Náboženstvo

Náboženstvo alebo zriedkavo relígia je vzťah človeka k posvätnému, prostredníctvom ktorého človek transcenduje svoju skúsenosť s vonkajšou realitou. V úzkom zmysle je náboženstvo vierou v jedného Boha alebo vo viacerých bohov.

Rôzne náboženské symboly
1. rad: Kresťanstvo – kríž, judaizmus – Dávidova hviezda, hinduizmus – Óm alebo Aum, Bahá’í – deväťcípa hviezda
2. rad: islam – polmesiac a hviezda, fetišizmus – slnečný kríž, čínska mystika – Jin a jang (Tchaj-ťi tchu), Šintoizmus – Torii
3. rad: budhizmus – koleso Dharmy (Dharačakra), sikhizmus – Khanda, Džinizmus – Svastika (slnečný symbol), Džinizmus – Ahinsa alebo Ahimsa
4. rad: Ayyavali, Trojitá Bohyňa, "delový kríž" alebo "železný kríž", Swarga alebo "slovanský kríž" alebo "ruky boha"

Tento vzťah si človek vytvára na základe zemepisného a kultúrneho rámca, v ktorom sa nachádza. O jeho rozmanitosti svedčia nespočetné náboženské predstavy na celom svete. V súčasnosti nie sú náboženské predstavy ľudí natoľko viazané zemepisnou polohou a tradíciou z dôvodu jednoduchého šírenia náboženského myslenia po celom svete.

Náboženstvo zväčša nemá statický charakter, hoci dogmatické predstavy niektorých náboženských smerov sa ho snažia do istej miery zachovať. Jednotlivé náboženské systémy prechádzajú rôznymi metamorfózami, od jednoduchých, antropomorfných predstáv polyteistických kmeňových božstiev až k predstavám Boha v monoteistických náboženstiev, v prípade niektorých východných náboženstiev dokonca k systémom, v ktorých predstava Boha úplne absentuje. Z tohoto hľadiska znie pojem náboženstvo zavádzajúco, no vo všeobecnosti sa týka akéhokoľvek vzťahovania sa človeka k nadprirodzenu, ktorého prítomnosť je pociťovaná prostredníctvom náboženskej skúsenosti. Náboženská skúsenosť je predmetom mysticizmu. K veľkým náboženským systémom sa zväčša viaže posvätná literatúra, v ktorej sú obsiahnuté predstavy o priebehu stvorenia sveta a ľudí, predstavy o posmrtnom živote, obsahuje morálne normy a hodnotové rebríčky. Poskytuje tak veriacemu človeku komplexný pohľad na svet. Pre mnohých religióznych ľudí podáva náboženstvo a náboženské písomnosti vysvetlenie zmyslu a smerovanie ich existencii.

Náboženstvom sa zaoberá viacero vedných disciplín, z rôznych uhlov pohľadu. Je hlavným predmetom záujmu religionistiky, ktorá sa ho snaží skúmať z fenomenologického hľadiska. Ďalej filozofie, histórie, antropológie, kulturológie, etnológie a psychológie.

Názory na náboženstvo

Štampach

Náboženstvo je podľa Štampacha reálny, životný, osobný vzťah človeka k transcendentnej skutočnosti.

Schleiermacher

Náboženstvo je podľa Schleiermachra bezprostredné vedomie o všeobecnom prebývaní všetkého konečného v nekonečne, všetkého časového vo večnosti. Náboženstvo je pocit absolútnej závislosti.

Kritias

Náboženstvo je podľa Kritia výtvor človeka, ktorý chcel vierou v božstvo vyvolať v ľuďoch strach pred trestom za utajované zločiny.

Kant

Náboženstvo je podľa Kanta uvedomenie si mravného zákona kategorického imperatívu ako príkazu božského. Náboženstvo je odpovedanie na otázku, v čo smiem dúfať.

Jung

Náboženstvo je podľa Junga systém psychického uzdravovania.

Heler

Náboženstvo je podľa Helera vzťah človeka k niečomu, čo ho presahuje a od čoho je závislý.

