Pestroň vlkovcový: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sv:Sydlig hålrotsfjäril |
d robot Pridal: cs:Pestrokřídlec podražcový |
||
| Riadok 88: | Riadok 88: | ||
[[Kategória:Motýle]] |
[[Kategória:Motýle]] |
||
[[cs:Pestrokřídlec podražcový]] |
|||
[[de:Osterluzeifalter]] |
[[de:Osterluzeifalter]] |
||
[[en:Zerynthia polyxena]] |
[[en:Zerynthia polyxena]] |
||
Verzia z 21:33, 20. november 2008
| Pestroň vlkovcový | |
 Pestroň vlkovcový | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775) je druh denného motýľa z čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae).
Opis druhu
Druh opísal Ignaz Schiffermüller v svojej práci: Ankündung eines systematischen Werkes von den Schmetterlingen der Wienergegend v roku 1775 na strane 162. Za ďalšieho autora tejto práca sa pokladá i Johann Denis, ale jeho účasť na tejto práci je podľa niektorých autorov sporná.
Vzhľad
Patrí k stredne veľkým denným motýľom. Rozpätie krídel je od 4,6 cm až do 5,5 cm. Hlava je malá, okrúhleho tvaru, zvyčajne čierno sfarbená, tykadlá sú krátke, dosahujú obyčajne menej ako 1/2 predného okraja predného krídla. Hruď je čierna, žlto–hnedo ochlpená, s úzkym červeným krčným lemom. Druh má tri páry plnohodnotných nôh, ktoré slúžia na chôdzu. Krídla sú pestrofarebné, základná farba krídel je žltá, až okrovožltá s početnými tmavými kresbami. Na vonkajšom okraji všetkých štyroch krídel je typická vlnovitá kresba. Na leme zadných krídel je v jeho priebehu ešte rad červených a modrých škvrniek. Samičky sú zvyčajne podobne sfarbené, ale sú o niečo väčšie a tmavšie vyfarbené. Bruško (abdomen) je tiež čierno sfarbené, hnedo–žlto ochlpené. Na bočnej strane bruška sú červené škvrny, ktoré vytvárajú kresbu rôzneho tvaru. Žilnatina krídel je u tohoto druhu čierno sfarbená.
Areál rozšírenia druhu
Oblasť výskytu pestroňa vlkovcového zahrnuje pásovite oblasť Európy od južného Francúzska a severného Talianska cez Sicíliu, Maďarsko, Česko, južné Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko až do juhozápadnej časti Ruskej federácie. Na tomto, relatívne veľkom areáli rozšírenia bolo opísaných viacero – cca 22 poddruhov. Na našom území sa vyskytuje pôvodná – nominálna rasa. Otázka niektorých z týchto poddruhov je veľmi sporná, až hypotetická.
Charakter lokalít výskytu
Obľubuje riedke, teplé, prevažne listnaté lesy, skalnaté stepné oblasti, lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc a záhrad, lesostepné biotopy, železničné násypy, okraje jazier a riek, bohato zakvitnuté teplé údolia riek, výslnné krovinaté stráne ako i extenzívne obhospodarované pozemky. Niekedy ho nájdeme i na atypických lokalitách – v okolí rumovísk a smetísk, ale tiež v sadoch a parkoch, pokiaľ rastie v blízkosti týchto biotopov jeho živná rastlina vlkovec európsky (Aristolochia clematitis). Výskyt je ostrovčekovitého charakteru, v nadmorských výškach od hladiny mora až do 1 400–1 500 m n. m.
Bionómia druhu
Imágo
Druh má iba jednu generáciu do roka. V našich zemepisných podmienkach sa vyskytuje od konca apríla až do konca mája. Ojedinelé imága môžeme nájsť ešte začiatkom júna. V južnej Európe sa vyskytuje od konca marca do začiatku júna, s maximom výskytu v priebehu prvej a druhej tretiny mája. Imága žijú asi 2–3 týždne. Samčekovia poletujú za teplých dní už dosť skoro ráno a vyhľadávajú samičky, ktoré by boli vhodné na spárenie. Samičky lietajú skôr v neskorších hodinách a poobede. K páreniu dochádza v predobedňajších hodinách. Samička kladie vajíčka po oplodnení jednotlivo, alebo v malých skupinkách na spodnú stranu listov živnej rastliny, ktorou je v našich podmienkach hlavne vlkovec európsky. Živnými rastlinami bývajú i iné druhy vlkovcov, napr. A. pallida, A. rotunda a A. maurorum.
Vajíčka
Vajíčka sú okrúhleho tvaru, najskôr po znesení sú biele, neskôr žltavé, pred vyliahnutím húseníc sú s odtieňom do čierna. Povrch vajíčok je hladký, lesklý. Asi za 8–9 dní od nakladenia vajíčka sa liahne malá húsenička.
Húsenica
Húsenica sa počas svojho vývoja štyrikrát zvlieka a dorastá veľkosti asi 30–35 mm. Dospelá húsenica má po bokoch má 6 radov červenohnedých, až oranžovo–ružových, na konci čierno sfarbených výrastkov. S húsenicami sa stretávame asi od konca mája do konca júla, s maximom výskytu v priebehu júna. Húsenica sa koncom jari, resp. začiatkom leta zakukľuje.
Kukla
Kukla je fixovaná najčastejšie vo vodorovnej polohe za kremaster a cez pošvy krídel je zvyčajne ešte prepásaná vláknom. Je štíhla, dlhá asi 23–26 mm, béžovej farby, laterálne po bokoch má rad prieduchov, kde je čierne sfarbenie. Pri druhu prezimuje kukla a motýľ sa liahne nasledujúci rok skoro na jar.
Ekológia druhu
Pestroňa vlkovcového pokladáme za významný teplomilný, stepný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny.
Príčiny možného ohrozenia
Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabránenie aplikácie umelých hnojív a pesticídov na miestach výskytu. Nebezpečné je zarastanie biotopov výsadbou lesa, turistika, vplyv exhalátov a insekticídov používaných v poľnohospodárstve, vypásanie stepných biotopov dobytkom, kosenie stepných oblastí a v neposlednom rade i odchyt imág zberateľmi vo veľkých množstvách.
Ochrana
Pestroň je zriedkavejší druh našich denných motýle. Od roku 1965 je na území Československa chráneným druhom. Dnes k bezprostredne ohrozeným nepatrí, ale pokladá sa za zraniteľný druh. Na území Poľska sa už nevyskytyje. Vo väčšine štátov je hodnotený ako druh zraniteľný. V Rakúsku je tiež ohrozený vyhynutím. V Ruskej federácii je zaradený do Červenej knihy chránených a ohrozených živočíchov – do II. kategórie.
Ochrana tohto druhu spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného postredia ako takého. Význam však má aj individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a zvyčajne slabšiu početnosť.
Literatúra
- Hrubý, K.: Prodromus lepidopter Slovenska. SAV, Bratislava, 1964, s. 867–868.
- Moucha, J.: Sbíráme motýly. Delfín, Praha, 1972, s. 73.
- Ponec, J.: Motýle. Obzor, Bratislava, 1982, s. 352.
- Škapec, V.: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rostlín a živočichov ČSFR 3. Príroda, Bratislava, 1992, 107–108.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pestroň vlkovcový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pestroň vlkovcový