Preskočiť na obsah

Taliansko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Boti
119 188 editací
d robot Pridal: pa:ਇਟਲੀ
d Verzia používateľa 88.212.26.38 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
 
(395 medziľahlých revízií od viac ako 100 používateľov nie je zobrazených)
Riadok 4: Riadok 4:
| Vlajka = Flag of Italy.svg
| Vlajka = Flag of Italy.svg
| Znak = Italy-Emblem.svg
| Znak = Italy-Emblem.svg
| Poloha = EU location ITA.png
| Poloha = EU-Italy.svg
| Motto = ''nie je''
| Motto = ''nie je''
| Hymna = La Canzone degli Italiani
| Hymna = Il Canto degli Italiani
| Dlhý miestny názov = Repubblica Italiana
| Dlhý miestny názov = Repubblica Italiana
| Krátky miestny názov = Italia
| Krátky miestny názov = Italia
| Hlavné mesto = [[Rím]]
| Hlavné mesto = [[Rím]]
| ŠírkaSt =
| ŠírkaSt =41
| ŠírkaMin =
| ŠírkaMin =54
| ŠírkaSJ =
| ŠírkaSJ =s
| DĺžkaSt =
| DĺžkaSt =12
| DĺžkaMin =
| DĺžkaMin =29
| DĺžkaVZ =
| DĺžkaVZ =v
| Najväčšie mesto = Rím
| Najväčšie mesto = Rím
| Úradné jazyky = [[taliančina]]
| Úradné jazyky = [[taliančina]]
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Giorgio Napolitano]]<br />[[Silvio Berlusconi]]
| Politickí predstavitelia = [[Sergio Mattarella]]<br />[[Giorgia Meloniová]]
| Vznik = [[17. marec]] [[1861]]
| Vznik = [[17. marec]] [[1861]]
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]], [[San Maríno]], [[Vatikán]]
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]], [[San Maríno]], [[Vatikán]]
| Rozloha = 301 230
| Rozloha = 301 338
| Poradie rozloha = 71
| Poradie rozloha = 71
| Rozloha vody = 7 210
| Rozloha vody =
| Percento vody = 2,4
| Percento vody = 2,4
| Odhad počtu obyvateľov = 60 200 000
| Odhad počtu obyvateľov = 60 483 973
| Rok odhad počtu obyvateľov = jún 2009
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 23
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 23
| Sčítanie počtu obyvateľov = 58 103 033
| Sčítanie počtu obyvateľov = 60 626 442
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 200
| Hustota obyvateľstva = 201,3
| Poradie hustota = 58
| Poradie hustota = 63
| HDP =
| HDP =2 181 miliárd
| Rok HDP = 2004
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP =
| Poradie HDP =8
| HDP na hlavu = 27 480
| HDP na hlavu = 39 499
| Poradie HDP na hlavu = 19
| Poradie HDP na hlavu = 32
| HDI =
| HDI =0,880
| Rok HDI =
| Rok HDI =2017
| Poradie (HDI) =
| Poradie (HDI) =28
| Kategória HDI =
| Kategória HDI =vysoký
| Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov)
| Mena = [[euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo =
| Časové pásmo =
Riadok 55: Riadok 55:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}
'''Taliansko''' (nesprávne<ref>{{Citácia knihy
'''Taliansko''', dlhý tvar '''Talianska republika''' (tal. Repubblica italiana), je štát v južnej [[Európa|Európe]]. Má rozlohu 301&nbsp;270 km² a žije tu 57&nbsp;187&nbsp;000 obyvateľov.
| priezvisko2 = Šaling
| meno2 = Samo
| odkaz na autora =
| priezvisko = Ivanová-Šalingová
| meno = Mária
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Maníková
| meno3 = Zuzana
| odkaz na autora3 =
| titul = Slovenčina bez chýb
| vydanie = 1
| miesto = Veľký Šariš
| vydavateľ = SAMO
| rok = 1998
| isbn = 80-967524-3-X
| počet strán = 399
| strany = 152
}}</ref> alebo zastarano<ref>Itália. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = I a{{--}}k
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| rok = 1959
| počet strán = 815
| url = http://slovniky.juls.savba.sk/?w=It%C3%A1lia&s=exact&c=664f&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8#
| strany = 623
}}</ref>: ''[[Itália]]''), dlhý tvar '''Talianska republika''' ({{vjz|ita|''Repubblica Italiana''}}), je štát v južnej [[Európa|Európe]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. Na severe hraničí s [[Francúzsko]]m (488 km), [[Švajčiarsko]]m (740 km), [[Rakúsko]]m (430 km) a [[Slovinsko]]m (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: [[Vatikán]] (0,44 km²) a [[San Maríno]] (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené [[Švajčiarsko]]m zvané [[Campione d’Italia]]. Z východu Taliansko obmýva [[Jadranské more]], z juhu [[Iónske more]] a zo západu [[Tyrrhenské more]] a [[Ligúrske more]]. Celková dĺžka pobrežia je 7 600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]]: [[Sardínia]] a [[Sicília]]. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku [[1870]] [[Rím]]. Taliansko je členom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN), [[Severoatlantická aliancia|Severoatlantickej aliancie]] (NATO), [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Eurozóna|Eurozóny]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].


Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta ([[G7]]) a je jej zakladateľom. Spoločne s [[Holandsko]]m, [[Belgicko]]m, [[Luxembursko]]m, Francúzskom a [[Nemecko]]m bolo zakladateľským štátom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] (EHS), čo bol predchodca EÚ, a [[Európske spoločenstvo pre atómovú energiu|Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu]] (Euratom). Tieto nadštátne organizácie vznikli na základe dvoch [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]], ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosť 1. januára 1958.
== Základné geografické údaje ==
Taliansko leží na území južnej Európy na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. K jeho územiu patria aj ostrovy [[Sicília]], [[Sardínia]], [[Elba]], [[Capri]] a [[Ischia]].
Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov


=== Hranice ===
== Dejiny ==
=== Do roku 476 ===
Celková dĺžka hraníc predstavuje 1932,2 km, z toho s [[Rakúsko]]m hraničí v dĺžke 430 km, s [[Francúzsko]]m 488 km, [[Vatikán]]om 3,2 km, [[San Maríno]]m 39 km, [[Slovinsko]]m 232 km a so [[Švajčiarsko]]m 740 km.
{{Hlavný článok|Staroveký Rím}}


=== Po roku 476 ===
== Politické a administratívne usporiadanie ==
[[Súbor:Italy 1000 AD.svg|thumb|left|170px|Stredoveke Taliansko bolo rozdrobené na mnoho menších nezávislých štátov]]
Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový [[parlament]], zložený z [[Poslanecká snemovňa|Poslaneckej snemovne]] (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom.
Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]] – [[1815]] sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny ([[Turín]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Rím]]). V rokoch [[1860]] – [[1870]] prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť [[17. marca]] [[1861]].
Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady)a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola krajina najskôr neutrálna, v roku [[1915]] vstúpila do vojny na strane [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku [[1922]] štátnym prevratom dostali k moci (diktátor [[Benito Mussolini]]). Taliansko sa zúčastnilo v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] od roku [[1940]] na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku [[1943]] vojnu tretej ríši. Dňa [[2. mája]] [[1945]] bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku [[1946]] sa Taliansko stalo [[republika|republikou]]. Od roku [[1949]] došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku [[1955]] vstúpilo Taliansko do [[OSN]].


== Prírodný charakter ==
== Geografia ==
[[Súbor:Satellite image of Italy in March 2003.jpg|thumb|Satelitná snímka Talianska]]
Taliansko leží na území južnej Európy na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]]. K jeho územiu patria aj ostrovy [[Sicília (ostrov)|Sicília]], [[Sardínia]], [[Elba]], [[Capri (ostrov)|Capri]], [[Tremiti]] a [[Ischia (ostrov)|Ischia]].
Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.


Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma [[Alpy|Álp]] (na jej hranici s [[Francúzsko]]m leží najvyšší vrch Európy, [[Mont Blanc]], s výškou {{mnm|4810}}) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria [[Apeniny]], ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú [[Neapolské Apeniny|Neapolské]] a [[Kalaberské Apeniny]]. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. [[Etna]], [[Stromboli (ostrov)|Stromboli]] a [[Vezuv]]).
=== Povrch ===
Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma [[Alpy|Álp]] (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, [[Mont Blanc]], s výškou 4810 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]], ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria [[Apeniny]], ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Apeniny Neapolské a Kalaberské. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vesuvio)


=== Podnebie ===
=== Podnebie ===
Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1000 až 2000 mm.
Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1 000 až {{mm|2000|m}}.


==== Vodstvo ====
=== Vodstvo ===
''Pozri aj [[Zoznam jazier v Taliansku]]''
''Pozri aj [[Zoznam jazier v Taliansku]]''


Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km rieka [[Pád]], rieky [[Adige]], [[Tiber]] (preteká cez Rím) a [[Arno]]. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.
Medzi najvýznamnejšie rieky patrí {{km|652|m}} dlhá rieka [[Pád (rieka)|Pád]], rieky [[Adige]], [[Tiber]] (preteká cez Rím) a [[Arno (rieka)|Arno]]. Známe jazerá: [[Gardské jazero|Garda]], [[Lago Maggiore|Maggiore]], Lugano, [[Trasimenské jazero|Trasimeno]] a Bolsenské jazero.


