Papers by Iveta Gal Drzewiecka
SGEM International Multidisciplinary Scientific Conferences on Social Sciences and Arts, Aug 20, 2017
Current need of the social integration of people with a handicap, either physical, social, or oth... more Current need of the social integration of people with a handicap, either physical, social, or other, finds significant professional response in a field of pre-school and elementary education. In the accordance with the request of holistic child's personality development (harmonious integration of its cognitive, social-emotional, and perceptual-motoric areas) the education by art seems to be helpful and effective in removing barriers and deepening child's skills to understand and respect the otherness and also as one of the effective ways leading to the social acceptation and inclusion of people with some kind of a handicap. Paper deals with the possibilities of educational use of illustrated books for children and youth, which thematize one of the handicap types – visual impairment. It roots from the assumption of high effectivity of the experiential methods (“through personal experience to understanding”) and examines inclusive thinking formation options and attitudes of in...
7th SWS International Scientific Conference on ART and HUMANITIES - ISCAH 2020 Proceedings,
4th SGEM International Multidisciplinary Scientific Conferences on SOCIAL SCIENCES and ARTS Proceedings4th, Science and Arts
GAL, DRZEWIECKA, Iveta - Alexandra BRESTOVIČOVÁ, eds. Človek so znevýhodnením (postihnutím, hendikepom) v literatúre pre deti a mládež a v inkluzívnej edukácii. online version: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/GalDrzewiecka1, 2018
Abstrakt: V príspevku sa venujeme obrazovému stvárneniu telesného postihnutia v ilustráciách kníh... more Abstrakt: V príspevku sa venujeme obrazovému stvárneniu telesného postihnutia v ilustráciách kníh pre deti a mládež. Zameriavame sa predovšetkým na aspekt vzhľadovej nápadnosti, ktorá býva jednou z príčin sociálnej stigmatizácie osôb s telesným postihnutím. V nadväznosti na túto skutočnosť analyzujeme, ako je viditeľná odlišnosť literárnej postavy s telesným postihnutím reprezentovaná v knižnej ilustrácii. V tomto smere načrtávame dve línie ilustrátorských prístupov-tradičný, v ktorom sú znaky telesnej odlišnosti postavy potlačené, a inovatívny, ktorý sa naopak snaží o ich odkrývanie a (s ohľadom na formatívne funkcie knihy) aj o ich destigmatizáciu.
Abstract: The article deals with depiction of a physical disability in the illustrations in books for children and youth. It primarily focuses on the aspect of physical appearance conspicuousness that is one of the causes of social stigmatization of people with physical disabilities. Subsequently, it is analyzed how the visible physical differences of a literary character with a physical disability are represented in a book illustration. In this way, two lines of illustratorʼs approaches are drawn-a traditional one, in which the features of the character physical otherness are suppressed, and an innovative one, which, on the contrary, seeks to uncover and (in regard to the formatting functions of books) destigmatize them.
Multidisciplinary Journal of School Education, 2017
In accordance with the request of holistic child's personality development , education by artisti... more In accordance with the request of holistic child's personality development , education by artistic means seems to be helpful and effective in removing barriers and deepening a child's skills to understand and respect otherness and as one of the effective ways leading to the social ac-ceptation and inclusion of people with some kind of handicap. This paper deals with the possibilities of the educational use of illustrated books for children and youth, which thematise one handicap type – visual impairment. It starts from the assumption of the high effectiveness of experiential methods and examines inclusive thinking formation options and the attitudes of unimpaired pupils through experiential activities, which use illustrated books thematising blindness. The solution to the issue comes from the analysis and comparison of the poetological aspects of artistic expression of such handicaps in concrete book titles. The paradigmatic differences between books illustrated in traditional ways and artistically experimental books are defined.
Books by Iveta Gal Drzewiecka
Napriek tomu, že tradíciou západného filozofického a vedeckého myslenia vedie silná línia epistem... more Napriek tomu, že tradíciou západného filozofického a vedeckého myslenia vedie silná línia epistemologickej a metodologickej preferencie jazyka, posledné storočie prinieslo mnoho podnetov i čiastkových záverov v skúmaní povahy reprezentácie a mediality, ktoré vyústili do odmietania výlučnej či centrálnej role jazyka v konštitúcii vzťahu človeka k realite. V súčasnosti znie už prakticky triviálne tvrdenie, že vývojový pohyb ľudského poznania a kultúry je možný nielen vďaka verbálnemu uchopeniu sveta a rečovej komunikácii, ale je zásadne podmienený kooperáciou jazyka a ďalších spôsobov symbolizácie prostredníctvom nejazykových médií, ktoré disponujú špecifickými možnosťami formovania a vyjadrenia myšlienok, predstáv a emócií do objektívnej komunikovateľnej podoby. Viacerí predstavitelia súčasného myslenia sa zhodujú na jazyku a obraze ako dvoch bazálnych princípoch symbolizácie, modalitách myslenia a súčasne kľúčových komunikačných formách, ktorých vzťah dnes zvýrazňujú aktuálne sociokultúrne faktory (rozšírenie nových médií a informačno-komunikačných technológií, ekonomická a kultúrna globalizácia a pod.). Systematické skúmania ich povahy poukazujú na skutočnosť, že mechanizmy účinkovania týchto dvoch znakových systémov sú odlišné a rovnako aj významy odovzdávané prostredníctvom slova a prostredníctvom obrazu majú rozdielny charakter.
