Niort

mesto v departemente Deux-Sèvres vo Francúzsku
O rovnomennom obvode pozri Niort (obvod).

Niort je francúzske mesto, hlavné mesto departementu Deux-Sèvres v regióne Nové Akvitánsko a historickom regióne Poitou. Mestom preteká rieka Sèvre niortaise. Ekonomika mesta spočíva hlavne v treťom sektore: bankovníctvo, finančníctvo, poisťovníctvo, dištančný predaj, obchod, logistika a sociálne služby. Niortom prechádzajú autocesty A10 do Paríža a A83 do Nantes.

Niort
mesto
Panoráma Niortu
Erb
Pôvod názvu: Noviortum
Štát Francúzsko Francúzsko
Región Nové Akvitánsko
Departement Deux-Sèvres
Obvod Niort
Rieka Sèvre niortaise
Súradnice 46°19′30″S 0°27′44″Z / 46,32500°S 0,46222°Z / 46.32500; -0.46222
Najvyšší bod
 - výška 77 m n. m.
Najnižší bod
 - výška m n. m.
Rozloha 68,2 km² (6 820 ha)
Obyvateľstvo 57 813
Hustota 847,7 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 79000
INSEE 79191
Poloha obce Niort
Poloha obce Niort
Mapa obce Niort
Mapa obce Niort
Wikimedia Commons: Niort
Webová stránka: http://www.vivre-a-niort.com
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Názov mesta pochádza z rímsko-keltského pomenovania „Noviortum”, ktoré je zložené z dvoch slov „novio” = nový alebo deväť a „rito” = brod. V preklade značí nový alebo deviaty brod na rieke Sèvre niortaise.

Mesto má rozlohu 68,2 km². Najvyšší bod je položený 77 m n. m. a najnižší bod 2 m n. m.[1]

Miesto na ktorom stojí Niort bolo obývané od neolitu.

Neskôr sa Niort stal obývanou galo-románskou aglomeráciou pri rieke Sèvre niortaise umiestnenou blízko zálivu Piktov v Atlantickom oceáne pri pobreží dnešného Bretónska a medzi tokmi riek.

V predkresťanskej dobe bol len obcou situovanou v uzle zátoky rieky Sèvre tam, kde sa teraz nachádza štvrť Bessac. Podľa vykopávok tu prebiehala dôležitá obchodná aktivita. Podľa tých istých nálezov je zrejmé, že v 1. storočí bolo miesto z neznámych dôvodov opustené.

V 2. storočí príchod Akvitáncov bol zadržaný Vizigótmi a inými nerománskymi kmeňmi (Sarmatmi a Angličanmi).

V 5. storočí tu Frankovia zvíťazili nad Vizigótmi, hoci Rímska ríša padla. Možno predpokladať, že Frankovia obsadili alebo znovu založili mesto alebo sa infiltrovali do existujúcej obývanej obce. Posledný variant dokazuje nález merovejského pohrebiska. Frankovia umiestnili svoje mesto na kopcoch Notre-Dame a Saint-André z dôvodu bezpečnosti. Odtiaľ kontrolovali kraj a hlavne dôležitý brod cez rieku už bez rímskej nadvlády schopnej stavať stabilné cesty.

Na začiatku 6. storočia sa našli prvé zmienky o existencii dvoch obcí na dvoch kopcoch. V roku 940 Normani dobyli hrad v týchto obciach. V stredoveku Niort patril do grófstva Poitiers.

Niort bol venom Eleanor Akvitánskej a prešiel jej manželstvom pod vládu francúzskych kráľov, po jej druhom vydaji sa stal majetkom anglických kráľov. V roku 1230 Eleanor Akvitánska udelila Niortu colné právo. Jej manžel Henrich II. a potom jej syn Richard Levie srdce posilnili opevnenie citadely a hradieb v dĺžke 2800 metrov. Dodnes sa zachoval mohutný dvojitý donjon na námestí Saint-Jean.

V 1244 sa mesto vrátilo pod francúzsku korunu.

V období Storočnej vojny v roku 1346 mesto vzdorovalo útoku grófa z Derby. V roku 1360 podľa zmluvy z Brétigny prešlo pod anglickú vládu.

V 1372 získal naspäť mesto Bertrand de Guesclin.

V 1440, počas povstania šľachty proti reformám armády dauphina Karola VII. (budúci Ľudovít XI.) nazývaného aj Praguerie, sa stal Niort dôležitým sídlom a boli mu udelené mnohé mestské práva.

V 14. storočí sa Niort pozdvihol medzi významné obchodné centrá, hlavne vďaka súkenníkom a námornému obchodu do Španielska a Anglicka a vyhĺbeniu prístavu.

V roku 1557 sa mesto stalo protestantským. Počas 16. a 17. storočia bolo miestom bojov medzi katolíkmi a protestantmi.

Kým sa Kanada nevymanila z nadvlády Francúzska, bolo mesto dôležitým medzinárodným obchodným prístavom. Sto rokov pred Francúzskou revolúciou malo mesto obchodné aktivity v rámci atlantického pobrežia.

V roku 1807 Napoleon I. vydal dekrét, ktorý nariaďoval okrem iného vysušenie močiara v kraji Poitou. Nocoval tu v hostinci „U zlatej guli“ 2. júla 1815 tesne predtým ako opustil navždy Francúzsko a odišiel do exilu na Svätú Helenu. Napoleon I. sa zaslúžil o prosperitu Niortu podporovaním kožiarskeho priemyslu. Kožiarsky a garbiarsky priemysel postupne zanikal až do začiatku 20. storočia.

V roku 1944 bombardovalo letectvo USA štvrť pri stanici. Cieľom však bola továreň na výbušniny.

Medzi 1964 a 1972 sa spojili s Niortom štyri obce: Souché, Sainte-Pezenne, Saint-Florent a Saint-Linguaire.

Obyvateľstvo

upraviť

Počet obyvateľov je 57 813 (2011)[2].

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v meste.

 

Zdroje: INSEE[3]

Osobnosti mesta

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-31]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
  2. Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
  3. Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niort

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niort na francúzskej Wikipédii.