Preskočiť na obsah

Anton Hrnko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Hrnko
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
?23. marec 2016 – 20. marec 2020
Biografické údaje
Narodenie31. január 1955 (69 rokov)
Žilina, Slovensko
Politická stranaSME RODINA (nestraník na kandidátke)
SNS (1990-1994, 2014-?)
KSČ (1981)
NDS (1994-1995)
DÚ (1995-1997)
Alma materUniverzita Komenského
Odkazy
Anton Hrnko na hrnko.sk

PhDr. Anton Hrnko, CSc. (* 31. január 1955, Žilina) je slovenský historik a politik, bývalý poslanec Národnej rady a bývalý podpredseda Slovenskej národnej strany.

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1974 – absolvoval Gymnázium Horný val v Žiline
  • 1979 – absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Dejepis – Filozofia
  • 1979 – 1999 – Historický ústav Slovenskej akadémie vied. Zaoberal sa najnovšími dejinami, najmä dejinami Slovenska počas druhej svetovej vojny.
  • 1985 – obhájil dizertačnú prácu Politický vývin na Slovensku a protifašistický odboj 1939-1941 a získal hodnosť Kandidáta historických vied
  • 1998 – generálny riaditeľ Národného pamiatkového a krajinného centra
  • 1999 – Ministerstvo obrany SR – vedúci oddelenia NATO sekcie obrannej politiky a medzinárodných vzťahov (2002 – 2005), vedúci oddelenia bilaterálnej spolupráce (2005 – 2010), hlavný štátny radca oddelenia stratégie obrany (2010 – 2016)

Stranícka kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1981 – člen a funkcionár KSČ na úrovni základnej organizácie
  • 1990 – zakladajúci člen Slovenskej národnej strany (SNS), člen ústrednej rady
  • 1. marec 1990 – spoluautor Šurianskeho memoranda a jedného z prvých návrhov na vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky
  • 1992 – 1994 – výkonný podpredseda SNS
  • február 1994 – po takmer celoplošných uzneseniach okresných rád SNS a výzvach na odstúpenie boli spolu s Ľudovítom Černákom a Vladimírom Miškovským ako iniciátori tzv. občiansko-liberálnej frakcie vylúčení zo SNS. V ten istý deň sa stali zakladateľmi Národno-demokratickej strany, ktorá sa v roku 1995 zlúčila s Demokratickou úniou Slovenska na Demokratickú úniu (DÚ); člen jej predsedníctva.
  • 1997 – vystúpil z DÚ
  • 1998 – po voľbách sa prestal aktívne angažovať v politike
  • 2014 – vrátil sa do SNS
  • 2014 – na sneme SNS 6. 9. 2014 zvolený za podpredsedu SNS

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – 1992 – poslanec Slovenskej národnej rady za SNS, podpredseda výboru SNR pre štátnu správu a územnú samosprávu, člen mandátového a imunitného výboru
  • 1992 – 1994 – poslanec Národnej rady SR za SNS, člen zahraničného výboru, člen mandátového a imunitného výboru
  • 1994 – 1998 – poslanec Národnej rady SR za DÚ, člen branno-bezpečnostného výboru
  • 2016 – 2020 – predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, člen Osobitného výboru NR SR pre kontrolu SIS

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrnkova manželka Blanka, syn Martin a dcéra Michala zahynuli pri leteckej havárii 10. marca 2019 v Etiópii.[1]

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rad Andreja Hlinku I. tr. (1998)
  • Medaila ministra obrany I. tr. (1998)
  • Pamätná plaketa ministra vnútra za zásluhy o rozvoj Policajného zboru SR (1998)
  • Zlatý Čestný odznak Zväzu slovenských filatelistov (2009)
  • Pamätná medaila za vklad do veteránskeho hnutia (2010, Národná asociácia združení dôstojníkov OS v zálohe; RF)
  • Odznak náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR III. triedy (2010)
  • Pamätná medaila k 20. výročiu vyslania prvej jednotky OS SR do mierových misií (2013; Pro Memoria Veteranorum)
  • Pamätná medaila k jubilejnému roku sv. Cyrila a Metoda (2013, Ústav dejín kresťanstva)
  • Pamätná medaila MO SR k desiatemu výročiu vstupu SR do NATO (2014, MO SR)
  • Cena Daniela Rapanta (2015, Historický odbor Matice slovenskej)
  • Medaila Milana Rastislava Štefánika II. stupňa- SZPB

