Arcibiskupský palác (Košice)
| Arcibiskupský palác | |
| Döryovský, Szatmáryovský palác | |
| palác | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′12″S 21°15′28″V / 48,719907°S 21,257776°V |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1066/1 |
| - dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
  Poloha v rámci Košíc
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Arcibiskupský palác je rokokovo-klasicistická budova na Hlavnej ulici 28 v Košiciach.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Košice v minulosti patrili do jágerskej diecézy, ktorá vznikla v roku 1001. Po viac ako ôsmich storočiach v roku 1804 sa usúdilo, že je ťažké spravovať také rozsiahle územie so stále narastajúcim počtom veriacich. Na základe tohto vznikla nová košická diecéza, ktorej patrónom sa stal svätý Andrej. Prvým biskupom novovzniknutej diecézy sa stal Andrej Szabó. Miesto jeho rezidencie malo byť rovnako blízko k Dómu svätej Alžbety aj na samotnú faru. Rozhodlo sa teda o odkúpení štyroch domov na Hlavnej ulici, ktoré postupne prebudovali na jednu samostatnú budovu. Takýmto spôsobom vznikol biskupský palác, ktorý susedí s farou a bankou, ktorá bola jednou z najstarších sporiteľní v Košiciach.[2][3]
Samotná rezidencia bola postavená v roku 1809 a vyhorela 28. mája 1841, keď ju zachvátili plamene z Vitézovho domu. Opraviť ju dal biskup Anton Ocskay. Po následnej rekonštrukcii tu býval rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. (v rokoch 1851, 1857). V tejto dobe bola v budove k dispozícii aj biskupská knižnica a vzácna galéria biskupov diecézy, ktorá vznikla v roku 1893.[4] V rezidencii sa v ľavom krídle budovy, nachádzala kaplnka. Košickú diezézu najdlhšie zveľaďoval monsignor dr. Jozef Čársky. Po jeho smrti v roku 1962 ostal košický biskupský úrad až do skončenia socializmu neobsadený. Neskôr v ňom sídlil cirkevný súd a bývali tu kapláni a rehoľné sestry.[2][3]
V roku 1995 navštívil pápež Ján Pavol II. Košice. Počas jeho návštevy, povýšil košického biskupa Alojza Tkáča na arcibiskupa. Následne rozdelil Slovensko z jedného arcibiskupstva na dve: bratislavsko-trnavské a košické. Týmto krokom sa z biskupského paláca sa stal terajší arcibiskupský palác, kde arcibiskupstvo sídli do dnes.[2]
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]Budova má jednotnú rokokovo-klasicistickú fasádu členenú pilastrami a končiacu sa podstrešnou rímsou. Portálový rizalit je zvýraznený balkónom nachádzajúci sa na stĺpoch s tepaným zábradlím a vyvýšeným štítom, zdobený plastikami. Reprezentačné miestnosti na poschodí majú bohatú štukovú klenbu s rokokovou ornamentikou.[5]
Pamätné tabule
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1849 sa tu stretli známi vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský čo značí pamätná tabuľa na priečelí budovy, nad ktorou je reliéfny dvojportrét Ľudovíta Štúra a Jonáša Záborského.[5]
Text na tabuli:
| „ | „Na košickej fare sa 24. februára 1849 stretli vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský a rokovali o národnom programe Slovákov.“[5] | “ |
Autorom pamätníka je akademický sochár Juraj Bartusz. Pamätník bol odhalený v roku 1972.[5]
V roku 1996 tu bola odhalená pamätná tabuľa z bieleho mramoru rímskokatolíckemu biskupovi Jozefovi Čárskemu, ktorý tu v minulosti pôsobil. Autorom tohto pamätníka je akademický sochár Arpád Račko.[5]
Text na tabuli:
| „ | „Prišiel som hľadať, čo sa stratilo – Jozef Čársky – 9.5.1886 Gbely – 11.3.1962 Košice – Biskup – Apolštolský administrátor Košickej diecézy, zakladateľ Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, národovec, podporovateľ chudobných. Venuje arcibiskupstvo, Slovenský katolícky kruh a miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia.“[5] | “ |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-03-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOLCUN, Milan. Arcibiskupský palác / Hlavná ulica [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b JESENSKÝ, Mikuláš. V Biskupskom paláci prenocoval aj cisár František Jozef I. [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-12-08, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
- ↑ Mesto Košice. Biskupský palac [online]. Košice: kosice.sk, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f KETURIST. Arcibiskupský palác [online]. Košice: keturist.sk, [cit. 2021-02-13]. Dostupné online.
