Úradnícka vláda

Uradnícka vláda je vláda zostavená bez ohľadu na príslušnosť členov s cieľom prekonať obdobie, v ktorom nie je možná dohoda medzi parlamentnými stranami na personálnom zložení vlády, až po najbližšie voľby. Úradnícku vládu vymenúva spravidla hlava štátu, ktorá do nej väčšinou nominuje apolitických odborníkov bez straníckej príslušnosti, ktorí majú na dočasnú dobu vykonávať právomoci vlády, kým nie je vymenovaná nová vláda na základe parlamentných volieb. V reprezentatívnych demokraciách má takáto vláda väčšinou za úlohu iba udržať status quo.

Počas Prvej česko-slovenskej republiky bola úradnícka vláda vymenovaná viackrát, napríklad prvá a druhá vláda Jana Černého alebo tzv. vláda obrany republiky armádneho generála Jana Syrového, ktorá vládla v období po Mníchovskej dohode a odstúpení pohraničných oblastí Česko-Slovenska nacistickému Nemecku. Termín úradnícka vláda tak zodpovedá stavu, keď personálne zloženie členov vlády tvorili úradníci alebo skúsení odborníci v konkrétnych oblastiach a nie politici. Ako synonymá sa používajú spojenia vláda odborníkov, či apolitická vláda.

V parlamentnej demokracii ide o určitý odklon od klasickej parlamentnej formy vlády, kde existuje kreačná závislosť vlády od parlamentu, ktorá sa prejavuje priamym vplyvom parlamentu na zloženie vlády. Pri úradníckej vláde rozhoduje o zložení vlády výlučne hlava štátu, pričom nie je viazaná politickými pomermi v parlamente vyplývajúcimi z výsledku parlamentných volieb.

V histórii samostatného Slovenska bola úradnícka vláda po prvý raz vymenovaná 15. mája 2023 ako následok pádu dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera. Na jej čelo zasadol dovtedajší viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.