Preskočiť na obsah

Ďateľ veľký: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2A02:AB04:313C:BB00:CD5B:A9F2:6718:6FA4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 (7844034): bezdôvodné odstraňovanie obsahu stránok
Bez shrnutí editace
Riadok 23: Riadok 23:
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá= ďateľ strakatý, ďateľ strakatý veľký|
Synonymá= |
Obrázok2=Dendrocopos major distribution map.png|
Obrázok2=Dendrocopos major distribution map.png|
Titulok2= Mapa rozšírenia ďatľa veľkého|
Titulok2= Mapa rozšírenia ďatľa veľkého|
}}
}}


'''Ďateľ veľký''' (lat. ''Dendrocopos major''; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva najmä celú Európu, vrátane Slovenska, a veľkú časť Ázie.
'''Ďateľ veľký''' (iné názvy: '''[[ďateľ strakatý]]''', zriedkavo '''ďateľ strakatý veľký'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

==Názvy ==
Súčasný slovenský názov (používaný už od 19. storočia) je '''ďateľ''' [staršie: '''ďatel'''{{#tag:ref|Podľa staršieho pravopisu sa slovo ďateľ písalo s tvrdým l, čiže sa písalo ďatel - porov. napr. [[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1940.|group=pozn}}] '''veľký'''<ref name=Kov/><ref>FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145</ref><ref>FERIANC, O. Zoologia ore VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 174</ref><ref name=Rízner/>. Staršie názvu sú:
*'''ďateľ''' [staršie: '''ďatel'''] '''strakatý'''<ref>KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 56</ref><ref>ďatel. In: [[Pavel Bujnák|BUJNÁK, Pavel]], ed. ''[[Slovenský náučný slovník|Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A{{--}}D]]''. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305</ref><ref name=Krejčík>KREJČÍK, Josef a Ferdinand KLOCHÁŇ. Prírodopis pre meštianske školy slovenské, Prírodniny všetkých troch ríš v osemnástich obrazoch so 134 vyobrazeniami v texte a 1 barevnou prílohou. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 43</ref><ref name=Wold>WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 170</ref><ref name=Rízner>Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69</ref>,
*'''ďatel tarkavý'''<ref>text z konca 19. stor. citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958. S. 302.</ref><ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 87, 27</ref>,
*'''ďatel väčší'''<ref>K ochrane malých vtákov. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 6, 1869. S. 42</ref>,
*(zriedkavo) '''ďatel strakatý veľký'''<ref name=Kov>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kovalik
| priezvisko = Kovalik
| meno = Peter
| meno = Peter
Riadok 39: Riadok 46:
| vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko
| vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko
| miesto = Bratislava
| miesto = Bratislava
}}</ref>,
}}</ref><ref>ďatel. In: [[Pavel Bujnák|BUJNÁK, Pavel]], ed. ''[[Slovenský náučný slovník|Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A{{--}}D]]''. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305</ref> [podľa staršieho pravopisu sa písalo ''ďatel...'', t. j. s tvrdým l, porov. napr. PSP 1940], ľudovo: ''strakopud'', ''strachopud''<ref>strakopud. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref>; lat. ''Dendrocopos major'', ''Dendrocopus major'', ''Picoides major'', ''Picus major'' <ref>[http://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?lang=SK&avibaseid=D754DB8552A7AA42 ďateľ veľký in: Avibase]</ref>) je druh z čeľade [[ďatľovité]]. Obýva Palearktídu a v [[Európa|Európe]] je to najpočetnejší ďateľ. Hniezdi i zimuje na celom [[Slovensko|Slovensku]] (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]).<ref name="RozsVtakovSK" /> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďateľ veľký patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v [[Európa|Európe]] v rokoch [[1980]]{{--}}[[2013]] mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch [[2000]]{{--}}[[2012]] sú stavy stúpajúce.<ref name="IUCN" />
*'''strakapúd''' [resp. '''strakopud'''<ref>ŠORNER, K. et al. Vyučovanie na školách jednotriednych a dvojtriednych: v duchu nových učebných osnov. Praha: Čsl. Graf. Unia, 1937. S. 125.</ref>{{#tag:ref|Namiesto tvaru strakapúd sa vyskytovali aj tvary strakopud, strakopúd a pod. - pozri v článku [[strakopud]].|group=pozn}} a pod.] '''veľký'''<ref name=SV/><ref>ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171</ref><ref name=Krejčík/>,
*'''strakapúd'''<ref name=Wold/> [resp. '''strakopud''' a pod.],
*(vrátane ďatľa prostredného a malého) '''strakavý ďateľ'''<ref>ďaťel. In: [Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí] (porov. napr. {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Klein | odkaz na autora = | titul = Vorbereitung zu einer vollständigen Vögelhistorie ... u. e. Zusatz der Historie des Murmelthieres | vydanie = | vydavateľ = Schmidt | miesto = | rok = 1760 | počet strán = 472 | url = https://books.google.sk/books?id=9_ZqPfZne6EC&pg=PA51&dq=%22picus+varius%22+Buntspecht&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjagIWVie2FAxUaBNsEHQVNBVk4ChDoAXoECAMQAg#v=onepage&q=%22picus%20varius%22%20Buntspecht&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 51, 52| jazyk = }}</ref>,
*'''ďatel'''<ref name=SV>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská vlastiveda | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1943 | počet strán = 644 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 451| jazyk = }}</ref>.

