Mezinárodní a srovnávací právní revue, Dec 1, 2020
The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exce... more The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exceptions are actions under the auspices of the UN Security Council and self-defence. The article addresses the issue of the use of force, with particular emphasis on cyberspace. As the nature of the conflicts has changed in recent years as well as the space where the individual operations have been moving, a number of fundamental questions arise in this context, which the authors will try to answer.
The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challeng... more The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challenge for contemporary international law. The cybersphere forms a fifth domain of activities where interactions between state and non-state actors could happen. Indeed, it has started to play an important role in conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question as to how to deal with activities in cyberspace. Nevertheless, the fact is that cyber incidents are increasingly used to engage, harm or weaken enemies/counterparts. We can also see the different forms of abuse pursued in cyberspace during the conflict in Ukraine. This conflict is a productive example of the complexity of the legal approach and the (lack of) capability in relation to the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this chapter is to highlight this complexity and determine the status of cyber incidents realized in Ukraine from the perspective of international law. Having considered the distinction between cyber attacks and cyber operations, our assumptions in the realms of conflict in Ukraine tend towards the latter notion.
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se za... more Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se zabýva jednotlivými oblastmi "života" mezinarodnich lidskopravnich smluv od jejich uzavirani, ratifikace, uplatněni výhrad, přes implementaci v domaci legislativě až po jejich aplikaci v každodenni praxi vnitrostatnich soudů.
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as "war" if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived "only" as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, unless this type of conduct will be recognized by the international community as a " war" proper, in its new, postmodern sense.
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
The article proposes a simplified biomechanical model optimized by real world measurements of a p... more The article proposes a simplified biomechanical model optimized by real world measurements of a pas senger in an automobile passing over an obstacle (speed bu mp) at constant velocity. Samples of 15 male volunteers we re used to obtain reliable overlay of acceleration data. The e xperiment uses an optoelectronic velocity sensor with analog accelerometers placed at key anatomical locations o n the volunteers. The acceleration results represent the response (impulse) of the speed bump on the passengers. A biomechanical model using the average anthropomorph ic values of the samples is then constructed in the Matlab/Simulink/Simmechanics software. Stiffness an d damping parameters were then optimized until the be st correlation between measured and simulated response was achieved. The results of the optimized model show g ood correlation of kinematic data for the head between measured and simulated (optimized) results. Thus the optimize d model gives a good indication of the approximate...
Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se za... more Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se zabýva jednotlivými oblastmi "života" mezinarodnich lidskopravnich smluv od jejich uzavirani, ratifikace, uplatněni výhrad, přes implementaci v domaci legislativě až po jejich aplikaci v každodenni praxi vnitrostatnich soudů.
Summary The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The o... more Summary The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exceptions are actions under the auspices of the UN Security Council and self-defence. The article addresses the issue of the use of force, with particular emphasis on cyberspace. As the nature of the conflicts has changed in recent years as well as the space where the individual operations have been moving, a number of fundamental questions arise in this context, which the authors will try to answer.
The cyber sphere forms a fifth domain of activities were interactions between state and non-state... more The cyber sphere forms a fifth domain of activities were interactions between state and non-state actors could happen. It starts to play an important role within the conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question how to deal with the activities in cyberspace. We could see the different forms of abuse of cyberspace also within the crisis in Ukraine. This crisis is a good example of the complexity of the legal approach and the (non)capability of the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this article is to highlight this complexity and to determine the status of cyber incidents realized in the Ukraine from the perspective of international law.
The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challeng... more The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challenge for contemporary international law. The cybersphere forms a fifth domain of activities where interactions between state and non-state actors could happen. Indeed, it has started to play an important role in conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question as to how to deal with activities in cyberspace. Nevertheless, the fact is that cyber incidents are increasingly used to engage, harm or weaken enemies/counterparts. We can also see the different forms of abuse pursued in cyberspace during the conflict in Ukraine. This conflict is a productive example of the complexity of the legal approach and the (lack of) capability in relation to the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this chapter is to highlight this complexity and determine the status of cyber incidents realized in Ukraine ...
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as “war” if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived “only” as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, un...
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as “war” if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived “only” as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, un...
