Tahanea
Tahanea (zastarano Tchitchagoff alebo Chichagov)[1] je väčší atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.
| Tahanea | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 16°52′J 144°46′Z / 16,87°J 144,77°Z |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 47 km |
| Šírka | 17 km |
| Rozloha | 627,7 km² (62 770 ha) |
| - súše | 7,7 km² (770 ha) |
| Obyvateľstvo | neobývaný |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Domingo de Boenechea |
| - dátum | 9. november 1774 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstupy do lagúny | 3 splavné |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
| Wikimedia Commons: Tahanea | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v strede súostrovia na južnej strane a je umiestnený medzi atolmi Faaite a Motutunga, pričom najbližším susedom je prvý menovaný atol vo vzdialenosti necelých 15 km na západ. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 452 km na juhozápad.
Geografia atolu
upraviťAtol má pretiahnutý tvar, s úzkym prstencom súše okolo lagúny. Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Kaukura, Faaite a i.) z južnej strany tvorený nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a len výnimočne prerušený malými ostrovčekmi (polyn. „motu“). Zo severnej strany tvorí prstenec podstatne viac súše s vegetáciou.
Atol má približne 47 km na dĺžku a v najširšom mieste má 17 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes z južnej strany, zaplavovaný počas prílivu, ale tiež zo severu troma širokými a splavnými prieplavmi – Motupuapua, Teavatapua a Otao, s 430 a 330 a 50 metrov šírky. Lagúna má celkovú rozlohu 545,1 km², pričom na západnej polovici je plytšia s desiatkami koralových hláv siahajúcich z dna až na hladinu.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej iba tesne pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 3,38 km a jej vek sa odhaduje na 51,7 až 54,3 mil. rokov.[2]
Dejiny
upraviťPrvá písomnú zmienku o návšteve atolu urobil španielsky moreplavec Domingo de Boenechea v novembri 1774, ktorý sa plavil na lodi Aguila. Atol pomenoval „San Julián“. Rôzne zdroje uvádzajú dva rôzne dni, 9. novembra[3][4] alebo 12. novembra.[5][6]
Ďalší záznam je od Faddeja F. Bellinsgauzena, ten vykonal záznam o návšteve atolu 16. júla 1820 a pomenoval ho „Chichagov“.[1][6]
Posledný známy zápis je od Charlesa Wilkesa z 15. januára 1841.[6]
Súčasnosť
upraviťV 19. storočí, keď sa atol stal francúzskym územím, tu žilo približne 100 obyvateľov.[7] Dnes je oficiálne neobývaný, ale často navštevovaný obyvateľmi atolu Faaite kvôli kokosovým plantážam. Pri strednom prieplave je niekoľko budov a na jednom zo severných ostrovov je postavený malý kostol.[8]
Správy od súkromných jachtárov, ktorí atol navštevujú najmä kvôli panenskej prírode, ružovému piesku[9] a potápaniu, hovoria o trvalom obývaní niekoľkými ľuďmi, ktorí plnia úlohu akýchsi strážcov atolu a dohliadajú na prítomnosť lodí a správanie ich posádok, aj keď oficiálne žiadna stráž ostrova vládou Francúzskej Polynézie zatiaľ ustanovená nebola.[10][11]
Fauna a flóra
upraviťAtol zatiaľ nepatrí medzi chránené územia, ale niektoré živočíšne a rastlinné druhy, ktoré sa nachádzajú na atole a v jeho vodách, sú endemické, vzácne alebo ohrozené.
Bežnou vegetáciou na atole je kokosová palma, ktorá bola intenzívne vysádzaná po celej Francúzskej Polynézii v prvej polovici 19. storočia s cieľom ťažiť kopru.
Z vzácnych druhov sa tu vyskytuje ohrozený člen veľkej rodiny brodivých vtákov Scolopacidae, lat. Prosobonia cancellata (v tahitčine kivi-kivi), a tiež endemická lat. Sesbania coccinea[12], ktorá je podľa IUCN taktiež ohrozenou rastlinou.[13]
Administratívne a geografické členenie
upraviťGeograficky patrí atol Tahanea k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Motutunga, Takume, Raroia, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.
Administratívne patrí atol do komunity Anaa, do ktorej patria ešte okrem rovnomenného atolu aj atol Faaite a neobývaný atol Motutunga.
Referencie
upraviť- ↑ a b J. L. Young: Names of the Paumotu islands, with the old names so far as they are known. Journal of the Polynesian Society, Vol. 8, No. 4, december 1899, s. 264 – 268 [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Tahanea Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands Oxford, 1960, p.125,126,127.
- ↑ Brand, Donald D. The Pacific Basin: A History of its Geographical Explorations The American Geographical Society, New York, 1967, p.139.
- ↑ Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, éditions Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61.
- ↑ a b c Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.637.
- ↑ Prírodné a kultúrne dedičstvo Tahanea
- ↑ Ružový piesok na Tahanea [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2014-04-29 z originálu.
- ↑ Neoficiálny pohľad na Tahaneu očami jachtárov
- ↑ Potápanie na Tahanea
- ↑ Marae o Te Kofai na tahitiheritage.pf [online]. [Cit. 2014-04-29]. Dostupné online. Archivované 2014-04-29 z originálu.
- ↑ Kofai, Sesbania coccinea na IUCN
Externé odkazy
upraviť- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Suite101, Archivované 2014-04-29 na Wayback Machine Julien Gué, 8. júl 2013, „Faaite, un atoll des Tuamotu unique pour des vacances de rêve“
Zdroj
upraviť- Tahiti Heritage
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tahanea na francúzskej Wikipédii.