Preskočiť na obsah

Portugalsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portugalská republika
Vlajka Portugalska Štátny znak Portugalska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
A Portuguesa
Miestny názov  
 • dlhý República Portuguesa
 • krátky Portugal
Hlavné mesto Lisabon
38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto Lisabon
Úradné jazyky portugalčina
Regionálne jazyky mirandčina
Demonym Portugalec/Portugalčan,
Portugalka/Portugalčanka
[1]
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
poloprezidentská republika
Marcelo Rebelo de Sousa
Luís Montenegro
Vznik 868
Susedia Španielsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
92 230 km² (109.)  
 km² (1,2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2021)

 • hustota (2022)
 
10 467 366 (89.)
10 343 066

113,5/km² (97.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2024
298,949 miliárd $ (47.)
28 969 $ (39.)
Index ľudského rozvoja (2022) 0,874 (39.) – veľmi vysoký
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTCAzory UTC-1)
(UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka P
Internetová doména .pt
Smerové telefónne číslo +351

Súradnice: 38°42′00″S 9°11′00″Z / 38,7°S 9,1833333333333°Z / 38.7; -9.1833333333333

Portugalsko, dlhý tvar Portugalská republika, je štát ležiaci na Pyrenejskom polostrove v juhozápadnej Európe, ktorého územie zahŕňa aj makaronézske súostrovie Azory a Madeiru. Je najzápadnejším bodom kontinentálnej Európy, jej pevninská západná a južná hranica so severným Atlantickým oceánom a na severe a východe portugalsko-španielska hranica predstavuje najdlhšiu neprerušovanú hraničnú líniu v Európskej únii. Jeho súostrovie tvoria dva autonómne regióny s vlastnými regionálnymi vládami. Na pevnine zaberá najväčšiu plochu región Alentejo, ktorý však patrí medzi najmenej husto osídlené regióny Európy. Hlavným mestom a najväčším mestom podľa počtu obyvateľov je Lisabon, ktorý je popri Porte a Algarve aj hlavným turistickým miestom.

Je to jedna z najstarších krajín v Európe, ktorej územie bolo nepretržite osídlené a o ktoré sa bojovalo už od praveku. Územie obývali keltské a iberské národy, ako napríklad Lusitánci, Gallaeci, Keltici, Turduli a Conii. Tieto národy mali určité obchodné a kultúrne kontakty s Feničanmi, starými Grékmi a Kartágincami. Neskôr tu vládli Rimania, po ktorých nasledovali nájazdy germánskych národov spolu s Alanmi a neskôr Maurov, ktorí boli nakoniec vyhnaní počas reconquisty. Portugalsko bolo prvýkrát založené ako grófstvo v rámci Leónskeho kráľovstva v roku 868 a formálne sa stalo nezávislým kráľovstvom na základe Zamorskej zmluvy v roku 1143.[2]

V 15. a 16. storočí Portugalsko viedlo éru objavov a vytvorilo jednu z najdlhšie fungujúcich námorných a obchodných ríš, ktorá sa stala jednou z hlavných hospodárskych a politických mocností tej doby. Začiatkom 19. storočia viedli udalosti ako lisabonské zemetrasenie v roku 1755, okupácia krajiny počas napoleonských vojen a následná nezávislosť Brazílie v roku 1822 k výraznému úpadku predchádzajúceho bohatstva Portugalska.[3] Nasledovala občianska vojna medzi liberálnymi konštitucionalistami a konzervatívnymi absolutistami o kráľovské nástupníctvo v rokoch 1828 až 1834. Revolúcia v roku 1910 zosadila portugalskú monarchiu a nastolila demokratickú, ale nestabilnú Prvú Portugalskú republiku, ktorú neskôr vystriedali autoritárske režimy Ditadura Nacional (Národná diktatúra) a Estado Novo (Nový štát). Demokracia bola obnovená po Karafiátovej revolúcii (1974), ktorá ukončila portugalskú koloniálnu vojnu a nakoniec stratila zvyšné koloniálne majetky.

Portugalsko malo hlboký kultúrny, architektonický a jazykový vplyv a jeho dedičstvo predstavuje približne 250 miliónov ľudí hovoriacich po portugalsky na celom svete. Dnes je to rozvinutá krajina s vyspelým hospodárstvom a významným odvetvím cestovného ruchu a infraštruktúry.[4] Portugalsko je členom Organizácie Spojených národov, Európskej únie, schengenského priestoru a Rady Európy, bolo jedným zo zakladajúcich členov NATO, eurozóny, OECD a Spoločenstva portugalsky hovoriacich krajín.

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo Portugalsko pochádza z kombinovaného rímsko-keltského názvu Portus Cale[5] (dnešná aglomerácia miest Porto a Vila Nova de Gaia). Porto vychádza z latinského názvu pre prístav, portus; význam a pôvod názvu Cale je nejasný. Hlavným vysvetlením je etnonymum odvodené od národa Gallaeci, ktorý obýval severozápad Pyrenejského polostrova.[6] Podľa jednej z teórií je Cale odvodeninou keltského slova pre „prístav“.[7] Ďalšia tvrdí, že Cala bola keltská bohyňa. Niektorí francúzski vedci sa domnievajú, že môže pochádzať z Portus Gallus,[8] prístavu Galov.

