Terciér
O iných významoch výrazu terciér pozri terciér (rozlišovacia stránka). O iných významoch výrazu treťohory pozri treťohory (rozlišovacia stránka).Terciér (iné názvy: treťohory, novovek Zeme; zastarano: kenozoikum; nevžitý tvar: treťovršie [1]) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum.
| Terciér | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Útvar fanerozoika | |
| Časové rozpätie terciéru (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 65,5 (± 0,3) |
| Koniec | 2,588 (± 0,005) |
| Trvanie | 62,912 |
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Zaradenie v systéme a časové hranice
upraviťPojem definoval v roku 1810 Alexandre Brongniart resp. v roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol Emile Haug v roku 1911[2]. Staršie významy pozri v článku terciér (rozlišovacia stránka).
Treťohory sa začali pred 65,5 (+/− 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (začiatok ľadovej doby[3]). Podľa starších, neplatných členení bol koniec terciéru pred 1,806 miliónmi rokov (pozri aj vysvetlenia v článku kvartér o začiatku kvartéru). V systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa od roku 2005 končí pred 2,588 mil. rokov (V roku 2004 bol pojem terciér v systéme zrušený, ale v roku 2005 bol znova povolený, no len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov).
Rozdelenie
upraviťTerciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)[3] takto:
| Neformálna jednotka | Perióda | Stupeň | Začiatok (v mil. rokov) |
|---|---|---|---|
| Terciér | Neogén | Pliocén | 5,443 |
| Miocén | 23,03 | ||
| Paleogén | Oligocén | 33,9 +/− 0,1 | |
| Eocén | 55,8 +/− 0,2 | ||
| Paleocén | 65,5 +/− 0,3 |
Terciér (ICS 2005):
Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce (foraminifery) – numulity a iné.
Geológia
upraviťZačiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More Tethys, ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od Indie a Afriky sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia Juhoamerickej a Severoamerickej platne. Antarktická platňa pokračovala v drifte smerom k dnešnému južnému pólu. Postupným uzatváraním – subdukciou Tethysu vzniklo Stredozemné more, Čierne more, Kaspické more ale aj Balaton, či Neziderské jazero. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a Eurázie znamenala vznik Himalájskej sústavy. Prebehli tiež mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť.
Z hľadiska klimatológie pokračovalo teplé obdobie z mezozoika, ktoré vrcholilo v strednom eocéne, no neskôr sa ochladilo.
Život v terciéri
upraviťFauna
upraviťCharakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulity, dierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.[4] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté ryby a žraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus – ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.
Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcov, kopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.
Flóra
upraviťVo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palynologické rozbory.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ SAMUEL, O. Deväťdesiatpäť rokov profesora Jána Volka-Starohorského. In: Geologické práce - Správy 67, 1977 [1], S. 12
- ↑ Andrusov, D., Samuel, O., 1985: Stratigarfický slovník Západných Karpát 2. L – Z. Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, 264 – 266
- ↑ a b International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Jozef Švagrovský: Základy systematickej zoopaleontológie I evertebrata. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1976, s. 50