Zobrazenie zdroja stránky Fobos (mesiac)

{{Infobox Mesiac
<!-- Zakladne vlastnosti --> 
| Názov           = Fobos
| Obrázok         = 221831main_PIA10368.png
| Opis           = Fobos na snímke sondy [[Viking 1]]
| Objaviteľ       = [[Asaph Hall]]
| Dátum objavenia = [[18. august]] [[1877]]
| Satelit         = [[Mars]]
| Poradie od planéty = 
| Skupina         = 
| Iné označenia   = Mars I
<!-- Orbitalne vlastnosti -->
| Epocha          = 
| Veľká polos     = {{km|9377.2|m|w}}
| Obvod orbity    = <!-- {{km||m|w}} -->
| Excentricita    = 0,0151
| Pericentrum     = {{km|9235.6|m|w}} 
| Apocentrum      = {{km|9518.8|m|w}} 
| Perióda obehu   = 0,31891023 dňa
| Priemerná obežná rýchlosť           = <!-- {{kms||m|w}} -->
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 1,093°
| Uhol sklonu dráhy k ekliptike       = <!-- ° -->
| Dĺžka výstupného uzla               = <!-- ° -->
| Argument pericentra                 = <!-- ° -->
<!-- Fyzikálne vlastnosti -->
| Rovníkový priemer     = <!-- {{km||m|w}} -->
| Polárny priemer       = <!-- {{km||m|w}} -->
| Sploštenosť           = 
| Rozmery               = 26,8 × 21,0 × {{km|18.4|m|w}} 
| Plocha povrchu        = <!-- {{km2||m|w}} -->
| Objem                 = <!-- {{km3||m|w}} -->
| Hmotnosť              = {{kg|1.07 × 10<sup>16</sup>|m|w}}
| Priemerná hustota     =  {{gcm3|1.9|m|w}} 
| Gravitácia na rovníku = <!-- {{ms2||m|w}} -->
| Gravitačný parameter  = {{ms2|0,0084 – 0,0019|m|w}}
| Úniková rýchlosť      = {{kms|0.011|m|w}}
| Perióda rotácie       = <!-- dní -->
| Rýchlosť rotácie      = <!-- {{kmh||m|w}} -->
| Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = 
| Odklon osi rotácie k ekliptike      = 
| Rektascenzia          = 
| Deklinácia            = 
| Albedo                =  0,07
| Priemerná povrchová teplota = ~ −40 °C, t. j. ~ 233 K
| Jasnosť               = 
<!-- Atmosfericke vlastnosti -->
| Atmosférický tlak  = nemerateľný
| Hustota atmosféry  = 
| Výška atmosféry    = 
| Zloženie atmosféry = 
<!-- Dalsie odkazy -->
| Commons            = 
}}
'''Fobos''' ([[grécke jazyky|gréc.]] φόβος (fóvos) – strach) je prirodzený satelit [[Mars]]u. Teleso je väčšie ako mesiac [[Deimos (mesiac)|Deimos]]. Jeho hmotnosť sa odhaduje na 1,08.10<sup>16</sup> kilogramov. Objavený bol [[18. august]]a 1877 a objaviteľom bol [[Asaph Hall]].

Fobos bol pomenovaný podľa [[Fobos (mytológia)|Fobosa]], jedného zo synov boha vojny [[Ares (boh)|Area]] ([[Mars (boh)|Marsa]]) a [[Afrodita|Afrodity]] ([[Venuša (mytológia)|Venuše]]). On a jeho brat [[Deimos (mytológia)|Deimos]] spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol [[Henry Madan]] (1838 – 1901) z [[Eton College]], podľa citátu z XV. knihy eposu [[Ílias]], kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone zapriahnuté do Areovho vojnového voza.

== Opis mesiaca ==
Phobos má pretiahnutý fazuľovitý tvar blížiaci sa trojosému [[elipsoid]]u. Jeho vznik nie je jednoznačný. Existujú dve hypotézy. Prvou je, že Fobos je zachytenou [[planétka|planétkou]] pochádzajúcou z oblasti hlavného [[pásmo planétok|pásu planétok]]. Zachytená bola asi vzájomnou kombináciou [[gravitácia|gravitačných porúch]] spôsobených [[Jupiter]]om a samotným Marsom. Druhá hypotéza hovorí, že obidva mesiace boli vyrazené z povrchu [[protoplanéta|Protomarsu]] v čase tvorby planéty [[akrécia (astronómia)|akréciou]], pri dopadoch veľkých [[planetezimála|planetezimál]].<ref name="sciencedaily">{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Martian moon may have come from impact on home planet
 | url = https://www.sciencedaily.com/releases/2018/09/180924144035.htm
 | vydavateľ = sciencedaily.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-09-28
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>