== Politický systém ==
== Náleziská a rozmiestnenie nerastného bohatstva ==
Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je [[prezident]] volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový [[parlament]], zložený z [[Poslanecká snemovňa|Poslaneckej snemovne]] (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom.
Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Wine-growing_holding_in_the_Chianti_region.jpg|thumb|Vinohrad v oblasti [[Chianti]]. Taliansko patrí medzi najväčších producentov vína]]
Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa [[mliečne výrobky]], [[obilniny]], [[ovocie]], [[zelenina]], [[hrozno]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]], [[Oliva (plod)|olivy]].

Vyvážajú sa hlavne [[kov]]y, [[textil]] a oblečenie, motorové vozidlá [[FIAT (automobilka)|Fiat]] a [[Ferrari]], chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].
Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].

=== Nerastné bohatstvo ===
Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru.
Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru.
Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách [[Parma]], [[Bologna]], [[Ferrara]] a hlavne na [[Sicília|Sicílii]]. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí [[Miláno|Milána]]. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove [[Elba]](z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v [[Lombardia|Lombardii]]. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.
Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Bologna]], [[Ferrara]] a hlavne na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí [[Miláno|Milána]]. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove [[Elba]] (z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v [[Lombardia|Lombardii]]. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.


== Obyvateľstvo ==
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:COB data Italy.PNG|thumb|upright=1.5|V Taliansku žijú veľké populácie migrantov z východnej Európy a severnej Afriky]]
Na jeden km² pripadá 201,3 obyvateľov (údaj z roku 2017). Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je [[taliančina]], okrem nej sa tu používa aj [[nemčina]] v regióne [[Tridentsko-Horná Adiža]] a [[francúzština]] v regióne [[Valle d’Aosta]].


=== Etnické zloženie ===
Na jeden km² pripadá zhruba 190 obyvateľov. Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Trentino-Alto Adige a francúzština v regióne Valle d'Aosta. <br />
[[Taliani]] 94,96 %, [[Rumuni]] 0,93 %, [[Arabi]] 0,82 %, [[Albánci]] 0,60 %, prisťahovalci z [[Ázia|Ázie]] 0,55 %, [[Nemci]] 0,49 %, [[Brasil]] 0,41 %, [[Demografia Číny|Číňania]] 0,22 %, [[Ukrajinci]] 0,18 %, [[Rómovia]] 0,08 % a iné.


=== Náboženstvo ===
=== Etnické zloženie obyvateľstva ===
[[Taliani]] 94,96 %, [[Rumuni]] 0,93 %, [[Arabi]] 0,82 %, [[Albánci]] 0,60 %, [[prisťahovalci z Ázie]] 0,55 % , [[Nemci]] 0,49 %, [[Juhoameričania]] 0,41 %, [[Číňania]] 0, 22 %, [[Ukrajinci]] 0,18 % a iní <br />
[[Latinská cirkev|rímski katolíci]] 87,60 %, [[Jehovovi svedkovia]] 2,4 %, [[Gréckokatolícka cirkev|východní katolíci]] 0,20 %, [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 1,30 %, [[Islam|moslimovia]] 1,70 %, [[Protestantizmus|protestanti]] 0,50 %, [[Budhizmus|budhisti]] 0,30 %, [[Hinduizmus|hinduisti]] 0,20 %, [[Ateizmus|bez vyznania]] 5,80 %


=== Významné mestá ===
=== Náboženské zloženie obyvateľstva ===
Hlavné mesto [[Rím]] má 2 877 215 obyvateľov (údaj z roku 2017). Ďalšie významné mestá sú [[Miláno]], [[Neapol]], [[Turín]] a [[Benátky]]. Dôležité je menšie mesto [[Verona]] pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: [[Pescara]], [[Rimini]], [[Piombino]], [[Florencia]], [[Bologna]], [[Bolzano]]. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta [[Paestum]]. V sláve nezaostáva ani historické mesto [[Pompeje]].
[[rímski katolíci]] 87,60 %, [[východní katolíci]] 0,20 %, [[pravoslávni]] 1,60 %, [[moslimovia]] 2,10 %, [[protestanti]] 1,10 %, [[budhisti]] 0,30 %, [[hinduisti]] 0,20 %, [[bez vyznania]] 5,80 %


