Krv

Krv (lat. sanguis, starogr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rovnorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek rozptýlených v krvnej plazme.

Zľava doprava: červená krvinka, krvná doštička, biela krvinka

Medicínske termíny súvisiace s krvou sa môžu začínať na „hemo-“ alebo „hemato-“ a končiť sa na „-émia“.

Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny (glukózu, tuky a aminokyseliny) a základné prvky (napr. kyslík) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napr. oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (napríklad biele krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (napr. hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov.

Medzi druhmi živočíchov existujú v krvi rozdiely. Tvoria ju krvná plazma a bunky.

Ľudia

Krvný obeh

Krvné testy: vpravo – čerstvo odobraná krv, vľavo krv zmiešaná s protizrážanlivými snímačmi EDTA (etylén-diamino-tetraoctová kyselina). Ľahko sa dá rozpoznať svetlejšia plazma, pod ktorou sa usádzajú celulárne častice

Ľudská krv je kvapalné tkanivo a jednou z jej hlavných funkcií je transport kyslíka po tele. Zásobuje tkanivá živinami, rozvádza hormóny, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne zložky imunitného systému, ktoré chránia telo pred infekciou. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4 – 6 litrov krvi, čo je asi 8 % telesnej hmotnosti. Dospelí ľudia majú asi 60 ml krvi na kilogram telesnej hmotnosti.

Ľudská krv je červená v rozsahu od svetločervenej, keď je okysličená, po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z hemoglobínu, čo je metaloproteínová zlúčenina obsahujúca železo vo forme chemickej štruktúry kofaktoru – hému, na ktorú sa viaže kyslík. Žily sú modré, pretože koža svetlo rozptyľuje. Navyše krv vo vnútri je tmavočervená a vykazuje slabý svetelný odraz. Žily a tepny vyzerajú podobne, keď sa koža odstráni a pozeráme sa na ne priamo.

Krv sa pohybuje v cievach a je poháňaná srdcom, čo je svalové čerpadlo. Prúdi do pľúc na okysličenie a potom cirkuluje telom cez tepny. Rozptyľuje svoj obsiahnutý kyslík prechodom cez tenké krvné cievy, nazývané kapiláry (vlásočnice). Potom sa vracia do srdca žilami. Článok obehová sústava obsahuje podrobný opis tejto cirkulácie.

Krv transportuje aj metabolické odpadové produkty, lieky a iné cudzie chemikálie do pečene na elimináciu a do obličiek na vylúčenie močom.

Tlmivý roztok kyseliny uhličitej (H₂CO₃) a hydrogenuhličitanu (HCO₃^-) je prítomný v prúde ľudskej krvi na udržanie pH medzi 7,35 a 7,45.

Charakteristika

U človeka tvorí krv 8 až 9 % hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje – všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná (viskózna) suspenzia prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky – krvnej plazmy (56 %), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) (44 %) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnútorné prostredie organizmu. Krv sa nedostáva do priameho styku s tkanivami – prúdi v uzavretých rúrkach a predovšetkým sprostredkúva prenos látok a dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.

Zloženie

• krvná plazma:
  • krvné sérum
  • fibrinogén
  • protrombín
• krvné telieska (krvné bunky, krvinky) (hemocyty):
  • červené krvinky (erytrocyty)
  • biele krvinky (leukocyty)
  • krvné doštičky (trombocyty)

Krv okrem krvného séra sa nazýva krvný koláč.

Krv pozostáva z krvných teliesok (približne 44 % obsahu krvi) a krvnej plazmy (približne 55 % obsahu krvi) a vodného roztoku obsahujúceho proteíny, soli a jednoduché molekulárne látky, ako napr. monosacharidy. Krv tiež obsahuje hormóny, rozpustené plyny, živiny (cukor, lipidy a vitamíny).

Z chemicko-fyzikálneho hľadiska je krv suspenziou, čiže zmes tekutých a tuhých látok. Krv má oproti plazme kvôli prítomným červeným krvinkám zvýšenú viskozitu. Čím vyšší obsah hematokritu, tým je nižšia rýchlosť prúdenia krvi. Vďaka tvárnosti červených krviniek sa krv pri vyššej prietokovej rýchlosti nespráva ako suspenzia, ale ako emulzia.

Hodnota pH krvi je 7,4. Ak táto hodnota klesne pod hranicu (cca 7,35), hovoríme o acidóze (kyslosť), ak je hodnota vyššia (cca 7,45), hovoríme o alkalóze (zásaditosť).

Funkcia

• Zabezpečuje metabolizmus všetkých buniek (privádza živiny a kyslík do tkanív, odvádza splodiny látkovej premeny, privádza vitamíny, hormóny a zasahuje do regulácie organizmu).
• Zúčastňuje sa pri riadení homeostázy (udržuje stále pH, stály osmotický tlak, stálosť vzájomného pomeru iónov – acidobázickú rovnováhu, stálu telesnú teplotu).
• Krv má význam pri obrane organizmu proti infekcii.
• Stálosť objemu krvi má význam pri udržovaní a riadení krvného tlaku.
• Transportuje teplo v organizme.