Na základe [[spektroskopia|spektroskopických]] meraní sa podobá [[planétka typu D|planétkam typu D]], je tmavý a obsahuje [[uhlík]]<ref name="sciencedaily"/>. Dá sa teda očakávať, že bude obsahovať značné množstvo [[uhlík]]a a uhlíkatých ([[organická látka|organických]]) látok. Mimoriadne nízka hustota tohto mesiaca však poukazuje na to, že s vysokou pravdepodobnosťou obsahuje tiež veľký podiel [[ľad|zmrznutej vody]], prípadne aj iných tekutých látok. Jeho zloženie sa teda zreteľne líši od zloženia Deima, z čoho môžeme usudzovať, že tieto mesiace nemajú spoločný pôvod. Súčasne to znižuje pravdepodobnosť [[impaktný kráter|impaktného]] pôvodu týchto mesiacov. V prospech impaktnej hypotézy hovoria obežná dráha mesiaca a infračervené merania, ktoré poukázali na vulkanický pôvod<ref name="sciencedaily"/>.

Fobos nemá žiadnu merateľnú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Napriek tomu [[ZSSR|sovietska]] [[kozmická sonda]] [[Fobos 2]] zistila, že z povrchu mesiaca unikajú plyny, ale ich presné zloženie nestačila zistiť, kým prestala fungovať. Predpokladá sa, že ide prevažne o [[vodná para|vodnú paru]].

Povrch mesiaca je pokrytý [[impaktný kráter|krátermi]], pozostatkami jeho bombardovania v minulosti. Je pokrytý [[regolit]]om, ale v menšej miere, ako je tomu pri druhom mesiaci, Deime a zrejme jemnejším, podobným prachu. Prítomnosť asi metrovej vrstvy prachu na jeho povrchu odhalila sonda [[Mars Global Surveyor]]. Preto sú krátery omnoho zreteľnejšie ako na Deime. Najväčšie z nich sú ''Stickney'' (priemer {{km|10|m}}) a ''Hall'' ({{km|6|m}}). Pri impakte, ktorým sa vytvoril ''Stickney'', takmer došlo k rozlomeniu tohto mesiaca; pri jeho vzniku sa tiež vytvoril celý rad lineárnych rýh, dlhých až {{km|10|m}} a až {{m|100|m}} hlbokých a {{m|800|m}} širokých. Ďalšími pomenovanými objektmi na povrchu Fobosu sú krátery ''D'Arrest'', ''Roche'', ''Sharpless'', ''Todd'' a ''Wendell'' a hrebeň ''Kepler Dorsum''

Na základe rozhodnutia [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] boli útvary na Fobose pomenované po osobách spojených s objavom mesiacov Marsu (najväčší z kráterov podľa rodného priezviska manželky objaviteľa, druhý v poradí podľa objaviteľa samotného).

Rotácia mesiaca je [[viazaná rotácia|viazaná]], to znamená, že k planéte privracia stále jednu tvár. Je pritom orientovaný tak, že najdlhšia os jeho telesa smeruje do stredu Marsu.

Gravitačná príťažlivosť na povrchu Fobosu je vzhľadom na jeho značne pretiahnutý tvar veľmi premenlivá a to až o 210 %. Okrem toho na obidvoch pretiahnutých koncoch zmenšuje vplyv [[slapová sila|slapových síl]] efektívnu príťažlivosť.

== Vývoj obežnej dráhy ==
[[Súbor:Orbits of Phobos and Deimos.gif|frame|left|Obeh Fobosu a Deima okolo Marsu (mierka zachovaná)]]
Pôsobením slapových síl sa stále skracuje doba obehu Fobosu okolo Marsu a znižuje sa jej priemerná výška (veľkosť veľkej polosi obežnej dráhy) a to rýchlosťou 1,8 metra za storočie. V dôsledku toho sa zhruba za 50 miliónov rokov zrúti na povrch Marsu, alebo omnoho pravdepodobnejšie po poklese veľkej polosi pod približne {{km|8400|m}} (pod tzv. [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]) bude slapovými silami roztrhaný a vytvorí okolo planéty [[prstenec planéty|prstenec]] podobný [[prstence Saturna|Saturnovmu]].

Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] ruský astrofyzik [[Josif Samuilovič Šklovskij]], vychádzajúci z nepresných údajov o veľkosti Fobosu, o zrýchľovaní obehu mesiaca okolo planéty a predpoklade o hustote [[Atmosféra Marsu|marsovskej atmosféry]], dospel k záveru o mimoriadne nízkej priemernej hustote tohto telesa, ktorá sa dala vysvetliť tým, že mesiac je dutý. Predpokladal, že pri priemere asi {{km|16|m}} by hrúbka oceľovej steny bola asi {{cm|6|m}}. Podobné teórie o umelom pôvode Fobosu vyslovil aj poradca prezidenta [[Dwight D. Eisenhower|D. D. Eisenhowera]] [[Siegfried F. Singer]] (v roku 1960) a neskôr tiež matematik [[Raymond H. Wilson]], Jr. z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] (v roku 1963). Dnes je jednoznačne dokázané, že ide o prirodzené teleso.

== Pozorovanie na mieste ==
Pri pohľade z Fobosu by Mars vyzeral 6400-krát väčší a 2500-krát jasnejší ako [[spln]] pozemského [[Mesiac]]a pri pozorovaní zo Zeme a zaberal by takmer štvrtinu oblohy mesiaca.
[[Súbor:PIA05553.gif|left|200px|thumbnail|Prechod Fobosu cez Slnko nasnímaný z vozidla [[Opportunity]]]]

Naopak Fobos pozorovaný z povrchu Marsu (je viditeľný iba do areografických šírok približne 70,4º) má zdanlivý priemer približne tretiny priemeru pozemského Mesiaca (pozorovaného na Zemi); pretože obieha okolo planéty v priemernej výške iba {{km|5982|m}}, jeho zdanlivý priemer sa veľmi mení so vzdialenosťou od pozorovateľa. Napr. pri jeho východe nad obzor má zdanlivý priemer 0,14° pre pozorovateľa na rovníku, pri dosiahnutí [[Zenit (astronómia)|zenitu]] sa zväčší až na 0,20°. Vzhľadom na to, že obieha okolo planéty rýchlejšie ako je jej rotácia, vychádza približne dvakrát za marsovský deň a to na západe a zapadá na východe. Doba zotrvania na oblohe je najviac 4,25 hodiny. Jeden obeh Fobosu voči pozorovateľovi na povrchu Marsu trvá 11,1 hodiny.

== Kozmický prieskum ==
[[Súbor:Phobos moon (large).jpg|thumb|right|200px|Fobos z druhej strany]]
Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku [[1971]] sonda [[Mariner 9]] a v roku [[1977]] [[Viking 1]]. K jeho detailnému prieskumu boli určené sovietske kozmické sondy [[Fobos 1]] a [[Fobos 2]], ktoré mali vysadiť na jeho povrchu malé pristávacie moduly. S prvou z nich bolo stratené spojenie ešte počas preletu od Zeme k Marsu. Fobos 2 sa priblížil k mesiacu [[25. marec|25. marca]] [[1989]] na vzdialenosť iba {{km|191|m}}. Počas približovania bolo vyhotovených množstvo snímok Fobosu a uskutočnil sa aj jeho spektroskopický výskum, ale potom sa spojenie so sondou stratilo. Neskôr snímkovali tento mesiac ďalšie sondy: americký [[Mars Global Surveyor]] v rokoch [[1998]] a [[2003]] a európsky [[Mars Express]] v roku [[2004]].

V roku [[2011]] [[Rusko]] v spolupráci s organizáciou [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] vypustilo sondu [[Fobos-Grunt]], ktorá mala odobrať vzorky pôdy z povrchu Fobosu a dopraviť ich na analýzu na Zem. Sonde sa však nepodarilo opustiť nízku obežnú dráhu okolo Zeme, čiže misia skončila neúspechom.

== Fobos v literatúre ==
Anglický spisovateľ [[Jonathan Swift]] vo svojich ''[[Guliverove cesty|Guliverových cestách]]'' popisuje objav dvoch mesiačikov Marsu hvezdármi vymyslenej zeme Laputa. Swiftov satirický román vyšiel prvýkrát v roku [[1726]], teda jeden a pol storočia pred skutočným objavom Fobosu a Deima a žiadny vtedajší hvezdársky [[ďalekohľad]] nebol dostatočne výkonný, aby mohol skutočné mesiace odhaliť.

Český spisovateľ sci-fi [[J. M. Troska]] v prvom dieli trilógie ''Zápas s nebem'' (prvé vydanie [[1940]]) popisuje let svojich hrdinov na prieskum Fobosu.

Mesiac Fobos sa tiež vyskytuje v sci-fi trilógii o Marse spisovateľa [[Kim Stanley Robinson|Kima Stanley Robinsona]] (prvé angl. vydanie v r. 1993), kde je vzbúrencami navedený na povrch planéty.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Mesiace Marsu}}
{{Slnečná sústava}}

[[Kategória:Mesiace Marsu]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1877]]