Abstrakt: S jednotlivcom (fyzickou i právnickou osobou) sú späté ľudské práva a základné slobody,... more Abstrakt: S jednotlivcom (fyzickou i právnickou osobou) sú späté ľudské práva a základné slobody, ktoré ako "osobitná kategória hodnôt" zasluhujú mimoriadnu ochranu. Táto ochrana je poskytovaná na viacerých úrovniach, od národnej cez regionálnu, až po univerzálnu. Článok sa zaoberá analýzou týchto systémov a ich komparáciou, s dôrazom na európsky systém a činnosť Výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT). Kľúčové slová: ľudské práva, základné slobody, OSN, ILO, regionálny systém, vnútroštátny systém, CPT 1 ÚVOD V súčasnosti možno v európskom priestore hovoriť o koexistencii viacerých právnych systémov. Okrem vnútroštátneho práva a medzinárodného práva je totiž pre členské štáty Európskej únie relevantné samozrejme aj právo EÚ. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah týchto systémov, medzinárodné právo neobsahuje pravidlo upravujúce záväzne jeho vzťah k vnútroštátnemu právu jednotlivých štátov a štáty riešia túto otázku zväčša vo svojich ústavných predpisoch. Za všeobecne uznávanú zásadu však dnes už možno považovať zásadu prednosti medzinárodného práva. Popri vnútroštátnom a medzinárodnom práve je samostatným právnym systémom aj právo EÚ, v súvislosti s ktorým platí princíp prednosti európskeho práva pred vnútroštátnym právom. EÚ pritom predstavuje inštitúciu, ktorá vznikla na základe medzinárodných zmlúv, z čoho vyplýva, že normy medzinárodného práva predstavujú právny základ pre vznik práva EÚ. Jednou z najvýznamnejších oblastí, ktorá je chránená každým z týchto právnych systémov, je oblasť ľudských práv a základných slobôd. Táto oblasť je 1 Článok bol spracovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0895/11 predmetom záujmu mnohých vedných odborov, autorov, či inštitúcií a na svojej aktuálnosti nestráca ani v súčasnosti. Spôsobené je to jednak tým, že ide o problematiku značne rôznorodú, ktorá podlieha neustálemu vývoju a tiež tým, že predstavuje tému týkajúcu sa najzákladnejších a najpodstatnejších hodnôt našej spoločnosti. Nemenej významným je aj fakt, že nazerať na túto problematiku možno z rôznych uhľov pohľadu, čo môže predstavovať napr. analýzu jednotlivých ľudských práv a slobôd, ich klasifikáciu, priblíženie inštitucionálneho rámca ich ochrany, či súčasnej právnej úpravy, alebo úvah de lege ferenda a mnoho ďalších oblastí skúmania. Snahou tohto článku je priblíženie vybraných aspektov ľudských práv a základných slobôd z pohľadu aktuálneho medzinárodného práva, s dôrazom na zistenie ku ktorému dospela naša spoločnosť a síce, že ochrana tak významnej kategórie akú predstavujú, nemôže byť ponechaná len na pleciach jednotlivých štátov. Historické skúsenosti totiž dokazujú, že jednotlivé štáty nemusia byť vždy ochotné alebo schopné zaistiť túto ochranu v dostatočnej miere a preto je zabezpečovaná aj na úrovni regionálnej a univerzálnej. Aj táto však podlieha vývoju, ktorý odzrkadľuje mimo iného napr. kultúrne a politické osobitosti daného regiónu, či záujmy jeho členov, alebo členov medzinárodného spoločenstva ako takého. Približujem tiež konkrétny príklad jedného z mechanizmov kontroly dodržiavania ľudských práv a základných slobôd na regionálnej úrovni. Dôvodom je fakt, že začiatkom októbra 2013 ukončil návštevu Slovenskej republiky Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej aj "CPT"), ktorý zohráva v tejto oblasti významnú úlohu. 2 POVAHA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD Ľudské práva a základné slobody (v ďalšom texte spoločne nazývané aj ako "ľudské práva") ani v 21. storočí nestrácajú na svojom mimoriadnom význame. Celé medzinárodné spoločenstvo si totiž uvedomuje ich osobitý status a potrebu chrániť ich, ba čo viac, stretávame sa aj s novými ľudskými právami, reflektujúcimi vývoj v spoločnosti. Práve skutočnosť, že ľudské práva reflektujú vývoj v spoločnosti, čo sa prejavuje v prijímaní nových významných dokumentov, vzniku nových ľudských práv ako aj rozhodovacej činnosti príslušných orgánov, je neklamným znakom toho, že nejde o uzavretý systém, ale naopak. Jedným zo základných charakteristických znakov tohto systému je jeho objektívna povaha, ktorej základom je zásada rovnosti. Práve táto