Letný čas

Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu (hodiny sa pri prechode naň posunú dopredu – napríklad poslednú marcovú nedeľu z 2.00 na 3.00). Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka). Prechodom na letný čas sú ľudia nútení začínať svoje pravidelné aktivity o hodinu skôr, a teda aj vstávať skôr, čo je zdrojom šetrenia denného svetla večer a zníženia spotreby elektriny za predpokladu, že pôjdu tiež o hodinu skôr spať. Po skončení letného času sa hodiny posunú dozadu, čo zodpovedá slnečnému času, v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa bežne nazýva aj pásmový čas a je nesprávne označovaný ako „zimný čas“. Na rozlíšenie od tohto (pásmového) času sa preto v niektorých krajinách označuje letný čas ako „šetriaci denné svetlo“ (angl. daylight saving time), ale na Slovensku oficiálne len ako stredoeurópsky letný čas (SELČ). Európsky parlament schválil návrh na ukončenie striedania pásmového a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Ktorý čas (či pásmový alebo letný) sa potom stane oficiálnym, na Slovensku doteraz ešte nebolo rozhodnuté.

     Oblasti používajúce letný čas

     Oblasti, ktoré už nepoužívajú letný čas

     Oblasti, ktoré nikdy nepoužívali letný čas

História

Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času predložil londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).

V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko (ktoré skončilo v ten istý rok), Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). Opatrenie si nezískalo obľubu, po vojne ho zrušili. Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o 3 hodiny. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918.

Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia.

Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom.

V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.

Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom od roku 1971 Grécko, 1974 Španielsko, 1976 Francúzsko. V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva (ES), aby si navzájom zosúladili svoje časové pásma. Od roku 1980 už platil harmonizovaný prístup k posunu času v ES.

Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období (ochladenie v januári 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny; od letného času sa očakávali energetické úspory).

V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom, teda v čase, keď je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov, zatiaľ čo pred rokom 1996 trval iba šesť.

Využitie

Letný čas sa používa najmä v miernom pásme. V tropickom pásme, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Letný čas sa teda používa vo všetkých štátoch Európy (s výnimkou Islandu, od roku 2011 aj Bieloruska a Ruska).

Letný čas v krajinách EÚ upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na pásmový čas v poslednú októbrovú nedeľu, a to jednotne, aby sa predišlo potenciálnym problémom v doprave aj inde.

Podľa pravidiel EÚ určujúcich európsky letný čas prechod nastáva vo všetkých časových pásmach súčasne o 1.00 UTC. Na Slovensku sa teda letný čas začína o 2.00, keď sa ručičky posunú na 3.00, a končí sa o 3.00, keď sa čas posunie na 2.00.

Trvanie letného času v danom roku na Slovensku (a aj v EÚ)

V súčasnosti je v každej krajine (aj na Slovensku) EÚ tento postup jednotný.

Dátum prechodu na letný čas (o 2.00 sa ručičky posunú na 3.00) – dátum ukončenia letného času (o 3.00 sa hodiny posunú na 2.00)

• rok 2020: 29. marca (nedeľa) – 25. októbra (nedeľa)
• rok 2021: 28. marca (nedeľa) – 31. októbra (nedeľa)
• rok 2022: 27. marca (nedeľa) - 30. októbra (nedeľa)
• rok 2023: 26. marca (nedeľa) - 29. októbra (nedeľa)
• rok 2024: 31. marca (nedeľa) - 27. októbra (nedeľa)
• v roku 2025 sa začne 30. marca (nedeľa) a skončí sa 26. októbra (nedeľa)
• v roku 2026 sa začne 29. marca (nedeľa) a skončí sa 25. októbra (nedeľa)

Argumenty za letný čas a proti nemu

Letný čas má viaceré klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie.

Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 % spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu.

Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku. Prejavom zmeny rytmu u citlivých ľudí môže byť nervozita, migréna, bolesť žalúdka či poruchy spánku.

Niektoré organizácie ako napríklad Royal Society for the Prevention of Accidents navrhujú dokonca prejsť na celoročný letný čas, čo by v Spojenom kráľovstve, kde je západoeurópsky čas (ZEČ), znamenalo natrvalo prijať na pásmo SEČ a zjednotiť sa tak s väčšinou Európy.