Hegel

Náboženstvo je podľa Hegela vedomosť konečného ducha o svojej podstate ako ducha absolútneho.

Durkheim

Náboženstvo je podľa Durkheima základná súčasť spoločenského života, ktorej funkciou je regulovať vzťah človeka k svätým veciam. Každé náboženstvo starostlivo rozlišuje sväté od svetského.

Vajda

Náboženstvo sa podľa Vajdu pohybuje v dimenziách transcendentálneho a pozemského.

Dejiny náboženstva

Počiatky náboženského cítenia nie je možné bližšie určiť. Predpokladá sa, že sa vyvinulo spolu s vedomím človeka a jeho schopnosťou vnútornej sebareflexie. Za prvé prejavy pociťovania numinózna sa považuje rituálne pochovávanie mŕtvych v období zhruba 40 000 až 10 000 pred Kr., pričom sa predpokladá, že vtedajší ľudia si už vytvárali predstavy o smrti a posmrtnom živote.

Delenia

Prvotné a univerzálne

Svetové náboženstvá sú rozdelené na dve skupiny: prvotné, kam patria tradičné náboženstvá a na univerzálne náboženstvá.

Prvotné sú charakteristické širokou rozmanitosťou, ale nachádzame u nich niekoľko základných jednotiacich prvkov: ohraničenosť miestom, dôraz viac na ústnu tradíciu než na písomné pamiatky a principiálne obmedzenie sa na pôvod konkrétneho kmeňa. Patria sem náboženstvá obyvateľov Afriky, Austrálie, Oceánie, časti Ázie, náboženstvá amerických Indiánov a predkresťanskej Európy.

Univerzálne náboženstvá, na rozdiel od prvotných, nemajú miestny charakter, sú rozsiahlejšie. Svoje učenie šíria a zanechávajú písomné a kultúrne pamiatky. Ďalej ich rozdeľujeme do viacerých skupín. Semitská je reprezentovaná judaizmom, kresťanstvom a islamom, ktorých vývoj prebiehal v príbuzných historicko-geografických podmienkach. Ďalej je to skupina takzvaných indických náboženstiev, kam patrí hinduizmus, raný budhizmus, džinizmus a sikhizmus. A skupina Ďalekého Východu, kam patrí konfucianizmus, taoizmus a šintoizmus.

Mono-, poly- a neteistické

Inak delíme náboženstvá na polyteistické, uznávajúce viacerých bohov, monoteistické, uznávajúce jedného boha a neteistické, neuznávajúce boha. Príklady:

Monoteistické náboženstvá:

Polyteistické náboženstvá:

Neteistické náboženstvá:

Západná a východná tradícia

Svetové náboženstvá môžeme rozdeliť na dve tradície, a to západná tradícia a východná tradícia. Západná tradícia vychádza zo semitskej rodiny. Nazýva sa aj tradíciou prorokov, pretože zdôrazňuje, že zjavenia Boha ľuďom majú svoj pôvod mimo ľudského ducha. K svetu má kladný postoj, uznáva dobrotu hmoty a usiluje sa o vykúpenie, alebo o premenu hriešneho sveta. Východná tradícia vychádza z indickej rodiny. Nazýva sa mystickou tradíciou, pretože zdôrazňuje, že ľudstvo nachádza Boha vo vnútri svojho ducha. K svetu má súcitný postoj, uznáva absolútnu duchovnú povahu reality a usiluje sa o oslobodenie duše z večného kolobehu znovuzrodenia a reinkarnácie, ktorému sa podrobuje na tomto svete.

Najväčšie náboženstvá

Kresťanstvo je s približne 2,2 miliardami stúpencov, žijúcimi najmä v Európe, Austrálii a Amerike najrozšírenejším náboženstvom na svete. Vďaka misionárom je okrem spomínaných rozšírené po celom svete. Je založené na učení Ježiša Krista, ktorý žil v Izraeli pred 2000 rokmi. V priebehu storočí sa rozdelilo do viacerých denominácií. Každá má svoje vlastné charakteristiky, ale spoločne sú považované za odvetvia toho istého náboženstva, pretože uznávajú rovnaké základy akými sú Biblia, Svätá Trojica... Delia sa na Katolíkov, ktorých duchovných otcom je Pápež v Ríme, Ortodoxných kresťanov a Protestantov (prípadne aj Anglikánov).

Druhé najrozšírenejšie náboženstvo, s počtom prívržencov približne 1,6 miliárd, je islam, ktorý je vyznávaný najmä v západnej Ázii, na Strednom Východe a v severnej Afrike. Založený bol v Mekke v Saudskej Arábii v siedmom storočí Mohamedom, ktorý je moslimami (zástancovia islamu) považovaný za posledného veľkého proroka zoslaného Alahom (=arabské označenie Boha). Samotné slovo islam znamená podriadenie. Moslimovia veria, že sa musia úplne podriadiť Božej vôli a riadiť sa svätou knihou Koránom, aby dosiahli raj po smrti. Moslimovia sa delia na sunnitov a šítov, existujú i ďalšie odnože. Počet moslimov vo svete relatívne rýchlo narastá, jednak pre vyššiu pôrodnosť a jednak pre početných konvertitov od iných náboženstiev.

Baháizmus vyrástol z islamu a patrí k najnovším náboženstvám na svete. Prezentuje celosvetovú víziu pokoja lásky v spoločnosti, ktorá dodržiava univerzálne náboženské princípy.

Hinduizmus je staroveké náboženstvo bez známeho zakladateľa, alebo dátumu vzniku (ale predpokladá sa, že je to približne 3000 rokov). S počtom stúpencov približne 1,1 miliardy, a to najmä v Indii, ale aj v Spojenom kráľovstve a USA, je tretím najrozšírenejším náboženstvom. Termín „hinduizmus“ sa jednoducho vzťahuje na slovo „India“ a priraďuje sa k širokej palete náboženských tradícií a filozofií, ktoré sa rozvíjali v Indii počas tisícok rokov. Hinduisti si uctievajú veľké množstvo rôznych božstiev a veria v prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu (prevteľovanie). Ak človek žije podľa dharmy, dosiahne stav moksha a nikdy viac sa nenarodí.

Štvrtým najrozšírenejším náboženstvom je Budhizmus. V súčasnosti má približne 488 miliónov stúpencov. Založený v Indii pred približne 2500 rokmi, je dominantným náboženstvom Ďalekého Východu, konkrétne Číny, Japonska, Kórey a Juhovýchodnej Ázie a jeho rozšírenosť vzrastá najmä smerom na západ. Spočíva na učení princa menom Siddhártha Gautama, „Osvietený“, ktorý žil v Indii v r. 563 až 483 pred Kr. Počas svojho dlhého vývoja sa tiež rozvinul do viacerých foriem, ktorých zjednocujúcim prvkom je spoločná hlboká úcta k učeniu „Osvieteného“. Budhisti sa snažia o hlboké nahliadnutie do skutočného zmyslu života, preto neuctievajú žiadnych Bohov ani božstvá.

Približne 1.1 miliárd ľudí na svete sa hlási k Ateizmu, čo je nevera v Boha a božstvo a popieranie ich existencie. Vo všeobecnosti sa opierajú o vedecké výskumy a tvrdia, že vedeckými dôkazmi, ako aj jedno druhým navzájom, sú náboženstvá dávno vyvrátené.

Jedným z najstarších náboženstiev dodnes existujúcich je Judaizmus. V súčasnosti sa s týmto náboženstvom identifikuje približne 14 miliónov ľudí veriacich v jediného Boha. V Izraeli zo spomínaných 14 miliónov žije približne 3,5 miliónov Židov. Vznikol pred 4000 rokmi ako náboženstvo malého („vyvoleného“) Hebrejského národa a komplikovaným historickým vývojom sa zachoval ako vplyvné náboženstvo a kultúra. Moderný judaizmus je fenomén, ktorý spája tak náboženstvo, ako aj národnosť.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Náboženstvo
Wikislovník ponúka heslo Náboženstvo
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Náboženstvo

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.