitský jazyk a jediný zástupca severovýchodnej vetvy semitských jazykov.
Akkadčina bola ovplyvnená sumerčinou od 3. tisícročia, od ktorej prevzala aj písmo, a v prvom tisícročí aramejčinou, ktorá sa stala hovoreným jazykom, kým akkadčina ostala len jazykom písma.
Akkadčina v širšom zmysle začína v 27. stor. pred Kr. vlastnými menami v sumerských textoch. Akkadčina v užšom zmysle, t. j. aj ucelené texty, začína v 24. stor. pred Kr. a je rozdelená na viacero dialektov podľa času používania a miesta rozšírenia:
- 2500 - 1950: staroakkadčina
- 1950 - 1530: starobabylončina/staroasýrčina
- 1530 - 1000: stredobabylončina/stredoasýrčina
- 1000 - 600: novobabylončina/novoasýrčina
- 600 pred Kr. - 100: neskorá babylončina