== Významné mestá ==
== Kultúra==
[[Súbor:Ravenna 1978 079.jpg|thumb|Mauzóleum [[Galla Placidia|Gally Pladicdie]], [[Ravenna]]]]
Hlavné mesto [[Rím]] má 2 775 250 obyv. Ďalšie významné mestá sú [[Miláno]] (1 369 231 ob.), [[Neapol]] (1 067 365 ob.) a [[Turín]] (962 507 ob.). Ďalším významným mestom sú [[Benátky]]. V sláve nezaostáva ani historické mesto [[Pompeje]]. Dôležité je menšie mesto [[Verona]] pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: [[Pescara]], [[Rimini]], [[Piombino]], [[Florencia]], [[Bologna]], Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta [[Paestum]].
Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, [[Staroveký Rím|Rímske impérium]] a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v [[stredovek]]u zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]]. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví.


Aj v stredoveku boli Taliani vyspelý národ, kultúrne najvyspelejší národ [[Európa|Európy]] a jeden z najvyspelejších národov stredovekého sveta (spoločne s [[Rómaioi|Byzantskými Grékmi]], [[Arabi|Arabmi]] a [[Číňania|Číňanmi]]). Rozvíjali sa tu rôzne druhy umenia a kultúry, zatiaľ čo v ostatnej Európe panoval temný stredovek. V Ríme sídlil pápež, hlava rímskokatolíckej cirkvi. Vďaka bohatým obchodným stykom bohatli talianske mestá ako [[Florencia]], [[Benátky]] a [[Janov]], neskôr aj [[Rím]] a [[Miláno]], čo viedlo k veľkému kultúrnemu rozmachu a následnému záujmu o antickú minulosť a teda vznik [[Renesancia|renesancie]], kedy sa Taliani dostali na špičku svetovej kultúry a opäť ju rozniesli po celej "barbarskej" Európe. V tejto dobe vznikali významné literárne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckých diel, najznámejší umelci boli spisovatelia [[Dante Alighieri]], [[Giovanni Boccaccio]] a [[Francesco Petrarca]], filozofi ako [[Giordano Bruno]], [[Niccolò Machiavelli]] či [[Galileo Galilei]] a známi umelci ako [[Leonardo Da Vinci]], [[Raffael|Raffaello]] či [[Michelangelo Buonarroti]]. Taliani tiež obohatili európsku kultúru o štýly ako [[barok]] a [[rokoko]], ktorého stavby nájdeme vo všetkých častiach Talianska.
== Hospodárstvo ==
Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa [[mliečne výrobky]], [[obilniny]], [[ovocie]], [[zelenina]], [[hrozno]], [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]], [[olivy]].
Vyvážajú sa hlavne [[kov]]y, [[textil]] a oblečenie, motorové vozidlá a chemikálie. Obchodný partnermi na vývoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty americké|Spojené Štáty]], [[OPEC]].
Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, [[Spojené štáty]], [[OPEC]].


Taliani sú aj tradične známi pestovaním [[Vinič hroznorodý|hrozna]], z ktorého sa vyrába slávne talianske [[víno]]. Každý taliansky kraj má svoje zvyky a svoj [[dialekt]] a tak sa môžeme stretnúť s veľmi bohatou kultúrou. Napriek niektorým rozdielom medzi severným a južným Talianskom tieto dve časti spojuje mnoho spoločného, spoločné tradície, zvyky či kuchyňa.
== Dejiny ==


V súčasnosti sú Taliani známi aj svojou módou a vkusom, ktorú tento národ pestuje už od antiky. Rimania boli známi svojim zmyslom pre kvalitu, dekoráciu, architektúru či elegantným štýlom obliekania, stredovekí Taliani často obchodovali s luxusnými látkami. Dnes je svetoznáme talianske oblečenie, obuv, parfumy, šperky či módne doplnky patria medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete. Tradičným svetovým mestom módy je popri [[Paríž]]i talianske [[Milano]]. Typický a svetoznámi je taliansky dizajn, najmä nábytku či automobilov.
=== Do roku 476 ===
{{Hlavný článok|Staroveký Rím}}


