Preskočiť na obsah

Ivan Korčok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Korčok
slovenský diplomat a politik
Korčok v roku 2022
Korčok v roku 2022
16. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
1. apríl 2021 – 13. september 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Jaroslav Naď
ad interim 		Rastislav Káčer Nástupca
14. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
8. apríl 2020 – 25. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Richard Sulík
ad interim 		Jaroslav Naď
ad interim 		Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch
V úrade
17. september 2018 – apríl 2020
PrezidentAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
Predchodca Peter Kmec Radovan Javorčík Nástupca
Bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
2015 – 2018
2002 – 2005
Bývalý splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade Európskej únie
V úrade
2015 – 2017
Bývalý stály predstaviteľ Slovenska pri Európskej únii
V úrade
2009 – 2015
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Nemecku
V úrade
2005 – 2009
Predchodca Ján Foltín Igor Slobodník Nástupca
Bývalý vedúci delegácie pre prístupové rokovania do NATO
V úrade
2003 – 2003
Biografické údaje
Narodenie4. apríl 1964 (60 rokov)
Banská Bystrica
ČSSR
Politická stranaProgresívne Slovensko (2024 - súčasnosť)
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave,
Inštitút medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave
VierovyznanieEvanjelická cirkev augsburského vyznania[1]
Odkazy
Ivan Korčok na ivankorcok.sk
Spolupracuj na CommonsIvan Korčok
(multimediálne súbory)

Ing. Ivan Korčok (* 4. apríl 1964, Banská Bystrica)[2] je slovenský diplomat a politik. Od apríla 2020 do septembra 2022 bol ministrom zahraničných vecí SR vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Predtým pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V marci 2020 bol ako nominant strany Sloboda a Solidarita navrhnutý na ministra zahraničných vecí, pričom do tejto funkcie bol vymenovaný 8. apríla 2020 prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou.[3] 25. marca 2021 podal demisiu a jeho funkciou bol poverený minister obrany Jaroslav Naď.[4] Vo vláde Eduarda Hegera sa opäť stal ministrom zahraničných vecí.

13. septembra 2022 bola prijatá jeho demisia prezidentkou Čaputovou, a v ten istý deň z ministerstva a z vlády odišiel. Nahradil ho Rastislav Káčer.[5]

30. augusta 2023 oznámil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách 2024.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dva roky strednej školy absolvoval v Banskej Bystrici, kde začal hrávať volejbal. Potom čo ho objavili tréneri zo Slávie UK, chceli aby prestúpil do volejbalovej triedy na Gymnázium Bilíkova v Bratislave.[6] V rokoch 1983 – 1987 študoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vnútorný obchod a v rokoch 1991 – 1995 absolvoval postgraduálne štúdium na Inštitúte medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Pôsobenie v diplomatickom zbore

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 začal pôsobiť na vtedajšom Ministerstve medzinárodných vzťahov SR, v rokoch 1993 až 1996 bol 2. tajomníkom veľvyslanca v nemeckom Bonne. V rokoch 1996 až 1997 bol hovorcom Ministerstva zahraničných vecí, v rokoch 1997 až 1998 pôsobil v Odbore analýz a plánovania. Na veľvyslanectve vo Švajčiarsku pôsobil v rokoch 1998 až 1999 ako radca a Chargé d’affaires. V rokoch 1999 až 2001 bol zástupcom slovenskej misie pri NATO. V rokoch 2001 až 2002 pôsobil opäť na Ministerstve zahraničných vecí, ako generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky.[2]

V rokoch 2002 až 2005 bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí, zároveň 2002 – 2003 členom Európskeho konventu a v roku 2003 vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO.[2] Ministrom zahraničných vecí bol vtedy Eduard Kukan.[7]