Zrušenie striedania času v EÚ

Pre zrušenie používania letného času v EÚ vznikla v marci 2014 iniciatíva „Za iba jeden čas“, ktorú založil český senátor za KDU-ČSL Petr Šilar a na pôde Európskeho parlamentu ju presadzuje jeho spolustraník Tomáš Zdechovský. Pre predloženie návrhu vo forme európskej iniciatívy občanov je potrebné získať milión podpisov občanov EÚ. Nie je známe, či získali milión podpisov, ale pod hlavičkou iniciatívy sa obrátili na poslancov Európskeho parlamentu a na pôde europarlamentu a Európskej komisie (EK) skutočne začala prebiehať diskusia o striedaní času a 4. júla 2018 bola spustená verejná konzultácia (prieskum anketou) s plánovaným trvaním do 16. augusta 2018.

Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na uskutočnený prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času 84 percent účastníkov prieskumu (zo 4,6 milióna odpovedí boli 2/3 respondentov z Nemecka), navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo permanentný pásmový čas. Väčšina respondentov (58 %) v prieskume preferovala následné ponechanie letného času celoročne. Na opačnom konci odpovedí boli občania vo Fínsku, v Dánsku a Česku, ktorí preferovali pásmový čas. Na rozdiel od Česka Slováci veľmi podobne ako priemer EÚ hlasovali za ponechanie letného času, ktorý ešte viac uprednostnili aj naši susedia Maďari a Rakúšania, ale najmä Poliaci (krajiny zoradené podľa poradia odpovedí na otázku č. 5 z prieskumu).

Po zverejnení výsledkov prieskumu v mnohých krajinách boli spustené diskusie, ktoré viedli k rozporuplným záverom, a tak sa termín zrušenia striedania časov aj výberu nového jednotného času v apríli 2019 posúval na neskôr.

Výber času po zrušení striedania

Slovenské ministerstvo práce 20. októbra 2018 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh na ponechanie pásmového času, teda v protiklade s hlasovaním občanov, pretože „sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území“. Naopak, aj po tomto všetkom Andrej Danko tvrdil, že „striedanie letného a ‚zimného‘ (tj. pásmového) času má svoje opodstatnenie“.

26. marca 2019 Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania pásmového a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ, ktorá môže mať záverečné slovo.

Pásmový čas teda medzi našimi susedmi vyhral v prieskume len v Česku a práve zosúladenie so susedmi je dôležitým faktorom. „Pri rozhodovaní o zavedení letného alebo ‚zimného‘ (tj. pásmového) času by Slovensko malo brať do úvahy práve postoj okolitých štátov, upozorňuje hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.“

Kedy bude vychádzať a zapadať slnko

V prípade ponechania letného času

• V Bratislave vyjde slnko v lete počas najdlhšieho dňa o 4.51, v Košiciach už o 4:31. V Bratislave zapadne o 20.55 a v Košiciach o 20.41.
• V zime počas najkratších dní bude slnko vychádzať o 8.38 v Bratislave a o 8.24 v Košiciach. Zapadne o 16.59 v Bratislave a o 16.40 v Košiciach.

V prípade ponechania pásmového času

• V lete vyjde slnko v Bratislave už o 3.51, v Košiciach o 3.31. Zapadne o 19.55 v Bratislave a o 19.41 v Košiciach.
• V zime vyjde slnko o 7.38 v Bratislave a o 7.24 v Košiciach. Zapadne o 15.59 v Bratislave a o 15.40 v Košiciach.

Striedanie v iných krajinách

V USA a Kanade sa letný čas začína skôr a končí sa neskôr ako v EÚ, t. j. druhou nedeľou v marci, resp. prvou nedeľou v novembri. Niektoré časti územia však letný čas nepoužívajú.

Štáty na južnej pologuli majú leto v čase, keď je na severnej pologuli zima, teda aj letný čas tam oproti severnej pologuli platí v opačnej časti roka; preto časový posun medzi Slovenskom a napr. Čile môže byť podľa aktuálneho dátumu buď 4, 5, alebo 6 hodín.

Letný čas v moslimských krajinách oneskoruje tradičnú ramadánovú večeru, pretože slnko podľa letného času zapadá neskôr. Preto sa v období Ramadánu od neho v niektorých krajinách dočasne upúšťa alebo je to jeden z dôvodov, prečo sa vôbec nezavádza.