Komplexná a mnohovrstevnatá problematika vzťahu slova a obrazu predstavuje „večnú“ tému v dejinách hľadania umeleckého estetična, ale aj v historickej, teoretickej a predovšetkým filozofickej reflexii umenia. Predkladaná monografia je pokusom riešiť jej čiastkovú oblasť, užšiu a konkrétnejšiu problematiku estetických aspektov grafickej vizualizácie básnického textu, resp. vizuálnej podoby básní. Predmetom jej záujmu je teda text ako osobitý druh obrazu. Obrazová podoba básne je nahliadaná z viacerých strán – z pohľadu filozofickej estetiky, semiotiky, výtvarnej a literárnej teórie, poetológie. Grafická materialita textu je vnímaná ako dvojjediné znakové vehikulum, ktoré v sebe spája jazykový a obrazový spôsob reprezentácie. Východiskom riešenia problematiky je predpoklad, že odlišnosť komunikačných funkcií vecných a umeleckých textových komunikátov sa odzrkadľuje aj v ich vizuálnej podobe. V básňach prevažuje expresívna a estetická, resp. poetická funkcia textu, ktorá sa v jazykovej rovine prejavuje napr. využitím umeleckých jazykových prostriedkov či posilnením konotatívnej vrstvy znakovej štruktúry básnického diela. Ako ukazuje básnická prax a historická rozmanitosť vizuálnych podôb poézie, grafická podoba môže zostať voči estetickému zameraniu textu indiferentná, no v mnohých obdobiach poézie tvorí inherentnú, významovo závažnú zložku básnického diela. Preto sú analyzované dva protichodné poetologické prístupy k podstate literárnosti a chápaniu funkcie písma – písmo ako grafický záznam hovorenej reči oproti písmu ako svojbytnej forme vizuálnej komunikácie. Ak v básnickom texte preváži estetická funkcia písma nad jeho pragmatickou (utilitárnou) funkciou, za vlastné médium poézie je možné považovať grafické znaky písma a ich komplexnú obrazovú štruktúru. Vo vizuálne aktívnom texte sú výrazmi a nositeľmi ako slovných, tak aj špecificky obrazových významov, ktoré nie je možné preložiť do hovorenej reči bez strát expresívnych hodnôt a celkového zmyslu básnického komunikátu.
Na polceste k estetickým a poetologickým aspektom grafickej vizualizácie básnického textu stojí otázka, ako dva skôr spomenuté kontradiktórne poetologické východiská ovplyvňujú produkčné a recepčné stránky básne, t. j. ako vplývajú na priebeh a výsledok grafickej vizualizácie básnického textu a akým spôsobom anticipujú vnímanie, prijímanie a interpretáciu básne ako zmiešaného verbálno-vizuálneho komunikátu. Obrazová štruktúra textu je podrobená detailnej stupňovitej semiotickej analýze v postupnosti od najmenších jednotiek textu (grafém) cez jazykové a nejazykové významy písaného slova až po obrazové pôsobenie textového celku. Analýza sa zameriava na spôsob formovania obrazových znakov a ich významov na strane tvorcu i prijímateľa textu. Poukazuje na skutočnosť, že tvorba a interpretácia obrazovej podoby textu (napr. tvarových aspektov vizuálnych znakov, ich priestorového usporiadania a pod.) sa neodvíja iba z psychofyziologických podmienok vnímania vizuálnej formy textu, ale aj z konvenčných pravidiel jej tvorby a ich intencionálneho, umelecky príznakového porušovania, teda dobovo a individuálne variabilných subjektívnych, sociokultúrnych a umeleckých predpokladov. Zvláštna pozornosť je venovaná teoretickým otázkam obrazovosti textu, napr. vzťahu grafickej vizualizácie textu k jeho verbálnej a literárnej stránke, problematike ideálneho textu a jeho grafickej exekúcie, artefakticite textu, relevantným charakteristikám obrazovej podoby textu, dynamike vzťahu písomných (typografických, kaligrafických, ortografických, textologických a i.) noriem a ich porušovania, typológii vizuálnych znakov v rôznych vrstvách textu, mimetickým a expresívnym hodnotám vizuálnej podoby textu, vzťahom medzi autorom, textom a čitateľom, interikonickým väzbám textov a pod.
Ďalšie časti monografie sú orientované skôr interpretačne a venujú sa konkrétnejším poetologickým a estetickým otázkam. Zistenia z predošlých kapitol sú aplikované pri objasnení typologickej rôznorodosti obrazovosti básnických textov vo vzťahu k autorskej intencii (notácia, estetizácia a ozvláštnenie grafickej formy, predmetná a nepredmetná obrazovosť, text ako zápis básnického konceptu, vizualizácia básne prostredníctvom rukopisu a tlače, básnický text ako hra). Pretože vizualizačné metódy sú pomerne častou črtou detskej poézie, v osobitnej kapitole je venovaná pozornosť špecifikám poetiky vizuálne aktívnej poézie určenej detskému recipientovi a možnostiam jej využitia v rozvoji dieťaťa. Ako to ilustrujú vybrané ukážky básnických textov, poetické účinky vizuálne aktívnej poézie nepramenia výlučne z jazykového pôsobenia textu. Zámerom posledných dvoch kapitol je preto náčrt implementácie poetiky obrazových aspektov textu do komplexného modelu poetiky básnického diela. Systematické skúmanie grafickej vizualizácie básnického textu vedie k záveru, že esteticky najrelevantnejšími črtami vizuálne aktívnej poézie sú prelínanie a striedanie jazykovej a obrazovej symbolizácie, no zároveň aj ich súčasná komplementarita a kontradiktórnosť.