objektívna povaha znamená, že tieto práva a slobody nie sú priznávané jednotlivcom na základe osobitného právneho štatútu, ale sú späté s jeho samotnou existenciou. Dôsledkom tohto je ich "nevypovedateľnosť" a tiež zákaz aplikácie princípu reciprocity, ktorý je typický pre medzinárodné právo. Preto platí, že štát uzatvárajúci medzinárodné zmluvy obsahujúce ľudské práva, preberá na seba záväzok ich dodržiavania a nemôže ich realizáciu viazať na princíp reciprocity iných účastníkov zmluvy. Už Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí vo veci Írsko c. Spojené kráľovstvo z r. 1978 uviedol, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd na rozdiel od klasických medzinárodných zmlúv prekračuje hranice jednoduchej vzájomnosti medzi zmluvnými štátmi. K dvojstranným synalagmatickým záväzkom pridáva záväzky objektívne, ktoré sú v zmysle preambuly tohto dohovoru chránené kolektívnymi zárukami. 2 Význam tohto systému je podčiarknutý skutočnosťou, že základné ľudské práva (zákaz otroctva, genocídy, rasovej diskriminácie, apartheidu a mučenia) predstavujú pevnú súčasť kogentnej normativity, pričom štáty sa od nich za žiadnych okolností nemôžu odchýliť. Autonómia štátu je podstatne obmedzená dokonca aj v prípade zmluvne zakotvených absolútnych ľudských práv, ktoré predstavuje model pre vnútroštátnu legislatívu a prax. Cestou precedensov sa môžu dostať do právneho poriadku jednotlivých štátov, pretože sú často podkladom aj pre rozhodnutia vnútroštátnych i medzinárodných súdnych orgánov (napr. ESĽP). Úloha kontrolných inštitúcií zriadených Medzinárodnou organizáciou práce (napr. Vyšetrovacia a zmierovacia komisia) spočíva predovšetkým v zbere informácií a mediátorskej činnosti. 16 Celkovo však možno povedať, že najmä pri jeho porovnaní s niektorými regionálnymi systémami je univerzálny systém ochrany ľudských práv viacerými autormi hodnotený ako menej efektívny. 17 3.2 Regionálne systémy Americký regionálny systém Tento systém sa vyvíja v rámci Organizácie amerických štátov zriadenej v r. 1948. V tom istom roku bola prijatá aj Americká deklarácia práv a povinností človeka (1948). Za účelom podpory ľudských práv a prijímania odporúčaní v tejto oblasti bola neskôr vytvorená aj Medziamerická komisia pre ľudské práva (1959). Mimoriadny význam má Americký dohovor o ľudských právach z r. 1969, 18 ktorý nadobudol platnosť v r. 1978 a s výnimkou práv menšín je veľmi podobný európskemu regionálnemu systému. Tento dokument zriadil Americký súd pre ľudské práva, ktorý bohato využíva nielen rozhodovaciu ale aj svoju poradnú právomoc. Americký dohovor o ľudských právach je zameraný predovšetkým na občianske a politické práva a až v r. 1988 prijatý tzv. San Salvadorský protokol upravuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Africký regionálny systém 16 SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch, s. 37 Predstavuje najmladší regionálny systém ochrany ľudských práv. Vychádza z činnosti niekdajšej Organizácie africkej jednoty (1963), v rámci ktorej bola v r. 1981 prijatá Africká charta ľudských práv a práv národov. Na jej základe vznikla Africká komisia pre ľudské práva a práva národov (1987) a Africký súd pre ľudské práva (1998), ktorý funguje od r. 2008. Po ustanovení Africkej únie (2002) dospel vývoj k tomu, že v súčasnosti sa predpokladá vznik Afrického súdneho dvora spravodlivosti a ľudských práv. V r. 2008 bol prijatý protokol o jeho štatúte, no vzhľadom na nízky počet uložených ratifikačných listín ešte nevstúpil do platnosti. 19 Od amerického a európskeho regionálneho modelu sa líši nielen tým, že Africká charta ľudských práv a práv národov zakotvuje aj hospodárske, sociálne a kultúrne práva a práva kolektívne, ale tiež tým, že obsahuje nielen práva, ale i povinnosti jednotlivcov. Africká koncepcia ľudských práv vychádza totiž nielen z politického pragmatizmu presadzovania kolektívnych práv v rámci dekolonizácie, ale aj zo životnej filozofie Afričanov. V rámci nej nie je jednotlivec takým indivíduom ako v euroamerických koncepciách, ale je pevne spätý s rodinou a etnickou skupinou, do ktorej nepatria len živí ale i mŕtvi. 