Okolo roku 200 pred n. l. Rimania počas druhej púnskej vojny dobyli Pyrenejský polostrov od Kartágincov. Pritom dobyli Cale, premenovali ho na Portus Cale („Prístav Cale“) a začlenili ho do provincie Gallaecia. V stredoveku sa región okolo Portus Cale stal známy Svébom a Vizigótom ako Portucale. Názov Portucale sa v 7. a 8. storočí zmenil na Portugale a v 9. storočí sa používal na označenie regiónu medzi riekami Douro a Minho. V 11. a 12. storočí sa už Portugale, Portugallia, Portvgallo alebo Portvgalliae označovalo ako Portugalsko.

Oblasť bola obývaná ľuďmi približne pred 400 000 rokmi, keď sa sem dostal Homo heidelbergensis. Najstaršou ľudskou fosíliou nájdenou v Portugalsku je 400 000 rokov stará lebka H. heidelbergensis objavená v jaskyni Aroeira v roku 2014.[9] Neskôr sa na severnom Pyrenejskom polostrove pohybovali neandertálci a bol nájdený zub v jaskyni Nova da Columbeira v Estremadure. Homo sapiens sapiens prišiel do Portugalska približne pred 35 000 rokmi a rýchlo sa rozšíril. Portugalsko obývali predkeltské kmene. Cynéti vyvinuli písomný jazyk a zanechali stély, ktoré sa nachádzajú najmä na juhu.

Začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom vtrhlo do Portugalska zo strednej Európy niekoľko vĺn Keltov, ktorí sa zmiešali s miestnym obyvateľstvom a vytvorili niekoľko rôznych etnických skupín. Prítomnosť Keltov je doložená archeologickými a jazykovými dôkazmi. Ovládli väčšinu severného a stredného Portugalska, zatiaľ čo juh si zachoval starší charakter (predpokladá sa, že neindoeurópsky, pravdepodobne príbuzný s baskickým jazykom) až do rímskeho dobytia. V južnom Portugalsku založili niektoré malé, čiastočne trvalé obchodné pobrežné osady aj Feničania-Kartáginci.

Starovek - súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Belémska veža v Lisabone

Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. V 15. a 16. storočí patrilo Portugalsko k najhlavnejším zámorským objaviteľom. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília. Portugalská ríša začala tvoriť nové kolónie v rôznych častiach sveta. V 16. storočí začalo dominovať viac Španielsko a Portugalsko časom znižovalo svoj vplyv vo svete. Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801. V roku 1974 bol štátny prevrat nazývaný aj ako Klinčeková revolúcia, kedy sa zvrhol diktátorský režim. Režim Antónia de Oliveiru Salazara a neskôr Marcela Caetana trval 48 rokov.[10] Klúčovú úlohu zohral Otelo Saraiva de Carvalho. Zomrel v roku 2021.[11]

Mapa Portugalska

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.[12]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007
  • Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
  • Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
  • Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
  • Angolčania – 32 728 (0,3 %)
  • Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
  • Briti – 23 608 (0,2 %)
  • Rumuni – 19 155 (0,2 %)
  • Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Námestie pred chrámom v pútnickom meste Fatima.

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenské slovníky
  2. JENKINS, Brian; SOFOS, Spyros A.. Nation and Identity in Contemporary Europe. [s.l.] : Taylor & Francis, 2004-01-14. Google-Books-ID: LNRyNG9NNkcC. Dostupné online. ISBN 978-0-203-20891-5. S. 143. (po anglicky)
  3. Portugal. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2024-05-22. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Portugal’s Tourism Reaches Unprecedented Heights in 2023 [online]. etias.com, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Portugal | Etymology of the name Portugal by etymonline [online]. www.etymonline.com, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. WINICIUS, Marcos. Documentos danca portuguesa [online]. [Cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
  7. PEZRON, Paul. Celtic Linguistics, 1700-1850: The antiquities of nations. [s.l.] : Taylor & Francis, 2000. Google-Books-ID: POGEbFpGHigC. Dostupné online. ISBN 978-0-415-20479-8. (po anglicky)
  8. Manuel géographique et statistique de l'Espagne et du Portugal .... [s.l.] : Buisson, 1810. Google-Books-ID: MD8zAQAAMAAJ. Dostupné online. (po francúzsky)
  9. UNIVERSITY, Binghamton. 400,000-year-old fossil human cranium is oldest ever found in Portugal [online]. phys.org, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. https://www.teraz.sk/import/pred-45-rokmi-sa-v-portugalsku-uskutocn/391658-clanok.html
  11. https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/595637-zomrel-strateg-karafiatovej-revolucie-otelo-saraiva-de-carvalho/
  12. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-08-25]. Dostupné online. Archivované 2009-01-20 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]