Béla Bartók

	Béla Bartók
Základné informácie
Narodenie	25. marec 1881; Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Sânnicolau Mare, Rumunsko)
Úmrtie	26. september 1945 (64 rokov); New York, New York, USA
Národnosť	maďarská
Hudobný smer	Vážna hudba 20. storočia
Odkazy
Webstránka	Béla Bartók na bartok.hu
	Béla Bartók; multimediálny obsah na commons
	Hudobný portál; Biografický portál

Béla Bartók (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko – † 26. september 1945, New York, New York, USA), bol svetovo známy maďarský^[1] hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný hudobný vedec - etnomuzikológ. Od roku 1940 žil v exile v USA. Spoločne s Leošom Janáčkom, Zoltánom Kodályom, neskôr Eugenom Suchoňom patria k skladateľom, ktorých výrazným zdrojom inšpirácie bola ľudová hudba.

Život a dielo

Béla Bartók sa narodil v rodine riaditeľa poľnohospodárskej školy a hudobného nadšenca Belu Bartóka (nom. Belo Bartók) a Pauly, rodenej Voitovej, učiteľky a rodáčky z Turčianskeho svätého Martina.^[2] Otec mu krátko po narodení zomrel a spolu s matkou odišli z rumunského Sânnicolau Mare a usadili sa v Bratislave, kde bývali na Špitálskej ulici č. 3.^[2] Tu aj študoval od roku 1893 na gymnáziu. Matka bola učiteľkou a zabezpečila mu výučbu klavíra a harmónie u László Erkela (maďarský pedagóg a zbormajster, od roku 1871 pôsobil v Bratislave). V rokoch 1899 – 1903 pokračoval Bartók v štúdiu na hudobnej akadémii (Zeneakadémia) v Budapešti; v kompozícii bol žiakom J. Koesslera.

Odpor k habsburskej nadvláde, obdiv k Franzovi Lisztovi, príklad Straussovej symfonickej básne Život hrdinu a snaha komponovať v národnom štýle viedli k vzniku symfonickej básne Kossuth (1903; 1904 v Manchesteri uviedol tiež Hans Richter – nemecký dirigent maďarského pôvodu, dirigoval napr. v Bayreuthe premiéru Prsteňa Nibelungov). V decembri 1904 dokončil Bartók v Bratislave lisztovskú Rapsódiu pre klavír a orchester op. 1. Keď zistil, že „maďarské piesne, mylne pokladané za ľudové, sú v skutočnosti viac či menej triviálnymi prostonárodnými umelými piesňami …“, začal v roku 1905 spolu so Zoltánom Kodálym na maďarskom vidieku zber ľudovej hudby (3700 zápisov). Neskôr z porovnávacích dôvodov zbieral i piesne slovenské (3200), rumunské (3500); vydané v roku 1967), ale i arabské (65 z 1913), turecké (89 z 1935), ukrajinské, valašské, a iné. Stal sa v tomto svetovo uznávanou autoritou, jeho štúdie vyšli vo viacerých štátoch. Zo starobylých tonálnych a rytmických štruktúr východoeurópskeho folklóru čerpal podnety pre svoju vlastnú skladateľskú tvorbu, ktorú chcel vymaniť z tradičných klišé dur–molového systému. Povzbudením mu bolo i poznanie diel Claudea Debussyho, rovnako uplatňujúceho päťtónové a celotónové tóniny.