Kritika

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2017 bol Inštitútom ľudských práv (IĽP) zvolený za Homofóba roka.[2][3]

Práce

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Príčiny a spoločensko-politické dôsledky účasti slovenského štátu vo vojne proti Poľsku roku 1939. (Historický časopis 31, 1983, s. 394 – 414).
  • Univerzita Komenského na rozhraní päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. (Historický časopis 32, 1984, S 593 – 619). Spoluautor Jozef Žatkuliak.
  • Fašizácia slovenského štátu do leta 1940 (Historický časopis č. 33/1985)
  • Dejiny Slovenska, zv. 5, spoluautor (Veda Brat. 1985)
  • Politický vývin a protifašistický odboj na Slovensku 1939-1941 (Veda Brat. 1988)
  • Politický vývoj na Slovensku na prelome rokov 1940-41 (In: Zborník Múzea SNP č. 13/1988)
  • Prejavy krízy ľudáckeho režimu na Slovensku v lete 1943 (In: Historický časopis č.37/1989)
  • Rokovanie o ochrannom pásme a zatiahnutie ľudácko-fašistického slovenského štátu do vojny s Poľskom (In: Zborník Muzea SNP č. 12/1987)
  • Národná rada Slovenskej republiky, spoluautor: D. Siváková (Atrakt Brat. 1997)
  • Okres Nové Zámky (Nové Zámky 1990)
  • Stupava – Potulky históriou (Vydavateľstvo PT Brat. 2004)
  • Ad 28. alebo 30. október, Historická review 4/2000.
  • Slovenský parlament v premenách času, spoluautor N. Rolková, (Kancelária NR SR, Bratislava 2008)
  • Devín, božská perla Slovenska, (Eko-Konzult, Bratislava 2009)
  • Jazyk nie je len nástroj komunikácie. Spochybňovanie slovenčiny – príčiny a dôsledky, in Pohľady do problematiky slovensko-maďarských vzťahov, Slavistický ústav Jána Stanislava, Slovenský komitét slavistov, Bratislava 2009, ss. 18 – 29.
  • Slovo o slove Slovák, in Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno. Zost. Richard Marsina a Peter Mulík, Matica slovenská, Martin 2009, ss. 69 – 86.
  • Language is not only an Instrument of Communication. Casting of Doubt on Slovak – Causes and Consequences. in Insight into Slovak-Magyar Relations. ed. Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc., Slovak Committee of Slavists in cooperation with the Institute of Slavonic Studies of Ján Stanislav of the Slovak Academy of Sciences, BRATISLAVA 2009. ss. 18 – 30.
  • Mesto Stupava v minulosti a dnes Veda, Bratislava 2011, 471 s.
  • Slovenská spoločnosť a prvá svetová vojna, 2014, vystúpenie na konferencii v Belehrade. dostupné online na www.hrnko.sk Archivované 2015-11-18 na Wayback Machine

Známe výroky

[upraviť | upraviť zdroj]

"Ja si kupujem do roka 6 oblekov a jeden stojí 600 eur."[4] - Anton Hrnko o zmrazovaní platov

"Dvojbodka má symbolizovať mňa ako platiteľa koncesionárskeho poplatku, mňa ako jedného radového príslušníka slovenského národa. A ja sa necítim ako dvojbodka."[4] - Anton Hrnko o logu RTVS

"Obyčajný hajzel si, lebo rozprávaš drísty."[5] - Anton Hrnko k protestujúcemu mužovi

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ TASR/TERAZ.sk. HAVÁRIA ETIÓPSKEHO LIETADLA: Zahynula blízka rodina poslanca A. Hrnka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-10. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
  2. ↑ Homofóbom roka sa stal podpredseda SNS Anton Hrnko. Pravda.sk, 2017-07-11. Dostupné online [cit. 2018-04-12].
  3. ↑ Hrnko je Homofób roka 2016 | Inštitút ľudských práv – Human Rights Institute [online]. www.ludskeprava.sk, [cit. 2018-04-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b A.S., Petit Press. Citáty, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad životom a Antonom Hrnkom. fici.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-09-11].
  5. ↑ .týždeň [online]. www.facebook.com, [cit. 2018-09-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton_Hrnko&oldid=7768455“