Lyzozóm

Štruktúra typickej živočíšnej bunky:
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána

Lyzozómy sú sférické organely s jednoduchou membránou, ktoré vznikajú v Golgiho aparáte a obsahujú enzýmy kyslých hydroláz. Slúžia na odbúravanie endogénneho a exogénneho materiálu v bunkách a bunkových štruktúrach, ktoré stratili funkčnosť. Tento jav sa označuje ako autofágia. Autofágia je normálny fyziologický proces v každej zdravej bunke. V mŕtvych, alebo nevratne poškodených bunkách membrány lyzozómov praskajú a enzýmy rozložia celý obsah bunky.

Rozdelenie

Lyzozómy sa rozdeľujú do troch kategórií:

• Primárne lyzozómy ešte nemajú vhodný materiál pre lýzu. Obsahujú hydrolázy pripravené na budúce použitie.
• Sekundárne lyzozómy obsahujú hydrolázy spolu s materiálom, ktorý má byť alebo už je čiastočne rozložený (zvyšky bunkových organel a pod.).
• Reziduálne telieska, v ktorých väčšinu obsahu tvorí zvyškový materiál, nepodliehajúci ďalšiemu rozkladu. Obsah týchto teliesok je pomocou exocytózy vylučovaný z bunky.

Referencie

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.