=== Po roku 476 ===
=== Kuchyňa ===
{{Hlavný článok|Talianska kuchyňa}}
[[Súbor:Salsiccia.jpg|thumb|Sicílska klobása (salsiccia)]]
Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú [[neapol]]ská [[pizza]], ktorá má pôvod v [[antika|antike]], kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, [[cestoviny]] rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a [[lasagne]], prípadne pasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z [[Florencia|Florencie]], ''fiorentina'' a tiež vyprážaný milánsky rezeň [[milanese]], ktorý prevzali Rakúšania a vznikol tak tradičný [[viedenský rezeň]]. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma [[furlansko|furlanská]] šunka [[prosciutto crudo]] a tiež [[mortadella]]. Existuje aj veľa druhov salámy (napr. [[ossocolo]], [[sopressa]] a [[cotechino]]), a klobás ([[salsiccia]]), tradičná talianska slanina sa nazýva [[pancetta]]. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr [[parmezán]], [[pecorino]] (ovčí syr), [[mozzarella]] či [[gorgonzola]]. Typická talianska príloha je zeleninový [[šalát]] a kukuričná kaša [[polenta]]. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske [[tiramisu]] a sicílske plnené trubičky [[cannoli]], iné známe zákusky sú [[profiterol]] a [[panna cotta]]. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hrozno sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji [[Toskánsko]] a v severotalianskom kraji [[Furlansko]] (pozri [[furlanské víno]]). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. ''bevande superalcoliche'') je [[vínovica]] [[grappa]] či citrónový likér [[limoncello]]. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či [[olivový olej]], pestovaný v strednom a južnom Taliansku.


=== Folklór ===
Po páde Rímskej ríše ([[476]]) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku [[755]] vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku [[1870]]. V roku [[800]] bolo územie súčasťou štátu [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] a od roku [[962]] [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. Do [[18. storočia]] pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V rokoch [[1796]] – [[1815]] sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny ([[Turín]], [[Janov]], [[Rím]]). V rokoch [[1860]] - [[1870]] prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť [[17. marca]] [[1861]].
[[Súbor:Perrault Leon La Tarantella.jpg|thumb|Juhotaliansky tanec [[tarantella]].]]
Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe Talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradícií, typickej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť [[Romagna]], najmä svojou [[klarinet]]ovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec [[tarantella]], ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (''La musica della mafia''). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove [[Sardínia]], sú to [[polyfónia|polyfonické]] pesničky, podobné tým v gréckom kraji [[Epirus]]. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je [[Otello Profazio]]. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná [[opera]], ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (''festa, sagra''), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. Bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná [[neapol]]ská [[tarantella]], sicílska pieseň [[ciuri, ciuri]] (''kvety, kvety''), sicílska ''Che la luna a mezzo mare (Jeden mesiac v strede mora)'', tiež sicílska ''Bruccia la terra'', ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu [[Krstný otec]], neapolská [[O Sole Mio]] (''Moje slnko''), [[Romagna|romaňolská]] ''Romagna mia (Moja Romagna)'', benátska ''Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír)'', [[furlansko|furlanské]] piesne ''E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf)'' a ''O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v [[Udine]])'' a istrijské piesne ''La mula de Parenzo (Dievča z [[Poreču]])'' a ''Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína)''.


== Referencie ==
V [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] bola krajina najskôr neutrálna, v roku [[1915]] vstúpila do vojny na strane [[Dohoda|Dohody]]. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku [[1922]] štátnym prevratom dostali k moci (diktátor [[Benito Mussolini]]). Taliansko sa zúčastnilo v [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] od roku [[1940]] na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku [[1943]] vojnu tretej ríši. Dňa [[2. mája]] [[1945]] bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku [[1946]] sa Taliansko stalo [[republika|republikou]]. Od roku [[1949]] došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku [[1955]] vstúpilo Taliansko do [[OSN]].
{{Referencie}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Riadok 119: Riadok 169:


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Portál|Taliansko|Taliansky}}{{Projekt|commonscat=Italy|wikt=Taliansko}}
{{projekt|commons=Category:Italy}}


{{Geografický výhonok}}
{{taliansky výhonok}}


{{Regióny Talianska}}
{{Regióny Talianska}}
Riadok 135: Riadok 185:
{{OBSE}}
{{OBSE}}


[[Kategória:Taliansko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Taliansko| ]]
[[Kategória:Krajiny G8]]

