Subotica

	Subotica; (Суботица)
	Mesto
	Radnica mesta
Vlajka	Erb
Štát	Srbsko
Kraj	Vojvodina
Okres	Severobáčsky obvod
Obec	Subotica
Nadmorská výška	109 m n. m.
Súradnice	46°6′1″S 19°39′56″V / 46,10028°S 19,66556°V
Rozloha	290 km² (29 000 ha)
Obyvateľstvo	148 401 (2002)
Hustota	511,73 obyv./km²
Primátor	Jenő Maglai (DS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	24000
Tel. predvoľba	(+381) 24
EČV	SU
	Poloha mesta v Srbsku
	Wikimedia Commons: Subotica
	Webová stránka: www.Subotica.rs
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 46°6′1″S 19°39′56″V / 46,10028°S 19,66556°V

Subotica (srb. Суботица, Subotica, maď. Szabadka, rum. Subotita) je mesto na severe Srbska, druhé najväčšie v autonómnej provincii Vojvodina.

Je správne centrum Severobáčskeho obvodu a najsevernejšie mesto v Srbsku. Nachádza sa zhruba 10 km južne od maďarských hraníc. Etnicky je veľmi rôznorodé, no miernu väčšinu si udržuje obyvateľstvo maďarskej národnosti, nasledované Srbmi a inými juhoslovanskými menšinami.

V blízkosti mesta prechádza dôležitá medzinárodná cesta E75, spájajúca Nový Sad, Belehrad a zvyšok Balkánu s Maďarskom.

Dejiny

Subotica sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína 7. mája 1391, no osídlenie v okolí je oveľa staršie. Rozvoj mesta je poznačený jeho polohou, kedy bol dlhé desaťročia pohraničným mestom Uhorska s Osmanskou ríšou.

Neustále výboje viedli k častému sťahovaniu obyvateľstva, čo spôsobilo etnickú rôznorodosť. V Subotici tak okrem Maďarov žili Nemci, Slováci, Židia, Bulhari a Srbi. Často sa striedala vrchnosť, no i pomenovanie mesta a z pôvodného Zabadka malo ďalších viac ako 200 názvov.

Turci mesto obsadili v roku 1542 a vládli v ňom až do roku 1686, kedy bola Subotica spolu s celým Uhorskom obsadená vojskami Habsburskej monarchie. Súčasťou Uhorska mesto zostalo až do roku 1918, kedy sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Koncom 19. storočia nastal rozvoj mesta a vybudovali sa školy, pošta, železnica a rozvíjal priemysel. Druhá svetová vojna zmenila národnostné zloženie obyvateľstva, keď mesto opustili najmä Nemci a Židia.