20 Arabský regionálny systém Regionálny systém ochrany ľudských práv v arabských štátoch je považovaný za najmenej efektívny regionálny systém. Je spätý s činnosťou Ligy arabských štátov (1945). Už v r. 1968 bola zriadená Arabská komisia pre ľudské práva, ktorej funkcia sa však obmedzuje len na podporu ľudských práv a informovanie o nich. Neskôr, v r. 1994 bola prijatá Arabská charta ľudských práv, ktorá však bola kritizovaná pre absenciu skutočného vykonávacieho mechanizmu, čoho 19 K americkému a africkému regionálnemu systému ochrany ľudských práv bližšie pozri: VRŠANSKÝ, P., VALUCH, J. a kol.: Medzinárodné právo verejné. Osobitná časť, s. 237 a nasl. Porovnaj: CRAWFORD, J.: Brownlie's Principles of Public International Law, s. 661 a nasl. 20 SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch, s. 39 môže byť iba jeden občan toho istého štátu. 33 Volí ich Výbor ministrov Rady Európy a v prípade potreby si môžu prizvať aj znalcov a tlmočníkov. CPT oznámi vláde príslušného štátu svoj úmysel vykonať návštevu a po tomto oznámení môže kedykoľvek navštíviť ktorékoľvek miesto podliehajúce jurisdikcii tohto štátu, kde sa nachádzajú osoby zbavené slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Môže ísť o ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, rôzne zariadenia na zadržiavanie mladistvých, policajné stanice, psychiatrické nemocnice, záchytné tábory pre cudzincov, i domovy pre staršie alebo zdravotne postihnuté osoby. Podstatné v tejto súvislosti je, že obsahom mandátu CPT je zabrániť mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a nie dosiahnuť oficiálne odsúdenie zaobchádzania s určitou zadržanou osobou. 34 V zmysle čl. 8 Dohovoru je štát povinný vytvoriť pre CPT podmienky na:...
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
Abstrakt: Medzinárodná bezpečnosť predstavuje mimoriadne dôležitú a krehkú oblasť spolupráce medz... more Abstrakt: Medzinárodná bezpečnosť predstavuje mimoriadne dôležitú a krehkú oblasť spolupráce medzi štátmi. Od druhej polovice dvadsiateho storočia dostáva však nový rozmer, pričom úlohu zohráva predovšetkým rozvoj medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv. Mimoriadne diskutabilnou a aktuálnou je preto v súčasnosti otázka humanitárnej intervencie, ktorá sa do popredia dostala v súvislosti s trendom v medzinárodných vzťahoch, spočívajúcim v zmedzinárodnení ľudských práv a ich ochrane voči štátom, ktoré ľudské práva hrubo porušujú. Niet pochýb, že táto otázka má úzky súvis so základnými zásadami zakotvenými v Charte OSN.
International security is a particularly important and sensitive area of cooperation between stat... more International security is a particularly important and sensitive area of cooperation between states. It has transformed into a new dimension since the second half of the twentieth century, especially when it comes to a development of international protection of human rights. The issue of humanitarian intervention is in particular questionable and actual in this area. It is at the forefront within the development of international relations focusing on internationalization of human rights and their protection in relation to States which severely violate them. There is no doubt that this issue is closely linked to the fundamental principles established in the UN Charter. The UN Charter fixed the situation after World War II, but there has been a change in the nature of the conflicts since then and state sovereignty and human rights protection are in the front. The practice of states, international organizations and the literature therefore suggest that there are many conflicting views on the legitimacy of an armed humanitarian intervention. The author describes some of them, including relevant legal arguments and positions of major players of the international community.
Mezinárodní a srovnávací právní revue, Dec 1, 2020
The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exce... more The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exceptions are actions under the auspices of the UN Security Council and self-defence. The article addresses the issue of the use of force, with particular emphasis on cyberspace. As the nature of the conflicts has changed in recent years as well as the space where the individual operations have been moving, a number of fundamental questions arise in this context, which the authors will try to answer.