{{Link FA|hr}}
{{Link FA|it}}

[[ace:Itali]]
[[af:Italië]]
[[als:Italien]]
[[am:ጣልያን]]
[[an:Italia]]
[[ang:Italia]]
[[ar:إيطاليا]]
[[arc:ܐܝܛܠܝܐ]]
[[arz:ايطاليا]]
[[ast:Italia]]
[[ay:Italiya]]
[[az:İtaliya]]
[[ba:Италия]]
[[bar:Italien]]
[[bat-smg:Italėjė]]
[[bcl:Italya]]
[[be:Італія]]
[[be-x-old:Італія]]
[[bg:Италия]]
[[bn:ইতালি]]
[[bo:ཨི་ཏ་ལི།]]
[[bpy:ইতালি]]
[[br:Italia]]
[[bs:Italija]]
[[ca:Itàlia]]
[[ce:Итали]]
[[ceb:Italya]]
[[ckb:ئیتاڵیا]]
[[co:Italia]]
[[crh:İtaliya]]
[[cs:Itálie]]
[[csb:Italskô]]
[[cu:Италі́ꙗ]]
[[cv:Итали]]
[[cy:Yr Eidal]]
[[da:Italien]]
[[de:Italien]]
[[diq:İtalya]]
[[dsb:Italska]]
[[dv:އިޓަލީވިލާތް]]
[[dz:ཨྀཊ་ལི་]]
[[ee:Italy]]
[[el:Ιταλία]]
[[eml:Itâglia]]
[[en:Italy]]
[[eo:Italio]]
[[es:Italia]]
[[et:Itaalia]]
[[eu:Italia]]
[[ext:Itália]]
[[fa:ایتالیا]]
[[fi:Italia]]
[[fiu-vro:Itaalia]]
[[fo:Italia]]
[[fr:Italie]]
[[frp:Étalie]]
[[fur:Italie]]
[[fy:Itaalje]]
[[ga:An Iodáil]]
[[gan:意大利]]
[[gd:An Eadailt]]
[[gl:Italia]]
[[gn:Itália]]
[[gu:ઈટલી]]
[[gv:Yn Iddaal]]
[[hak:Yi-thai-li]]
[[haw:ʻĪkālia]]
[[he:איטליה]]
[[hi:इटली]]
[[hif:Italy]]
[[hr:Italija]]
[[hsb:Italska]]
[[ht:Itali]]
[[hu:Olaszország]]
[[hy:Իտալիա]]
[[ia:Italia]]
[[id:Italia]]
[[ie:Italia]]
[[ilo:Italia]]
[[io:Italia]]
[[is:Ítalía]]
[[it:Italia]]
[[ja:イタリア]]
[[jbo:italias]]
[[jv:Italia]]
[[ka:იტალია]]
[[kaa:İtaliya]]
[[kab:Ṭelyan]]
[[kg:Italia]]
[[ki:Italia]]
[[kk:Италия]]
[[kl:Italien]]
[[km:អ៊ីតាលី]]
[[kn:ಇಟಲಿ]]
[[ko:이탈리아]]
[[ksh:Italië]]
[[ku:Îtalya]]
[[kv:Италия]]
[[kw:Itali]]
[[ky:Италия]]
[[la:Italia]]
[[lad:Italia]]
[[lb:Italien]]
[[lg:Yitale]]
[[li:Italië]]
[[lij:Italia]]
[[lmo:Itàlia]]
[[ln:Italya]]
[[lt:Italija]]
[[lv:Itālija]]
[[mg:Italia]]
[[mk:Италија]]
[[ml:ഇറ്റലി]]
[[mn:Итали]]
[[mr:इटली]]
[[ms:Itali]]
[[mt:Italja]]
[[na:Italy]]
[[nah:Italia]]
[[nap:Italia]]
[[nds:Italien]]
[[nds-nl:Italiën]]
[[ne:इटाली]]
[[new:इटाली]]
[[nl:Italië]]
[[nn:Italia]]
[[no:Italia]]
[[nov:Italia]]
[[nrm:Italie]]
[[nv:Ídelii]]
[[oc:Itàlia]]
[[os:Итали]]
[[pa:ਇਟਲੀ]]
[[pam:Italia]]
[[pap:Italia]]
[[pcd:Italie]]
[[pdc:Idali]]
[[pih:Italii]]
[[pl:Włochy]]
[[pms:Italia]]
[[pnb:اٹلی]]
[[pnt:Ιταλία]]
[[ps:ایټاليا]]
[[pt:Itália]]
[[qu:Italya]]
[[rm:Italia]]
[[rmy:Italiya]]
[[ro:Italia]]
[[roa-rup:Italia]]
[[roa-tara:Itaglie]]
[[ru:Италия]]
[[sa:इटली]]
[[sah:Италия]]
[[sc:Itàlia]]
[[scn:Italia]]
[[sco:Italy]]
[[se:Itália]]
[[sh:Italija]]
[[simple:Italy]]
[[sl:Italija]]
[[sm:Italia]]
[[so:Talyaaniga]]
[[sq:Italia]]
[[sr:Италија]]
[[stq:Italien]]
[[sv:Italien]]
[[sw:Italia]]
[[szl:Italijo]]
[[ta:இத்தாலி]]
[[te:ఇటలీ]]
[[tet:Itália]]
[[tg:Итолиё]]
[[th:ประเทศอิตาลี]]
[[tl:Italya]]
[[tpi:Itali]]
[[tr:İtalya]]
[[tt:Италия]]
[[ty:’Itāria]]
[[udm:Италия]]
[[ug:Italiye]]
[[uk:Італія]]
[[ur:اطالیہ]]
[[uz:Italiya]]
[[vec:Itałia]]
[[vi:Ý]]
[[vls:Itoalië]]
[[vo:Litaliyän]]
[[wa:Itåleye]]
[[war:Italya]]
[[wo:Itaali]]
[[wuu:意大利]]
[[xal:Италмудн Орн Нутг]]
[[yi:איטאליע]]
[[yo:Itálíà]]
[[zea:Itâlië]]
[[zh:意大利]]
[[zh-classical:義大利]]
[[zh-min-nan:Italia]]
[[zh-yue:意大利]]

Aktuálna revízia z 07:32, 15. október 2024

Talianska republika
Vlajka Talianska Štátny znak Talianska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Il Canto degli Italiani
Miestny názov  
 • dlhý Repubblica Italiana
 • krátky Italia
Hlavné mesto Rím
41°54′ s.š. 12°29′ v.d.
Najväčšie mesto Rím
Úradné jazyky taliančina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády 		parlamentná republika
Sergio Mattarella
Giorgia Meloniová
Vznik 17. marec 1861
Susedia Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
301 338 km² (71.)  
 km² (2,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2010)
 • hustota (2017) 		 
60 483 973 (23.)
60 626 442
201,3/km² (63.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2018
2 181 miliárd $ (8.)
39 499 $ (32.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,880 (28.) – vysoký
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód ITA / IT
Medzinárodná poznávacia značka I
Internetová doména .it
Smerové telefónne číslo +39

Súradnice: 42°30′S 12°30′V / 42,5°S 12,5°V / 42.5; 12.5

Taliansko (nesprávne[1] alebo zastarano[2]: Itália), dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove. Na severe hraničí s Francúzskom (488 km), Švajčiarskom (740 km), Rakúskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: Vatikán (0,44 km²) a San Maríno (39 km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené Švajčiarskom zvané Campione d’Italia. Z východu Taliansko obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské more a Ligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7 600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy v Stredozemnom mori: Sardínia a Sicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím. Taliansko je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Európy, Európskej únie (EÚ), Eurozóny a Schengenského priestoru.

Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta (G7) a je jej zakladateľom. Spoločne s Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom a Nemeckom bolo zakladateľským štátom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo bol predchodca EÚ, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto nadštátne organizácie vznikli na základe dvoch Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosť 1. januára 1958.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 476

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Staroveký Rím

Po roku 476

[upraviť | upraviť zdroj]
Stredoveke Taliansko bolo rozdrobené na mnoho menších nezávislých štátov

Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 Rímsko-nemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 1796 – 1815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 1860 – 1870 prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť 17. marca 1861.

V prvej svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v druhej svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej ríši. Dňa 2. mája 1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Satelitná snímka Talianska

Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jeho územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia, Elba, Capri, Tremiti a Ischia. Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou 4 810 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Neapolské a Kalaberské Apeniny. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vezuv).

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1 000 až 2 000 mm.

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku

Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km dlhá rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.

Politický systém

[upraviť | upraviť zdroj]

Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Vinohrad v oblasti Chianti. Taliansko patrí medzi najväčších producentov vína

Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová repa, olivy.

Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá Fiat a Ferrari, chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC. Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC.

Nerastné bohatstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove Elba (z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
V Taliansku žijú veľké populácie migrantov z východnej Európy a severnej Afriky

Na jeden km² pripadá 201,3 obyvateľov (údaj z roku 2017). Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Tridentsko-Horná Adiža a francúzština v regióne Valle d’Aosta.

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Taliani 94,96 %, Rumuni 0,93 %, Arabi 0,82 %, Albánci 0,60 %, prisťahovalci z Ázie 0,55 %, Nemci 0,49 %, Brasil 0,41 %, Číňania 0,22 %, Ukrajinci 0,18 %, Rómovia 0,08 % a iné.

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

rímski katolíci 87,60 %, Jehovovi svedkovia 2,4 %, východní katolíci 0,20 %, pravoslávni 1,30 %, moslimovia 1,70 %, protestanti 0,50 %, budhisti 0,30 %, hinduisti 0,20 %, bez vyznania 5,80 %

Významné mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné mesto Rím má 2 877 215 obyvateľov (údaj z roku 2017). Ďalšie významné mestá sú Miláno, Neapol, Turín a Benátky. Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino, Florencia, Bologna, Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje.

