Kačica chrapačka
Kačica chrapačka (iné názvy: chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka[3][4][5]; lat. Spatula querquedula[6][7][8], staršie Anas querquedula) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Obýva otvorené oblasti Palearktídu s plytkými vodami.[9] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica chrapačka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, európska populácia klesla o 25% za obdobie troch generácií (19,5 rokov).[1]
| Kačica chrapačka | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Spatula querquedula Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka Anas querquedula | |
 Mapa rozšírenia kačice chrapačky Hniezdiaca, výskyt v letnom období
Nehniezdiaca
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hlas
upraviťKáčer sa ozýva trrrr, ako keď ihlou prejdeme po hrebeni. Tento typický hlas počuť počas toku a za letu. Samička vydáva krátke kvákanie, podobne ako kačica chrapka.[10]
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťNa Slovensku hniezdi, migruje a ojedinele aj zimuje.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 100 - 200, zimujúcich jedincov 0 - 30. Hniezdenie bolo dokázané na 4,9 % a pravdepodobné na 8,6 % mapovacích kvadrátov. Migrácia bola zistená na 33,1 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:cd - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[11] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[9]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 30 – 60 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli klesajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná, z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.[12] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.[2][13][14]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 50 – 100 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli klesajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.[15]
Hniezdenie
upraviťNa svojich zimoviskách sú radi v skupinách. Na hniezdisku sú prísne teritoriálne. Energicky obhajujú pomerne rozsiahly revír. Počas toku vykonávajú rituálne pohyby čistenia sa a pitia. Káčer zakláňa hlavu dozadu tak, že sa temenom dotkne chrbta a zobák smeruje k oblohe. Toto sú pomerne nezvyčajné gestá pre zástupcov rodu Anas ale časté u potápavých kačíc (rody Aythya, Netta a Marmaronetta).
Začiatok hniezdenia je daný polohou. V južnejších oblastiach začína uprostred apríla, v severných regiónoch koncom mája. Hniezdia raz do roka na brehoch plytkých vôd.
Hniezdo je tvorené priehlbinou vystlanou trávou a páperím v hustej vegetácii neďaleko brehu. Samička kladie 8 až 11 béžových vajíčok, ktoré zahrieva 21 až 23 dní. Po 35 až 42 dňoch sú už mláďatá letuschopné.
Potrava
upraviťPotravu kačice chrapačky tvorí hmyz, kôrovce, mäkkýše, semienka a vodné rastliny. Uprednostňujú živočíšnu potravu. Zbierajú ju priamo z hladiny alebo tesne pod hladinou tak, že kývajú dookola s hlavou mierne ponorenou pod vodu a s vystretým krkom.
Ochrana
upraviťJe zákonom chránená, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[16]
Galéria
upraviť-
Ilustrácia, samčeky a samičky -
Plávajúce na vode
-
-
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Najmenšia európska kačica [online]. SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, 16.2.2010, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
- ↑ chrapačka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, 2011. dostupné online
- ↑ IOC World Bird List v 9.1 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Screamers, ducks, geese, swans [online]. worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Carboneras, C. & Kirwan, G.M. (2019). Garganey (Spatula querquedula). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. (En)
- ↑ Ekstrom, J., Butchart, S., Malpas, L., Symes, A., Ashpole, J. Garganey (Spatula querquedula) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online. (En)
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kačica chrapačka/Kačica chrapľavá, s. 136 - 138.
- ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kačica chrapačka
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kačica chrapačka
Externé odkazy
upraviť- Hlas kačice chrapačky na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou.(po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Spatula querquedula na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Spatula querquedula na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knäkente na nemeckej Wikipédii.