Preskočiť na obsah

Bojko Borisov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bojko Borisov
bulharský politik, viacnásobný predseda vlády
Bojko Borisov
Bojko Borisov, podpis
Predseda vlády Bulharska
Momentálne v úrade
od 4. mája 2017
PrezidentRumen Radev
Predchodca Ognjan Gerdžikov
V úrade
7. november 2014 – 27. január 2017
PrezidentRosen Plevneliev
Predchodca Georgi Bliznaški Ognjan Gerdžikov Nástupca
V úrade
27. júl 2009 – 13. marec 2013
PrezidentiRosen Plevneliev
Georgi Părvanov
Predchodca Sergej Stanišev Marin Rajkov Nástupca
Primátor Sofie
V úrade
10. november 2005 – 27. júl 2009
Predchodca Stefan Sofijanski Jordanka Fandakovová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie13. jún 1959 (65 rokov)
Bankja, BĽR
dnes Bulharsko
Politická stranaGERB (od 2006)

NDSV (2001 – 2006)

BKP (pred 1990)
Národnosťbulharská
VierovyznanieBulharská pravoslávna cirkev
Rodina
Manželka
Stela Borisovová ⚮
Partnerka
Cvetelina Borislavová
Deti1
Odkazy
Bojko Borisov na boykoborissov.bg
Spolupracuj na CommonsBojko Borisov
(multimediálne súbory)

Bojko Metodiev Borisov (bulh. Бойко Методиев Борисов; * 13. jún 1959, Bankja, Bulharská ľudová republika) je bulharský politik, súčasný predseda vlády Bulharska. Je predsedom konzervatívnej strany GERB ktorú založil v roku 2006. V rokoch 20052009 pôsobil ako primátor Sofie, neskôr ako premiér (2009 – 2013, 2014 – 2017, od 2017). V predchádzajúcej politickej kariére bol členom Národného hnutia Simeona II. (2001 – 2006) a Komunistickej strany Bulharska (pred 1990).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Borisov sa narodil v roku 1959 v obci Bankja, úradníkovi ministerstva vnútra Metodi Borisovovi a učiteľke základnej školy Venete Borisovej.

Borisov tvrdil, že jeho dedko bol popravený komunistami za to, že bol po bulharskom štátnom prevrate v roku 1944 prívržencom Nikola Petkova. To bolo sporné, pretože Nikola Petkov bol v roku 1944 stále spojencom komunistických povstalcov. Okrem toho by Borisovov neskorší vzostup v radoch bezpečnostných služieb z obdobia komunizmu nebol s takýmto rodinným zázemím možný. Iné zdroje poukazujú na to, že Borisovov starý otec pokojne zomrel v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia.

Je dobrý športovec, majster džuda a aktívny futbalista.

So svojou manželkou Stelou splodil jedno dieťa. Neskôr sa rozviedli a Borisov dnes dlhodobo žije so svojou priateľkou Tsvetlinou Borislavovou.

Pred rokom 1990

[upraviť | upraviť zdroj]

Borisov bol pred pádom komunistického režimu členom Komunistickej strany Bulharska. Pôsobil vo viacerých funkciách ako hasič či profesor policajnej akadémie. V osemdesiatych rokoch sa stal významným policajným funkcionárom a kariéru ukončil s hodnosťou major. Z polície musel odísť po tom, ako sa odmietol vzdať aj po páde režimu členstva v Komunistickej strane Bulharska

V rokoch 20052009 pôsobil ako primátor Sofie.

Logo konzervatívnej strany GERB

V roku 2006 založil konzervatívnu stranu GERB (skratka: Občania za európsky rozvoj Bulharska, bul. Граждани за европейското развитие на България; zároveň bulharsky ako slovo: erb). Po úspešných parlamentných voľbách v roku 2009, ktoré strana vyhrala s výsledkom 39,7 % sa postavil na čelo menšinovej vlády. Tá mala 117 zo 240 poslancov a v parlamente ju podporovali 3 menšie nacionalistické strany. Z postu predsedu vlády odstúpil po celoštátnych protestoch kvôli vysokým cenám energií, nízkemu životnému štandardu a korupcií.

V predčasných parlamentných voľbách jeho strana prepadla, vyhrala ich so ziskom 30,5 %. Po voľbách GERB na čele s Borisovom ostal v opozícií na koľko nedokázal zostaviť vládu. Krajinu viedla dočasná vláda zložená z nominantov Socialistickej strany a Hnutia za práva a slobody. Tá ju doviedla k predčasným voľbám v roku 2014.

Borisov v októbri 2009

V opakovaných voľbách strana získala 32,7 % hlasov všetkých voličov. Borisov zasadol do kresla predsedu koaličnej vlády s konzervatívnym Reformným blokom.

V parlamentných voľbách v roku 2017 Borisovov GERB zopakoval svoj dobrý výsledok a oslovil 33,5 % voličov. Vo funkcií premiéra zostal, vytvoril koaličnú vládu s nacionalistickou krajne pravicovou stranou Zjednotení patrioti, za čo bol ostro kritizovaný.

Podpredseda Strany európskych socialistov Jan Marinus Wiersma obvinil Borisova z toho, že označil Turkov, Rómov a dôchodcov za „zlý ľudský materiál“ a tvrdil, že strana GERB už prekročila hranicu medzi pravicovým populizmom a extrémizmusnacionalizmom.

Strana je spojená s množstvom korupčných škandálov a jej kritici ju obviňujú z toho, že mafia v štáte prerástla s vládou. V súčasnosti sa konajú aj protesty proti rozsiahlej korupcií v krajine, ktorú pripisujú práve GERBu a Borisovovej vláde.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bulharskem už týden cloumají tisícové protesty proti vládě. Demonstranty podpořily i Spojené státy [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-07-16, [cit. 2020-07-22]. Dostupné online. (čeština)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boyko Borisov na anglickej Wikipédii.