Preskočiť na obsah

Igor Grexa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Igor Grexa
slovenský právnik a diplomat
Igor Grexa
Narodenie16. október 1958
Ňasviž, Bielorusko
Úmrtie6. júl 2020 (61 rokov)
Paríž, Francúzsko[1]
NárodnosťSlovenská
Alma materMoskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (JUDr.)
Profesiaprávnik, diplomat
RodičiaJuraj Grexa, Nina Grexova

JUDr. Igor Grexa (* 16. október 1958, Ňasviž – † 6. júl 2020, Paríž) bol slovenský právnik a diplomat.[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľvyslanec Igor Grexa bol významným dlhoročným slovenským diplomatom. Po maturite na Gymnáziu v Banskej Štiavnici v roku 1976 pokračoval štúdiom medzinárodného práva na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Po absolvovaní fakulty medzinárodného práva MGIMO a získania titulu JUDr. na Právnickej fakulte UK Bratislava sa v roku 1982 stal zamestnancom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSSR. Svoju diplomatickú kariéru začínal v Paríži ako vedúci konzulárneho oddelenia. V tejto funkcii pôsobil počas Nežnej revolúcie v roku 1989, aj v čase vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 až do roku 1995. Potom sa stal generálnym riaditeľom Sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej a riaditeľom medzinárodnoprávneho odboru na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ). Pôsobil taktiež na Stálej misii SR pri Rade Európy v Štrasburgu a na čele odboru analýz a plánovania MZVEZ.[2][3]

Bol členom Komisie pre ľudské práva OSN v Ženeve a veľvyslanec a stály delegát Slovenska pri UNESCO v Paríži.[4][5] Od októbra 2002 bol poverený vedením Sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej MZVEZ.

Bol delegátom SR na viacerých medzinárodných rokovaniach a konferenciách, vrátane prác Dunajskej komisie[6], okrem iného aj v zložitom období po dobudovaní vodného diela Gabčíkovo:

  • zástupca vedúceho delegácie SR na 5. zasadaní Výboru pre prípravu diplomatickej konferencie o spolupráci na Dunaji (Bratislava, marec 1996);
  • vedúci delegácie SR na 6. zasadaní Výboru pre prípravu diplomatickej konferencie o spolupráci na Dunaji (Kyjev, jún 1997).

Svoje komentáre v slovenčine publikoval v denníku Pravda.[7] Ovládal jazyky francúzsky, anglický, ruský, nemecký. Podporoval však najmä francúzsko-slovenské vzťahy a Spolok študentov francúzštiny.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Igor Slobodník, Igor Furdík. Za Igorom Grexom. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-07-10. Dostupné online [cit. 2020-08-05]. ISSN 1336-197X.
  2. a b Návrh komuniké : [súhlas s návrhom na menovanie predstaviteľa Slovenskej republiky v Dunajskej komisii.] : [životopis Igor Grexa] [online]. rokovania.gov.sk, [cit. 2020-07-18]. S. 3. Dostupné online.
  3. Informácia o úmrtí Stáleho delegáta Slovenskej republiky pri UNESCO Igora Grexu [online]. mzv.sk, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. Ambassadeur Igor GREXA (Curriculum vitae) [online]. pax.unesco.org, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online. Archivované 2020-07-17 z originálu.
  5. Za Igorom Grexom. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-07-10. Dostupné online [cit. 2020-07-17]. ISSN 1336-197X.
  6. TASR 2002. Novým predstaviteľom SR v Dunajskej komisii bude Igor Grexa. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-11-13. Dostupné online [cit. 2020-07-17]. ISSN 1335-4418.
  7. Vyhľadávanie [online]. Pravda.sk, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online.
  8. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Journal de l'Association Amitié Franco-Slovaque (Association Amitié Franco-Slovaque), 2009, čís. 56, s. 6 – 7. Dostupné online [cit. 2020-07-18].