Veľvyslanec Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako veľvyslanec v Nemecku pôsobil v rokoch 2005 až 2009.[2] Jeho predchodcom bol Ján Foltín (1998 – 2005) a nástupcom Igor Slobodník (2010 – 2015).[8] Následne bol v rokoch 2009 – 2015 stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2015 až 2017 bol splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v rokoch 2016 až 2017 bol ako ministre délégué poverený zastupovať Slovensko pri vykonávaní predsedníctva v Rade Európskej únie. Od roku 2015 do augusta 2018 bol zároveň opäť štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí.[2] Ministrom bol Miroslav Lajčák, Korčok sa však do straníckej politiky SMERu nezapájal.[7]

Za veľvyslanca v Spojených štátoch bol vymenovaný prezidentom Andrejom Kiskom 28. augusta 2018.[9] 17. septembra Korčoka prijal americký prezident Donald Trump. Korčok sa stal siedmym veľvyslancom v Spojených štátoch, jeho predchodcom bol od roku 2012 Peter Kmec.[10] V septembri 2018 získal Českú a slovenskú transatlantickú cenu za dlhoročné úsilie o podporu transatlantických vzťahov.[11]

V októbri 2020 ako minister zahraničných vecí oznámil, že novým veľvyslancom sa stane Radovan Javorčík, doterajší veľvyslanec Slovenska pri NATO.[12]

Minister zahraničných vecí

[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 bol stranou SaS navrhnutý do funkcie ministra zahraničných vecí.[7] Korčok sa nezúčastnil vymenovania vlády, po návrate z USA musel absolvovať 14 dní v povinnej karanténe kvôli pandémii ochorenia COVID-19.[13]

Počas druhej koaličnej krízy volebného obdobia 2020 – 2024 sa postavil za stranu SaS, ktorá ho nominovala, a spolu s Máriou Kolíkovou, Richardom Sulíkom a Branislavom Gröhlingom podal demisiu, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová prijala a na post ministra zahraničných vecí vymenovala Rastislava Káčera.[5] Keďže Korčok nemal neuplatnený mandát v Národnej rade, nestal sa poslancom.

Kandidatúra za prezidenta

[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Korčok v roku 2023 ešte pred rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nekandidovať v prezidentských voľbách 2024 odmietol, že by kandidoval za prezidenta, ak by sa o úrad chcela pokúsiť Zuzana Čaputová opäť.[14] Po tom, čo Zuzana Čaputová odmietla znovu kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky sa Korčok vyjadril, že zváži svoju kandidatúru na prezidenta, aj keď s rozhodnutím Čaputovej znovu nekandidovať nerátal, jej dôvodom rozumel.[15] 30. augusta 2023 na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici oznámil svoju kandidatúru na prezidenta.[16]

Kandidoval ako nezávislý kandidát, podporu dostal od strany Sloboda a Solidarita, ktorá ho vo vláde Igora Matoviča v roku 2020 nominovala na post ministra zahraničných vecí, ako aj strany Progresívneho Slovenska, ktorá zasa nominovala Zuzana Čaputovú ako kandidátku na prezidentku v prezidentských voľbách v roku 2019.[17][18] Jeho kandidatúru podporili aj strany KDH[19], Demokrati[20], MODRÍ – ES, MOST – HÍD[21], OKS[22], ODS[23], DS[24] a Zmena zdola.[25]

19. januára 2024 odovzdal do Národnej rady SR petíciu s vyše 40-tisíc podpismi občanov na jeho prezidentskú kandidatúru.[26] 23. januára prijal predseda NR SR jeho kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.[27] Počas volebnej kampane sa v prieskumoch verejnej mienky stal jedným z najsilnejších kandidátov na prezidenta a držal sa na druhom mieste za Petrom Pellegrinim.[28]

23. marca v prvom kole prezidentských volieb získal 958 393 hlasov[29] (42,51 %), čím sa stal víťazom nad Petrom Pellegrinim, ktorý získal 37,02 % hlasov.[30] V druhom kole prehral so ziskom 46,87%.

