Bitka o Monte Cassino

Bitka o Monte Cassino
Súčasť talianskeho ťaženia druhej svetovej vojny
Ruiny opátstva Monte Cassino, 1944.
Dátum 17. január – 18. máj 1944 Miesto Monte Cassino, Taliansko Výsledok Pyrhovo víťazstvo Spojencov
Protivníci
Spojené kráľovstvo USA Kanada Britská India Nový Zéland Poľsko	Nacistické Nemecko Talianska sociálna republika
Velitelia
Harold Alexander Mark Clark Oliver Leese Władysław Anders	Albert Kesselring Heinrich von Vietinghoff Frido von Senger
Sila
240 000 mužov	150 000 mužov
Straty
55 000 padlých	cca. 20 000 padlých
Historický portál

Bitka o Monte Cassino bola bitkou druhej svetovej vojny na talianskom bojisku medzi vojskami západných Spojencov (Spojené kráľovstvo, USA, Kanada, Poľsko, Francúzsko a ďalší) a nemeckými silami. Obe strany utrpeli ťažké straty. Bola súčasťou väčšej operácie s cieľom prelomiť nemeckú Gustavovu líniu a umožniť Spojeneckým silám postupovať na sever smerom na Rím.

Monte Cassino je vrch v strednej časti talianskych Apenín a na jeho vrchole sa nachádza rovnomenný benediktínsky kláštor, ktorý má historický aj strategický význam. Opakované delostrelecké útoky na útočiace Spojenecké jednotky spôsobili, že ich velitelia sa nesprávne domnievali, že opátstvo používali Nemci ako pozorovacie stanovište. Obavy sa stupňovali a Spojenci napokon rozhodli o jeho bombardovaní. 15. februára 1944 Spojenecké bombardéry zhodili 1 400 ton bômb a spôsobili jeho rozsiahle poškodenie. Následne oblasť ťažko poškodeného kláštora obsadili nemecké jednotky Fallschirmjäger, ktoré tu vytvorili obranné pozície uprostred ruín. Z tejto pozície kontrolovali vchod do údolí riek Liri a Rapido a využívali ho ako kľúčový bod v tomto sektore frontu.

Boje v okolí Monte Cassina trvali približne štyri mesiace od 17. januára do 18. mája 1944. Ťažké boje sa vyznačovali hlavne nemeckou húževnatou obranou a vysokými stratami na oboch stranách. Spojenecké sily, ktoré sa zúčastnili bitky, tvorili vojaci z viacerých krajín, vrátane Poľska, Kanady, Nového Zélandu, Spojeného kráľovstva a iných.

Predohra

Potom, čo 25. júla 1943 v Taliansku padol fašistický Mussoliniho režim a vládu v krajine prevzal maršal Badoglio, ktorý pripravoval odovzdanie krajiny Spojencom, sa 3. septembra 1943 Briti pod velením generála Bernarda Montgomeryho vylodili na európskej strane Messinského prielivu. Wehrmacht im však zablokoval cestu a Spojenci tak postupovali veľmi pomaly. Až 8. septembra 1943 zverejnila Badgoliova vláda, že Taliansko tajne podpísalo kapituláciu Spojencom. 9. septembra sa Američania s ťažkými stratami vylodili pri Salerne (operácia Avalanche), ktoré o dva dni neskôr dobyli. 9. septembra prebehlo tiež britské vylodenie v Tarante (operácia Slapstick). V prvých dňoch Spojenci dokázali taliansku kapituláciu využiť, Nemci ju však vopred očakávali a vopred naplánovali operáciu Achse, teda bleskové odzbrojenie a obsadenie Talianska. Talianska posádka Ríma sa vzdala Nemcom. Talianske loďstvo vyplávalo z La Spezie na Maltu a vzdalo sa Spojencom. Nemci naplánovali aj špeciálnu operáciu pod vedením Otta Skorzenyho a oslobodili zatknutého Mussoliniho z Gran Sassa.

Spojenecké vojska boli v septembri 1943 zastavené asi 140 km juhovýchodne od Ríma, kde Nemci vybudovali provizórnu obranu označovanú ako Gustavova línia.

Priebeh bitky

Prvá bitka

...

Výsledok

Po ťažkých bojoch Spojenecké sily dokázali získať kontrolu nad kopcom Monte Cassino a následne postúpiť na sever. Tento postup umožnil oslobodiť ďalšie územia v Taliansku a značne oslabiť nemecké vojenské pozície v tomto regióne. Nemci boli nútení ustúpiť na ďalšiu líniu obrany severne od Ríma, označovanú ako gótska línia.

Bitka o Monte Cassino bola dôležitým krokom v rámci oslobodzovania Talianska a poskytla Spojeneckým silám strategickú výhodu. Bitka však priniesla vysoké straty na oboch stranách a bola jednou z najkrvavejších vojenských operácií v rámci talianskej kampane.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Battle of Monte Cassino na anglickej Wikipédii a Bitva o Monte Cassino na českej Wikipédii.