Walter Gropius

	Walter Gropius
	; nemecko-americký architekt, zakladateľ Bauhausu
Narodenie	18. máj 1883; Berlín, Nemecko
Úmrtie	5. júl 1969 (86 rokov); Boston, Massachusetts, USA
Odkazy
Commons	Walter Gropius
	Biografický portál

Walter Adolph Gropius (* 18. máj, 1883, Berlín, Nemecko – † 5. júl, 1969, Boston, Massachusetts, USA) bol nemecko-americký architekt a zakladateľ Bauhausu.

Stručný prehľad

Vyštudoval architektúru na Technickej vysokej škole v Mníchove, v Berlíne – Charlottenburgu. Po celoročnej študijnej ceste naprieč celým Španielskom, získal prácu v projekčnej kancelárii u Petra Behrensa, jedného z najmodernejších staviteľov. U neho sa vyučili a prvýkrát zhodnotili svoje technické znalosti takí významní architekti ako napr. Ludwig Mies van der Rohe alebo Le Corbusier.

Roku 1919 sa stal zakladajúcim riaditeľom slávnej prvej vysokej školy designu a architektúry, Bauhaus. Na začiatku druhej svetovej vojny Gropius emigroval do USA a začal učiť na Harvardovej Univerzite. Bol teoretikom, učiteľom, vizionárom. Priniesol nové pojmy a pohľady do architektúry, stavebníctva, výstavníctva, dizajnu. Zomrel v roku 1969 v Bostone, Massachusetts.

Životopis

Počiatok kariéry

Walter Gropius sa narodil 18. mája 1883 ako tretí syn architekta, pracujúceho v štátnych službách. V rokoch 1903 – 1905 študoval odbor architektúra na Technickej vysokej škole v Mníchove. V rokoch 1904 a 1905 absolvoval vojenskú službu, a potom do roku 1907 pokračoval vo svojom štúdiu v Berlíne – Charlottenburgu. Dva roky následne venoval ceste a pobytu v Španielsku. V roku 1907 nastúpil ako 1. asistent v ateliéri Petra Behrensa, kde sa jeho spolupracovníkmi stali Ludwig Mies van der Rohe a Dietrich Marcks, aj naďalej však cestoval po Anglicku a Rakúsku. V roku 1910 odišiel z Behrensovej firmy, a spolupracoval až do roku 1923 s ďalším kolegom – Adolfem Meyerem – v Berlíne, kde založili vlastnú projekčnú kanceláriu.

Prvý významný prínos

Už v počiatku svojej samostatnej kariéry vytvoril Gropius významný teoretický výskum. Premyslený program industrializácie priemyslu. Jedna z prvých prác, ktorá bola zrealizovaná 1911 – 1916, je továreň na kopytá Faguswerk v Alfeldu neďaleko Hannoveru, ktorá sa stala zásadnou v histórii architektúry ako prvá dôsledná moderná stavba.

Ocenenie a úspechy

V roku 1913 získal Zlatú medailu na Svetovej výstave v Ženeve. Ďalšie práce predstavil spolu s Adolfom Meyerom na výstave Werkbundu v Kolíne nad Rýnom (1914). Jeho činnosť bola prerušená roku 1914, keď odišiel ako záložník do vojny. Po jej skončení sa vrátil a stal sa vedúcou osobnosťou Arbeitsrat für Kunst.

Roku 1919 sa stal riaditeľom Bauhausu vo Weimare, ktorý nahradil predchádzajúcu Vysokú školu výtvarných umení a Umeleckopriemyslovu školu (založenej 1902 Henrym van de Veldom a 1915 rozpustenej). Program školy bol vyhlásený Gropiovým Manifestem (1919), ktorý bol ľahko vydaný s drevorezom Lyonela Feiningera pod názvom Katedrála socializmu.

