Tukové väzivo
Tukové väzivo je typ väziva, ktorý vzniká nahromadením tukových buniek. Predstavuje zásobáreň energie, izolačný materiál organizmu a zdroj viacerých hormónov. Okrem toho obaľuje niektoré orgány a plní funkciu ochranného puzdra (napr. okolo obličiek). U bezstavovcov sa zhromažďujú tukové kvapôčky v bunke okolo jadra. U stavovcov sa vytvára spojitá tuková hmota, vyplňujúca bunku a zatlačujúca jadro. Tukové tkanivo má u stavovcov, ale i u mnohých bezstavovcov (corpus adiposum u lariev hmyzu) aj vedľajšiu funkciu exkrečno-kumulatívnu, pretože sa v ňom ukladajú niektoré metabolity a toxické látky.
Proces ukladania a uvoľňovania tuku je regulovaný najmä hormonálne. Je to veľmi dynamický dej a tuk sa v tukových bunkách pravidelne obnovuje. Tukové tkanivo s významnou mechanickou funkciou (napríklad v očnici) nemizne ani pri dlhodobej hladovke.
Rozdelenie
Rozlišujú sa dva typy tukového väziva:
- biele tukové väzivo (tkanivo) – obsahuje bunky s jednou veľkou vakuolou tuku (univakuolárne), ktoré sú obklopené sieťou retikulárnych fibríl a krvných vlásočníc. Môže vytvárať súvislú podkožnú vrstvu – tzv. panniculus adiposus, hojne sa tiež nachádza v mezentériu a retroperitoneu.
- hnedé tukové väzivo (tkanivo) – hnedočervenej farby, tvoria ho bunky s viacerými vakuolami (multivakuolárne). Je bohato nervovo zásobené, na nervové podnety sa z neho tuk ľahšie uvoľňuje. U človeka sa vyskytuje v menšom rozsahu (medzi lopatkami, pozdĺž podkľúčnej tepny, v hlbokých častiach krku, v mediastíne a pod). Prisudzuje sa mu hlavne termoregulačná úloha a v najväčšej miere sa nachádza u novorodencov.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tukové väzivo
Zdroj
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Vazivo, s. 14-19. (po česky)