Preskočiť na obsah

Šva (hebrejčina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Znak šva (simplex) vyznačený červeno

Šva (iné názvy: ševa, šwa, šewa; hebr. שְׁוָא - prepis z novohebrejčiny: šva/šwa, prepis z klasickej hebr.: šawá/šewá/šawó/šewó, výslovnosť IPA podľa klas. heb.: [ʃɐ̆wɔː]/[ʃɐwɔː]/[ʃəwɔː]) je názov znaku v podobe dvoch bodiek pod písmenom, ktorý sa používa v hebrejskej vokalizácii. Výslovnosť šva v klasickej a novohebrejčina sa líši (a to tak foneticky, ako aj z hľadiska viazanosti istej konkrétnej výslovnosti na isté polohy v slove).

Šva simplex

[upraviť | upraviť zdroj]

Š(e)va simplex (iné názvy: š(e)wa simplex, jednoduché š(e)va/jednoduché š(e)wa, š(e)va (v užšom zmysle)/šewa (v užšom zmysle)) je šva tvorené len znakom ְ bez ďalších doplnkov. Opakom je šva compositum - pozri nižšie.

Prehľad

[upraviť | upraviť zdroj]
Novohebrejčina → Šva značiace [e̞] Nevyslovované šva
Klasická hebrejčina ↓
Šva quiescens
(t.j. nevyslovované šva) 		קִמַּטְתְּ *
הִתְמוֹדַדְתְּ * 		[ki'mate̞t]
[hitmo̞'dade̞t] 		קִפַּלְתְּ
הִתְמַתַּנְתְּ 		[ki'palt]
[hitma'tant]
Šva mobile שָׁדְדוּ
לְאַט 		[ʃade̞'du]
[le̞'at] 		שָׂרְדוּ
זְמַן 		[sar'du]
[zman]

Poznámky:

  • V hranatých zátvorkách je uvedená vždy len novohebrejská výslovnosť (výslovnosť v klasickej hebrejčine je odlišná).
  • Slová označené * obsahujú viacero šva a všetky tieto šva sú šva quiescens.

Novohebrejčina

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišuje sa šva vyslovované ako e (presnejšie: hláska medzi [e] a [ɛ], niekedy sa značí ako [e̞]) a nevyslovované šva.

Šva sa v novohebrejčine vyslovuje ako e v týchto prípadoch:

  • v prvej slabike slova po jod, lamed, mem, nun, reš (Jehuda, lešon, mezuza...),
  • v prvej slabike slova pred alef (šeela), ajin (beaja) a he (kehila),
  • v prefixoch be-, le-, ke-, ke-, še-, ve- (ktoré sa k slovu pripájajú pomocou spojovníka) a te,
  • druhé z dvoch šva nasledujúcich po sebe uprostred slova (tiftechu)

V ostatných prípadoch sa šva nevyslovuje.

Je dôležité poznamenať, že novohebrejské šva sa vyslovuje ako e, nie ako ə, čiže nie ako to, čo sa nazýva šva vo fonetike (názov šva vo fonetike ale pochádza z názvu hebrejského šva).

Prepis

[upraviť | upraviť zdroj]

Šva vyslovované podľa novohebrejskej výslovnosti sa obyčajne prepisuje ako e alebo ĕ. Prepis šva nevyslovovaného podľa novohebrejskej výslovnosti je obyčajne nič alebo ak ide o zároveň o šva mobile (pozri nižšie) apostrof. V niektorých systémoch prepisu (napr. tu [14]) sa však novohebrejské šva prepisuje ako e vtedy, keď ide o historické šva mobile (pozri nižšie), a neprepisuje sa vtedy, keď ide o historické šva quiescens (pozri nižšie).

Klasická hebrejčina

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišuje sa tzv. šva mobile a tzv. šva quiescens (pozri nižšie).

Šva mobile

[upraviť | upraviť zdroj]

Š(e)va mobile sa nazýva aj š(e)wa mobile, hlasné š(e)va/hlasné š(e)wa, znelé š(e)va/znelé š(e)wa, šva nad/šewa nád/šewa nód {hebrejským písmom שְׁוָא נָד ) či šva na/šewa náˁ/šewa nóˁ (hebrejským písmom שְׁוָא נָע).