The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challeng... more The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challenge for contemporary international law. The cybersphere forms a fifth domain of activities where interactions between state and non-state actors could happen. Indeed, it has started to play an important role in conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question as to how to deal with activities in cyberspace. Nevertheless, the fact is that cyber incidents are increasingly used to engage, harm or weaken enemies/counterparts. We can also see the different forms of abuse pursued in cyberspace during the conflict in Ukraine. This conflict is a productive example of the complexity of the legal approach and the (lack of) capability in relation to the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this chapter is to highlight this complexity and determine the status of cyber incidents realized in Ukraine from the perspective of international law. Having considered the distinction between cyber attacks and cyber operations, our assumptions in the realms of conflict in Ukraine tend towards the latter notion.
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se za... more Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se zabýva jednotlivými oblastmi "života" mezinarodnich lidskopravnich smluv od jejich uzavirani, ratifikace, uplatněni výhrad, přes implementaci v domaci legislativě až po jejich aplikaci v každodenni praxi vnitrostatnich soudů.
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as "war" if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived "only" as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, unless this type of conduct will be recognized by the international community as a " war" proper, in its new, postmodern sense.
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
The article proposes a simplified biomechanical model optimized by real world measurements of a p... more The article proposes a simplified biomechanical model optimized by real world measurements of a pas senger in an automobile passing over an obstacle (speed bu mp) at constant velocity. Samples of 15 male volunteers we re used to obtain reliable overlay of acceleration data. The e xperiment uses an optoelectronic velocity sensor with analog accelerometers placed at key anatomical locations o n the volunteers. The acceleration results represent the response (impulse) of the speed bump on the passengers. A biomechanical model using the average anthropomorph ic values of the samples is then constructed in the Matlab/Simulink/Simmechanics software. Stiffness an d damping parameters were then optimized until the be st correlation between measured and simulated response was achieved. The results of the optimized model show g ood correlation of kinematic data for the head between measured and simulated (optimized) results. Thus the optimize d model gives a good indication of the approximate...
Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se za... more Monografie pojednava o motivacich statů k uzavřeni a plněni smluv o lidských pravech a dale se zabýva jednotlivými oblastmi "života" mezinarodnich lidskopravnich smluv od jejich uzavirani, ratifikace, uplatněni výhrad, přes implementaci v domaci legislativě až po jejich aplikaci v každodenni praxi vnitrostatnich soudů.
Summary The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The o... more Summary The ban on the use of force in current international law is of mandatory character. The only exceptions are actions under the auspices of the UN Security Council and self-defence. The article addresses the issue of the use of force, with particular emphasis on cyberspace. As the nature of the conflicts has changed in recent years as well as the space where the individual operations have been moving, a number of fundamental questions arise in this context, which the authors will try to answer.
The cyber sphere forms a fifth domain of activities were interactions between state and non-state... more The cyber sphere forms a fifth domain of activities were interactions between state and non-state actors could happen. It starts to play an important role within the conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question how to deal with the activities in cyberspace. We could see the different forms of abuse of cyberspace also within the crisis in Ukraine. This crisis is a good example of the complexity of the legal approach and the (non)capability of the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this article is to highlight this complexity and to determine the status of cyber incidents realized in the Ukraine from the perspective of international law.
The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challeng... more The phenomenon of cyberspace and its definition and normative regulation represent a big challenge for contemporary international law. The cybersphere forms a fifth domain of activities where interactions between state and non-state actors could happen. Indeed, it has started to play an important role in conflicts and hostilities. Especially in these situations, international society does not have a unified view on the question as to how to deal with activities in cyberspace. Nevertheless, the fact is that cyber incidents are increasingly used to engage, harm or weaken enemies/counterparts. We can also see the different forms of abuse pursued in cyberspace during the conflict in Ukraine. This conflict is a productive example of the complexity of the legal approach and the (lack of) capability in relation to the legal understanding of cyber operations and attacks. The goal of this chapter is to highlight this complexity and determine the status of cyber incidents realized in Ukraine ...
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as “war” if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived “only” as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, un...
The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and ... more The aim of this paper is to evaluate and differentiate between the phenomena of cyberwarfare and information warfare, as manifestations of what we perceive as postmodern warfare. We describe and analyse the current examples of the use the postmodern warfare and the reactions of states and international bodies to these phenomena. The subject matter of this paper is the relationship between new types of postmodern conflicts and the law of armed conflicts (law of war). Based on ICJ case law, it is clear that under current legal rules of international law of war, cyber attacks as well as information attacks (often performed in the cyberspace as well) can only be perceived as “war” if executed in addition to classical kinetic warfare, which is often not the case. In most cases perceived “only” as a non-linear warfare (postmodern conflict), this practice nevertheless must be condemned as conduct contrary to the principles of international law and (possibly) a crime under national laws, un...
