Weimarská republika
| Nemecká ríša Deutsches Reich
| |||||||
| Hymna: Das Lied der Deutschen | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
468 787 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
|||||||
| Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
62 411 000 (odhad z roku 1925)
| ||||||
| Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
| |||||||
Weimarská republika je označenie pre historické štádium Nemecka po páde monarchií v Nemecku v roku 1918 až do nástupu nacistov k moci v roku 1933. Napriek tomu, že oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša (Deutsches Reich), išlo o úplne republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 vo Weimare, kde sa po januárových voľbách roku 1919 zišiel 6. februára toho roku prvý skutočne demokraticky zvolený parlament v nemeckej histórii. Od tohto mesta je tiež odvodené označenie pre toto obdobie. Metropolou Nemecka však zostal aj naďalej Berlín. Hlavou štátu bol ríšsky prezident. Na čele legislatívy stál dvojkomorový parlament (Národné zhromaždenie) skladajúce sa z ríšskeho snemu a ríšskej rady. Na čele exekutívy stála ríšska vláda, vedená ríšskym kancelárom, ktorého vymenoval ríšsky prezident.
Dôsledky porážky Nemecka v prvej svetovej vojne
[upraviť | upraviť zdroj]28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú zmluvu. Podľa mierovej zmluvy bolo Francúzsku navrátené Alsasko-Lotrinsko (14 522 km²); Belgicku postúpené územie Moresnetu a po plebiscite aj Eupen a Malmédy (celkovo 1 036 km²); Poľsku väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a nepatrná časť Východného Pruska (celkovo 46 142 km²); Česko-Slovensku Hlučínsko (316 km²); Gdansk s okolím (1 894 km²) bol premenený na nezávislé Slobodné mesto Gdansk pod patronátom Spoločnosti národov; severná časť Východného Pruska, Klajpeda s okolím (2 416 km²) sa stala autonómnou časťou Litvy. Neskôr došlo aj k úprave hraníc s Dánskom, ktoré získalo po plebiscite severnú časť Šlezvicka (moderný dánsky okres Južné Jutsko), celkovo 3 938 km². Sársko o rozlohe 1 910,49 km² bolo na 15 rokov odovzdané do správy Spoločnosti národov a výnosy jeho baní postúpené Francúzsku. Porýnie bolo demilitarizované a dočasne okupované víťaznými štátmi. Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie. Územie Nemecka sa tak zmenšilo o 70 615 km² na 468 116,13 km² a navyše bolo postihnuté mimoriadne ťaživými vojnovými reparáciami.
Územné členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie weimarskej republiky bolo spolkovým štátom, zloženým zo začiatku zo všetkých pôvodných spolkových krajín predchádzajúceho Nemeckého cisárstva, ktoré sa stali republikami s nemeckým označením Slobodný štát (Freistaat), prípadne Ľudový štát (Volksstaat), či Slobodný ľudový štát (Freie Volksstaat). Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.
Spolkové krajiny weimarskej republiky v rokoch 1920 – 1933
[upraviť | upraviť zdroj]S výnimkou Durínska, ktoré vzniklo až 1. mája 1920, Gothy a Koburgu (tieto dva štáty existovali v rokoch 1918 – 1920), existovali všetky tieto štáty už pred rokom 1918. Údaje k tabuľke zodpovedajú obdobiu od 1. mája 1929, kedy bol Slobodný štát Valdek začlenený do Slobodného štátu Pruska. Sársko ktoré vzniklo roku 1919 vyčlenením častí území Bavorska a Pruska, bolo spravované Spoločnosťou národov a nemalo postavenie spolkovej krajiny Nemecka, aj keď malo vlastný krajinský snem (tu nazývaný krajinská rada).
| Krajina | Rozloha (km²) | Hlavné mesto |
|---|---|---|
| Slobodný štát Anhaltsko | 2 313,58 | Dessau |
| Slobodný štát Badensko | 15 069,87 | Karlsruhe |
| Slobodný štát Bavorsko | 75 996,47 | Mníchov |
| Slobodný štát Brunšvicko | 3 672,05 | Braunschweig |
| Slobodné hanzové mesto Brémy | 257,32 | Brémy |
| Slobodné a hanzové mesto Hamburg | 415,26 | Hamburg |
| Ľudový štát Hesensko | 7 691,93 | Darmstadt |
| Slobodný štát Lippe | 1 215,16 | Detmold |
| Slobodné a hanzové mesto Lübeck | 297,71 | Lübeck |
| Slobodný štát Meklenbursko-Schwerinsko | 13 126,92 | Schwerin |
| Slobodný štát Mecklenbursko-Strelicko | 2 929,50 | Neustrelitz |
| Slobodný štát Oldenbursko | 6 423,98 | Oldenburg |
| Slobodný štát Prusko | 292 695,36 | Berlín |
| Slobodný štát Sasko | 14 986,31 | Drážďany |
| Slobodný štát Schaumburg-Lippe | 340,30 | Bückeburg |
| Krajiny Durínsko | 11 176,78 | Weimar |
| Slobodný ľudový štát Württembersko | 19 507,63 | Stuttgart |
| Nemecká ríša | 468 116,13 | Berlín |
| Sársko | 1 910,49 | Saarbrücken |
Údaje o Slobodnom štáte Valdeku pripojenom k Prusku v dvoch fázach
[upraviť | upraviť zdroj]Tento spolkový štát sa stal súčasťou Pruska 1. mája 1929
| Krajina | Rozloha (km²) | Hlavné mesto |
|---|---|---|
| Slobodný štát Valdek (údaje do 29. novembra 1921) | 1 121 | Arolsen |
| Slobodný štát Valdek (údaje do 30. apríla 1929) | 1 055 | Arolsen |
Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do 3. apríla 1919
[upraviť | upraviť zdroj]Zlúčením týchto štátov vznikol 4. apríla 1919 Ľudový štát Reuss
| Krajiny | Rozloha (km²) | Hlavné mesto |
|---|---|---|
| Slobodný štát Reuss-Greiz | 316 | Greiz |
| Slobodný štát Reuss-Gera | 827 | Gera |
Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do roku 1920
[upraviť | upraviť zdroj]Zlúčením šiestich z nich vznikla 1. mája 1920 Krajina Durínsko, zatiaľčo Slobodný štát Koburg sa stal 1. júla 1920 súčasťou Bavorska.
| Krajiny | Rozloha (km²) | Hlavné mesto |
|---|---|---|
| Slobodný štát Gotha | 1 415 | Gotha |
| Slobodný štát Koburg | 562 | Coburg |
| Ľudový štát Reuss | 1 143 | Gera |
| Slobodný štát Sasko-Altenburg | 1 323 | Altenburg |
| Ľudový štát Sasko-Meiningensko | 2 468 | Meiningen |
| Slobodný ľudový štát Sasko-Weimarsko-Eisenachsko | 3 610 | Weimar |
| Slobodný štát Schwarzburg-Rudolstadt | 941 | Darmstadt |
| Slobodný štát Schwarzburg-Sondershausen | 862 | Detmold |