Vavrinec Benedikt z Nedožier

Vavrinec Benedikt z Nedožier alebo Vavrinec Benedikt Nedožerský (aj Laurenc Benedikt Nudožerský, M. Laurentius Benedictus Nudozierinus) (* 10. august 1555, Nedožery-Brezany, okres Prievidza, habsburská monarchia – † 4. jún 1615, Praha, Krajiny českej koruny, habsburská monarchia) bol slovenský humanista, básnik, pedagóg, klasický filológ, jazykovedec, matematik a hudobník.

Vavrinec Benedikt Nedožerský
slovenský humanistický básnik, pedagóg, filológ, jazykovedec, matematik, hudobník
Narodenie	10. august 1555 Nedožery-Brezany, okres Prievidza, habsburská monarchia
Úmrtie	4. jún 1615 (59 rokov) Praha, Krajiny českej koruny, habsburská monarchia
Odkazy
Commons	Vavrinec Benedikt z Nedožier
Biografický portál

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol popredný slovenský humanistický vzdelanec, jedna z našich najvýraznejších a najvýznamnejších osobností z obdobia humanizmu a renesancie, a to nielen ako profesor, dekan Filozofickej fakulty a prorektor Karlovej univerzity v Prahe, ale aj ako pedagogický reformátor a autor diel obsahujúcich progresívne návrhy na reformu školstva, jazykovedec a tvorca po latinsky napísanej prvej systematickej gramatiky českého jazyka, humanistický básnik, prvý teoretický skúmateľ metra, tvorca prvého systému časomernej prozódie a autor kníh o poetike, autor žalmových parafráz celého žaltára a hudobník presadzujúci nové formy v jeho zhudobnení či matematik a autor učebnice o základoch aritmetiky.

Životopis

Vavrinec Benedikt Nedožerský pochádzal zo Slovenska, ako desaťročný navštevoval školu v Prievidzi. Po otcovej smrti odišiel do Jihlavy ku svojmu strýkovi Samuelovi, kde mal možnosť ďalej sa vzdelávať. Uprostred štúdií však prechladol a na niekoľko rokov ťažko ochorel. Uzdravil sa až roku 1587, keď v Uhrách vypukli turecké boje. Po vyliečení a dokončení prípravných štúdií študoval na Karlovej univerzite v Prahe filozofiu a teológiu. V roku 1593 prijal miesto učiteľa v Moravských Budejoviciach a ďalšie dva roky bol rektorom v Uherskom Brode. V roku 1595 sa opäť vrátil do Prahy, aby ukončil štúdium na Karlovej univerzite: 16. septembra 1597 dosiahol na artistickej fakulte hodnosť bakalára za prácu na tému z vojenského umenia. Od 10. októbra 1599 krátko pôsobil ako rektor partikulárnej školy (gymnázia) v Žatci, ktorá bola vtedy po Karlovej univerzite najslávnejšou školou v Čechách. Dňa 4. júla 1600 rektor Karlovej univerzity Martin Bacháček promoval Benedikta ako licenciáta na magistra filozofie, čiže doktora, spolu s ďalšími ôsmimi kandidátmi. Od 20. júna 1602 do 3. júla 1603 bol Benedikt rektorom vyššej partikulárnej školy v Nemeckom Brode (dnes Havlíčkov Brod, Česko). V tom čase na Slovensku zúrili boje s Turkami. To, že Benedikt často myslel na svoju vlasť – rodné Slovensko, dokladá aj jeho pieseň Píseň nová, v ktorej sa zamýšľa nad nebezpečenstvom hroziacom svetu od Turkov. V nej žalostí nad vraždením svojich krajanov, plienením slovenských dedín a miest a vyzýva svojich spolurodákov, aby zanechali vzájomné spory a vrhli sa na nepriateľa.

Roku 1604 Vavrinca Benedikta Nedožerského prijali medzi členov profesorského zboru Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, kde bol bol profesorom až do svojej smrti. Na univerzite prednášal klasickú filológiu, antických klasikov, matematiku a fyziku. Ako pedagóg sa usiloval zlepšiť vyučovací poriadok na partikulárnej škole. V roku 1609 sa stal prísediacim konzistória a podieľal sa s kolegami na vytvorení učebných osnov jednotlivých tried partikulárnych škôl. V roku 1610, keď sa profesori na vyzvanie defenzorov zišli na poradu o tom, kto bude čo prednášať, Benedikt si vybral aritmetiku a Iliadu. Dňa 28. júna 1611 – už ako prorektor – bol na audiencii u nového uhorského a českého kráľa Mateja II. Habsburského. V tom istom roku, keď sa profesori rozhodovali, kto bude prednášať ktorý odbor, Benedikt si zvolil matematiku. Roku 1612 sa stal dekanom artistickej (filozofickej) fakulty na Karlovej univerzite. V októbri 1613 ho zvolili za prepošta do Karolína. Roku 1614 Benedikt bol prepoštom i prorektorom. Ako prorektor učil aritmetiku a geometriu.