Politické pôsobenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v lete Korčok avizoval, že zostáva v politike. Neuviedol však za koho bude kandidovať. Zakladať novú stranu nechce.[31] Ponuky bývalý prezidentský kandidát dostal od viacerých politických strán ako Demokrati, SaS či PS.

Podľa prieskumu, ktorý určoval ako by sa voliči rozhodli podľa Korčokovych jednotlivých možností, by preferencie vyzerali nasledovne. 1. Ak by vstúpil do PS mali by spolu 27,6 % a predbehli by SMER-SD o tri percentuálne body. SaS a Demokrati by boli na hranici zvoliteľnosti. 2. Ak by vstúpil do SaS získali by spolu 14 %. PS by malo 16 %. 3. Ak by vstúpil do Demokratov volilo by ich 13 %. PS by získalo 18 % a SaS by hrozilo vypadnutie z parlamentu. 4. Ak by Korčok spojil SaS a Demokratov získali by 14 %. PS by malo 18 %. 5. Ak by založil vlastnú stranu mal by v prieskume 14 %. PS by získalo 15,6 % a do parlamentu by sa nedostali Sas s 4,5 % a Demokrati s 3 %.[32]

Po vyše pol roku od druhého kola prezidentských volieb 11. novembra 2024 na tlačovej konferencii PS oznámil, že vstupuje do Progresívneho Slovenska a bude členom predsedníctva strany. Korčok pri oznámení vstupu do strany povedal, že nebude kandidovať na post predsedu PS proti Michalovi Šimečkovi. V hnutí bude zodpovedný za zahraničnú politiku a za predvolebný program do ďalších parlamentných volieb. Nebude hlavným lídrom, ale chce sa stať súčasťou projektu urobiť z Progresívneho Slovenska celoslovenské hnutie aj mimo ich doterajších bášt. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka uviedol, že k nim Korčok prichádza aj preto, aby strana mohla poraziť Roberta Fica a zostavovať ďalšiu vládu. Korčok plánuje chodiť po regiónoch a zhovárať sa s voličmi a voličkami. Nazýva to terénnou prácou. Korčok uviedol, že najsilnejšia opozičná strana (Progresívne Slovensko) je "jedinou cestou, ktorá má všetky predpoklady, aby na politickej scéne bola protikladom subjektu, ktorý tu bol dvadsať rokov s výsledkami, ktoré sa podpisujú pod súčasný stav Slovenska", povedal o vládnom Smere Roberta Fica.[33][34][32]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SLIZ, Martin. Ivan Korčok: Pred komunizmom som unikal do športu. Pellegriniho ponuka pokoja je len zásterka [online]. Aktuality.sk, 2024-02-07, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone : Ivan Korčok [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Dostupné online. Archivované 2020-03-19 z originálu.
  3. ↑ Prezidentka vymenovala Korčoka za ministra zahraničia. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-08. Dostupné online [cit. 2020-05-09]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ TASR. Prezidentka prijala demisiu ministrov školstva a zahraničných vecí [online]. Bratislava: teraz.sk, 2021-03-25, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  5. ↑ a b TASR. Prezidentka vymenovala nových ministrov Hirmana, Karasa a Káčera. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-13. Dostupné online [cit. 2022-09-13]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ SLIZ, Martin. Ivan Korčok: Pred komunizmom som unikal do športu. Pellegriniho ponuka pokoja je len zásterka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-07. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  7. ↑ a b c KERN, Miro. Ministrom zahraničia za SaS má byť Korčok, Sulík nomináciou prekvapil. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne : Bývalí veľvyslanci [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
  9. ↑ Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. Trump prijal nového slovenského veľvyslanca v USA. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-09-18. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Slovenský veľvyslanec v USA získal významné ocenenie. Zaslúžil sa o integráciu do EÚ a NATO. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ Slovensko bude mať nových veľvyslancov v. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-16. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1339-844X.
