Vairaatea
| Vairaatea | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 19°21′00″J 139°13′01″Z / 19,35°J 139,217°Z |
| miestna osada | Ahuroa |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 7 km |
| Šírka | 4 km |
| Rozloha | 20 km² (2 000 ha) |
| - súše | 4,32 km² (432 ha) |
| Obyvateľstvo | 57 (2012[1]) |
| Hustota | 13,19 obyv./km² |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | iba loďou |
| Objaviteľ | Pedro Fernandes de Queirós |
| - dátum | 9. február 1606 |
| Lagúna | polouzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Vairaatea | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vairaatea je malý atol vo východnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Od Tahiti je vzdialený 1 050 km. Najbližším susedom je atol Nukutavake, ležiaci približne 38 km na východ. Na dĺžku meria 7 km a na šírku asi 4 km. Atol má na na juhozápadnej a severnej strane dva široké prietoky, kde je útes pri prílivoch zaplavovaný a kadiaľ sa čerstvá oceánska voda dostáva do lagúny. Sú však pre lode nepriechodné.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Na ostrove sa našli početné archeologické pozostatky činnosti domorodcov, ktoré patria do kultúrnej a jazykovej oblasti Maragai (čo zahŕňa aj atoly Vahitahi, Pinaki, Nukutavake a Akiaki).[2].
Ostrov objavil španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós v roku 1606. Nazval ho „San Miguel Arcángel“. Ďalším bol angličan Samuel Wallis v roku 1767. Atol nazval „Lord Egmont“. Na niektorých mapách sa objavuje aj pod názvom „Industriel“.
V 19. storočí, keď sa atol dostal pod francúzsku správu, tu žilo cez 200 ľudí (rok 1850) a atol bol jedným z najľudnatejších na Tuamotu.[3].
Centrálna osada Tavananui sa nachádza v severovýchodnej časti ostrova. V roku 2012 tu žilo 57 obyvateľov.[1]
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Atol spája kyvadlová doprava s atolom Nukutavake. Nachádza sa tu základná škola a kostol z roku 1970. Obyvateľstvo sa živí lovom rýb a produkciou kopry, ale počet trvale žijúcich obyvateľov atolu vytrvale klesá, najmä kvôli, že mnohí odchádzajú za prácou na Tahiti.
Administratívne začlenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrov patrí do skupiny Nukutavake, ktorá zahŕňa ešte atoly Vahitahi, Akiaki, Nukutavake a Pinaki.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Populácia komunít Francúzskej Polynézie v roku 2012 podľa údajov na webových stránkach štatistického ústavu Francúzskej Polynézie (ISPF).
- ↑ Archéologie et traditions oralesdes atolls de Nukutavake, Vaira’atea et Pinaki par Tamara Maric, publication de la Direction de l'Environnement, 2010, p. 3.
- ↑ Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.640 Dostupné na Google Books
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vairaatea
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Informácie o atole (angl.) Archivované 2008-07-24 na Wayback Machine
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Enhanced Vector Shorelines of the World
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vairaatea na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||