S Adolfom Meyerom odoslal na medzinárodnú súťaž, ako jeden z mála, veľmi moderný návrh na výškovú budovu Chicago Tribune v Chicagu (1922), nebol však odmenený.

Škola Bauhaus

Bližšie informácie v hlavnom článku: Staatliches Bauhaus

V roku 1924 sa Bauhaus pod tlakom pravičiarov a konzervatívcov musel presťahovať z Weimaru do Dessau, kde mal Gropius (po odchode niektorých učiteľov) možnosť výuku smerovať viac moderne. Tu, takisto v lete v rokoch 1925 – 1926 stavia novú budovu školy, tri dvojdomy učiteľov a svoju vlastnú vilu, celú v duchu funkcionalizmu.

Koncepty

Vo svojej práci „stavebnica“ (1923), obnovil tému prefabrikácie a typizácie prvkov. Použil to v prvej etape výstavby sídliska Törten pri Dessau (1926 – 1928). Vytvoril nový urbanistický koncept tzv. „Riadkovej zástavby“ – domy boli stavané rovnobežne a hlavá komunikácia bola k nim napojená kolmo, čím chránil zástavbu pred hlukom a smogom. Uplatnil to takisto pri výstavbe sídliska Dammerstock pri Karlsruhe v rokoch 1927 – 1928. Od roku 1927 rozvíjal koncept Totálneho divadla, a staval rodinný dom na sídlisku Weissenhof v Stuttgarte.

Kvôli neustálym útokom na jeho osobu a náročnej organizácii práce odišiel Gropius zo školy (1928) a naďalej sa venoval svojmu vlastnému bádaniu, ako samostatný architekt v Berlíne. V roku 1929 tu projektoval obytný súbor Siemensstadt a súčasne cestoval po USA. Od roku 1929 až do roku 1956 pôsobil ako viceprezident CIAM (Congrès International d’Architecture Moderne).

Londýn

Z dôvodu neustále sa zvyšujúceho vplyvu nacistickej strany emigroval roku 1934 do Anglicka, kde spolu s Maxwellom Fryeom založil súkromnú kanceláriu v Londýne. Prvou ich prácou bol študentský domov v Impingtone pri (Cambridgeshire, 1936).

USA

V roku 1937 Walter Gropius prijal ponuku na prácu profesora na poprednej americkej univerzite Harvard blízko Bostonu, kde sa zaslúžil o modernizáciu výukového procesu a reorganizácie výuky architektov. K jeho prvým stavbám v USA patria robotnícke sídliská (s M. Breurem), vytvorené v rámci zbrojného programu. Taktiež sa pokúšal spolu s K. Wachsmannem o veľkovýrobu rodinných domov.

S Martinom Wagnerom a ďalšími vytvoril roku 1942 zásadný nový urbanistický koncept – nové sídlisko blízko Bostonu pre 30 000 obyvateľov. Bolo rozčlenené na niekoľko menších okrskov (angl. neighbourhoods) susedstiev s vlastnými centrami. Všetky potom mali jedno veľké stredisko vyššieho charakteru.

Medzi jeho ďalšie projekty v dobe pobytu v USA patria:

Chrám Oheb-Shalom (Baltimore, USA, 1957),
správcovská budova PANAM (New York, 1958 – 1963),
administratívna budova J. F. Kennedyho (Boston, 1961 – 66),
administratíva Tower-East (Cleveland, USA, 1968).

Roku 1945 založil TAC (The Architect’s Collaborative), a 1948 – 1950 bol súčasne aj prezidentom CIAM.

Walter Gropius bol architektom pokročilého myslenia, bol proti individualizmu – vyhľadával spoluprácu a podobne zmýšľajúcich. Taktiež jeho neskoré práce tvoril výsostne v pracovnej skupine. Počas roku 1951 získal niekoľko ocenení a doktorátov po celom svete a o desať rokov na to sa ešte zúčastnil veľkolepej výstavy s názvom „Štyria veľkí majstri“ (Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Le Corbusier, Wright).

