Alba Iulia
Alba Iulia (iné názvy pozri nižšie) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš. Má 67 970 obyvateľov (2009).
Mesto je známe svojimi vinohradmi a často je považované za kultúrne a duchovné centrum Rumunska.
| Alba Iulia | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Rumunsko
| |
|---|---|---|
| Župa | Alba | |
| Nadmorská výška | 230 m n. m. | |
| Súradnice | 46°4′1″S 23°35′11″V / 46,06694°S 23,58639°V | |
| Rozloha | 103,65 km² (10 365 ha) | |
| Obyvateľstvo | 67 970 (01. 01. 2009) | |
| Hustota | 655,76 obyv./km² | |
| Primátor | Mircea Hava (PD-R) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 510 118 | |
| Tel. predvoľba | (+40) 02 58 | |
| EČV | AB | |
  Poloha mesta v rámci Rumunska
| ||
| Wikimedia Commons: Alba Iulia | ||
| Webová stránka: albaiulia.ro | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Názvy
upraviť- po slovensky: Alba Iulia (t.j. prevzatie rumunského názvu), Belehrad[1][2], Belohrad[3], Karlov Belehrad[4], Karlov Belohrad[5], Karlovský Belehrad[6], Belohrad Karlovský[7], Juliánsky Belehrad[8], Julský Belehrad[9], Kniežací Belehrad[10]
- starší rumunský názov: Bălgrad (ide o prevzatie slovanského názvu, ktorý má v dnešnej slovenčine podobu Belehrad)
- maď. Gyulafehérvár, staršie: Gyula-Fehérvár, Guyla-Fejérvár, Károlyfehérvár, Erdélyifehérvár, Fehérvár, Fejérvár
- nem. Karlsburg, staršie: Carlsburg, Weißenburg, Balgrad
- lat. Alba Transsilvana, Alba Carolina, v staroveku: Apulum
- tur. Erdel Belgradı.
Dejiny
upraviťMesto bolo významným politickým, ekonomickým a spoločenským centrom Dácie. Pod názvom Apulon ho spomínal už staroveký grécky geograf Klaudios Ptolemaios. Keď sa južná časť Dácie stala časťou Rímskeho impéria, stalo sa hlavným mestom Dácie Apulensis, pod názvom Apulum. Bolo jedným z najväčších centier rímskej Dácie. Svoje sídlo tu mala aj XIII. légia.
V 9. storočí je mesto známe ako Bălgrad. Maďarské pramene spomínajú vládcu menom Geula/Gyula/Jula, ktorý v 10. storočí dobyl mesto a urobil ho sídlom svojho vojvodstva. Neskôr, po rozšírení kresťanstva v 11. storočí, tu bolo zriadené katolícke biskupstvo Sedmohradska a vybudovaná prvá katedrála. Súčasná vznikla na prelome 12. a 13. storočia. V roku 1442 Ján Huňady, sedmohradský vojvoda využil citadelu na prípravu hlavnej bitky s Turkami. Katedrálu začali budovať za jeho vlády a stala sa miestom jeho odpočinku.
V roku 1541, ako Gyulafehérvár, sa Alba Iulia stala hlavným mestom Sedmohradska. Tento status si udržala do roku 1690.
V novembri roku 1599 obsadil mesto valašský vojvoda Michal Chrabrý (Mihai Viteazul), ktorý sa po víťaznej bitke pri Selimbare stal vládcom Sedmohradska. V roku 1600 Mihai ovládol Moldavsko a tým sa stal vládcom troch kniežatstiev, kde vládol až do svojej smrti v roku 1601, keď bol zavraždený agentmi, ktorých vyslal Giorgio Basta. Mihaiova vláda má historický význam pre Rumunov, pretože boli po prvýkrát v histórii zlúčené tri kniežatstvá: Valašsko, Moldavsko a Sedmohradsko do jedného celku, predchodcu dnešného Rumunska.
V roku 1651 tu bol na biskupa vysvätený Peter Parténius Petrovič, prvý mukačevský gréckokatolícky biskup po tzv. Užhorodskej únii. Svätenie prijal od pravoslávneho arcibiskupa Simiona Stefana.
Počas vlády (1613 – 1629) kniežaťa Gabriela Betlena, ktorý podporoval rozvoj vedy a umenia, zažilo mesto veľký rozmach. Betlen si v meste dal vybudovať nový palác a vydržiaval si prepychový dvor. Na akadémii, ktorú založil, vyučovali učitelia a pastori z celého Uhorska a mal veľkú zásluhu na rozvoji obchodu.
Neskoršie dôležité míľniky v rozvoji mesta sú: vznik knižnice v 18. storočí a vybudovanie železnice v 19. storočí.
1. decembra 1918 desiatky tisíc Rumunov (presný počet je predmetom sporov maďarských a rumunských historikov), predstavitelia sedmohradských Nemcov a iných národnostných menšín zišli sa v Alba Iulii, aby si vypočuli proklamáciu ku vzniku Rumunského kráľovstva. Dnes je 1. december oslavovaný ako deň samostatnosti.
V roku 1922 bol v meste symbolicky korunovaný Ferdinand I. za kráľa Rumunska.
Etnické zloženie obyvateľstva
upraviť- Rumuni – 94,45 %
- Maďari – 2,76 %
- Rómovia – 2,22 %
- Nemci – 0,32 %
- Taliani – 0,06 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
upraviť- pravoslávni – 88,02 %
- gréckokatolíci – 2,62 %
- rímskokatolíci – 2,50 %
- pentekostalisti – 2,17 %
- baptisti – 2,17 %
- reformovaní – 1,28 % a iní
Architektonické pamiatky
upraviť- Katedrála svätého Michala – rímskokatolícka katedrála
- Korunovačná katedrála – katedrálny chrám Rumunskej pravoslávnej cirkvi
Partnerské mestá
upraviť
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alba Iulia
Referencie
upraviť- ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnosť, 1906. 846 s. Dostupné online. S. 174.
- ↑ EMERICZY, G. et al. Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, 1878, S. 268
- ↑ GÖRFFY, I. Zemepis pre národné školy. 1880, S. 25
- ↑ KÓNYOVÁ, A. Najvýznamnejšie osobnosti kalvínskej cirkvi na východnom Slovensku v 16.-18. stor. In: Annales historici Presovienses - Prešovská univerzita v Prešove 1/2012, S. 69
- ↑ EMERICZY, G. et al. Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, 1878, S. 288
- ↑ BOROS, Ferenc. Maďari a slováci. [s.l.] : Press Publica, 2003. 128 s. ISBN 978-963-9001-81-7. S. 18.
- ↑ KOŽEHUBA: Zemepis pre národné školy. Turč. Sv. Martin 1872, S. 32
- ↑ Historica Carpatica (zborník Východoslovenského múzea v Košiciach). [s.l.] : Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo pre Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2002. 752 s. S. 125.
- ↑ Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. [s.l.] : Matica slovenská, 1902. 788 s. Dostupné online. S. 520.
- ↑ PAULINY-TÓTH, Viliam. Besiedky Viliama Pauliny-Tótha. [s.l.] : Tlačou J. Škarnycla, 1868. 266 s. S. 57.
Externé odkazy
upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Rumunska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |