Peter Kellner-Hostinský

slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor

Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský, * 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín.

Peter Kellner Záboj Hostinský
slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor
Peter Kellner-Hostinský
Narodenie6. január 1823
Gemerská Poloma, Slovensko
Úmrtie10. august 1873 (50 rokov)
Rimavská Sobota, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Peter Kellner-Hostinský

Životopis

upraviť

Narodil sa v rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny rodenej Fabricovej. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Napriek tomu, že sa chystal na záverečnú kandidátsku teologickú skúšku a na štúdium v zahraničí, ostal napokon študovať v Bratislave právo. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. Revolučné roky prežil vďaka slabému zdraviu doma, rokoch 1849 – 1850 bol slúžnym v Rožňave, v rokoch 1850 – 1855 adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Počas obdobia Bachovho absolutizmu bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé (Gelnica, Levoča, Nové Mesto pod Šiatrom). V roku 1860 bol dočasne penzionovaný a žil v Licinciach. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí a v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, čo ho prinútilo presťahovať sa do Rimavskej Soboty. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice.

Zomrel na choleričný týfus v Rimavskej Sobote 10. augusta o 11 hodine večer.

Vzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy.

Mesianistická filozofia Petra Kellnera-Hostinského

upraviť
Duch je odpor materie. Že ale matéria je pozitívna, nasledovne duch musí byť negatívny. Duch je príčina všetkého života, tohto vlastnosťou je sloboda, ale zase za svoju protiveň má negáciu: teda aj negácia je vlastnosť ducha. Negatívnosť je prieslovo (praedicatum) duchovedy, ako pozitívnosť empírie. Negatívnosť je večný vietor na duchovnom oceáne ľudstva. ... Upovedomeňja božstva je ňje inšje ako phaenomenologia jeho. Stredom tohto upovedomuvaňja je človek – nasledovne teda všetkuo poznaňja pravdi, a tak upovedomeňja Boha, ďeje sa len skrze človeka a v človeku ... V prvom svete je pôvodom činu človeka cit, v druhom myšlienka, v treťom vôľa. Cieľ človeka prvého je krása, druhého pravda, tretieho dobro. Hellena určuje v dejstvovaní osud (fatum), Romano-Germana idea, Slovana Bôh. Koniec deju pri Rékovi je smutný, pri Germánovi zúfalý, pri Slovanovi svetomierny.
– Peter Kellner-Hostinský

Filozofickému odkazu Petra Kellnera-Hostinského sa bližšie venoval filozof Rudolf Dupkala. Podľa Rudolfa Dupkalu bol filozoficky najagilnejším predstaviteľom mesianistickej línie slovenského romantizmu práve Peter Kellner-Hostinský.[1] Svoj vzťah k Hegelovi a nemeckej filozofii vôbec vyjadril v prácach: Duma v Tatrách, Otvorený list Ctibohovi Zochovi, Prvotiny vedy slovanskej, Slovo k návestiu, Jeden zápisok do pamätníka, Stará vieronáuka slovenská atď. Podľa Dupkalu v uvedených prácach reagoval na ontologickú i gnozeologickú stránku Hegelovej koncepcie dialektického idealizmu, ktorú reflektoval cez prizmu Schellingovej filozofie identity.

Hostinský hovorí o troch typoch, resp. podobách človeka, ktoré sa historicky prejavujú v troch rozličných svetoch: helénskom, románsko-germánskom, slovanskom. Trom historickým typom človeka, „dejstvujúcim“ v troch osobitných svetoch, zodpovedajú tri podoby, resp. „stanoviská“ vedy. Hostinský ich vymedzuje ako: vedu empirickú, metafyzickú a skutočnú.[1]

Podľa Hostinského môže nemecká veda prekonaná novou sústavou skutočnej vedy a tou má byť „veda slovanská“. V nadväznosti na Schellingovu, protihegelovsky zameranú iniciatívu vo filozofii, ako aj Hurbanovu koncepciu vierovedy (s ústredným pojmom videňja), Hostinský rozvíja projekt „slovanskej vedy“, ktorého základné východiská. Dupkala ďalej uvádza,[1] že predmetom „slovanskej vedy“, ktorá je založená na princípe videňja, je slovami Hostinského „celuo zjaveňja Boha“, v dôsledku čoho ma „slovanská veda“ nevyhnutne syntetický, resp. syntetizujúci charakter. „Slovanská veda“ musí byť prostredníctvom videňja jednotou „všetkých momentou poznaňja pravdi … A prečo že je veda slovanská taká všecelosť ? Zato, že videňja ja univerálni princíp poznaňja“ uvádza Hostinský. Systematickým spracovaním „filozofie videňja“ mala byť práca s názvom Vidboslovie, ktorú však Hostinský zanechal len v podobe nedokončeného rukopisu, uvádza Dupkala.[1]

Slovenské národné noviny

upraviť

Počas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva.

Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu.

Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.

 
Busta v Rimavskej Sobote

Po Petrovi Kellnerovi-Hostinskom je pomenovaná Základná škola P. Kellnera-Hostinského v Rimavskej Sobote. V obci Gemerská Poloma má pamätnú tabuľu osadenú Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave (1934) a bustu má tiež v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote. Petra Kellnera-Hostinského si pripomenula Matica slovenská (pri príležitosti 200. výročia narodenia) v spolupráci s obcou Gemerská Poloma a predstaviteľmi evanjelickej cirkvi v miestnom evanjelickom kostole. Matica slovenská tiež publikovala štúdiu profesora Rudolfa Dupkalu k jeho filozofickému odkazu (stať bola pôvodne publikovaná v knihe Štúrovci a Hegel).[2] V Bratislave v časti Nové Mesto je po ňom pomenovanované sídlisko prvých panelových domov , Hostinského sídlisko.

Výber z poézie

upraviť
  • 1966 – Keby si počul všetky tie víchrice
  • 1973 – Šuhajovo dumanie
  • 1870 – Ľuta, Olen a Tur (vyšlo v almanachu Tábor)
  • 1869 – Svätoslavičovci (vyšlo v časopise Minerva)

Náučné a publicistické diela

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c d DUPKALA, Rudolf. Peter Kellner-Hostinský [online]. 2023-01-09, [cit. 2023-03-16]. Dostupné online.
  2. Peter Kellner Hostinský [online]. 2023-01-09, [cit. 2023-01-09]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť