Arnulf (Východofranská ríša)
Arnulf Korutánsky (* 850 – † 8. december 899, Rezno) bol vládca Bavorska, neskôr Východofranskej ríše a neskôr cisár. Viedol časté vojny proti Veľkej Morave.
Život v dátumoch
[upraviť | upraviť zdroj]- 876. 887: vojvoda Korutánska a „Panónie“ [„od Koceľovej smrti” (876) „spravoval Panóniu“ (teda Blatenské kniežatstvo); roku 884 stratil celú túto Panóniu v prospech Veľkej Moravy]
- 887 – 899: východofranský kráľ
- 888 – 899: vojvoda Bavorska
- 894 – 895/899?: kráľ Talianskeho kráľovstva
- 896 – 899: cisár
Arnulf a Veľká Morava
[upraviť | upraviť zdroj]Bol nemanželským synom východofranského kráľa Karolmana, od ktorého dostal v roku 876 Korutánsku marku a v tom istom roku po smrti Koceľa aj Panóniu (teda Blatenské kniežatstvo).
Zo začiatku udržiaval dobré vzťahy s veľkomoravským kráľom Svätoplukom.
Východnú marku vtedy spravoval markgróf Aribo, spojenec Svätopluka. V roku 882 sa Východnej marky zmocnili Wilhelmovci (synovia Wilhelma a Engelšalka), ktorí odtiaľ vyhnali Ariba. Svätopluk ich odtiaľ v tom istom roku vyhnal a spustošil im majetky. Wilhelmovci v roku 883 utiekli k Arnulfovi a stali sa jeho vazalmi. Zároveň v roku 882 do juhovýchodnej oblasti Veľkej Moravy vpadli Bulhari a Svätopluk dostal informácie, že sa tak stalo so súhlasom Arnulfa, a že Arnulfovi ľudia "stroja úklady o" Svätoplukov život. Keď Arnulf na Svätoplukovu výzvu odmietol podporovať Wilhelmovcov a odprisahať, že nepodporuje Bulharov a úklady o Svätoplukov život, Svätopluk ešte v roku 883 spustošil a obsadil Arnulfovu Panóniu a zostal tam celý rok. Výpravu zopakoval v roku 884, čím bolo územie od Viedenského lesa na západe po Drávu na juhu pripojené k Veľkej Morave. V roku 884 sa Svätopluk stretol s cisárom Karolom III. Tučným a dohodli sa, že hranicou ich ríš bude Viedenský les. Na to v roku 885 uzavrel so Svätoplukom mier aj Arnulf.
V roku 887 Arnulf povstal proti svojmu strýkovi východofranskému kráľovi Karolovi III. Tučnému a v tom istom roku sa sám dal v Tribure zvoliť za východofranského kráľa. Výprava kráľa Arnulfa proti polabským Slovanom, ktorú podnikol v roku 889, bola neúspešná, preto sa usiloval zlepšiť vzťahy s kráľom Svätoplukom. No po víťazstve nad Normanmi v bitke pri Löwene v roku 891 začal získavať spojencov pre vojenskú výpravu proti Veľkej Morave. V lete v roku 892 za podpory maďarských jazdeckých družín vtrhol na veľkomoravské územie. Franské vojsko sa však muselo stiahnuť, pretože vo Východnej marke vypukli nepokoje. V nasledujúcom roku znovu zaútočil proti Svätoplukovi, ale utrpel porážku a sotva si zachránil život.
V roku 894 zomrel kráľ Svätopluk. Jeho syn Mojmír II. uzavrel s Arnulfom mier, pričom mu postúpil Panóniu, územie terajšieho Maďarska. V roku 895 uznali zvrchovanosť kráľa Arnulfa aj české kniežatá. O rok neskôr bol Arnulf korunovaný za rímskeho cisára. Neskôr podnikol ďalšie výpravy proti oslabenej Veľkej Morave, no Mojmír II. sa ubránil. Arnulf zomrel v Regensburgu, kde je aj pochovaný.