The Text and Illustration in Translations for Children and Youth in Slovakia (from the 1960s to t... more The Text and Illustration in Translations for Children and Youth in Slovakia (from the 1960s to the present) scientific monograph synthesises the results of a research focused on the books for children and youth imported after 1960. The authors pay particular attention to the changes in texts and illustrations of translations published after November 1989. In their treatment of the issue, they adopted mainly socio-cultural, literary-historical and art-historical approaches, within which framework they applied analytical-interpretational and comparative methods.
The publication is divided into two parts based on the authorship: I Foreign poetry and prose for children and youth in Slovak translations (Z. Stanislavová) and II Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth (I. Gal Drzewiecka).
The questions which emerged from the heuristic processing of the textual corpora are formulated in the Fundamentals in the first part of the book as follows: How did the changing sociocultural framework influence the import of literature for children and youth into Slovakia? How did the translations meet the societal expectations? What was the proportionality of the translated books in terms of both genre and the representation of the linguistic territory from which they were translated, and, what determined it? What was the function of the translated literature in relation to the original domestic production? What was the aesthetic-artistic standard of the translated literature? What poetological, thematic and value related innovations did the translated works bring to the target literature? The results of the research are interpreted for the two periods determined by the socio-cultural contexts. In the Chapter 2, Translated literature in the dynamics of sociocultural currents after 1960, the text corpus has been analysed by the decades; in both periods, the connections between the societal situation in Slovakia and the state of the translated work (with
allusions to the state of domestic production) is interpreted according to the corresponding decade. In the Chapter 3, Import of translations into Slovak by language-territorial criterion, the results of the analysis of the pre-1989 and the post-1989 translations obtained through the distant reading method are modelled and interpreted. In the Chapter 4, Functional aspect of translations in relation to domestic production before November 1989, the translations are analysed in terms of the function they performed in relation to genre-thematic areas of domestic production. The translations proved to have amplification function in the domains of classical literature, children’s stories, folk tales and art fairy tales, as well as in poetry and literary fiction. The substitution-compensatory function was identified in relation to adventure prose and sci-fi, the genres that were absent in the domestic production. The translations of the second period are analysed in the Chapter 5 Outline of trends in translated literature for children and youth after November 1989. The two subchapters provide interpretation and reasoning for the changes in the translations of poetry and prose from the aspect of linguistic and territorial relevance and from the aspect of thematic innovations and changes in value related parameters of the books imported after November 1989. The Conclusion provides a brief summary of the research results.
The second part of the monograph (Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1960s to the present) maps the character of the foreign illustrators’ works which were adopted from the original foreign-language editions of the world literature for children and youth into Slovak translations. The aim was to complete the image of poetological and value related characteristics of the world literature for children and youth in Slovak translations, as well as to further clarify the meaning and importance of foreign book production for domestic audiences, book culture and illustrators’ work. The introductory chapter addresses the issues of foreign illustrations in their target setting. Specific questions that the author deals with are discussed in the following chapters. Historical development of illustration import is thoroughly analysed in two periods of time determined by the socio-cultural context – from the 1960s to the 1980s i.e. in the totalitarian regime in which the publishing area was subjected to central planning and state supervision (Chapter 2, Original illustrations in Slovak language translations of foreign literature
for children and youth from the 1960s to the 1980s), and, from the 1990s onwards to the present, i.e. in the post-velvet-revolution period, which brought liberalisation, deregulation and globalisation of the book sector (Chapter 3 Original illustrations in the Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1990s to the present). The provided survey of the local practice of adopting original illustrations is based on heuristic research of the source literature. The author is focused on territorial, genological, poetological, axiological and receptive aspects of the adopted illustrations. The aim is to record the situation and trends in the field, paying particular attention to artistic as well as non-artistic factors which, in the reference period, influenced the publishing practice of illustration rendition in the translated titles.
The final chapter provides summary and assessment of various artistic qualities of the foreign illustrations that have penetrated into Slovak cultural environment for more than half a century through translations of literature for children and youth. In the 1960s and 1980s, the re-illustration of the translated books by Slovak artists was preferred. The adopted original illustrations were preferred in the production of the authors from the former Eastern block. The import of illustrations pursued, in particular, the objective of intercultural exchange with relevance to their artistic quality and thematic, genre and value related profile. In the early 1990s, after the fall of the Iron Curtain, the situation changed fundamentally. Free-market factors have prevailed, and the vast majority of the book production imported to Slovakia from abroad was published within the original illustration format. The import of illustrations was oriented on the Anglo-American provenance and the local book market was dominated by mass book production with a disputable artistic value of their illustrations. Although the situation has gradually improved over the last few years, artistically creative original renditions of illustrations appear to be rare in the imported books.
Papers in Journals by Iveta Gal Drzewiecka
O dieťati, jazyku, literatúre, 2020
In contemporary literature for children and young adults, intermedial works are becoming commonpl... more In contemporary literature for children and young adults, intermedial works are becoming commonplace. It requires experts from a number of different branches of art to carry out their analysis, interpretation and evaluation. In 2019 Monika Kompaníková, an experienced author with notable awards for her works, published three books for children and young adults: Where is Ester N? (Slovak National Gallery), The end of the world and what is beyond (Artforum) and Toddler Punk: Ťulino’s musical stories (Monokel). Due to the specific children audience, the published books are characterized by a striking visual (illustrative) component, while Toddler Punk is a part of a larger music-book project. The analysis of the above-mentioned texts showed an unequal aesthetic and artistic value in both M. Kompaníková’s scope of work as well as in contemporary artistic works for children and young adults.