Abstrakt: S jednotlivcom (fyzickou i právnickou osobou) sú späté ľudské práva a základné slobody,... more Abstrakt: S jednotlivcom (fyzickou i právnickou osobou) sú späté ľudské práva a základné slobody, ktoré ako "osobitná kategória hodnôt" zasluhujú mimoriadnu ochranu. Táto ochrana je poskytovaná na viacerých úrovniach, od národnej cez regionálnu, až po univerzálnu. Článok sa zaoberá analýzou týchto systémov a ich komparáciou, s dôrazom na európsky systém a činnosť Výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT). Kľúčové slová: ľudské práva, základné slobody, OSN, ILO, regionálny systém, vnútroštátny systém, CPT 1 ÚVOD V súčasnosti možno v európskom priestore hovoriť o koexistencii viacerých právnych systémov. Okrem vnútroštátneho práva a medzinárodného práva je totiž pre členské štáty Európskej únie relevantné samozrejme aj právo EÚ. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah týchto systémov, medzinárodné právo neobsahuje pravidlo upravujúce záväzne jeho vzťah k vnútroštátnemu právu jednotlivých štátov a štáty riešia túto otázku zväčša vo svojich ústavných predpisoch. Za všeobecne uznávanú zásadu však dnes už možno považovať zásadu prednosti medzinárodného práva. Popri vnútroštátnom a medzinárodnom práve je samostatným právnym systémom aj právo EÚ, v súvislosti s ktorým platí princíp prednosti európskeho práva pred vnútroštátnym právom. EÚ pritom predstavuje inštitúciu, ktorá vznikla na základe medzinárodných zmlúv, z čoho vyplýva, že normy medzinárodného práva predstavujú právny základ pre vznik práva EÚ. Jednou z najvýznamnejších oblastí, ktorá je chránená každým z týchto právnych systémov, je oblasť ľudských práv a základných slobôd. Táto oblasť je 1 Článok bol spracovaný v rámci projektu VEGA č. 1/0895/11 predmetom záujmu mnohých vedných odborov, autorov, či inštitúcií a na svojej aktuálnosti nestráca ani v súčasnosti. Spôsobené je to jednak tým, že ide o problematiku značne rôznorodú, ktorá podlieha neustálemu vývoju a tiež tým, že predstavuje tému týkajúcu sa najzákladnejších a najpodstatnejších hodnôt našej spoločnosti. Nemenej významným je aj fakt, že nazerať na túto problematiku možno z rôznych uhľov pohľadu, čo môže predstavovať napr. analýzu jednotlivých ľudských práv a slobôd, ich klasifikáciu, priblíženie inštitucionálneho rámca ich ochrany, či súčasnej právnej úpravy, alebo úvah de lege ferenda a mnoho ďalších oblastí skúmania. Snahou tohto článku je priblíženie vybraných aspektov ľudských práv a základných slobôd z pohľadu aktuálneho medzinárodného práva, s dôrazom na zistenie ku ktorému dospela naša spoločnosť a síce, že ochrana tak významnej kategórie akú predstavujú, nemôže byť ponechaná len na pleciach jednotlivých štátov. Historické skúsenosti totiž dokazujú, že jednotlivé štáty nemusia byť vždy ochotné alebo schopné zaistiť túto ochranu v dostatočnej miere a preto je zabezpečovaná aj na úrovni regionálnej a univerzálnej. Aj táto však podlieha vývoju, ktorý odzrkadľuje mimo iného napr. kultúrne a politické osobitosti daného regiónu, či záujmy jeho členov, alebo členov medzinárodného spoločenstva ako takého. Približujem tiež konkrétny príklad jedného z mechanizmov kontroly dodržiavania ľudských práv a základných slobôd na regionálnej úrovni. Dôvodom je fakt, že začiatkom októbra 2013 ukončil návštevu Slovenskej republiky Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej aj "CPT"), ktorý zohráva v tejto oblasti významnú úlohu. 2 POVAHA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD Ľudské práva a základné slobody (v ďalšom texte spoločne nazývané aj ako "ľudské práva") ani v 21. storočí nestrácajú na svojom mimoriadnom význame. Celé medzinárodné spoločenstvo si totiž uvedomuje ich osobitý status a potrebu chrániť ich, ba čo viac, stretávame sa aj s novými ľudskými právami, reflektujúcimi vývoj v spoločnosti. Práve skutočnosť, že ľudské práva reflektujú vývoj v spoločnosti, čo sa prejavuje v prijímaní nových významných dokumentov, vzniku nových ľudských práv ako aj rozhodovacej činnosti príslušných orgánov, je neklamným znakom toho, že nejde o uzavretý systém, ale naopak. Jedným zo základných charakteristických znakov tohto systému je jeho objektívna povaha, ktorej základom je zásada rovnosti. Práve táto objektívna