Ľudové názvy sú: ''strakopud''<ref name=Pec/>, ''strakopúd''<ref name=Fer142>FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 142</ref>, ''strachopud''<ref name=Pec>strakopud. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref>, ''ďateľ strakoš''<ref name=Fer142/>, ''strakatý ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''strakatý ďateľ veľký''<ref name=Fer142/>, ''strakatý lesný tesár''<ref name=Fer142/>, ''tarkavý ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''jarabý ďateľ väčší''<ref name=Fer142/>, ''veľký ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''maľovaný ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''záhradný ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''červený ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''červenkavý ďateľ''<ref name=Fer142/>, ''červenohlávok''<ref name=Fer142/>, ''červenoriť''<ref name=Fer142/>, ''tesárik''<ref name=Fer142/>, ''ďubník''<ref name=Fer142/>, ''straka''<ref name=Fer142/>, ''klopár''<ref name=Fer142/>.

Latinské názvy druhu sú: ''Dendrocopos major'', ''Dendrocopus major'', ''Picoides major''; staršie: ''Picus major'', ''Dryobates major'', ''Picus varius'', ''Picus discolor''.<ref>[http://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?lang=SK&avibaseid=D754DB8552A7AA42 ďateľ veľký in: Avibase]</ref>


== Opis ==
== Opis ==
Riadok 102: Riadok 117:
Vydáva najčastejšie tvrdé ''"čikk"'', ''"tükk"''<ref name="peterson" />, kovové ''"kik"''<ref name="dieVoegelEuropas" /> či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.
Vydáva najčastejšie tvrdé ''"čikk"'', ''"tükk"''<ref name="peterson" />, kovové ''"kik"''<ref name="dieVoegelEuropas" /> či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.


== Rozšírenie ==
== Výskyt ==
Vyskytuje sa skoro v celej Európe (plus v časti severnej Afriky, časti Turecka a časti Iránu), v celej južnej Sibíri, v časti Mongolska, v Kórei, Japonsku, vo veľkej časti Číny, v časti Indočíny a v časti Indie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref>Clements checklist v2023b [https://www.birds.cornell.edu/clementschecklist/introduction/updateindex/december-2023/2023b-citation-and-downloads/]</ref>
Západná časť Palearktickej oblasti (západná Eurázia vrátane severnej Afriky a Prednej Ázie), východná časť Palearktickej oblasti (východná Eurázia vrátane Japonska a severnej Číny). Vyskytuje sa aj na Slovensku.<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy

| priezvisko = Danko
=== Výskyt a stav na Slovensku ===
| meno = Štefan
Na Slovensku je to najhojnejší z ďatľov. Hniezdi i zimuje na celom [[Slovensko|Slovensku]] (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]).<ref name="RozsVtakovSK" />
| priezvisko2 = Darolová
| meno2 = Alžbeta
| priezvisko3 = Krištín
| meno3 = Anton
| spoluautori = et al.
| titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku
| rok = 2002
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 80-224-0714-3
| kapitola = Ďateľ veľký
| poznámka = autor druhu Štefan Pavlík
| strany = 401 – 404
}}</ref>


Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu [[les]]a, hniezdi až do 1 000 – {{mnm|1400}}<ref name="RozsVtakovSK" />, nad 1 000 – {{m|1200|m}} je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v [[zima|zime]] môže potulovať, zvyčajne do {{km|2|m}}. Výnimočne do južnejších oblastí [[Európa|Európy]]. V mimohniezdnom období zaletí aj do [[borovica horská|kosodreviny]] {{mnm|1600}}.<ref name="RozsVtakovSK" />
== Výskyt a stav na Slovensku ==
Najhojnejší z ďatľov. Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu [[les]]a, hniezdi až do 1 000 – {{mnm|1400}}<ref name="RozsVtakovSK" />, nad 1 000 – {{m|1200|m}} je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v [[zima|zime]] môže potulovať, zvyčajne do {{km|2|m}}. Výnimočne do južnejších oblastí [[Európa|Európy]]. V mimohniezdnom období zaletí aj do [[borovica horská|kosodreviny]] {{mnm|1600}}.<ref name="RozsVtakovSK" />


Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]], [[1998]] a [[2001]]<ref name="RL2001">{{Citácia knihy
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť [[Populácia (biológia)|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku [[1995]], [[1998]] a [[2001]]<ref name="RL2001">{{Citácia knihy
Riadok 188: Riadok 189:


Skoro na [[jar]] robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na [[miazga (rastliny)|miazgu]] v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú [[vitamín]]y a výživné zložky [[miazga (rastliny)|miazgy]].<ref name="VtakySlovenska2" />
Skoro na [[jar]] robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na [[miazga (rastliny)|miazgu]] v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú [[vitamín]]y a výživné zložky [[miazga (rastliny)|miazgy]].<ref name="VtakySlovenska2" />

== Ohrozenosť ==
Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] ďateľ veľký patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v [[Európa|Európe]] v rokoch [[1980]]{{--}}[[2013]] mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch [[2000]]{{--}}[[2012]] sú stavy stúpajúce.<ref name="IUCN" />


== Ochrana ==
== Ochrana ==

Verzia z 19:50, 1. máj 2024

Ďateľ veľký
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos major
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia ďatľa veľkého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ veľký (lat. Dendrocopos major; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva najmä celú Európu, vrátane Slovenska, a veľkú časť Ázie.

Názvy

Súčasný slovenský názov (používaný už od 19. storočia) je ďateľ [staršie: ďatel[pozn 1]] veľký[3][4][5][6]. Staršie názvu sú:

Ľudové názvy sú: strakopud[18], strakopúd[19], strachopud[18], ďateľ strakoš[19], strakatý ďateľ[19], strakatý ďateľ veľký[19], strakatý lesný tesár[19], tarkavý ďateľ[19], jarabý ďateľ väčší[19], veľký ďateľ[19], maľovaný ďateľ[19], záhradný ďateľ[19], červený ďateľ[19], červenkavý ďateľ[19], červenohlávok[19], červenoriť[19], tesárik[19], ďubník[19], straka[19], klopár[19].

Latinské názvy druhu sú: Dendrocopos major, Dendrocopus major, Picoides major; staršie: Picus major, Dryobates major, Picus varius, Picus discolor.[20]

Opis

Je to vták veľký približne ako škorec obyčajný, meria 22[21] – 23 cm[21][22] a váži 68,5 – 100 g (♂♂), 60 – 90 (♀♀).[23]. Má čiernobiele strakaté operenie. Rozdiel od ostatných ďatľov je v silnom čiernom prúžku nad zobákom, ktorý bez prerušenia pokračuje až do tyla a podľa intenzívne červených chvostových kroviek, ktoré sú oproti bielemu bruchu ostro ohraničené. Samec má červený tyl hlavy, samica ho má čierny, mláďatá majú vršok hlavy červený.[22] Lieta v dlhých vlnovkách.

Hlas a inštrumentálne zvuky

Bubnovanie

32 s, Anglicko, okrem bubnovania ďatla veľkého počuť spev červienky obyčajnej.

Hlas "kix"

21 s, Slovensko, okrem ďatla veľkého počuť spev nasledujúcich druhov: drozd plavý, strnádka obyčajná, vlha obyčajná, slávik obyčajný, penica čiernohlavá a pinka obyčajná.

Vydáva najčastejšie tvrdé "čikk", "tükk"[22], kovové "kik"[21] či „kix“, pri vyrušení „gigigigi“. Pravidelne bubnuje.

Výskyt

Vyskytuje sa skoro v celej Európe (plus v časti severnej Afriky, časti Turecka a časti Iránu), v celej južnej Sibíri, v časti Mongolska, v Kórei, Japonsku, vo veľkej časti Číny, v časti Indočíny a v časti Indie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[24]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku je to najhojnejší z ďatľov. Hniezdi i zimuje na celom Slovensku (dokázané hniezdenie na 95,30 %, zimovanie na 97,20 % mapovacích kvadrátov).[25]

Vyskytuje sa všade od nížin až po hornú hranicu lesa, hniezdi až do 1 000 – 1 400 m n. m.[25], nad 1 000 – 1 200 m je už vzácnejší. Ďateľ veľký je stály vták, ktorý sa v zime môže potulovať, zvyčajne do 2 km. Výnimočne do južnejších oblastí Európy. V mimohniezdnom období zaletí aj do kosodreviny 1 600 m n. m..[25]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 – 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 – 150 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001[26] žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][27][28] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[25]