V súčasnej tvorbe pre deti a mládež čoraz častejšie vznikajú produkty intermediálneho charakteru. Pri ich analýze, interpretácii a hodnotení sa žiada interdisciplinárna spolupráca expertov na poli jednotlivých druhov umenia. V roku 2019 Monika Kompaníková, skúsená a oceňovaná autorka pre deti i dospelých, publikovala svoju literárnu tvorbu v troch knihách pre deti a mládež: Kde je Ester N? (Slovenská národná galéria), Koniec sveta a čo je za ním (Artforum) a Toddler Punk: Ťulinove hudobné príbehy (Monokel). Vzhľadom na špecifické detské publikum sa ich finálna knižná realizácia vyznačuje výraznou vizuálnou (ilustračnou) zložkou, pričom posledný menovaný titul zároveň predstavuje súčasť väčšieho hudobno-knižného projektu. Analýza literárnej, ilustračnej a hudobnej zložky uvedených tvorivých produktov ukázala ich nevyrovnanú estetickú a umeleckú hodnotu, a to ako v kontexte autorskej tvorby M. Kompaníkovej, tak aj v kontexte súčasnej umeleckej produkcie pre deti a mládež.
Book by Iveta Gal Drzewiecka
Dziak, D., & Gal Drzewiecka, I. (Eds.) (2023). Svetom COOLtových kníh pre deti. 100 + 1 tipov pre... more Dziak, D., & Gal Drzewiecka, I. (Eds.) (2023). Svetom COOLtových kníh pre deti. 100 + 1 tipov pre teba a pre mňa. Prešovská univerzita v Prešove.
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak3
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3135-9 (print).
ISBN 978-80-555-3157-1 (online).
Dziak, D., & Gal Drzewiecka, I. (Eds.) (2023). Svetom COOLtových kníh pre násťročných. 100 + 1 ti... more Dziak, D., & Gal Drzewiecka, I. (Eds.) (2023). Svetom COOLtových kníh pre násťročných. 100 + 1 tipov pre teba a pre mňa. Prešovská univerzita v Prešove.
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak4
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3136-6 (print).
ISBN 978-80-555-3158-8 (online).
Čitateľ a vizualizácia literárneho naratívu (učebnica pre vysoké školy)
(Po)etika umeleckej tvorby pre deti a mládež, 2021
(Po)etika umeleckej tvorby pre deti a mládež je zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konfe... more (Po)etika umeleckej tvorby pre deti a mládež je zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Éthos a poésis v umeleckej tvorbe pre deti a mládež, ktorá sa konala pri príležitosti okrúhleho životného jubilea prof. PhDr. Zuzany Stanislavovej, CSc. Interdisciplinarita zborníka je dôkazom živého vedeckého záujmu o prieskum prítomnosti morálnych a etických hodnôt nielen v literárnom, ale aj ilustračnom, dramatickom, mediálnom a hudobnom umení. Čitateľovi sa tak ponúkajú ako syntetizujúce pohľady na étos v umení, tak aj špecifické pohľady na druhové, žánrové či tematické variácie étosu. Finálna štruktúra publikácie vyplynula zo spektra skúmaných problémov a teoretických perspektív ich nazerania. Autori štúdií sa v súvislosti s tvorbou pre deti a mládež zaoberajú viacerými okruhmi otázok. Uvažujú o jej axiologických rozmeroch, význame pre morálny, osobnostný, kognitívny a emocionálny rozvoj mladého človeka. Mapujú jej umelecko-estetické kvality a spôsoby rezonancie s cieľovým príjemcom. Venujú sa možnostiam transferu recepčného zážitku do podmienok reálneho života. Všímajú si tematizáciu aktuálnych spoločenských a etických problémov, skúmajú modality étosu nielen v jednotlivých autorských poetikách a v synchrónnom priereze súčasnou tvorivou produkciou, ale aj v jej dejinných premenách. Osobitnú oblasť záujmu tvoria otázky prekladu, intertextuality a intermediality.
Uploads
Papers by Iveta Gal Drzewiecka
Abstract: The article deals with depiction of a physical disability in the illustrations in books for children and youth. It primarily focuses on the aspect of physical appearance conspicuousness that is one of the causes of social stigmatization of people with physical disabilities. Subsequently, it is analyzed how the visible physical differences of a literary character with a physical disability are represented in a book illustration. In this way, two lines of illustratorʼs approaches are drawn-a traditional one, in which the features of the character physical otherness are suppressed, and an innovative one, which, on the contrary, seeks to uncover and (in regard to the formatting functions of books) destigmatize them.
Books by Iveta Gal Drzewiecka
Komplexná a mnohovrstevnatá problematika vzťahu slova a obrazu predstavuje „večnú“ tému v dejinách hľadania umeleckého estetična, ale aj v historickej, teoretickej a predovšetkým filozofickej reflexii umenia. Predkladaná monografia je pokusom riešiť jej čiastkovú oblasť, užšiu a konkrétnejšiu problematiku estetických aspektov grafickej vizualizácie básnického textu, resp. vizuálnej podoby básní. Predmetom jej záujmu je teda text ako osobitý druh obrazu. Obrazová podoba básne je nahliadaná z viacerých strán – z pohľadu filozofickej estetiky, semiotiky, výtvarnej a literárnej teórie, poetológie. Grafická materialita textu je vnímaná ako dvojjediné znakové vehikulum, ktoré v sebe spája jazykový a obrazový spôsob reprezentácie. Východiskom riešenia problematiky je predpoklad, že odlišnosť komunikačných funkcií vecných a umeleckých textových komunikátov sa odzrkadľuje aj v ich vizuálnej podobe. V básňach prevažuje expresívna a estetická, resp. poetická funkcia textu, ktorá sa v jazykovej rovine prejavuje napr. využitím umeleckých jazykových prostriedkov či posilnením konotatívnej vrstvy znakovej štruktúry básnického diela. Ako ukazuje básnická prax a historická rozmanitosť vizuálnych podôb poézie, grafická podoba môže zostať voči estetickému zameraniu textu indiferentná, no v mnohých obdobiach poézie tvorí inherentnú, významovo závažnú zložku básnického diela. Preto sú analyzované dva protichodné poetologické prístupy k podstate literárnosti a chápaniu funkcie písma – písmo ako grafický záznam hovorenej reči oproti písmu ako svojbytnej forme vizuálnej komunikácie. Ak v básnickom texte preváži estetická funkcia písma nad jeho pragmatickou (utilitárnou) funkciou, za vlastné médium poézie je možné považovať grafické znaky písma a ich komplexnú obrazovú štruktúru. Vo vizuálne aktívnom texte sú výrazmi a nositeľmi ako slovných, tak aj špecificky obrazových významov, ktoré nie je možné preložiť do hovorenej reči bez strát expresívnych hodnôt a celkového zmyslu básnického komunikátu.