Šva mobile sa vyslovuje nasledovne:

  • Podľa pravidiel stanovených mazoretskými (tiberiadskymi) gramatikmi sa šva mobile vyslovuje ako [a] (presnejšie možno [ɐ][1])[2], teda rovnako ako patach, resp. podľa iných názorov ako [ă] (presnejšie možno [ɐ̆]), teda rovnako ako chatef patach, ale[3][4][5][6] :
    • a) pred guturálami sa vyslovuje rovnako ako samohláska nasledujúca v slove (teda samohláska vyznačená pod guturálou), t.j. [a], [i] atď. v závislosti od slova, alebo podľa iných názorov len ako veľmi krátka kópia tejto nasledujúcej spoluhlásky (teda ako [ă], [ĭ] atď. v závislosti od slova); výnimka: ak je aj šva pod guturálou, tak sa aj pred guturálou vyslovuje ako (?[a] resp.) [ă]
    • b) pred jod sa vyslovuje ako [i] resp. podľa iných názorov [ĭ]; výnimka: ak je šva pod guturálou, tak sa pred jod vyslovuje ako (?[a] resp.) [ă] alebo ako niektorý z ostatných (?štandardných samohlások resp.) šva compositum;
    • c) tzv. š(e)va ga'ja (t.j. občas sa vyskytujúci znak tvorený spojením zvislej čiarky a znaku šva) sa na začiatku slova vyslovuje jednoznačne ako plná verzia [a] (namiesto [ă] - porov. vyššie), pred guturálami jednoznačne ako plná kópia nasledujúcej samohlásky (namiesto veľmi krátkej kópie - porov. vyššie) a na začiatku slova pred jod jednoznačne ako plná verzia [i] (namiesto [ĭ] - porov. vyššie)
  • Podľa viacerých gramatík a učebníc sa šva mobile vyslovuje jednoducho [ə] (neurčitá samohláska, ako napr. a v anglickom slove about alebo e v nemeckom slove Gebot). Táto interpretácia výslovnosti je sefardského pôvodu a hoci sa často prezentuje ako tiberiadska výslovnosť, pravdepodobne nezodpovedá skutočnej tiberiadskej tradícii (tá je - vo väčšinovej interpretácii - uvedená v predchádzajúcom bode). [7][8][9][10][11]. Na druhej strane však podľa Blaua 2010 pravdepodobne zodpovedá pôvodnej skutočnej výslovnosti (tiberiadski mazoreti ho však vyslovovali inak) [12]. D. Steinberg predpokladá na základe vlastných úvah výslovnosť [ə] nielen pre šva mobile, ale aj pre šva quiescens. [13]
  • Niekedy sa výslovnosť šva mobile opisuje (namiesto [ə]) ako akési nejasné slabé e (napr. slovami "letmé e" či "obskúrne polovičné ĕ"). [14][15][16]. Meyer poznamenáva (bez ďalšieho vysvetlenia): Tradične [herkömmlich] sa šva mobile označuje ako letmá e-hláska [flüchtige[r] e-Laut]; treba však myslieť na to, že často má vokalické zafarbenie, a to častejšie opierajúc sa o nasledujúcu zvukovú samohlásku než zachovávajúc [unter Bewahrung des] pôvodnú hlásku. [16]
  • Podľa niektorých autorov (napr. podľa P. Joüona a Muraoka, H. Bauer a P. Leander, A. Jepsena) sa šva mobile v skutočnosti vôbec nevyslovovalo, čiže všetky šva boli v skutočnosti šva quiescens. [17] Idea je tu tá, že úplne prví autori diakritiky hebrejských textov zapisovali samohlásky celkovo veľmi premyslene a dôkladne a nie je preto vraj mysliteľné, aby pri takej dôkladnosti použili spoločný znak aj pre neurčitú samohlásku aj pre úplnú absenciu samohlásky. C. Rabin (The Phonetics of Biblical Hebrew) priamo uvádza, že šva mobile nevyslovovali pravdepodobne ani tiberiadski učenci. [18]
  • Podľa viacerých autorov bola štandardná výslovnosť šva [a]. Napr. podľa T. Harviainena (1977) sa šva (každé ?) vyslovovalo podľa tiberiadskej výslovnosti v zásade ako [a] a znak šva znamenal, že si ho čitateľ môže vysloviť podľa výslovnosti zaužívanej v jeho lokalite (na rozdiel od patachu, ktorý sa vyslovoval vždy len ako a). Podľa R. Furuliho bola výslovnosť (každého) šva [a] a znak šva sa používal namiesto znaku patach buď na naznačenie odtienkov výslovnosti (napr. inej intenzity vysloveného [a]), alebo možno aspoň na označenie iného vetného kontextu[19][20]
  • Podľa E. Y. Kutchera (1974) sa šva mobile vyslovovalo buď rovnako ako nasledujúca samohláska v slove, alebo ako [a].[21]
  • V jednom z najstarších stredovekých výkladov tiberiadskej výslovnosti (Kitáb al-musawwitát) sa tvrdí, že šva (každé ?) je len súbor alofón všetkých hebrejských samohlások. [20]