Choroby

• anémia – znížená hladina červených krviniek (únava, bledosť)
• leukémia – nádorová porucha tvorby bielych krviniek
• diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC)
• hemofília - porucha zrážania krvi
• sepsa – otrava krvi

Krvácanie

Pri poranení cievy sa rozpadajú červené krvné doštičky, ktoré uvoľňujú enzým trombokinázu. Protrombín sa za prítomnosti vápenatých iónov (Ca²⁺) premieňa na trombín. Pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén mení na nerozpustný fibrín. Fibrín vytvorí sieť vlákien, do ktorých sa zachytia krvinky. Vznikne krvný koláč, poranená cieva sa uzavrie. Koláč vytlačí krvné sérum (krvná plazma bez fibrinogénu). Po uzatvorení cievy pôsobia protizrážanlivé faktory. Pokiaľ nepôsobia, vznikajú trombózy (zrazená krv v cievach). Tie môžu byť zanesené na iné miesto – upchajú cievu zásobujúcu krvou niektorý orgán – dochádza k embólii.

Krvné skupiny

Objavil ich rakúsky lekár Karl Landsteiner. Prvá publikácia o nich vyšla vo Viedenskom medicínskom týždenníku pod titulom „O fenoméne zhlukovania normálnej ľudskej krvi“ v roku 1901 a v roku 1930 dostal za tento objav Nobelovu cenu. Táto teória bola založená na existencii antigénu (molekuly na povrchu membrány červených krviniek) a protilátky (v krvnej plazme). Napriek tomu si ešte stále mnohí myslia, že tento úspech patrí českému lekárovi Janovi Janskému.

Skupina A

• Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000 – 15 000 rokmi.
• Zmena človeka z lovca na roľníka zapríčinila, že imunitný systém musel byť oveľa výkonnejší ako predtým. Krvná skupina A sa čoskoro začala rýchlo rozširovať. Gény tejto krvnej skupiny sa dostali cez Áziu a Predný Východ až do Európy, kde je rozšírená dodnes.
• Má antigén A a protilátku B v plazme.

Skupina B

• Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie pred 15 000 – 10 000 rokmi.
• V tomto regióne vládli pre ľudí extrémne životné podmienky. Podnebie bolo drsné, zásobovanie potravinami nepravidelné a často veľmi jednostranné. Ich imunitný systém musel byť mimoriadne silný. Ešte i dnes sú ľudia s krvnou skupinou B obdivuhodne odolní voči akémukoľvek druhu prechladnutia. Krvná skupina B bola dlho typická pre ľudí z juhovýchodnej Ázie a rozsiahlych stepí Eurázie.
• Má antigén B a protilátku A.

Skupina AB

• Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1 200 – 1 000 rokov.
• Z hľadiska vývoja dejín sa objavila neskoro, a preto je veľmi zriedkavá. Krvná skupina AB je výsledkom nového sťahovania národov, keď sa krvná skupina A, obyvateľov východnej a strednej Európy zmiešala s krvnou skupinou B, Mongolov z Ázie. Krvná skupina AB predstavuje spojenie znakov krvnej skupiny A a B. Od predkov s krvnou skupinou B zdedila skupina AB odolný imunitný systém. Okrem toho je mimoriadne dobre chránená pred ochoreniami autoimunitného systému ako napríklad reumatické choroby a alergie.
• Má antigén A aj B, protilátka nie je.

Skupina 0

• Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike.
• Má antigén 0, protilátku A aj B.

Rh faktor

• Na povrchu červených krviniek má Rh antigén.
• 85 % Rh pozitívny – nemajú protilátky proti Rh faktoru.
• 15 % Rh negatívny – nemajú na červených krvinkách antigén Rh a nemajú protilátky v plazme.
  • Protilátky sa však vytvoria, ak sa v Rh negatívna krv stretne s červenými krvinkami Rh pozitívneho človeka.
• Matka s Rh faktorom mínus môže byť nebezpečná pre plod s Rh faktorom plus.

Zaujímavosti

Zistilo sa, že citlivosť človeka na choleru (a ostatné infekčné hnačkové ochorenia) je do istej miery podmienená jeho krvnou skupinou. Najcitlivejší sú ľudia s krvnou skupinou 0, naopak najodolnejší sú jedinci s krvnou skupinou AB. Medzi nimi – čo sa týka citlivosti na infekciu – sa nachádzajú krvné skupiny A a B, pričom A je o niečo odolnejšia ako B.

Bezstavovce

U niektorých bezstavovcov ako napr. hmyz je kyslík jednoducho rozpustený v plazme. Väčšie zvieratá používajú respiračné proteíny na zvýšenie kapacity na prenos kyslíka. Hemoglobín je najčastejší respiračný proteín objavený v prírode. Hemocyanín (modrý) obsahuje meď a vyskytuje sa u kôrovcov a mäkkýšov. Existuje teória, že plášťovce môžu používať „vanabíny“ (proteíny obsahujúce vanád) na respiračný pigment – farbivo (svetlo zelené, modré alebo oranžové).

Pri mnohých bezstavovcoch tieto proteíny prenášajúce kyslík sú voľne rozpustné v krvi a u stavovcov sú obsiahnuté v špecializovaných červených krvinkách, umožňujúc vyššiu koncentráciu respiračných pigmentov bez zvýšenia viskozity alebo bez poškodenia krvných filtračných orgánov ako obličky.

Hmyz

V prípade hmyzu nie je krv (presnejšie hemolymfa) zahrnutá do transportu kyslíka. (Otvory nazývané priedušnice umožňujú kyslíku zo vzduchu rozptýliť sa priamo do tkaniva.) Krv hmyzu prenáša živiny do tkanív a odnáša odpadové produkty.

Pozri aj

• Darovanie krvi

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikislovník

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Krv
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krv
• Wikislovník ponúka heslo Krv

Externé odkazy

• Darujkrv.sk