Vavrinec Benedikt Nedožerský umrel ako slobodný 4. júna 1615 na pravé poludnie po dlhej chorobe (TBC). Celý svoj majetok venoval univerzite. Pochovali ho v Kostole Božieho tela na dnešnom Karlovom námestí v Prahe, hrob mu ozdobili nákladnou mramorovou tabuľou. Kostol a s ním aj Benediktov hrob tam už dnes, žiaľ, nie je. Odkaz Benediktovho života však zostáva uchovaný v jeho diele veľkého humanistu európskeho formátu, ktoré svojou pokrokovosťou a odbornou úrovňou v mnohých ohľadoch prekračuje svoju dobu a ktoré od svojho vzniku patrí k moderným základom slovenskej a českej vzdelanosti a kultúry. Jeho pamiatku si podnes uctievajú aj na rodnom Slovensku, v jeho rodisku v Nedožeroch-Brezanoch, kde má pamätnú tabuľu, sochu a kde jeho meno nesie základná škola.

Tvorba

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol nielen vynikajúcim pedagógom, ale aj jazykovedcom, filológom a matematikom – bol autorom viacerých pedagogických, jazykovedných a filozofických spisov, o. i. aj prvej systematickej gramatiky českého jazyka Grammaticae Bohemicae (1603 ) ..., matematickej učebnice Elementa arithmeticae..., literárnovedných prác i ďalších odborných diel. Bol aj vynikajúcim básnikom a hudobníkom – autorom príležitostnej poézie, parafráz žalmov s prevzatými i čiastočne vytvorenými nápevmi. Vo svojich filozofických, pedagogických, jazykovedných či iných odborných náhľadoch bol ovplyvnený nemeckým humanistickým učencom, reformačným teológom Philipom Melanchthonom a kritickým francúzskym filozofom a humanistom Pierre de la Raméem, ktorí boli aj autormi humanistických gramatík. Upozorňoval na potrebu „zvedečtenia“ výučby reálnymi predmetmi, medzi nimi aj matematikou, ktorú nechápal len ako súbor praktických poznatkov nevyhnutných pre kupcov a remeselníkov, ale ako exaktný základ vedeckých štúdií.

Literatúra, poetika a hudba

Literárnu činnosť začal Vavrinec Benedikt Nedožerský príležitostnou poéziou. Svoju prvú latinskú príležitostnú báseň (42 hexametrov) zložil na počesť svojich dvanástich priateľov, povýšených 7. októbra 1596 na magistrov. Napísal asi sto formálne vyspelých oslavných, gratulačných a iných básní, ktorými prispel do spisov iných autorov.

Svoju znalosť klasickej poetiky a obdiv k žalmom uplatnil v knihe Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských nově uvedeni a vydáni (1606). Bol prvým slovenským literárnym autorom, ktorý sa rozhodol pre preklad celého žaltára (pred ním prvú ucelenú časť básnicky spracoval Ján Silván). Knihou obohatil osobnú, intímnu duchovnú lyriku o desať českých parafráz Dávidových žalmov, ktoré sú pomerne voľné, dobovo aktualizované (podobne ako u J. Silvána). Jeho predhovor v knihe o časomerných prozodických pravidlách predstavuje prvý systém časovej rýmovanej prozódie. Podobné ciele mala kniha Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni (1606). Pri parafrázovaní žalmov Benedikt používal výrazné ľudové prívlastky, dával prednosť ľudovej reči a niekde podľa svojho spôsobu a dobových spoločenských potrieb aktualizoval a dopĺňal základný text. Hoci žil Benedikt v Prahe, nezabúdal na svoje rodné Slovensko, neprestajne vyjadroval súcit a bolesť nad utrpením vlastného, slovenského ľudu, prenasledovaného morom, vojnami a tureckým plienením, poukazoval na dobové spoločenské rozpory a nabádal k svornosti.

Pri prvých ôsmich z desiatich (resp. dvanástich) žalmov, Benedikt uvádza štvorhlasové melódie (diskant, alt, tenor a bas), čiastočne prevzaté (zo súborného vydania Buchananových latinských parafráz Dávidových žalmov) a čiastočne samostatne vytvorené. Benedikt prvý vnášal do českej hudby v protiklade k polyfónii novú hudobnú formu, ktorá bola základom tvorby homofónnej a vytvoril novú cestu v českej vokálnej tvorbe v duchu humanistických zásad.

Benedikt bol aj autorom štvordielneho diela Poetica (Poetika), v ktorom sa zaoberal prozodickými vlastnosťami českého básnictva.

Rukopis Benediktovej prozódie, ktorý tlačou mala vydať po jeho smrti Karlova univerzita, ani jeho štyri knihy Poetiky a pravdepodobne celý žaltár (sám uvádzal, že má preložených vyše sto žalmov) sa, žiaľ, nezachovali. Celé dielo, prichystané už do tlače, zahynulo pri plienení Prahy roku 1620. Jan Amos Komenský, želejúc za ním, chcel ho nahradiť vlastnými prekladmi, dokonalosť Benediktovho verša však nedosiahol, ako i vôbec časomerný verš Benedikta ostal dlho neprevýšený. Benedikt sa uvedomele zaradil do svetovej prekladovej i parafrázovanej žalmistiky. Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho výtvor najlepší i v porovnaní so 17. a 18. storočím, možno ho smelo nazvať vzorným, a znamená vrchol českej časomernej prozódie.

Jazykoveda

Obálka vedeckého diela Vavrinca Benedikta Nedožerského „Dve knihy českej gramatiky...“, napísaného v latinčine pod názvom Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo (Praha 1612)

Po dlhej prípravnej práci Vavrinec Benedikt Nedožerský napísal a vydal prvú systematickú gramatiku českého jazyka Dve knihy českej gramatiky zostavenej podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami (Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo, 1603). Na jej príprave a vydaní pracoval plných deväť rokov. Jeho práca je najlepším a najsamostatnejším gramatickým dielom takmer na dve storočia. V tomto zmysle ju hodnotili aj všetci významní českí lingvisti, z nich napr. Josef Dobrovský či Jozef Jungmann, ako aj slovenský jazykovedec Martin Hattala.

Benedikt svoju gramatiku venoval českej a slovenskej mládeži. V latinskom úvode vysvetľuje, že jeho slovenský pôvod mu nebráni napísať gramatiku češtiny. Svoju publikáciu venuje ctihodným správcom cirkevným, obecným pisárom, ale aj poctivej a dobre vzdelanej mládeži českej, moravskej a slovenskej a iných národov, dbajúc o český jazyk. V príhovore vyčíta svojim rodákom Slovákom nedbanlivosť v pestovaní materinského jazyka. V diele vychádza zo živého hovorového a z kultivovaného cirkevného jazyka. Všíma si rozdiely medzi spisovným a ľudovým jazykom a medzi českými, slovenskými a moravskými nárečiami. V prvej knihe sa zaoberal tvaroslovím a čiastočne hláskoslovím a v druhej knihe skladbou. V štyridsiatich ôsmich krátkych kapitolách dvojdielnej gramatiky napísanej podľa latinských, nemeckých a francúzskych vzorov rozviedol latinské pravidlá, po ktorých nasledujú české príklady, vysvetlenie a poznatky.

Pri hodnotení Benediktovej gramatiky treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho humanistické vlastenectvo a význam pri normovaní českého spisovného jazyka a upevňovaní českého povedomia, ako aj jeho jedinečný prejav starostlivosti o pestovanie a kultivovanie vlastného, slovenského jazyka, čím sa stáva prvým výrazným podnecovateľom formovania spisovnej slovenčiny.

