Bújovci
| Bújovci آل بویه
| |||||||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||||||
Rozloha
|
1 600 000 km² okolo roku 980
| ||||||||||||||||||||
Najvyšší bod
|
Kúh-e Damávand (5 610 m n. m.)
| ||||||||||||||||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||||||||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||
Bújovci[1][2][3] alebo Buwa‘iovci[4] bola šiitska vládnuca dynastia v Perzii v rokoch 934 – 1062.
K moci sa Bújovci dostali po smrti zijárovského vládcu Mardávídža, keď sa zakladatelia dynastie, synovia dajlamského šľachtica Abú Šudžu Búja, Alí, Hasan a Ahmad, postupne zmocnili centrálnej Perzie. Dobyté územia si bratia následne rozdelili. Hasan sa ujal moci v kraji Džibál a vládol mestám Rajj, Hamadán a Esfahán, Ahmad sa ujal moci v Kirmáne na juhu a najstarší Alí vládol vo Fárse. Táto bratská trojitosť bújovskej ríše pretrvávala aj v nasledujúcom období, hoci rod vystupoval jednotne a za hlavu bol pokladaný najstarší člen rodu. Na výslnie dejín islamu sa Bújovci dostali po tom, čo Ahmad využil mocenskú slabosť sunnitského kalifátu v Bagdade oslabeného revoltami, a v roku 945 obsadil Bagdad, a následne aj okolie Basry. Kalifát sa dostal pod vplyv Bújovcov a Ahmad, ktorý sa stal skutočným vládcom Iraku si od kalifa vymohol udelenie titulu Mu‘izzuddaula (Posilňovač ríše). Ahmad následne aktívne zasahoval do diania v kalifáte, starého kalifa al-Mustakfího nechal oslepiť a na jeho miesto dosadil kalifa al-Mutí‘ho. V nasledujúcom období Bújovci vládli ako králi (malikovia) a kalifovo prvenstvo uznávali iba v jeho pri poradí v modlitbách chutba.[3][5]
Najvýznamnejším Bújovcom bol Adududdaula za ktorého vlády sa bújovské panstvo zjednotilo. Adududdaula sa výrazne venoval vnútornej situácii v ríši, obnovil poriadok v dobytom Iraku a nechal vybudovať početné paláce, knižnice a cesty. Podporoval tiež remeslá a umenie, v krajine pôsobili také moslimskí vzdelanci, ako astronómovia Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí a Abú-l-Vafá al-Búzadžání, lekár al-Madžúsí, či polyhistor Ibn Miskavajh. Krajine sa darilo aj na bojisku, v roku 978 sa mu k ríši podarilo pripojiť hornú Mezopotámiu s centom v Mosule, odkiaľ vyhnal Hamdánovcov. Po smrti Adududdaulu však začala krajina postupne upadať. Príčinou boli spory v rámci rodu, ktoré spôsobovali fragmentáciu krajiny, i ambície lokálnych správcov, ktorí si zakladali vlastné dynastické panstvá. V Mosule sa osamostatnila rodina Ukajlovcov (990), v Diyarbakıre dynastia Marvánovcov (983), v Hille Mazjadovci. V Perzii zase slabosť krajiny využili Zijárovci, ktorý sa oslobodili z ich vplyvu a v Esfaháne sa od bújovského panstva v 11. storočí odčlenil vzdialený príslušník ich rodu Alá’uddaula ibn Kákavajh(i) (Výsosť ríše), ktorý založil rod Kákújovcov (okolo 1008). Na jeho dvore pôsobil všeobecne známy lekár Ibn Siná. Obrovským problémom pre Bújovcov boli Ghaznovci, ktorí obsadili ich východné územia a ktorí krajinu neustále ohrozovali.[3][5]
Definitívny zánik Bújovskej ríše priniesli Seldžuci. V roku 1055 Tugril Beg obsadil Bagdad, čím sa sunnitský kalifát síce neoslobodil, ale len dostal do poddanstva Turkov, no po sto rokoch sa zároveň dostal aj pod moc sunnitov. Do roku 1062 následne Seldžuci dobývali posledné bújovské pevnosti až nakoniec ich moc úplne zanikla.[3]
Zoznam bújovských panovníkov[6][pozn. 1]
- Imáduddaula (932 – 949), vlastným menom Alí, meno je titul Stĺp ríše, ktorý pre Alího od kalifa vymohol jeho brat po dobytí Bagdadu
- Mu‘izzuddaula (936 – 967), vlastným menom Ahmad, meno je titul Posilňovač ríše
- Ruknuddaula (947 – 977), vlastným menom Hasan, meno je titul Pilier ríše, ktorý pre Alího od kalifa vymohol jeho brat po dobytí Bagdadu
- Adududdaula (949 – 983), vlastným menom Abú Šudžá, meno je titul Opora ríše, syn Imáduddaulu
- Izzuddaula (967 – 978)
- Samsámuddaula (983 – 998)
- Sarafuddaula (987 – 989)
- Bahá’uddaula (989 – 1012)
- Sultánuddaula (1012 – 1021)
- Mušarrifuddaula (1021 – 1025)
- Džaláluddaula (1025 – 1043)
- Imáduddaula II. (1043 – 1048)
- Imáduddín (1024 – 1048)
- al-Malik ar-Rahím (1048 – 1055)
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V literatúre sa používajú aj iné prepisy nasledovných mien, zvyčajne rozdelením spojenej formy mena ako:
x ad-Dawlah (pr. Adud ad-Dawlah In: Obrazové dejiny sveta. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 220
x ad-Daulah (pr. Saif-ad-Daulah In: ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 523
x ad-Daula (pr. Adud ad-Daula, viď. knižnica In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Abbásovci In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 335, 351, 354.
- ↑ a b c d TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 148 – 151, 154.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 497.
- ↑ a b BUWAYHIDS or BUYIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, É. Lévi-Provençal, J. Schaft. 2nd Ed. Zväzok I. A – B. Leiden : BRILL, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 1350 – 1357. (po anglicky)
- ↑ TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2 Vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.