Jana Oľhová

Jana Oľhová
	Jana Oľhová v marci 2012
Narodenie	31. december 1959 (64 rokov); Myjava, Česko-Slovensko
Povolanie	herečka
	Biografický portál

Jana Oľhová, rod. Geišbergová (* 31. december 1959, Myjava) je slovenská herečka. Sestra herca Mariána Geišberga a ex-manželka režiséra Matúša Oľhu.^[1]

Životopis

V roku 1982 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1985 – 1988 bola členkou hereckého súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, od roku 1988 je členka Slovenského komorného divadla v Martine. Pôsobí ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici^[2], Konzervatóriu v Žiline a Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Má šesť detí.^[3] Okrem svojej domácej scény v Martine, Jana Oľhová pravidelne účinkuje v Mestskom divadle Žilina a posledné roky dobýja aj bratislavskú scénu, kde účinkuje v Divadle Aréna, v MDPOH a taktiež v Slovenskom národnom divadle.

za postavu Sary v inscenácii Mobil

2008: Slnko v sieti – Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Muzika)
2010: Cena Tatra Banky za umenie, v kategórii Divadlo-za herecký výkon v inscenácii Mizantrop
2010: Cena Jozefa Kronera za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii Mizantrop (Arsinoé)
2014: Slnko v sieti – Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Ďakujem, dobre)
Cena Literárneho fondu

za postavu Juany v inscenácii Don(a) Juan(a)

za postavu Zuzy v inscenácii Skon Paľa Ročku

za postavu Faidry v inscenácii Faidra

2022: štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia udelené prezidentkou Zuzanou Čaputovou^[4]

1983: Tisícročná včela (slúžka)
1984: Sladké starosti (Milka Hargašová)
1989: Rabaka (predavačka v hudobninách)
2003: Želary (Juliška Jurigová)
2007 – 2012: Ordinácia v ružovej záhrade
2008: Bathory
2008: Muzika (svokra)
2008 – 2011, 2014: Profesionáli (Irena Balážiková)
2010: Odsúdené
2010: Nesmrteľní
2011: „Zita na krku“ (TV sitkom) (Darina ako Zitina matka)
2011: Dom
2011: Mŕtvola musí zomrieť
2013 – 2017 Búrlivé víno (Viera Roznerová)
2015: Sedem zhavranelých bratov (matka)
2015: Johankino Tajomstvo
2017: Pravá tvár
2018: Vlci
2018: Prázdniny
2018: Ministri
2019: Hrobári
2020 – 2021: Nový život (Beáta; Leina a Paulínkina babka; Palova mama; Lucina a Vandina svokra)
2021 – súčasnosť: Nemocnica (Oľga Richárdová; profesorka)
2022: Piargy

↑ KOPCSAYOVÁ, Iris. Herečka Jana Oľhová : Občas sa treba vzbúriť. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-10-23. Dostupné online [cit. 2017-07-03]. ISSN 1335-4418.
↑ Katedry / herectvo [online]. Banská Bystrica: Akadémia umení v Banskej Bystrici, [cit. 2011-09-26]. Dostupné online. Archivované 2016-08-06 z originálu.
↑ MIHALIČKOVÁ, Miroslava. Herečka Jana Oľhová: Nemám rada patriarchát. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-05-13. Dostupné online [cit. 2017-07-03]. ISSN 1335-4418.
↑ PAŠKA, Jakub. Martinská herečka Jana Oľhová si prevzala z rúk prezidentky Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-05-09. Dostupné online [cit. 2022-05-10]. ISSN 1335-4418.