Na polceste k estetickým a poetologickým aspektom grafickej vizualizácie básnického textu stojí otázka, ako dva skôr spomenuté kontradiktórne poetologické východiská ovplyvňujú produkčné a recepčné stránky básne, t. j. ako vplývajú na priebeh a výsledok grafickej vizualizácie básnického textu a akým spôsobom anticipujú vnímanie, prijímanie a interpretáciu básne ako zmiešaného verbálno-vizuálneho komunikátu. Obrazová štruktúra textu je podrobená detailnej stupňovitej semiotickej analýze v postupnosti od najmenších jednotiek textu (grafém) cez jazykové a nejazykové významy písaného slova až po obrazové pôsobenie textového celku. Analýza sa zameriava na spôsob formovania obrazových znakov a ich významov na strane tvorcu i prijímateľa textu. Poukazuje na skutočnosť, že tvorba a interpretácia obrazovej podoby textu (napr. tvarových aspektov vizuálnych znakov, ich priestorového usporiadania a pod.) sa neodvíja iba z psychofyziologických podmienok vnímania vizuálnej formy textu, ale aj z konvenčných pravidiel jej tvorby a ich intencionálneho, umelecky príznakového porušovania, teda dobovo a individuálne variabilných subjektívnych, sociokultúrnych a umeleckých predpokladov. Zvláštna pozornosť je venovaná teoretickým otázkam obrazovosti textu, napr. vzťahu grafickej vizualizácie textu k jeho verbálnej a literárnej stránke, problematike ideálneho textu a jeho grafickej exekúcie, artefakticite textu, relevantným charakteristikám obrazovej podoby textu, dynamike vzťahu písomných (typografických, kaligrafických, ortografických, textologických a i.) noriem a ich porušovania, typológii vizuálnych znakov v rôznych vrstvách textu, mimetickým a expresívnym hodnotám vizuálnej podoby textu, vzťahom medzi autorom, textom a čitateľom, interikonickým väzbám textov a pod.
Ďalšie časti monografie sú orientované skôr interpretačne a venujú sa konkrétnejším poetologickým a estetickým otázkam. Zistenia z predošlých kapitol sú aplikované pri objasnení typologickej rôznorodosti obrazovosti básnických textov vo vzťahu k autorskej intencii (notácia, estetizácia a ozvláštnenie grafickej formy, predmetná a nepredmetná obrazovosť, text ako zápis básnického konceptu, vizualizácia básne prostredníctvom rukopisu a tlače, básnický text ako hra). Pretože vizualizačné metódy sú pomerne častou črtou detskej poézie, v osobitnej kapitole je venovaná pozornosť špecifikám poetiky vizuálne aktívnej poézie určenej detskému recipientovi a možnostiam jej využitia v rozvoji dieťaťa. Ako to ilustrujú vybrané ukážky básnických textov, poetické účinky vizuálne aktívnej poézie nepramenia výlučne z jazykového pôsobenia textu. Zámerom posledných dvoch kapitol je preto náčrt implementácie poetiky obrazových aspektov textu do komplexného modelu poetiky básnického diela. Systematické skúmanie grafickej vizualizácie básnického textu vedie k záveru, že esteticky najrelevantnejšími črtami vizuálne aktívnej poézie sú prelínanie a striedanie jazykovej a obrazovej symbolizácie, no zároveň aj ich súčasná komplementarita a kontradiktórnosť.
The publication is divided into two parts based on the authorship: I Foreign poetry and prose for children and youth in Slovak translations (Z. Stanislavová) and II Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth (I. Gal Drzewiecka).
The questions which emerged from the heuristic processing of the textual corpora are formulated in the Fundamentals in the first part of the book as follows: How did the changing sociocultural framework influence the import of literature for children and youth into Slovakia? How did the translations meet the societal expectations? What was the proportionality of the translated books in terms of both genre and the representation of the linguistic territory from which they were translated, and, what determined it? What was the function of the translated literature in relation to the original domestic production? What was the aesthetic-artistic standard of the translated literature? What poetological, thematic and value related innovations did the translated works bring to the target literature? The results of the research are interpreted for the two periods determined by the socio-cultural contexts. In the Chapter 2, Translated literature in the dynamics of sociocultural currents after 1960, the text corpus has been analysed by the decades; in both periods, the connections between the societal situation in Slovakia and the state of the translated work (with
allusions to the state of domestic production) is interpreted according to the corresponding decade. In the Chapter 3, Import of translations into Slovak by language-territorial criterion, the results of the analysis of the pre-1989 and the post-1989 translations obtained through the distant reading method are modelled and interpreted. In the Chapter 4, Functional aspect of translations in relation to domestic production before November 1989, the translations are analysed in terms of the function they performed in relation to genre-thematic areas of domestic production. The translations proved to have amplification function in the domains of classical literature, children’s stories, folk tales and art fairy tales, as well as in poetry and literary fiction. The substitution-compensatory function was identified in relation to adventure prose and sci-fi, the genres that were absent in the domestic production. The translations of the second period are analysed in the Chapter 5 Outline of trends in translated literature for children and youth after November 1989. The two subchapters provide interpretation and reasoning for the changes in the translations of poetry and prose from the aspect of linguistic and territorial relevance and from the aspect of thematic innovations and changes in value related parameters of the books imported after November 1989. The Conclusion provides a brief summary of the research results.