povaha znamená, že tieto práva a slobody nie sú priznávané jednotlivcom na základe osobitného právneho štatútu, ale sú späté s jeho samotnou existenciou. Dôsledkom tohto je ich "nevypovedateľnosť" a tiež zákaz aplikácie princípu reciprocity, ktorý je typický pre medzinárodné právo. Preto platí, že štát uzatvárajúci medzinárodné zmluvy obsahujúce ľudské práva, preberá na seba záväzok ich dodržiavania a nemôže ich realizáciu viazať na princíp reciprocity iných účastníkov zmluvy. Už Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí vo veci Írsko c. Spojené kráľovstvo z r. 1978 uviedol, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd na rozdiel od klasických medzinárodných zmlúv prekračuje hranice jednoduchej vzájomnosti medzi zmluvnými štátmi. K dvojstranným synalagmatickým záväzkom pridáva záväzky objektívne, ktoré sú v zmysle preambuly tohto dohovoru chránené kolektívnymi zárukami. 2 Význam tohto systému je podčiarknutý skutočnosťou, že základné ľudské práva (zákaz otroctva, genocídy, rasovej diskriminácie, apartheidu a mučenia) predstavujú pevnú súčasť kogentnej normativity, pričom štáty sa od nich za žiadnych okolností nemôžu odchýliť. Autonómia štátu je podstatne obmedzená dokonca aj v prípade zmluvne zakotvených absolútnych ľudských práv, ktoré predstavuje model pre vnútroštátnu legislatívu a prax. Cestou precedensov sa môžu dostať do právneho poriadku jednotlivých štátov, pretože sú často podkladom aj pre rozhodnutia vnútroštátnych i medzinárodných súdnych orgánov (napr. ESĽP). Úloha kontrolných inštitúcií zriadených Medzinárodnou organizáciou práce (napr. Vyšetrovacia a zmierovacia komisia) spočíva predovšetkým v zbere informácií a mediátorskej činnosti. 16 Celkovo však možno povedať, že najmä pri jeho porovnaní s niektorými regionálnymi systémami je univerzálny systém ochrany ľudských práv viacerými autormi hodnotený ako menej efektívny. 17 3.2 Regionálne systémy Americký regionálny systém Tento systém sa vyvíja v rámci Organizácie amerických štátov zriadenej v r. 1948. V tom istom roku bola prijatá aj Americká deklarácia práv a povinností človeka (1948). Za účelom podpory ľudských práv a prijímania odporúčaní v tejto oblasti bola neskôr vytvorená aj Medziamerická komisia pre ľudské práva (1959). Mimoriadny význam má Americký dohovor o ľudských právach z r. 1969, 18 ktorý nadobudol platnosť v r. 1978 a s výnimkou práv menšín je veľmi podobný európskemu regionálnemu systému. Tento dokument zriadil Americký súd pre ľudské práva, ktorý bohato využíva nielen rozhodovaciu ale aj svoju poradnú právomoc. Americký dohovor o ľudských právach je zameraný predovšetkým na občianske a politické práva a až v r. 1988 prijatý tzv. San Salvadorský protokol upravuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Africký regionálny systém 16 SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch, s. 37 Predstavuje najmladší regionálny systém ochrany ľudských práv. Vychádza z činnosti niekdajšej Organizácie africkej jednoty (1963), v rámci ktorej bola v r. 1981 prijatá Africká charta ľudských práv a práv národov. Na jej základe vznikla Africká komisia pre ľudské práva a práva národov (1987) a Africký súd pre ľudské práva (1998), ktorý funguje od r. 2008. Po ustanovení Africkej únie (2002) dospel vývoj k tomu, že v súčasnosti sa predpokladá vznik Afrického súdneho dvora spravodlivosti a ľudských práv. V r. 2008 bol prijatý protokol o jeho štatúte, no vzhľadom na nízky počet uložených ratifikačných listín ešte nevstúpil do platnosti. 19 Od amerického a európskeho regionálneho modelu sa líši nielen tým, že Africká charta ľudských práv a práv národov zakotvuje aj hospodárske, sociálne a kultúrne práva a práva kolektívne, ale tiež tým, že obsahuje nielen práva, ale i povinnosti jednotlivcov. Africká koncepcia ľudských práv vychádza totiž nielen z politického pragmatizmu presadzovania kolektívnych práv v rámci dekolonizácie, ale aj zo životnej filozofie Afričanov. V rámci nej nie je jednotlivec takým indivíduom ako v euroamerických koncepciách, ale je pevne spätý s rodinou a etnickou skupinou, do ktorej nepatria len živí ale i mŕtvi. 