Peter Kellner-Hostinský
Peter Kellner-Hostinský (vl. menom Peter Pavel Kellner, pseudonymy Peter Dobroslav Kellner, Peter Záboj Hostinský, Peter Z. Hostinský, P. Hostinský, Záboj Hostinský, * 6. január 1823, Gemerská Poloma – † 10. august 1873, Rimavská Sobota) bol slovenský spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor Slovenských národných novín.
| Peter Kellner Záboj Hostinský | |
| slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor | |
 | |
| Narodenie | 6. január 1823 Gemerská Poloma, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. august 1873 (50 rokov) Rimavská Sobota, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Peter Kellner-Hostinský |
Životopis
upraviťNarodil sa v rodine evanjelického farára Karola Kellnera a jeho manželky Kataríny rodenej Fabricovej. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, na gymnáziu v Rožňave a Levoči, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Napriek tomu, že sa chystal na záverečnú kandidátsku teologickú skúšku a na štúdium v zahraničí, ostal napokon študovať v Bratislave právo. Pomáhal Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. V období pred revolučným rokom 1848 spolu s Jánom Štúrom vydával Slovenské národné noviny a úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. Revolučné roky prežil vďaka slabému zdraviu doma, rokoch 1849 – 1850 bol slúžnym v Rožňave, v rokoch 1850 – 1855 adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojim celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským. Počas obdobia Bachovho absolutizmu bol ako národovec prenasledovaný a prekladaný z jedného pracovného miesta na druhé (Gelnica, Levoča, Nové Mesto pod Šiatrom). V roku 1860 bol dočasne penzionovaný a žil v Licinciach. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí a v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny, čo ho prinútilo presťahovať sa do Rimavskej Soboty. Po strate zamestnania sa mu už nepodarilo získať stále zamestnanie, ale pracoval len ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice.
Zomrel na choleričný týfus v Rimavskej Sobote 10. augusta o 11 hodine večer.
Tvorba
upraviťVzbudzuje obdiv už svojou bohatosťou záujmov. Bol nielen novinárom, básnikom, dramatickým spisovateľom, historikom, ale aj filozofom. Patrí mu osobitné miesto, pretože bol autorom prvej štúdie o symbole dvojitého kríža, ktorá vyšla roku 1867 pod názvom K dejopisu härbu slovenského. Skúma tu byzantský pôvod symbolu a už od jeho príchodu na Veľkú Moravu ho považuje za symbol slovenského národa. Konštatuje, že Slováci ho prijali pri svojom krste, a skutočnosť, že ho uhorskí panovníci používali vedľa iných znamení, je preňho svedectvom, že slovenský národ bol v minulosti uznávaný za osobitný národ a že jeho erb mal čestné miesto medzi znameniami iných národov Uhorska. I keď sú Hostinského názory poznačené dobovým romantizmom, nik mu nemôže uprieť vrúcnosť, ani prvenstvo medzi slovenskými heraldickými prácami. Písal alegorické básne, drámu, filozofické a historické texty, ale taktiež prozaické diela a životopisy.
Mesianistická filozofia Petra Kellnera-Hostinského
upraviť| „ | Duch je odpor materie. Že ale matéria je pozitívna, nasledovne duch musí byť negatívny. Duch je príčina všetkého života, tohto vlastnosťou je sloboda, ale zase za svoju protiveň má negáciu: teda aj negácia je vlastnosť ducha. Negatívnosť je prieslovo (praedicatum) duchovedy, ako pozitívnosť empírie. Negatívnosť je večný vietor na duchovnom oceáne ľudstva. ... Upovedomeňja božstva je ňje inšje ako phaenomenologia jeho. Stredom tohto upovedomuvaňja je človek – nasledovne teda všetkuo poznaňja pravdi, a tak upovedomeňja Boha, ďeje sa len skrze človeka a v človeku ... V prvom svete je pôvodom činu človeka cit, v druhom myšlienka, v treťom vôľa. Cieľ človeka prvého je krása, druhého pravda, tretieho dobro. Hellena určuje v dejstvovaní osud (fatum), Romano-Germana idea, Slovana Bôh. Koniec deju pri Rékovi je smutný, pri Germánovi zúfalý, pri Slovanovi svetomierny. | “ |
| – Peter Kellner-Hostinský | ||
Filozofickému odkazu Petra Kellnera-Hostinského sa bližšie venoval filozof Rudolf Dupkala. Podľa Rudolfa Dupkalu bol filozoficky najagilnejším predstaviteľom mesianistickej línie slovenského romantizmu práve Peter Kellner-Hostinský.[1] Svoj vzťah k Hegelovi a nemeckej filozofii vôbec vyjadril v prácach: Duma v Tatrách, Otvorený list Ctibohovi Zochovi, Prvotiny vedy slovanskej, Slovo k návestiu, Jeden zápisok do pamätníka, Stará vieronáuka slovenská atď. Podľa Dupkalu v uvedených prácach reagoval na ontologickú i gnozeologickú stránku Hegelovej koncepcie dialektického idealizmu, ktorú reflektoval cez prizmu Schellingovej filozofie identity.