Štýlová premena sa uskutočnila najprv v klavírnej tvorbe (14 bagatel, Dva rumunské tance aj.); dodatočnou inštrumentáciou vznikol z častí týchto skladieb cyklus Obrázky z Maďarska (1931). Klavírne Allegro barbaro (1911) šokovalo svojimi harmóniami a údernými rytmami. Bartókova jediná opera, baladicky ladená jednoaktovka Hrad kniežaťa Modrofúza (1911) sa ako všetky Bartókove javiskové skladby vysporiadava v symbolickej rovine s problémom osamelosti muža a s jeho konfliktným vzťahom k žene a krutému svetu; rozvíja lohengrinovský motív otázok, ktoré nemá žena klásť mužovi. V tejto línii pokračuje i tanečná hra vo forme jednoaktovky Drevený princ (1917) a jednoaktová pantomíma Zázračný mandarín (1919, neúspešná javisková premiéra v Kolíne nad Rýnom. (1926, definitívna verzia 1931). Toto vrcholné dielo, vyjadrujúce v dynamickej gradácii životodarnú silu milostného citu, tragicky ničeného neľudskou spoločnosťou, mohlo byť v Maďarsku uvedené až po roku 1945, avšak úplne umelecky rehabilitovaná bola až v roku 1956.

V období Maďarskej republiky rád (1919) tvoril Bartók spolu s Kodálym a Ernstom von Dohnányim (maďarský klavirista, skladateľ a dirigent) jej hudobné direktórium. Aby unikol domácim útokom, vyžiadal si Bartók v roku 1920 na hudobnej akadémii, na ktorej od 1907 vyučoval hru na klavír, dovolenku a podnikol početné zahraničné turné ako klavirista, pri ktorých s ohlasom uvádzal vlastné skladby (v Česko-Slovensku v rokoch 1925, 1927, 1929, 1930).

V roku 1923 vznikla pri príležitosti 50. výročia spojenia Budapešti (z Budy a Pešti) Tanečná suita, ktorá v prevedení Českej filharmónie (dirigent Václav Talich na pražskom festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súdobú hudbu v máji 1925 obrátila k Bartókovi pozornosť svetovej verejnosti. V októbri 1927 hral Bartók v Prahe s Českou filharmóniou svoj 1. klavírny koncert (1926). V roku 1928 koncertoval a prednášal v USA, 1929 v ZSSR.

V roku 1934 zanechal Bartók výučbu na hudobnej akadémii a ako pracovník akadémie vied sa venoval príprave edície maďarských, rumunských a slovenských ľudových piesní, ktoré spolu s Kodálym niekoľko rokov zbierali priamo medzi obyvateľstvom. Objavy nových možností hudobného zvuku priniesla Hudba pre sláky, bicie nástroje a čelestu (1936) a Sonáta pre dva klavíry a bicie nástroje (1937). Klasicky vyrovnaný 2. husľový koncert (1938) a mužné Divertimento pre sláčikový orchester (1939) uzavreli Bartókovu európsku tvorbu. V októbri 1940 opustil fašistické Maďarsko a odišiel do New Yorku, kde sa na univerzite ujal spracovania zbierky juhoslovanských ľudových melódií. Ochromený chorobou, dovŕšil svoje dielo Sonátou pre sólové husle (1944 na objednávku Yehudu Menuhina), 3. klavírnym koncertom (1945) a najmä myšlienkovo hlbokým a súčasne virtuóznym Koncertom pre orchester (1943). Cennou zložkou Bartókovho diela je šesť sláčikových kvartet (1919 – 39) a novátorsky poňaté klavírne cykly pedagogického zamerania (Pre deti, 1909; Mikrokozmos, 1926 – 39; Sonatina, 1915 aj.).

Ako intelektuálne mimoriadne vybavený autor dokázal Bartók zlúčiť množstvo rôznorodých prvkov v osobitný štýl, nesúci i silný emocionálny náboj. Pre svoj výskum slovenských a rumunských piesní, pre antifašistický postoj a pokrokovú umeleckú orientáciu bol častým terčom útokov horthyovských šovinistov. Jeho zbierka slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1959 v Bratislave, kde v ten istý rok vyšiel výber z jeho štúdií Postrehy a názory.