Pedagogická veda

Význačným dokladom reformnej pedagogickej aktivity Vavrinca Benedikta Nedožerského je jeho rozsiahla latinská básnická skladba Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy (1607, Penitioris scholae structura), ktorá je napísaná „vo forme 370 dokonalých hexametrov didaktického rázu podľa spôsobu Horatiovho“. Aj keď je jeho práca napísaná vo veršoch, ide o odborné dielo, ktoré obsahuje nový nepomerne zlepšený vyučovací poriadok (učebné osnovy) partikulárnej školy, rozbor príčin neúspechu pri vyučovaní a návrhy niektorých opráv. Predstavuje tak progresívne návrhy na reformu školskej výučby. Navrhované učebné osnovy sa riadia požiadavkami vývinovej psychológie, v ktorých sa zdôrazňovala potreba uplatniť vo výučbe princíp názornosti a systematickosti, nevyhnutnosť spájať teóriu s praxou, ako aj potreba vyučovania v materinskom jazyku. Nápravný plán a Vnútornú školskú sústavu Benedikt predniesol na slávnosti otvorenia partikulárnej školy u sv. Egídia v Prahe. V tomto príhovore predniesol zásadný reformný návrh na vyučovanie v mestských školách, aby sa jednak pozdvihla úroveň škôl, jednak aby sa zabezpečila rovnaká príprava žiakov na univerzitu. Vychádza z päťtriednej mestskej školy, no navrhuje ju rozšíriť o šiestu triedu, aby sa učebný plán mohol rozšíriť o nové učebné predmety, aby si žiaci mohli lepšie osvojiť učivo. Náboženstvo ponecháva, ale navrhuje presunúť ho na nedele a sviatky, odporúča obmedziť spev žiakov v kostoloch a takmer každodenné pohrebné sprievody. Vyučovanie v 1. – 3. triede sa sústreďuje na gramatické učivo, v 4. a 5. triede venuje pozornosť rétorike, logike a dialektike. V šiestej triede, ktorú navrhuje doplniť, by sa vyučovala najmä matematika, prírodné vedy, astronómia a etika. Veľkú pozornosť venoval vyučovaniu latinčiny a pri jej vyučovaní využíva aj materinský jazyk. Najväčšou prednosťou jeho vyučovacieho poriadku je sústavné zdôrazňovanie potreby vyučovať v materinskom jazyku vo všetkých piatich triedach partikulárnej školy. V básnickej skladbe Štruktúra nižšej školy Benedikt podal mnohé novátorské návrhy s dôrazom na materinský jazyk a objavovanie prírodných vied. V jeho úsiliach sa najlepšie ukazoval jeho humanizmus, vďaka čomu sa stal pedagogickou autoritou ešte pred Komenským.

Obálka učebnice Vavrinca Benedikta Nedožerského „Základy aritmetiky“, napísanej v latinčine pod názvom Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae (Praha 1612)

Reformám sa Benedikt venuje aj v latinskom pedagogicko-reformačnom spise Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie (Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, 1612). V ňom vykladá a odôvodňuje svoje návrhy na nápravu a povznesenie univerzitného života, ktorými sú: 1. aby zo súkromných škôl schopní poslucháči boli pripustení na prednášky univerzitných profesorov, 2. aby sa presne a určite ustanovil poriadok a doba prednášok, 3. aby profesori boli pozbavení hmotných starostí o existenciu, 4. aby sa učiteľské miesta udeľovali len poslucháčom usilovným a riadne sa podrobujúcim skúškam. Okrem iného v tomto spise s ľútosťou konštatuje, že v tejto veci najviac prekáža nedostatok hmotných prostriedkov – chudoba.

Z reforiem Benedikta ako nového dekana treba uviesť predovšetkým myšlienku, ktorú vyslovil počas rektorskej voľby 17. októbra 1612 vo svojej slávnostnej reči, aby sa obyčaj o štyroch národoch na univerzite uviedla do života pri voľbe rektorových konziliárov (radcov) tak, aby traja boli Česi a jeden cudzí. V uvedenej reči podľa jeho argumentácie obnovenie tohoto starobylého privilégia bude znamenať zároveň rozkvet univerzity a pri väčšom počte poslucháčov sa zlepší aj postavenie Čechov, pretože budú mať proti cudzím hlasom prevahu. V marci 1612 taktiež presadil, aby bol volený notár a kvestor univerzitných majetkov.

Benedikt napísal i matematickú učebnicu Základy aritmetiky (Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae, 1612). V práci vyčleňuje dve základné aritmetické disciplíny: jednoduchú a porovnávaciu a podľa nich určuje aj rozdelenie svojho spisu na dve knihy; z nich prvá (aritmetika jednoduchá) obsahuje štyri základné počtové úkony a zlomky, druhá zasa (aritmetika porovnávacia) vysvetľuje pomery medzi číslami. Benedikt bol prvým naším matematikom, ktorý svoju aritmetiku začal stavať na exaktnom podklade pre vedecké štúdium, pretože všetky ostatné publikácie tohto druhu boli len praktickými príručkami pre kupcov, remeselníkov a pod.

Benedikt bol aj dobrým znalcom rečníctva. V roku 1605 mal akademickú dišputu O rečníctve a rečníkovi, od ktorého vyžadoval filozofické vzdelanie.

Vďaka svojmu dielu a učeniu sa Vavrinec Benedikt Nedožerský zaraďuje medzi najvýznamnejšie osobnosti nášho humanizmu a renesancie.

Dielo

Poézia

• 1606 – Aliquot psalmorum Davidicorum paraphrasis rhythmometrica, lyrico carmine ad imitationem. Latinorum nunc primum attentata. Item oda istis temporibus congrua. (Žalmové někteří v písně české na způsob veršů latinských v nově uvedení a vydání. Item píseň k těmto Časům sa trefující na týž způsob složená. – Horat.) (Praha), osobná, intímna duchovná lyrika
• 1606 – Žalmové devadesátý první a stý třetí na způsob latinských veršů vydáni (Staré Mesto Pražské), žalmy

Odborné dielo vo veršoch

• 1607 – Penitioris scholae structura (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy), latinská básnická skladba v hexametroch

Odborné diela

• 1603 – Grammaticae Bohemicae ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo (Dve knihy českej gramatiky zostavené podľa zásad prirodzenej metódy a osvetlenej poznámkami aj rozdelenej číslami), prvá systematická gramatika českého jazyka, v latinčine
• 1612 – Elementa arithmeticae e methodicis autoribus concinnatae et popularibus exemplis illustratae (Základy aritmetiky), učebnica matematiky (Praha)
• 1612 – Oratio therapeutica continens modum curandae Pragensis academiae, habita in solenni promotione tredecim iuvenum, quibus primus in philosophia gradus conferebatur (Nápravná reč obsahujúca návod na ozdravenie Pražskej akadémie) (Praha), spis
• 1612 – Decanus facultatis philosophicae in academia Pragensi M. Laurentius Benedictus Nudozierinus lecturis S. D. (Čítanie dekana Filozofickej fakulty Univerzity v Prahe M. Laurenca Benedikta Nudožerského) (Praha), príhovor

Pamätná tabuľa V. B. Nedožerského v Nedožeroch-Brezanoch

Pamiatky

• Na počesť Vavrinca Benedikta Nedožerského je pomenovaná Základná škola s materskou školou Vavrinca Benedikta Nedožery-Brezany v jeho rodnej obci.
• Pred budovou ZŠ s MŠ Vavrinca Benedikta v Nedožeroch-Brezanoch je bronzová socha Vavrinca Benedikta Nedožerského od akad. sochára Františka Gibalu, ktorú tam umiestnili pri príležitosti odovzdania novej budovy ZDŠ roku 1969 na podnet a pričinením rodoľuba Jozefa Uhliara.
• Pamätná tabuľa na počesť nedožerského rodáka Vavrinca Benedikta v Nedožeroch-Brezanoch od kameňosochára Š. Novotného (* 1933) je osadená od roku 1982 na novom pylóne z južnej strany cesty (pôvodne bola osadená na kultúrnom dome, ktorého objekt bol roku 1979 asanovaný). Ide o NKP výtvarného charakteru.

Literatúra

• BENEDIKT NEDOŽERSKÝ, Vavrinec: Dve knihy gramatiky [online]. In: Pamäť Slovenska. Univerzitná knižnica v Bratislave. [cit. 6. 1. 2011]. Dostupné na internete: [3]^{[nefunkčný odkaz]}.
• KOLLÁRIK, Oto: Laurenc Benedikt Nudožerský [online]. Martin: Matica slovenská, 1965. 61 s. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [4].
• KRČMÉRY, Štefan: Dejiny literatúry slovenskej I [online]. Bratislava: Tatran, 1976. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [5] Archivované 2012-12-10 na Wayback Machine.
• KUCIANOVÁ, Anna: Vavrinec Benedikt z Nedožier (10. 8. 1555 – 4. 6. 1615) [online]. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [6].
• BENEDIKT NEDOŽERSKÝ Vavrinec. In: MIKULA, Valér, a kol. Slovník slovenských spisovateľov. 2., preprac. a dopl. vyd., v Kalligrame 1. Bratislava : Kalligram; Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-801-7. S. 80.
• MINÁRIK, Jozef (ed.): Z Klenotnice staršieho slovenského písomníctva II.: Renesancia a humanizmus. 2. vydanie. 481 s. Bratislava: Tatran, 1984 a 1985 (1. vydanie), Slovenský Tatran 1997. ISBN 80-222-0463-3.
• Nedožerský, Vavrinec Benedikt. In: Encyklopédia(AB)Sme [online], 2010. [cit. 3. 1. 2011]. Dostupné na internete: [7].
• ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry 1. 3. prepracované vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002. 359 s. ISBN 80-88878-70-5.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vavrinec Benedikt z Nedožier