Preskočiť na obsah

Coulometer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grafická schéma coulometru na traskavý plyn

Coulometer je elektrochemická sústava, ktorá sa používa na meranie elektrického náboja prejdeného skúmanou vzorkou.[1] Prakticky sa využíva pri coulometrii. V praxi sa využíva coulometer na striebro, coulometer na meď a coulometer na traskavý plyn.[1] V priebehu coulometrie sa zaznamenáva čas, ktorý sa používa na výpočet prejdeného elektrického prúdu.[1]

Coulometer na striebro

[upraviť | upraviť zdroj]

Coulometer na striebro je založený na elektrogravimetrickom stanovení hmotnosti striebra vylúčeného počas elektrolýzy na predváženom platinovom kelímku, ktorý slúži ako katóda.[1] Pred realizáciou coulometrie sa suchý a čistý platinový kelímok zváži, jeho hmotnosť sa zaznamená a naplní sa roztokom dusičnanu strieborného s koncentráciou 10 až 20 hm.%.[1] Anódu tvorí strieborný drôt ponorený do roztoku dusičnanu strieborného.[1] Veľkosť náboja Q prejdeného za určitý čas τ sa vypočíta z hmotnosti striebra vylúčeného na platinovom kelímku mAg:

[1]

kde F je Faradayova konštanta a MAg je molárna hmotnosť striebra.[1]

Coulometer na meď

[upraviť | upraviť zdroj]

Coulometer na meď je založený na elektrogravimetrickom stanovení hmotnosti medi vylúčenej počas elektrolýzy na predváženej medenej doskovej elektróde, ktorá slúži ako katóda.[1] Pred realizáciou coulometrie sa suchá a čistá medená dosková elektróda zváži, jej hmotnosť sa zaznamená a reakčná nádoba sa naplní roztokom síranu meďnatého, ktorý sa okyslí a pridá sa etanol na zabránenie oxidácie vylúčenej medi.[1] Anódu tvoria medené dosky ponorené do roztoku síranu meďnatého.[1] Veľkosť náboja Q prejdeného za určitý čas τ sa vypočíta z hmotnosti medi mCu vylúčenej na medenej doske, ktorá slúžila ako katóda:

[1]

kde F je Faradayova konštanta a MCu je molárna hmotnosť medi.[1]

Coulometer na traskavý plyn

[upraviť | upraviť zdroj]

Coulometer na traskavý plyn je založený na volumetrickom stanovení objemu traskavého plynu vylúčeného počas elektrolýzy na katóde (tvorba plynného vodíka) a na anóde (tvorba plynného kyslíka). Traskavý plyn je teda pomer vodíka a kyslíka v molárnom pomere 2:1.[1] Pred realizáciou coulometrie sa celý coulometer naplní vodným roztokom kyseliny.[1] Veľkosť náboja Q prejdeného za určitý čas τ sa vypočíta z objemu traskavého plynu vylúčeného na elektródach:

[1]

kde F je Faradayova konštanta a n je látkové množstvo plynu, ktoré pri teplote T a tlaku p zaberá objem V:[1]

[1]

Konštanta 0,75 vychádza z toho, že priechodom 1 molu elektrónov (s nábojom približne 96 485 C) sa rozloží 0,5 molu vody a vznikne 0,75 molu (0,5 + 0,25) plynnej zmesi vodíka a kyslíka (traskavého plynu) podľa rovnice:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie Bakalářský kurz. dotlač 1.. vyd. Praha : VŠCHT, 2015. ISBN 978-80-7080-559-6.