Krásna Hôrka
O časti mesta Tvrdošín pozri Krásna Hôrka (Tvrdošín).| Krásna Hôrka | |
| hrad | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Krásnohorské Podhradie |
| Nadmorská výška | 485 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′30″S 20°36′01″V / 48,65829°S 20,600401°V |
| Vznik | 14. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti neprístupný do odvolania |
| Najľahší výstup | z Krásnohorského Podhradia |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - názov | Hrad, Krásna Hôrka |
| - dátum vyhlásenia | 1970 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 518/1-18 |
| - dátum zápisu | 6. 5. 1963 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Krásna Hôrka | |
| Webová stránka: muzeumbetliar.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krásna Hôrka[3] je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci. Hrad Krásna Hôrka je od 10. marca 2012 z dôvodu rekonštrukčných prác až do odvolania zatvorený.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákošovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.
Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, patril až do roku 1566 opäť Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho hrad Fiľakovo napadli a obsadili Turci. Potom, čo zistil, že Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Poškodení si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí a bol podozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku 1567 v Sedmohradsku vymrel smrťou Juraja aj rod Bebekovcov.
Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andráši. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrášiovci hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Juraj Andráši, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne s kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. V 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903 – 1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.
V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop.[4] Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené.[5][6] Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.[7] Požiar sa rozšíril po neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom. Od horiacej trávy sa vznietil krovinatý porast na svahoch hradného vrchu, odkiaľ sa požiar rýchlo rozšíril na strechy hradu.[6] Strecha hradu bola kompletne zničená, ale v decembri 2012 bola strecha nahradená drevenou dočasnou strechou, ktorá bude nahradená v apríli 2013. Práce boli zastavené na Vianočné sviatky, po nich sa začalo s opravami na streche a v interiéri. V marci 2013 práce pokračovali.[8]
Podľa aktuálneho odhadu by sa mala dolná a stredná časť hradu otvoriť pre verejnosť v roku 2024. Horná časť hradu bude otvorená až neskôr kvôli rozsiahlym škodám a prebiehajúcemu archeologickému výskumu.[9]
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorili pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup – brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrášiovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30-tych rokoch 18. storočia vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrášiovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome 19. a 20. storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia Pamiatkového úradu Žilina v druhej polovici 20. storočia.
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrášiovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Do obce SAD, MHD Rožňava. Z obce vedie na hrad autom cesta (3 km) až na parkovisko pred hradom. Pešo po ceste od mauzólea cez obec 1/2 h, alebo po (zo západnej strany) z cesty do Pače taktiež 1/2 h.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
vitrína s múmiou hradnej panej Žofie Serédyovej -
-
-
-
-
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Krásnu Hôrku po požiari presťahujú
- ↑ Je dokonané: Krásnu Hôrku poničil rozsiahly požiar [online]. [Cit. 2012-03-30]. Dostupné online. Archivované 2012-04-09 z originálu.
- ↑ a b Krásnu Hôrku podpálili deti, chceli si zapáliť cigaretu [online]. [Cit. 2012-03-30]. Dostupné online. Archivované 2013-09-21 z originálu.
- ↑ Škody na Krásnej Hôrke sa vyšplhali na osem miliónov eur [online]. [Cit. 2012-03-30]. Dostupné online. Archivované 2013-09-21 z originálu.
- ↑ Ako vyzerá Krásna Hôrka rok po požiari [online]. Petit Press, 08.03.2013, [cit. 2013-03-09]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Obnova hradu Krásna Hôrka pokračuje, otvoriť sľubujú v roku 2021 [online]. gemer.korzar.sme.sk, [cit. 2019-03-08]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krásna Hôrka
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- https://web.archive.org/web/20140726101028/http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/krasna-horka-hrad
- Hrad Krásna Hôrka
- Hrad Krásna Hôrka na Slovenskéhrady.sk
- Slovenské národné múzeum, Krásna Hôrka Archivované 2011-09-04 na Wayback Machine
- O požiari hradu Krásna Hôrka[nefunkčný odkaz]