Hostinský hovorí o troch typoch, resp. podobách človeka, ktoré sa historicky prejavujú v troch rozličných svetoch: helénskom, románsko-germánskom, slovanskom. Trom historickým typom človeka, „dejstvujúcim“ v troch osobitných svetoch, zodpovedajú tri podoby, resp. „stanoviská“ vedy. Hostinský ich vymedzuje ako: vedu empirickú, metafyzickú a skutočnú.[1]
Podľa Hostinského môže nemecká veda prekonaná novou sústavou skutočnej vedy a tou má byť „veda slovanská“. V nadväznosti na Schellingovu, protihegelovsky zameranú iniciatívu vo filozofii, ako aj Hurbanovu koncepciu vierovedy (s ústredným pojmom videňja), Hostinský rozvíja projekt „slovanskej vedy“, ktorého základné východiská. Dupkala ďalej uvádza,[1] že predmetom „slovanskej vedy“, ktorá je založená na princípe videňja, je slovami Hostinského „celuo zjaveňja Boha“, v dôsledku čoho ma „slovanská veda“ nevyhnutne syntetický, resp. syntetizujúci charakter. „Slovanská veda“ musí byť prostredníctvom videňja jednotou „všetkých momentou poznaňja pravdi … A prečo že je veda slovanská taká všecelosť ? Zato, že videňja ja univerálni princíp poznaňja“ uvádza Hostinský. Systematickým spracovaním „filozofie videňja“ mala byť práca s názvom Vidboslovie, ktorú však Hostinský zanechal len v podobe nedokončeného rukopisu, uvádza Dupkala.[1]
Slovenské národné noviny
upraviťPočas redigovania Slovenských národných novín navštevoval ešte právnickú akadémiu v Bratislave, zaoberal sa rozsiahlymi ekonomickými štúdiami, o čom svedčia hlavne jeho úvodníky, uverejnené v druhom ročníku štúrovských politických novín na pokračovanie pod názvom Pohľady na naše národné hospodárstvo, Príklady urbárskeho odkúpenia, Spôsoby urbárskeho odkúpenia. Hostinský tieto ekonomické rozbory robil na základe dôkladného štúdia literatúry. Svedomito ich ilustroval aj štatistikami. Na základe skúmania minulosti a prítomnosti v Uhorsku ukazoval na neudržateľnosť feudálneho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za brzdu rozvoja národného hospodárstva.
Aj jeho zásluhou sa Slovenskje národňje novini postupne zbavovali osvetovo-buditeľského zamerania a stávali sa prostriedkom politickej výchovy maloburžoáznych a ľudových vrstiev. Preto aj Mikuláš Dohnány vo svojej Histórii povstaňja slovenskejho povedal, že tieto noviny roznášali nové myšlienky a roznecovali lásku k národu; viedli ľud ku prameňom čerstvého života, podávajúc mu spôsob k jeho duchovnému a telesnému dobrobytu.
Peter Kellner pod menom Záboj-Hostinský uverejňoval v týchto novinách a v ich literárnej prílohe básne, historické a vedecké články. V čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Už táto skutočnosť hovorí jasnou rečou o talentovanosti a vzdelanosti Petra Kellnera-Hostinského, nehovoriac už o jeho neskoršej bohatej a všestrannej publicistickej činnosti.
Pocta
upraviť
Po Petrovi Kellnerovi-Hostinskom je pomenovaná Základná škola P. Kellnera-Hostinského v Rimavskej Sobote. V obci Gemerská Poloma má pamätnú tabuľu osadenú Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňave (1934) a bustu má tiež v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote. Petra Kellnera-Hostinského si pripomenula Matica slovenská (pri príležitosti 200. výročia narodenia) v spolupráci s obcou Gemerská Poloma a predstaviteľmi evanjelickej cirkvi v miestnom evanjelickom kostole. Matica slovenská tiež publikovala štúdiu profesora Rudolfa Dupkalu k jeho filozofickému odkazu (stať bola pôvodne publikovaná v knihe Štúrovci a Hegel).[2] V Bratislave v časti Nové Mesto je po ňom pomenovanované sídlisko prvých panelových domov , Hostinského sídlisko.
Dielo
upraviťVýber z poézie
upraviťPróza
upraviťDráma
upraviťNáučné a publicistické diela
upraviť- 1871 – Stará vieronauka slovenská
- 1851 – Prvoťini vedi slovanskej (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1861 – Slovo o tom, že Horňo-Uherské Okolie má základ historický (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Anonymus Belae regis notarius (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Slovania Zadunajskí (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1862 – Počiatky rodopisu slovenského (vyšlo v periodiku Pešťbudínske vedomosti)
- 1863 – Trudoviny k dejepisu slovansko-obradnej cirkve v Uhrách (vyšlo v časopise Slovesnosť)
- 1863 – Starožitné pamiatky Slovanov (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – Matúš Trenčiansky (vyšlo v časopise Sokol)
- 1864 – K dejopisu härbu slovenského (vyšlo v časopise Sokol)
- 1866 – Uhorsko, pod tureckým jarmom pred Mikulášom Zríňskym (Pamätník Matice slovenskej)
- 1867 – Historický pohľad na snem uhorský r. 1865 - 1866, s krátkym úvodom o snemoch krajinských (Národný kalendár)
- 1868 – Historické blískavice (Letopis Matice slovenskej)
- 1870 – Nástin životopisný Ľudovíta Kubániho (vyšlo v almanachu Tábor)
- 1872 – Zahynutí vetve slovenské v Uhrách (vyšlo v časopise Tatran)
Referencie
upraviť- ↑ a b c d DUPKALA, Rudolf. Peter Kellner-Hostinský [online]. 2023-01-09, [cit. 2023-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Peter Kellner Hostinský [online]. 2023-01-09, [cit. 2023-01-09]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- Záznam o narodení a krste v matrikeevanjelického zboru v Gemerskej Polome; pokrstený ako Petrus Paullus Kellner
- Ladislav Vrteľ: Na troch vrškoch biely kríž, Archa 1990
- Pavol Parenička: Život a dielo Petra Kellnera-Záboja Hostinského, Matica slovenská Martin 1998
- Plné texty diel Petra Kellnera-Hostinského