Prehľad najvýznamnejších skladieb

Klavírna tvorba

Veľká fantázia pre klavír, 1897
Allegro barbaro, 1911
Mikrokozmos, 1932-1939

Komorná tvorba

Sláčikové kvarteto č. 1, 1909
Sláčikové kvarteto č. 2, 1917
Sláčikové kvarteto č. 3, 1927
Sláčikové kvarteto č. 4,1928
Sláčikové kvarteto č. 5, 1934
Sláčikové kvarteto č. 6, 1939
Kontrasty pre klarinet, husle a klavír, 1938

Orchestrálna tvorba

Scherzo pre orchester, 1901
Symfónia "Košút", 1903
Štyri kusy pre orchester, 1921
Hudba pre sláčiky, bicie nástroje a čelestu (1936)
Koncert pre orchester, 1943

Koncertná tvorba

Rapsódia pre klavír a orchester, 1904
Scherzo pre klavír a orchester - Burleska, 1904
Koncert pre klavír a orchester č. 1, 1926
Koncert pre klavír a orchester č. 2, 1931
Koncert pre klavír a orchester č. 3, 1945
Koncert pre husle a orchester č. 1, 1908
Koncert pre husle a orchester č. 2, 1938
Koncert pre violu a orchester

Balet

Zázračný mandarín, balet-pantomíma 1927
Drevený princ

Opera

Hrad kniežaťa Modrofúza

Iné

veľké množstvo aplikácií ľudových piesní a tancov najrôznejšieho pôvodu

Zaujímavosti

Maďarské slovo „bartók“ je výslovnostnou skomoleninou slovenského slova „brtok (brt, brto)“, ktoré označuje včelie hniezdo v bútľavom strome.^[2] Tento fakt podľa viacerých historikov (napr. Pavol Kubiš) nasvedčuje tomu, že aj predkovia z otcovej strany majú korene na Slovensku.^[2]

Béla Bartók perfektne ovládal slovenčinu a traduje sa, že keď dostal zbierku slovenských ľudových piesní, vrátil ju s opravenými pravopisnými chybami.^[2]

Referencie

↑ Bartók, Béla. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 632.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e KUBIŠ, Pavol M.. Geniálneho hudobného skladateľa Bélu Bartóka porodila Slovenka, jeho matka pochádzala z Turca. MY Turčianske noviny - Nový Život Turca, január 2016, roč. 25/56, čís. 1, s. 11. Dostupné online [cit. 2016-01-16]. ISSN 0139-6374. Archivované 2016-01-16 z originálu.

Ďalšia literatúra

Vydania slovenských ľudových piesní

BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne I. Ed. Alica Elscheková, Oskár Elschek. Súborné vydanie. Bratislava : Hudobné centrum, 2019. 754 s. ISBN 978-80-89427-42-0, 978-80-89427-55-0.
BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne II. Ed. Alica Elscheková, Oskár Elschek. Súborné vydanie. Bratislava : Hudobné centrum, 2019. 812 s. ISBN 978-80-89427-43-7, 978-80-89427-56-7.
BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne III. Ed. Alica Elscheková, Oskár Elschek. Súborné vydanie. Bratislava : Hudobné centrum, 2019. 775 s. ISBN 978-80-89427-44-4, 978-80-89427-57-4.
BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne IV. Ed. Alica Elscheková, Oskár Elschek. Súborné vydanie. Bratislava : Hudobné centrum, 2022. 352 s. ISBN 978-80-89427-69-7, 978-80-89427-70-3.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Béla Bartók

[1] Bartók, Béla. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 632.

[MY201601-2] KUBIŠ, Pavol M.. Geniálneho hudobného skladateľa Bélu Bartóka porodila Slovenka, jeho matka pochádzala z Turca. MY Turčianske noviny - Nový Život Turca, január 2016, roč. 25/56, čís. 1, s. 11. Dostupné online [cit. 2016-01-16]. ISSN 0139-6374. Archivované 2016-01-16 z originálu.

[1]

[2]