20 Arabský regionálny systém Regionálny systém ochrany ľudských práv v arabských štátoch je považovaný za najmenej efektívny regionálny systém. Je spätý s činnosťou Ligy arabských štátov (1945). Už v r. 1968 bola zriadená Arabská komisia pre ľudské práva, ktorej funkcia sa však obmedzuje len na podporu ľudských práv a informovanie o nich. Neskôr, v r. 1994 bola prijatá Arabská charta ľudských práv, ktorá však bola kritizovaná pre absenciu skutočného vykonávacieho mechanizmu, čoho 19 K americkému a africkému regionálnemu systému ochrany ľudských práv bližšie pozri: VRŠANSKÝ, P., VALUCH, J. a kol.: Medzinárodné právo verejné. Osobitná časť, s. 237 a nasl. Porovnaj: CRAWFORD, J.: Brownlie's Principles of Public International Law, s. 661 a nasl. 20 SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv v troch zväzkoch, s. 39 môže byť iba jeden občan toho istého štátu. 33 Volí ich Výbor ministrov Rady Európy a v prípade potreby si môžu prizvať aj znalcov a tlmočníkov. CPT oznámi vláde príslušného štátu svoj úmysel vykonať návštevu a po tomto oznámení môže kedykoľvek navštíviť ktorékoľvek miesto podliehajúce jurisdikcii tohto štátu, kde sa nachádzajú osoby zbavené slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Môže ísť o ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, rôzne zariadenia na zadržiavanie mladistvých, policajné stanice, psychiatrické nemocnice, záchytné tábory pre cudzincov, i domovy pre staršie alebo zdravotne postihnuté osoby. Podstatné v tejto súvislosti je, že obsahom mandátu CPT je zabrániť mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a nie dosiahnuť oficiálne odsúdenie zaobchádzania s určitou zadržanou osobou. 34 V zmysle čl. 8 Dohovoru je štát povinný vytvoriť pre CPT podmienky na:...
An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental free... more An individual (both natural and legal person) bears relation to human rights and fundamental freedoms which, as "a special category of values" deserve extraordinary protection. Such protection is provided on several levels, from national, to regional and universal. The article deals with the analysis of these systems and their comparison, emphasising the European system and activities of the Committee for the Prevention of Torture and Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (CPT).
Abstrakt: Medzinárodná bezpečnosť predstavuje mimoriadne dôležitú a krehkú oblasť spolupráce medz... more Abstrakt: Medzinárodná bezpečnosť predstavuje mimoriadne dôležitú a krehkú oblasť spolupráce medzi štátmi. Od druhej polovice dvadsiateho storočia dostáva však nový rozmer, pričom úlohu zohráva predovšetkým rozvoj medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv. Mimoriadne diskutabilnou a aktuálnou je preto v súčasnosti otázka humanitárnej intervencie, ktorá sa do popredia dostala v súvislosti s trendom v medzinárodných vzťahoch, spočívajúcim v zmedzinárodnení ľudských práv a ich ochrane voči štátom, ktoré ľudské práva hrubo porušujú. Niet pochýb, že táto otázka má úzky súvis so základnými zásadami zakotvenými v Charte OSN.
International security is a particularly important and sensitive area of cooperation between stat... more International security is a particularly important and sensitive area of cooperation between states. It has transformed into a new dimension since the second half of the twentieth century, especially when it comes to a development of international protection of human rights. The issue of humanitarian intervention is in particular questionable and actual in this area. It is at the forefront within the development of international relations focusing on internationalization of human rights and their protection in relation to States which severely violate them. There is no doubt that this issue is closely linked to the fundamental principles established in the UN Charter. The UN Charter fixed the situation after World War II, but there has been a change in the nature of the conflicts since then and state sovereignty and human rights protection are in the front. The practice of states, international organizations and the literature therefore suggest that there are many conflicting views on the legitimacy of an armed humanitarian intervention. The author describes some of them, including relevant legal arguments and positions of major players of the international community.
Uploads
Papers by Jozef Valuch