  13. ↑ TASR. Budúci šéf diplomacie Ivan Korčok je momentálne v USA. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-20]. ISSN 1339-844X.
  14. ↑ SITA. Korčok sa nebude uchádzať o post prezidenta, ak bude opäť kandidovať Čaputová. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-07. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ TASR. I. Korčok zváži kandidatúru za prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-21. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  16. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro. Ivan Korčok bude kandidovať za prezidenta, prieskumy mu dávajú šancu poraziť Fica. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-08-30. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta. Aktuality.sk (Bratislava), 2023-12-31. Dostupné online [cit. 2024-01-09].
  18. ↑ Sulík pre TASR: SaS podporí Ivana Korčoka [online]. Sulik.sk, 2024-01-19, [cit. 2024-02-09]. Dostupné online.
  19. ↑ KDH podporí Korčoka už v prvom kole aj napriek výhradám niektorých krajských rád. Denník N, 2024-02-17. Dostupné online [cit. 2024-02-17].
  20. ↑ Demokrati podporia v prezidentských voľbách Korčoka [online]. kosiceonline.sk, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  21. ↑ DVORSKÝ, Milan. Strana Modrí, Most - Híd podporuje Ivana Korčoka v kandidatúre na prezidenta SR [online]. Modrí - ES, [cit. 2024-01-21]. Dostupné online.
  22. ↑ OKS podporí prezidentskú kandidatúru Ivana Korčoka [online]. OKS, [cit. 2024-01-21]. Dostupné online.
  23. ↑ Ako vlastenca ma uráža, keď si kandidát na prezidenta SR urobí z pokrčenej slovenskej 🇸🇰 štátnej zástavy obrus na stôl a spoločnosť mu robia a zástavu znesväcujú chlapíci od proxy hráčov nacistického ruského 🇷🇺 režimu. [online]. facebook.com, 2024-02-17, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  24. ↑ ‼️ DEMOKRATICKÁ STRANA A OBČIANSKI DEMOKRATI SA DOHODLI NA DLHODOBEJ SPOLUPRÁCI A PODPORE IVANA KORČOKA V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH [online]. facebook.com, 2024-03-20, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Potrebujeme, aby Ivan Korčok uspel už v prvom kole. [online]. facebook.com, 2024-03-17, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  26. ↑ TASR. Korčok odovzdal podpisy na prezidentskú kandidatúru, má ich cez 40.000. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-19. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  27. ↑ BLAHA, Ľuboš. 182 : ROZHODNUTIE PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 23. januára 2024 o prijatí návrhu na voľbu kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky : [Ing. Ivan KORČOK] [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2024-01-23, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  28. ↑ BRAXATOROVÁ, Kristína. Vytiahol ho Kňažko, učila Vášaryová. Čo o Korčokovi hovoria osobnosti, ktoré ho poznajú?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-03-04. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-1996.
  29. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  30. ↑ Rozdiel 123-tisíc hlasov. Ivan Korčok vyhral prvé kolo, s Petrom Pellegrinim ho čaká 6. apríla rozhodujúci súboj o prezidenta (online). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-03-23. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Zostávam v politike, oznámil Korčok. Angažovať sa chce v parlamentných voľbách, no nehovorí za koho. Denník N, 2024-08-03. Dostupné online [cit. 2024-11-11].
  32. ↑ a b KATUŠKA, Michal; HAJČÁKOVÁ, Daniela. Korčok vstupuje do Progresívneho Slovenska. Šimečku vymeniť nechce. SME, 2024-11-11. Dostupné online [cit. 2024-11-11].
  33. ↑ LODOVÁ, Frederika. Ivan Korčok vstupuje do Progresívneho Slovenska. V krajine vidí úpadok. Aktuality.sk, 2024-11-11. Dostupné online [cit. 2024-11-11].
  34. ↑ Korčok vstupuje do Progresívneho Slovenska. Jedinou cestou je podpora strany, ktorá môže poraziť Fica, vraví. Denník N, 2024-11-11. Dostupné online [cit. 2024-11-11].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Korčok

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Korčok&oldid=7943031“