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Mauzóleum Gally Pladicdie, Ravenna

Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, Rímske impérium a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v stredoveku zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas priemyselnej revolúcie. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví.

Aj v stredoveku boli Taliani vyspelý národ, kultúrne najvyspelejší národ Európy a jeden z najvyspelejších národov stredovekého sveta (spoločne s Byzantskými Grékmi, Arabmi a Číňanmi). Rozvíjali sa tu rôzne druhy umenia a kultúry, zatiaľ čo v ostatnej Európe panoval temný stredovek. V Ríme sídlil pápež, hlava rímskokatolíckej cirkvi. Vďaka bohatým obchodným stykom bohatli talianske mestá ako Florencia, Benátky a Janov, neskôr aj Rím a Miláno, čo viedlo k veľkému kultúrnemu rozmachu a následnému záujmu o antickú minulosť a teda vznik renesancie, kedy sa Taliani dostali na špičku svetovej kultúry a opäť ju rozniesli po celej "barbarskej" Európe. V tejto dobe vznikali významné literárne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckých diel, najznámejší umelci boli spisovatelia Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio a Francesco Petrarca, filozofi ako Giordano Bruno, Niccolò Machiavelli či Galileo Galilei a známi umelci ako Leonardo Da Vinci, Raffaello či Michelangelo Buonarroti. Taliani tiež obohatili európsku kultúru o štýly ako barok a rokoko, ktorého stavby nájdeme vo všetkých častiach Talianska.

Taliani sú aj tradične známi pestovaním hrozna, z ktorého sa vyrába slávne talianske víno. Každý taliansky kraj má svoje zvyky a svoj dialekt a tak sa môžeme stretnúť s veľmi bohatou kultúrou. Napriek niektorým rozdielom medzi severným a južným Talianskom tieto dve časti spojuje mnoho spoločného, spoločné tradície, zvyky či kuchyňa.

V súčasnosti sú Taliani známi aj svojou módou a vkusom, ktorú tento národ pestuje už od antiky. Rimania boli známi svojim zmyslom pre kvalitu, dekoráciu, architektúru či elegantným štýlom obliekania, stredovekí Taliani často obchodovali s luxusnými látkami. Dnes je svetoznáme talianske oblečenie, obuv, parfumy, šperky či módne doplnky patria medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete. Tradičným svetovým mestom módy je popri Paríži talianske Milano. Typický a svetoznámi je taliansky dizajn, najmä nábytku či automobilov.

Kuchyňa

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Talianska kuchyňa
Sicílska klobása (salsiccia)

Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú neapolská pizza, ktorá má pôvod v antike, kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, cestoviny rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a lasagne, prípadne pasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z Florencie, fiorentina a tiež vyprážaný milánsky rezeň milanese, ktorý prevzali Rakúšania a vznikol tak tradičný viedenský rezeň. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma furlanská šunka prosciutto crudo a tiež mortadella. Existuje aj veľa druhov salámy (napr. ossocolo, sopressa a cotechino), a klobás (salsiccia), tradičná talianska slanina sa nazýva pancetta. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr parmezán, pecorino (ovčí syr), mozzarella či gorgonzola. Typická talianska príloha je zeleninový šalát a kukuričná kaša polenta. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske tiramisu a sicílske plnené trubičky cannoli, iné známe zákusky sú profiterol a panna cotta. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hrozno sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji Toskánsko a v severotalianskom kraji Furlansko (pozri furlanské víno). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. bevande superalcoliche) je vínovica grappa či citrónový likér limoncello. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či olivový olej, pestovaný v strednom a južnom Taliansku.

Folklór

[upraviť | upraviť zdroj]
Juhotaliansky tanec tarantella.

Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe Talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradícií, typickej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť Romagna, najmä svojou klarinetovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec tarantella, ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (La musica della mafia). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove Sardínia, sú to polyfonické pesničky, podobné tým v gréckom kraji Epirus. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je Otello Profazio. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná opera, ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (festa, sagra), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. Bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná neapolská tarantella, sicílska pieseň ciuri, ciuri (kvety, kvety), sicílska Che la luna a mezzo mare (Jeden mesiac v strede mora), tiež sicílska Bruccia la terra, ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu Krstný otec, neapolská O Sole Mio (Moje slnko), romaňolská Romagna mia (Moja Romagna), benátska Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír), furlanské piesne E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf) a O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v Udine) a istrijské piesne La mula de Parenzo (Dievča z Poreču) a Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 152.
  2. ↑ Itália. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 623.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Taliansky portál
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taliansko
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Taliansko
Tento článok týkajúci sa geografie Talianska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Taliansko&oldid=7929730“