The second part of the monograph (Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1960s to the present) maps the character of the foreign illustrators’ works which were adopted from the original foreign-language editions of the world literature for children and youth into Slovak translations. The aim was to complete the image of poetological and value related characteristics of the world literature for children and youth in Slovak translations, as well as to further clarify the meaning and importance of foreign book production for domestic audiences, book culture and illustrators’ work. The introductory chapter addresses the issues of foreign illustrations in their target setting. Specific questions that the author deals with are discussed in the following chapters. Historical development of illustration import is thoroughly analysed in two periods of time determined by the socio-cultural context – from the 1960s to the 1980s i.e. in the totalitarian regime in which the publishing area was subjected to central planning and state supervision (Chapter 2, Original illustrations in Slovak language translations of foreign literature
for children and youth from the 1960s to the 1980s), and, from the 1990s onwards to the present, i.e. in the post-velvet-revolution period, which brought liberalisation, deregulation and globalisation of the book sector (Chapter 3 Original illustrations in the Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1990s to the present). The provided survey of the local practice of adopting original illustrations is based on heuristic research of the source literature. The author is focused on territorial, genological, poetological, axiological and receptive aspects of the adopted illustrations. The aim is to record the situation and trends in the field, paying particular attention to artistic as well as non-artistic factors which, in the reference period, influenced the publishing practice of illustration rendition in the translated titles.
The final chapter provides summary and assessment of various artistic qualities of the foreign illustrations that have penetrated into Slovak cultural environment for more than half a century through translations of literature for children and youth. In the 1960s and 1980s, the re-illustration of the translated books by Slovak artists was preferred. The adopted original illustrations were preferred in the production of the authors from the former Eastern block. The import of illustrations pursued, in particular, the objective of intercultural exchange with relevance to their artistic quality and thematic, genre and value related profile. In the early 1990s, after the fall of the Iron Curtain, the situation changed fundamentally. Free-market factors have prevailed, and the vast majority of the book production imported to Slovakia from abroad was published within the original illustration format. The import of illustrations was oriented on the Anglo-American provenance and the local book market was dominated by mass book production with a disputable artistic value of their illustrations. Although the situation has gradually improved over the last few years, artistically creative original renditions of illustrations appear to be rare in the imported books.
Papers in Journals by Iveta Gal Drzewiecka
V súčasnej tvorbe pre deti a mládež čoraz častejšie vznikajú produkty intermediálneho charakteru. Pri ich analýze, interpretácii a hodnotení sa žiada interdisciplinárna spolupráca expertov na poli jednotlivých druhov umenia. V roku 2019 Monika Kompaníková, skúsená a oceňovaná autorka pre deti i dospelých, publikovala svoju literárnu tvorbu v troch knihách pre deti a mládež: Kde je Ester N? (Slovenská národná galéria), Koniec sveta a čo je za ním (Artforum) a Toddler Punk: Ťulinove hudobné príbehy (Monokel). Vzhľadom na špecifické detské publikum sa ich finálna knižná realizácia vyznačuje výraznou vizuálnou (ilustračnou) zložkou, pričom posledný menovaný titul zároveň predstavuje súčasť väčšieho hudobno-knižného projektu. Analýza literárnej, ilustračnej a hudobnej zložky uvedených tvorivých produktov ukázala ich nevyrovnanú estetickú a umeleckú hodnotu, a to ako v kontexte autorskej tvorby M. Kompaníkovej, tak aj v kontexte súčasnej umeleckej produkcie pre deti a mládež.
Book by Iveta Gal Drzewiecka
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak3
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3135-9 (print).
ISBN 978-80-555-3157-1 (online).
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak4
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3136-6 (print).
ISBN 978-80-555-3158-8 (online).
Abstract: The article deals with depiction of a physical disability in the illustrations in books for children and youth. It primarily focuses on the aspect of physical appearance conspicuousness that is one of the causes of social stigmatization of people with physical disabilities. Subsequently, it is analyzed how the visible physical differences of a literary character with a physical disability are represented in a book illustration. In this way, two lines of illustratorʼs approaches are drawn-a traditional one, in which the features of the character physical otherness are suppressed, and an innovative one, which, on the contrary, seeks to uncover and (in regard to the formatting functions of books) destigmatize them.
Komplexná a mnohovrstevnatá problematika vzťahu slova a obrazu predstavuje „večnú“ tému v dejinách hľadania umeleckého estetična, ale aj v historickej, teoretickej a predovšetkým filozofickej reflexii umenia. Predkladaná monografia je pokusom riešiť jej čiastkovú oblasť, užšiu a konkrétnejšiu problematiku estetických aspektov grafickej vizualizácie básnického textu, resp. vizuálnej podoby básní. Predmetom jej záujmu je teda text ako osobitý druh obrazu. Obrazová podoba básne je nahliadaná z viacerých strán – z pohľadu filozofickej estetiky, semiotiky, výtvarnej a literárnej teórie, poetológie. Grafická materialita textu je vnímaná ako dvojjediné znakové vehikulum, ktoré v sebe spája jazykový a obrazový spôsob reprezentácie. Východiskom riešenia problematiky je predpoklad, že odlišnosť komunikačných funkcií vecných a umeleckých textových komunikátov sa odzrkadľuje aj v ich vizuálnej podobe. V básňach prevažuje expresívna a estetická, resp. poetická funkcia textu, ktorá sa v jazykovej rovine prejavuje napr. využitím umeleckých jazykových prostriedkov či posilnením konotatívnej vrstvy znakovej štruktúry básnického diela. Ako ukazuje básnická prax a historická rozmanitosť vizuálnych podôb poézie, grafická podoba môže zostať voči estetickému zameraniu textu indiferentná, no v mnohých obdobiach poézie tvorí inherentnú, významovo závažnú zložku básnického diela. Preto sú analyzované dva protichodné poetologické prístupy k podstate literárnosti a chápaniu funkcie písma – písmo ako grafický záznam hovorenej reči oproti písmu ako svojbytnej forme vizuálnej komunikácie. Ak v básnickom texte preváži estetická funkcia písma nad jeho pragmatickou (utilitárnou) funkciou, za vlastné médium poézie je možné považovať grafické znaky písma a ich komplexnú obrazovú štruktúru. Vo vizuálne aktívnom texte sú výrazmi a nositeľmi ako slovných, tak aj špecificky obrazových významov, ktoré nie je možné preložiť do hovorenej reči bez strát expresívnych hodnôt a celkového zmyslu básnického komunikátu.
Na polceste k estetickým a poetologickým aspektom grafickej vizualizácie básnického textu stojí otázka, ako dva skôr spomenuté kontradiktórne poetologické východiská ovplyvňujú produkčné a recepčné stránky básne, t. j. ako vplývajú na priebeh a výsledok grafickej vizualizácie básnického textu a akým spôsobom anticipujú vnímanie, prijímanie a interpretáciu básne ako zmiešaného verbálno-vizuálneho komunikátu. Obrazová štruktúra textu je podrobená detailnej stupňovitej semiotickej analýze v postupnosti od najmenších jednotiek textu (grafém) cez jazykové a nejazykové významy písaného slova až po obrazové pôsobenie textového celku. Analýza sa zameriava na spôsob formovania obrazových znakov a ich významov na strane tvorcu i prijímateľa textu. Poukazuje na skutočnosť, že tvorba a interpretácia obrazovej podoby textu (napr. tvarových aspektov vizuálnych znakov, ich priestorového usporiadania a pod.) sa neodvíja iba z psychofyziologických podmienok vnímania vizuálnej formy textu, ale aj z konvenčných pravidiel jej tvorby a ich intencionálneho, umelecky príznakového porušovania, teda dobovo a individuálne variabilných subjektívnych, sociokultúrnych a umeleckých predpokladov. Zvláštna pozornosť je venovaná teoretickým otázkam obrazovosti textu, napr. vzťahu grafickej vizualizácie textu k jeho verbálnej a literárnej stránke, problematike ideálneho textu a jeho grafickej exekúcie, artefakticite textu, relevantným charakteristikám obrazovej podoby textu, dynamike vzťahu písomných (typografických, kaligrafických, ortografických, textologických a i.) noriem a ich porušovania, typológii vizuálnych znakov v rôznych vrstvách textu, mimetickým a expresívnym hodnotám vizuálnej podoby textu, vzťahom medzi autorom, textom a čitateľom, interikonickým väzbám textov a pod.
Ďalšie časti monografie sú orientované skôr interpretačne a venujú sa konkrétnejším poetologickým a estetickým otázkam. Zistenia z predošlých kapitol sú aplikované pri objasnení typologickej rôznorodosti obrazovosti básnických textov vo vzťahu k autorskej intencii (notácia, estetizácia a ozvláštnenie grafickej formy, predmetná a nepredmetná obrazovosť, text ako zápis básnického konceptu, vizualizácia básne prostredníctvom rukopisu a tlače, básnický text ako hra). Pretože vizualizačné metódy sú pomerne častou črtou detskej poézie, v osobitnej kapitole je venovaná pozornosť špecifikám poetiky vizuálne aktívnej poézie určenej detskému recipientovi a možnostiam jej využitia v rozvoji dieťaťa. Ako to ilustrujú vybrané ukážky básnických textov, poetické účinky vizuálne aktívnej poézie nepramenia výlučne z jazykového pôsobenia textu. Zámerom posledných dvoch kapitol je preto náčrt implementácie poetiky obrazových aspektov textu do komplexného modelu poetiky básnického diela. Systematické skúmanie grafickej vizualizácie básnického textu vedie k záveru, že esteticky najrelevantnejšími črtami vizuálne aktívnej poézie sú prelínanie a striedanie jazykovej a obrazovej symbolizácie, no zároveň aj ich súčasná komplementarita a kontradiktórnosť.
The publication is divided into two parts based on the authorship: I Foreign poetry and prose for children and youth in Slovak translations (Z. Stanislavová) and II Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth (I. Gal Drzewiecka).
