Dichlórdifenyltrichlóretán

O iných významoch výrazu DDT pozri DDT (rozlišovacia stránka).

DDT, čiže dichlórdifenyltrichlóretán alebo 1,1,1-trichloro-2,2-bis(4-chlorofenyl)etán alebo (ClC₆H₄)₂CH(CCl₃), je jeden z najstarších a najznámejších insekticídov. Pre negatívne vedľajšie účinky a fakt, že sa kumuluje v organizme a prostredí, postupne od 70. rokov 20. storočia dochádza k zákazu jeho používania.

História

Rozprašovanie DDT v USA roku 1958 na brehu jazera

DDT bolo prvýkrát syntetizované už v roku 1874 Othmarom Zeidlerom. Jeho insekticídne účinky však objavil až švajčiarsky chemik Paul Hermann Müller v roku 1939. Od druhej svetovej vojny bolo DDT hromadne používané ako prípravok proti škodlivému hmyzu v poľnohospodárstve, ale predovšetkým na likvidáciu komárov a moskytov v tropických krajinách.

V prírode sa pretvára na ďalšie deriváty, ako DDE a DDA.

Účinok na človeka

Pri akútnom zasiahnutí pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a končí obrnou dýchania. Akútna inhalácia spôsobuje bronchitídu, pri chronickej otrave sa prejavujú zmeny krvného obrazu. DDT sa dobre rozpúšťa v tukoch.

U DDT bola neboli karcinogenita a mutagenita priamo preukázaná^[1]. Štúdie však naznačujú, že môže zvyšovať pravdepodobnosť rakoviny.^{[chýba zdroj]}

V roku 2000 bola uverejnená štúdia preukazujúca, že rozpadový produkt DDT pôsobí ako endokrinný disruptor narúšajúci funkciu androgénov. U laboratórnych potkanov preukázal inhibíciu väzby hormónov na tzv. androgénny receptor. V roku 2005 časopis Environmental Health Perspectives informoval o zvýšení výskytu tzv. intersexuálnych žiab v dôsledku používania DDT. V roku 2006 priniesol Journal of Andrology štúdiu o znížení pohyblivosti spermií a zvýšení výskytu defektných spermií u mužov v závislosti na hladine metabolitov DDT v krvi.^[2]

Regulácia

Medzinárodne je regulovaný Štokholmským dohovorom o perzistentných organických látkach od roku 2004. Výroba a používanie DDT sú vo väčšine krajín sveta zakázané, iba v niektorých afrických a ázijských krajinách sa DDT stále používa ako prostriedok boja proti malárii.^[3]

Referencie

↑ Decision Guidance Documents DDT. Joint FAO/UNEP Programme For the Operation of Prior Informed Consent Food and Agriculture Organization of the United Nations, United Nations Environment Programme, Rome - Geneva 1991.
↑ ŠUTA, Miroslav. Chemické látky v životním prostředí a zdraví. Brno : Ekologický institut Veronica, 2008. ISBN 978-80-87308-00-4.
↑ WALKER, K. Cost-comparison of DDT and alternative insecticides for malaria control. Medical and Veterinary Entomology, december 2000, roč. 14, čís. 4, s. 345–354. DOI: 10.1111/j.1365-2915.2000.00262.x. PMID 11129697. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dichlórdifenyltrichlóretán

Externé odkazy

Chemický portál

DDT na stránke US EPA (po anglicky)
DDT Archivované 2009-12-21 na Wayback Machine na stránke českého Integrovaného registre znečistenia (po česky)
americká Agency for Toxic Substances and Disease Registry o DDT, DDE a DDD (po anglicky)

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Decision Guidance Documents DDT. Joint FAO/UNEP Programme For the Operation of Prior Informed Consent Food and Agriculture Organization of the United Nations, United Nations Environment Programme, Rome - Geneva 1991.

[2] ŠUTA, Miroslav. Chemické látky v životním prostředí a zdraví. Brno : Ekologický institut Veronica, 2008. ISBN 978-80-87308-00-4.

[3] WALKER, K. Cost-comparison of DDT and alternative insecticides for malaria control. Medical and Veterinary Entomology, december 2000, roč. 14, čís. 4, s. 345–354. DOI: 10.1111/j.1365-2915.2000.00262.x. PMID 11129697. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]