Preskočiť na obsah

Devínska Kobyla (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Devínska Kobyla
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Obce Devínska Nová Ves, Devín
Časť Devínska Kobyla
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Devínske Karpaty
Povodia Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška 514,1 m n. m.
Súradnice 48°11′22″S 16°59′44″V / 48,1894°S 16,9955°V / 48.1894; 16.9955
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po červenej značke z Devína
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Devínska Kobyla
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Devínska Kobyla (514,1 m n. m.[1][2]; nem. Thebener Kogel) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad mestskou časťou Devín, približne 9 km západne od centra Bratislavy.[3] Je najvyšším vrchom Devínskych Karpát a Bratislavy.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhozápadnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Devínske Karpaty a jej časti Devínska Kobyla.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava IV a zasahuje na katastrálne územie Devína a Devínskej Novej Vsi.[5] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Devínska Nová Ves, južne ležiaci Devín a východne ležiaca Dúbravka.[3] Popod vrchol prechádza Cesta hrdinov SNP.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Kobyla zakončuje hlavný hrebeň Malých Karpát. Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 opustené. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu a v tejto lokalite bola vybudovaná nová, verejnosti prístupná rozhľadňa. Severným smerom svahy klesajú do roviny Borskej nížiny, západným a južným smerom vymedzuje koryto Moravy a Dunaja susednú Viedenskú kotlinu, juhovýchodne pokračuje okraj pohoria so Švábskym vrchom (367 m n. m.) a východne dominuje vrch Kamzík (439 m n. m.) a Hrabovina (434 m n. m.).[2] Masív odvodňujú krátke vodné toky, smerujúce do Moravy a Dunaja. Vrch leží v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[3]

Územie európskeho významu

[upraviť | upraviť zdroj]

Devínska Kobyla patrí medzi územia európskeho významu rovnakého názvu Devínska Kobyla (SKUEV0280) s rozlohou 643,20 ha.[6] Zahŕňa v sebe celý masív vrchu od kopca Dúbravská hlavica až po Sandberg i celú národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. Územie bolo vyhlásené výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1[7] v roku 2004 na rozlohe 649,26 ha, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.

Národná prírodná rezervácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)

Od roku 1964 je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou s celkovou rozlohou chráneného územia 101,12 ha. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam s význačnou xerotermickou vegetáciou, žijú tu viaceré chránené a ohrozené druhy. Do tejto NPR patrí aj lokalita Sandberg.[8]

Bývalá raketová základňa

[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie RTH je skrátene „rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu“, čo bol však názov pre raketovú základňu, ktorej výzbroj tvorili rakety typu S-125 Neva.[9] 16 rakiet bolo uložených v skupinách po štyroch vo veľkých železobetónových bunkroch.[10] Základňa, vybudovaná v rokoch 1979 – 1983, tvorila počas pretrvávajúcej studenej vojny súčasť obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Kasárne na základni mali patriť medzi najlepšie vybavené v Československu.[9] Posádku 20 objektov tvorilo 140 vojakov.[10] Po Nežnej revolúcii v ČSSR, rozpade Sovietskeho zväzu a zániku Varšavskej zmluvy základňa stratila opodstatnenie, areál bol v polovici 90. rokov opustený (hoci stále strážený) a v roku 2000 ho Ministerstvo obrany vyhlásilo za nepotrebný.[11] V apríli 2022 bola vyhodnotená ideová súťaž ohľadne ďalšieho využitia bývalej raketovej základne.[12]

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je priamo prístupný po asfaltovej ceste. Výstup na jeho svahy je možný po červeno označenej turistickej trase, na vrchol však vedie zeleno značená odbočka. NPR je prístupná z Devínskej Novej Vsi po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré smerujú ďalej na Devínsky hrad.

Rozhľadňa

[upraviť | upraviť zdroj]

V nadmorskej výške 514 metrov, v priestore bývalej raketovej základne, stojí 21 metrov vysoká rozhľadňa, financovaná mestskou časťou Devínska Nová Ves. Pre jej tvar ju miestni nazývajú modlivka, čo potvrdzuje inšpiráciu tvorcov faunou a flórou Devínskej Kobyly. Ide o štíhly tvar modlivky zelenej, ktorá žije na území. Druhým vizuálnym východiskom bol bodliak Pestrec mariánsky svojím tvarom a stavbou tela.[13] Váži 35 ton[14] a sprístupnená bola 15. júla 2020.[15]

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol s viacerými budovami, no tiež lesným porastom, umožňuje len veľmi obmedzený výhľad. Nerušený kruhový rozhľad však ponúka rozhľadňa, z ktorej je vidieť mnohé vrchy Malých Karpát, Borskú a Podunajskú nížinu i priľahlé územie v Rakúsku i Maďarsku. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Vtáčnika, Tribča a predhorie Álp.[16]

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 93.
  2. ↑ a b Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  5. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. ↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ - Devínska Kobyla, kód územia SKUEV0280 [online]. sopsr.sk, [cit. 2017-12-25]. Dostupné online.
  7. ↑ Výnos MŽP č. 3/2004 - 5.1 [online]. sopsr.sk, 14.júla 2004, [cit. 2017-12-26]. Dostupné online.
  8. ↑ Devínska Kobyla. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  9. ↑ a b TURANSKÝ, Vladimír. Turisti museli na Devínskej Kobyle ustúpiť vojakom. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2014-08-11. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1336-1996.
  10. ↑ a b Raketová základňa na Devínskej Kobyle [online]. bratislavaregion.travel, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
  11. ↑ MISTRÍK, Ľuboš. Pozrite sa, ako vyzerá vojenská základňa Devínska Kobyla. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2012-01-09. Dostupné online [cit. 2020-12-27]. ISSN 1336-2674.
  12. ↑ OTS. Nové perspektívy chátrajúcej raketovej základne na Devínskej Kobyle. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-04-22. Dostupné online [cit. 2022-05-05].
  13. ↑ MARCINÁTOVÁ, Lucia. Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle [online]. dubravka.sk, 2020-07-20, rev. 2020-07-20, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
  14. ↑ TASR. Výhľad na Alpy aj Zobor. Pozrite si novú vežu na Devínskej Kobyle. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-07-14. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ TASR. Otvorili vyhliadkovú vežu na Devínskej Kobyle v tvare modlivky. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-07-16. Dostupné online [cit. 2020-12-26]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-25]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Devínska_Kobyla_(vrch)&oldid=7821168“