5. júla 1969 zomrel v Bostone v Spojených Štátoch Amerických vo veku 86 rokov. V 90 rokoch začali vychádzať knihy popisujúce jeho celé životné dielo.

Bibliografia, fakty

1883 – narodený 18. mája v Berlíne v rodine právnika.
1903 – 07 – štúdium architektúry na Technickej vysokej škole v Mníchove a v Berlíne-Charlottenburgu.
1904 – 05 – vojenská služba.
1907 – 08 – cesta do Španielska.
1908 – 10 – prvý asistent u Petra Behrensa; cesty po Anglicku a Rakúsku.
1910 – vlastná projekčná kancelária s Adolfom Meyerom.
1911 – cesty po Taliansku, Francúzsku, Anglicku a Dánsku. Člen nemeckého Werkbundu.
1913 – Zlatá medaila na Svetovej výstave v Ženeve.
1914 – 18 – bojuje na západnom fronte.
1918 – vedúca osobnosť Arbeitsrat für Kunst.
1919 – riaditeľ Štátneho Bauhausu vo Weimare.
1925 – presúva Bauhaus do Dessau.
1928 – odstupuje z funkcie riaditeľa Bauhausu; cesty po USA.
1929 – 57 – viceprezident CIAMu.
1934 – 37 – súkromná kancelária v Londýne s Maxwellom Fryom.
1937 – profesorské pôsobenie na Harvarde, Massetchusets, USA.
1938 – člen American Institute of Architects.
1938 – 42 – spolupráca s Marcelom Breuerom.
1945 – zakladá TAC (The Architect’s Collaborative).
1948 – 50 – prezident CIAMu.
1951 – rada čestných ocenení a doktorátov po celom svete.
1961 – výstava Štyria veľkí majstri (angl. 4great masters) (Gropius, Ludwig Mies van der Rohe, Le Corbusier, Wright).
1969 – umiera 5. júla v Bostone.

Dielo

dom Fagus Works, 1910 – 1911, Alfeld an der Leine, Nemecko
Bauhaus, 1925 – 1932, Dessau, Nemecko
Gropiusov dom, 1937, Lincoln, Massachusetts
Aluminum City, terasový dom, 1942 – 1944, New Kensington, Pennsylvania
Harvardské centrum, 1949 – 1950, Cambridge, Massachusetts
Bagdadská Univerzita, 1957 – 1960
John F. Kennedy Federal Building, 1963 – 1966
Attleboro stredná škola, 1948, Pan Am Building (teraz Metlife Building) 1958 – 1963, New York, New York, spolu s Pietrom Belluschim a projekt-architektmi Emery Roth & Sons
Interbau apartmány, 1957, Hansaviertel, Berlín, Nemecko, s The Architect’s Collaborative a Wilsom Ebertom, Wayland stredná škola, 1961
Veľvyslanectvo Spojených Štátov Amerických, 1959 – 1961, Atény, Grécko (s konzultáciou a spoluprácou od architekta Periclesa Sakellariosa)

Galéria

Bauhaus (1925 – 1926), Dessau, Nemecko
Gropiusov dom (1938), Lincoln, Massachusetts, USA

Literatúra

Staňková, J.: Tisíciletý vývoj architektury. Praha, SNTL 1979. s. 336 – 338.
Drosteová, M.: Bauhaus. Köln, Taschen 2007. 95 s.
Lupfer, G. a kol.: Walter Gropius: 1883 – 1969 the Promoter of a New Form, Taschen 2004.
Gropius, W., Pick, F., Shand, M.: The New Architecture and The Bauhaus, The Mit Press, UK 1965.
Giedion, S.: Walter Gropius (Dover Books on Architecture), 1992
Fitch, M.: Walter Gropius, 2006, ISBN 0-486-27118-8

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Gropius

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walter Gropius na českej Wikipédii.