Hniezdenie

Ďateľ veľký sa vyskytuje v lesoch všetkých typov a tiež v parkoch. Hniezdi v máji a júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 5 cm si tesá sám. Zúčastňujú sa obaja partneri, no najmä samec.[23] Dutina dosahuje hĺbku 20 – 30 cm, šírku 15 cm.[23] Samica znáša 5 až 7 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 12 až 13 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia na hniezde 3 týždne a potom ešte niekoľko dní prikrmujú.

Potrava

Ďateľ veľký konzumuje živočíšnu i rastlinnú potravu. Hmyz všetkých vývojových štádií, hlavne druhy nachádzajúce sa v dreve a v kôre stromov.

V zime i na jeseň sa živia semenami ihličnatých i listnatých stromov. Spolu s krivonosom a vevericou patrí k najväčším spotrebiteľom semena smreka. Je známy prípad z lesníckeho arboréta v Kysihýbli, kde mali spočítanú úrodu šišiek stromu druhu Picea orientalis v počte 4475 šišiek z ktorých jediný ďateľ veľký zjedol 1809 kusov, teda približne 40 %.[23] Šišky odtrhnú a odletia s nimi na jedno miesto, kde majú obľúbené miesto na strome, kde vyberajú semená. Je to zvyčajne vhodná škára v kôre. Priletia s novou šiškou v zobáku, prisadnú pod miesto kde ešte trčí predtým spracovaná šiška zo škáry v kôre. Prinesenú si položia na brucho, starú vyhodia zobákom, novú zastrčia na jej miesto a môže z nej pohodlne vyjedať semienka. Tieto miesta je potom ľahké nájsť podľa kopy strapatých šišiek ležiacich pod takýmto stromom. Obľubuje aj semená iných ihličnatých stromov. Z listnatých napríklad žalude, bukvice, lieskovce, orechy, oriešky hrabu, tiež plody javora horského (klen), javorov a líp. Žerú aj ovocím i bobule, napríklad moruše, čerešne, višňe, slivky, bazu čiernu, bazu červenú, jarabinu, hrušky a šípky.

Skoro na jar robia malé dierky do kôry stromov, ktoré sú bohaté na miazgu v horizontálnom rade a potom aj viacero jedincov prilieta konzumovať vytekajúcu šťavu. Účelom sú vitamíny a výživné zložky miazgy.[23]

Ohrozenosť

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, populácia v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpla, na základe krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 sú stavy stúpajúce.[1]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[29]

Pre užitočnosť si zaslúži ochranu; treba šetriť staré stromy s hniezdnymi dutinami a vyvesovať hniezdne búdky. Môže spôsobovať škody na zateplených fasádach budov.

Galéria

Referencie

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 24. decembra 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145
  5. FERIANC, O. Zoologia ore VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií. 1941. S. 174
  6. a b Rízner, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 69
  7. KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 56
  8. ďatel. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch I. diel A – D. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 305
  9. a b KREJČÍK, Josef a Ferdinand KLOCHÁŇ. Prírodopis pre meštianske školy slovenské, Prírodniny všetkých troch ríš v osemnástich obrazoch so 134 vyobrazeniami v texte a 1 barevnou prílohou. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 43
  10. a b WOLDŘICH, J. N. et al. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924. S. 170
  11. text z konca 19. stor. citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958. S. 302.
  12. Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 87, 27
  13. K ochrane malých vtákov. In: Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 6, 1869. S. 42
  14. ŠORNER, K. et al. Vyučovanie na školách jednotriednych a dvojtriednych: v duchu nových učebných osnov. Praha: Čsl. Graf. Unia, 1937. S. 125.
  15. a b Slovenská vlastiveda. [s.l.] : [s.n.], 1943. 644 s. S. 451.
  16. ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171
  17. ďaťel. In: [Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí] (porov. napr. Klein. Vorbereitung zu einer vollständigen Vögelhistorie ... u. e. Zusatz der Historie des Murmelthieres. [s.l.] : Schmidt, 1760. 472 s. Dostupné online. S. 51, 52.
  18. a b strakopud. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  19. a b c d e f g h i j k l m n o p q r FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 142
  20. ďateľ veľký in: Avibase
  21. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  22. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  23. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  24. Clements checklist v2023b [1]
  25. a b c d Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom RozsVtakovSK
  26. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  27. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  28. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  29. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „pozn“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="pozn"/>