Šva sa považuje za šva mobile v týchto prípadoch:[22]

  1. na začiatku slova (בְּרִית bərit „zmluva“, neplatí v modernej hebrejčine: brit);
  2. uprostred slova, pokiaľ stojí
    • po inom šva (מִזְבְּחִי mizbəchi „môj oltár“),
    • pod konsonantom s dageš forte (יִסְּדוּ jissədu „založili“),
    • po znamienku meteg.

Šva quiescens

[upraviť | upraviť zdroj]

Š(e)va quiescens sa nazýva aj š(e)wa quiescens, neznelé š(e)va/neznelé š(e)wa, nemé š(e)va/nemé š(e)wa či šva nach/šewa nách/šewa nóch (hebrejským písmom שְׁוָא נָח).

Šva quiescens vyjadruje tzv. prázdny vokál, čiže sa vôbec nevyslovuje (pozri ale niektoré body vyššie vo vysvetlení možných výslovností šva mobile).

Šva sa považuje za šva quiescens vo všetkých ostatných prípadoch než je uvedené vyššie pod šva mobile, teda:[23]

  1. na konci slova; na konci slova sa šva väčšinou nevyskytuje výnimkou je koncové ך (napr. הָלַךְ halach), zámeno אַתְּ at a niektoré gramatické tvary (napr. נֵרְדְּ nerd);[24]
  2. uprostred slova, pokiaľ stojí:
    • pred iným šva,
    • po prízvučnej slabike,
    • po neprízvučnej slabike, v ktorej nie je meteg.

Niektorí gramatici (napr. Joshua Blau) sa zmieňujú o š(e)va medium(š(e)wa medium). Ide o typ šva quiescens, po ktorom však nenasleduje u skupiny „begadkefat“ (ת פ כ ד ג ב) explozívna, ale spirantná výslovnosť (pozri fonológia hebrejčiny). Toto šva sa vraj pôvodne vyvinulo z historicky plného vokálu: z pôvodného malake vzniklo malche (מַלְכֵי „králi“).[25] Rudolf Meyer toto pojatie odmieta a šva medium považuje za obyčajné šva quiescens. Zdôvodňuje to tým, že historicky je spirantizácia doložená aj tam, kde neexistoval žiadny taký pôvodný vokál: malche sa podľa neho mohlo vyvinúť z milchi. Pravidlo explozívnej výslovnosti po šva quiescens sa začalo systematicky uplatňovať až v 8. storočí, ale výslovnosť niektorých slov (napr. אֶתְכֶם etchem namiesto etkem, „vás“) bola natoľko zažitá, že sa ich pôvodná spirantná výslovnosť nezmenila.[26]

Prepis

[upraviť | upraviť zdroj]

Prepis v štýle transliterácie je pre šva mobile obyčajne e alebo ɘ, menej často e či ĕ, staršie aj nič; pre šva quiescens je prepis obyčajne nič. Prepis v štýle transkripcie (t.j. skôr fonetický) závisí od predpokladanej výslovnosti šva (tá je vysvetlená vyššie).

Šva compositum (chatef ševa)

[upraviť | upraviť zdroj]

Pod laryngálami (ע ח ה א) existujú znaky nazývané š(e)va compositum/š(e)wa compositum, zložené š(e)va/zložené š(e)wa, chatef (š(e)va)/chatef š(e)wa či (hebrejské) polosamohlásky. Sú to znaky, ktoré vznikli zložením znaku šva simplex a znaku plného vokálu. Existujú tri druhy šva compositum[27][28][29]:

  • chatef kamec (ֳ ):
    • novohebrejská výslovnosť: medzi [o] a [ɔ] (niekedy značené ako [o̞]); prepis: o
    • výslovnosť v klasickej hebrejčine: [ɔ̆] (podľa iných názorov [ɔː]) ; prepis: ŏ alebo å
  • chatef patach (ֲ ):
    • novohebrejská výslovnosť: medzi [a] a [ɑ] (niekedy značené ako [ä]); prepis: a
    • výslovnosť v klasickej hebrejčine: [ă]/[ɐ̆] (podľa iných názorov [a]); prepis ă alebo a
  • chatef segol (ֱ ):
    • novohebrejská výslovnosť: medzi [e] a [ɛ] (niekedy značené ako [e̞]); prepis: e
    • výslovnosť v klasickej hebrejčine: [ɛ̆] (podľa iných názorov [ɛ]); prepis: ĕ alebo ä alebo æ

Vo výnimočných prípadoch sa šva compositum nachádza aj pod inými konsonantmi, ktoré nie sú laryngálami.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ http://www.adath-shalom.ca/history_of_hebrew2a.htm#vowel_systemTH
  2. ↑ Podľa výkladu/názoru Khana, ktorý patrí k tým, ktorí tvrdia, že výslovnosť šva mobile bola vždy normálna krátka samohláska (a nie veľmi krátka samohláska), sa samohláska zapísaná znakom šva vo výslovnosti výslovne nepredlžovala (hoci sa inak v klasickej hebrejčine otvorené slabiky vyslovujú podľa pravidiel dlho), lebo zmyslom existencie šva mobile bolo podľa neho práve vyznačiť také prípady, kde sa v otvorenej slabike vyslovuje samohláska krátko a nie dlho). Zdroj: [1], [2]
  3. ↑ Joüon, P.: A Grammar of Biblical Hebrew - Volume I - Part One, Part Two, 1996, str. 51; dostupné aj online (iné vydanie): [3]
  4. ↑ [4]
  5. ↑ J. Blau 2010 citované v [5]
  6. ↑ Yeivin, I.: Introduction to the Tiberian Masorah, 1980, str. 281-282, 254
  7. ↑ Joüon, str. 51
  8. ↑ [6]
  9. ↑ Neef, H.-D.:Arbeitsbuch Hebräisch: Materialien, Beispiele und Übungen zum Biblisch-Hebräisch, 2003, online: [7]
  10. ↑ BLAU, Joshua. A Grammar of Biblical Hebrew. 2. vyd. Wiesbaden : Harrassowitz Verlag, 1993. Ďalej len Blau 1993. ISBN 3-447-03362-2. (anglicky) online: [8]
  11. ↑ MEYER, Rudolf. Hebräische Grammatik. Berlin, New York : Walter de Gruyter, 1992. Ďalej len Meyer. ISBN 3-11-013694-5. S. 61. (nemecky)online: [9]
  12. ↑ http://www.houseofdavid.ca/anc_heb_tequ.htm#_edn276
  13. ↑ http://www.adath-shalom.ca/history_of_hebrew2a.htm#vowel_systemTH
  14. ↑ 1Gesenius, F. W.: Gesenius' Hebrew grammar (E. Kautzsch & S. A. E. Cowley, Ed.), 2d English ed., § 10, 2003
  15. ↑ http://books.google.sk/books?id=OSMqVuZCbxoC&pg=PA107&dq=%22%C5%A1ewa%22&hl=sk&sa=X&ei=hDqCUcbDAeaL4ATpkYCYCQ&ved=0CDYQ6AEwAQ#v=snippet&q=%C5%A1ewa&f=false
  16. ↑ a b Meyer, str. 64
  17. ↑ Podľa Steinbergovej interpretácie (tu: [10]) výkladu uvedeného v Joüonovej (aj tu v referenciách uvedenej) gramatike Joüon tvrdí, že sa šva mobile v zásade vyslovuje ako [ə] (v Joüonovej gramatike sa ale nič také nepíše), pred guturálov ako veľmi krátka kópia nasledujúcej samohlásky a pred jod ako [ǐ] (ani toto z Joünovho textu takto priamo nevyplýva).
  18. ↑ Joüon, str. 50 a nasl.
  19. ↑ [11] (v originálnom texte Harviainena je §ĕ§ namiesto §e§)
  20. ↑ a b Joüon, str. 52
  21. ↑ [12]
  22. ↑ Blau 1993
  23. ↑ Blau 1993, str. 14 a n.
  24. ↑ Meyer, str. 61 - 63
  25. ↑ Blau 1993, str. 15 a n.
  26. ↑ Meyer, str. 62 – 63.
  27. ↑ Meyer, str. 64 a n.
  28. ↑ Neef
  29. ↑ [13]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šva (hebrejština) na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šva_(hebrejčina)&oldid=7290388“