The questions which emerged from the heuristic processing of the textual corpora are formulated in the Fundamentals in the first part of the book as follows: How did the changing sociocultural framework influence the import of literature for children and youth into Slovakia? How did the translations meet the societal expectations? What was the proportionality of the translated books in terms of both genre and the representation of the linguistic territory from which they were translated, and, what determined it? What was the function of the translated literature in relation to the original domestic production? What was the aesthetic-artistic standard of the translated literature? What poetological, thematic and value related innovations did the translated works bring to the target literature? The results of the research are interpreted for the two periods determined by the socio-cultural contexts. In the Chapter 2, Translated literature in the dynamics of sociocultural currents after 1960, the text corpus has been analysed by the decades; in both periods, the connections between the societal situation in Slovakia and the state of the translated work (with
allusions to the state of domestic production) is interpreted according to the corresponding decade. In the Chapter 3, Import of translations into Slovak by language-territorial criterion, the results of the analysis of the pre-1989 and the post-1989 translations obtained through the distant reading method are modelled and interpreted. In the Chapter 4, Functional aspect of translations in relation to domestic production before November 1989, the translations are analysed in terms of the function they performed in relation to genre-thematic areas of domestic production. The translations proved to have amplification function in the domains of classical literature, children’s stories, folk tales and art fairy tales, as well as in poetry and literary fiction. The substitution-compensatory function was identified in relation to adventure prose and sci-fi, the genres that were absent in the domestic production. The translations of the second period are analysed in the Chapter 5 Outline of trends in translated literature for children and youth after November 1989. The two subchapters provide interpretation and reasoning for the changes in the translations of poetry and prose from the aspect of linguistic and territorial relevance and from the aspect of thematic innovations and changes in value related parameters of the books imported after November 1989. The Conclusion provides a brief summary of the research results.
The second part of the monograph (Original illustrations in Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1960s to the present) maps the character of the foreign illustrators’ works which were adopted from the original foreign-language editions of the world literature for children and youth into Slovak translations. The aim was to complete the image of poetological and value related characteristics of the world literature for children and youth in Slovak translations, as well as to further clarify the meaning and importance of foreign book production for domestic audiences, book culture and illustrators’ work. The introductory chapter addresses the issues of foreign illustrations in their target setting. Specific questions that the author deals with are discussed in the following chapters. Historical development of illustration import is thoroughly analysed in two periods of time determined by the socio-cultural context – from the 1960s to the 1980s i.e. in the totalitarian regime in which the publishing area was subjected to central planning and state supervision (Chapter 2, Original illustrations in Slovak language translations of foreign literature
for children and youth from the 1960s to the 1980s), and, from the 1990s onwards to the present, i.e. in the post-velvet-revolution period, which brought liberalisation, deregulation and globalisation of the book sector (Chapter 3 Original illustrations in the Slovak translations of foreign literature for children and youth from the 1990s to the present). The provided survey of the local practice of adopting original illustrations is based on heuristic research of the source literature. The author is focused on territorial, genological, poetological, axiological and receptive aspects of the adopted illustrations. The aim is to record the situation and trends in the field, paying particular attention to artistic as well as non-artistic factors which, in the reference period, influenced the publishing practice of illustration rendition in the translated titles.
The final chapter provides summary and assessment of various artistic qualities of the foreign illustrations that have penetrated into Slovak cultural environment for more than half a century through translations of literature for children and youth. In the 1960s and 1980s, the re-illustration of the translated books by Slovak artists was preferred. The adopted original illustrations were preferred in the production of the authors from the former Eastern block. The import of illustrations pursued, in particular, the objective of intercultural exchange with relevance to their artistic quality and thematic, genre and value related profile. In the early 1990s, after the fall of the Iron Curtain, the situation changed fundamentally. Free-market factors have prevailed, and the vast majority of the book production imported to Slovakia from abroad was published within the original illustration format. The import of illustrations was oriented on the Anglo-American provenance and the local book market was dominated by mass book production with a disputable artistic value of their illustrations. Although the situation has gradually improved over the last few years, artistically creative original renditions of illustrations appear to be rare in the imported books.
V súčasnej tvorbe pre deti a mládež čoraz častejšie vznikajú produkty intermediálneho charakteru. Pri ich analýze, interpretácii a hodnotení sa žiada interdisciplinárna spolupráca expertov na poli jednotlivých druhov umenia. V roku 2019 Monika Kompaníková, skúsená a oceňovaná autorka pre deti i dospelých, publikovala svoju literárnu tvorbu v troch knihách pre deti a mládež: Kde je Ester N? (Slovenská národná galéria), Koniec sveta a čo je za ním (Artforum) a Toddler Punk: Ťulinove hudobné príbehy (Monokel). Vzhľadom na špecifické detské publikum sa ich finálna knižná realizácia vyznačuje výraznou vizuálnou (ilustračnou) zložkou, pričom posledný menovaný titul zároveň predstavuje súčasť väčšieho hudobno-knižného projektu. Analýza literárnej, ilustračnej a hudobnej zložky uvedených tvorivých produktov ukázala ich nevyrovnanú estetickú a umeleckú hodnotu, a to ako v kontexte autorskej tvorby M. Kompaníkovej, tak aj v kontexte súčasnej umeleckej produkcie pre deti a mládež.
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak3
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3135-9 (print).
ISBN 978-80-555-3157-1 (online).
Publikácia bola vydaná elektronicky v Digitálnej knižnici UK PU: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dziak4
Publikácia je záverečným výstupom grantového projektu KEGA 005PU-4/2021 Zlatý fond literatúry pre deti a mládež (100 plus 1 najlepších kníh pre deti – 100 plus 1 najlepších kníh pre násťročných).
© Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2023 (print).
© Prešovská univerzita v Prešove, 2023 (online).
ISBN 978-80-555-3136-6 (print).
ISBN 978-80-555-3158-8 (online).