Eurypontovci
Eurypontovci (gréc. Δυναστεία Ευρυποντιδών) boli spolu s Agiovcami kráľovské rodiny, z ktorých volili kráľov v starovekej Sparte.
Sparta a pôvod Eurypontovcov
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie dejiny Sparty sú veľmi málo známe. Z vykopávok sa dá usudzovať, že Sparta bola významným mestom už v mykénskom období. Okolo roku 1200 pred Kr. územie Lakónie dobyli Dóri (predkovia Sparťanov) a pôvodné achájske obyvateľstvo si podrobili.
Podľa mýtov Sparťania odvodzujú pôvod názvu Sparty (gréc. Lakedaimón) od kráľa Lakedaimóna (syna boha Dia), ktorý dostal vládu nad krajinou od svojho svokra riečneho boha a kráľa Euróta. Sídelné mesto nazval Lakedaimón menom svojej manželky Sparta. Po Lakedaimónovi vládol jeho syn Amyklas a po nich ďalší ich potomkovia. Slávna Trójska vojna prebiehala počas vlády Menelaa. Po trójskej vojne za vlády Menelaovho vnuka Tisamena napadli ich kráľovstvo Dóri vedení Heraklovcami. Aristodémos, pravnuk Herakla, a jeho bratia viedli posledný piaty útok na mykénsky Peloponéz. Počas záverečnej bitky bol Aristodemos zabitý a dobyté územie sa malo stať kráľovstvom jeho syna, ale keďže mu jeho manželka Argeia porodila dvojičky (Eurysthenes a Prokles) a nechcela prezradiť, že ktorý z nich sa narodil prvý, rozhodlo sa, že budú vládnuť obaja. Nástupcovia oboch kráľov potom vládli v rámci svojho rodu. Nástupcovia Eurysthena v línii rodu Agiovcov a nástupcovia Prokla v línii rodu Eurypontovcov. Takto sa pokúšali Sparťania vysvetliť vznik ich dvojkrália.
Králi Eurypontovcov
[upraviť | upraviť zdroj]Králi v Sparte boli volení z dvoch kráľovských rodov Agiovcov a Eurypontovcov, medzi ktorými platil striktný zákaz uzatvárať manželstvá. Následníkom kráľa mal byť vždy najbližší príbuzný. Králi podliehali od najstarších čias kontrole. Tou kontrolou bol päťčlenný zbor eforov (dozorcov), ktorí popri iných povinnostiach dozerali aj na vládnutie kráľov. Herodotos napísal, že tento kontrolný inštitút vznikol už v čase legendárneho zákonodarcu Sparty Lykurga, ale Diogenes Laertios nesúhlasí, tvrdí, že to bolo až v dobe spartského filozofa Chilona. (šieste storočie pred Kr.)
Králi Eurypontovcov od ich mýtického zakladateľa Prokla, až do obdobia okolo polovice siedmeho storočia pred Kr. nie sú historicky doložení a s veľkou pravdepodobnosťou patria do oblasti mýtov. Práve u týchto kráľov Eurypontovcov sú v zoznamoch na rozdiel od zoznamu rodu Agiovcov u antických historikov nezhody. Ako príklad v zozname Herodota sa kráľ Sóos ako následník Prokla nenachádza, ale u neskorších autorov napr. u Plutarcha a Pausania sa uvádza. Diodoros vo svojej knihe poskytuje podľa neho detailnú chronológiu najstarších kráľov v ktorej chýbajú mená niektorých kráľov uvedených Herodotom. Diodoros píše, že osemdesiat rokov po tradičnej Trójskej vojne (1104 pred Kr.) začal vládnuť Prokles, ktorý vládol 49 rokov a ďalší jeho nástupcovia v poradí Prytanis 49 rokov, Eunomos 45 rokov, Chariláos 60 rokov, Nikandros 38 rokov, a Theopompos 47 rokov. Diodoros tvrdí, že prvá olympiáda (776 pred Kr.) sa konala počas posledne uvedeného kráľa. Tých nezhôd je v zoznamoch starších kráľov viac.
Z historicky doložených kráľov z rodu Eurypontovcov sa významnejšie zapísali do dejín králi z ktorých spomeňme vynikajúceho stratéga a vzor spartskej vytrvalosti kráľa Agésilaa II., jeho syna Archidama III. a nesporne významnou osobnosťou bol aj Agis IV., ktorý za snahu o zavedenie sociálnych reforiem v Sparte zaplatil svojim životom.
Niektoré chronologické údaje a menoslov kráľov Sparty dynastie Eurypontovcov je v nasledujúcej tabuľke upravený tak, aby súhlasil s údajmi od Pausania.
Zoznam kráľov Eurypontovcov
[upraviť | upraviť zdroj]| Meno | Obdobie vlády | Rodinný pôvod | ||
|---|---|---|---|---|
| Prokles | syn Aristodema | |||
| Sóos | 977 – 944 pred Kr. | syn Prokla | ||
| Eurypón | 944 – 911 pred Kr. | syn Sóosa | ||
| Prytanis | 911 – 878 pred Kr. | syn Eurypóna | ||
| Eunomos | 878 – 845 pred Kr. | syn Prytana | ||
| Polydektes | 845 – 812 pred Kr. | syn Eunoma | ||
| Charilaos | 812 – 779 pred Kr. | syn Polydekta | ||
| Nikandros | 779 – 746 pred Kr. | syn Charilaa | ||
| Theopompos | 746 – 713 pred Kr. | syn Nikandra | ||
| Anaxandridas I. | 713 – 680 pred Kr. | syn Theopompa | ||
| Archidamos I. | 680 – 647 pred Kr. | syn Anaxandrida I. | ||
| Anaxidamos | 647 – 614 pred Kr. | syn Archidama I. | ||
| Leótychidas I. | 614 – 581 pred Kr. | syn Anaxidama | ||
| Hippokratidas | 581 – 570 pred Kr. | syn Leótychida I. | ||
| Agasikles | 570 – 548 pred Kr. | Jeho rodokmeň: bol synom Archidama, syna Anaxidama, syna Zeuxidama, syna Archidama, syna Theopompa | ||
| Aristón | 548 – 515 pred Kr. | syn Agasikla | ||
| Démaratos | 515 – 491 pred Kr. | syn Aristóna, zosadený – zomrel v roku 480 pred Kr. | ||
| Leótychidas II. | 491 – 476 pred Kr. | syn Menarea, syna Hippokratida, – zomrel v roku 469 pred Kr. | ||
| Archidamos II. | 476 – 427 pred Kr. | syn Zeuxidama, syna Leótychida II. | ||
| Agis II. | 427 – 398 pred Kr. | syn Archidama II. | ||
| Agésilaos II. | 398 – 361 pred Kr. | syn Archidama II. | ||
| Archidamos III. | 361 – 338 pred Kr. | syn Agésilaa II. | ||
| Agis III. | 338 – 331 pred Kr. | syn Archidama III. | ||
| Eudamidas I. | 331 – 305 pred Kr. | syn Archidama III. | ||
| Archidamos IV. | 305 – 275 pred Kr. | syn Eudamida I. | ||
| Eudamidas II. | 275 – 245 pred Kr. | syn Archidama IV. | ||
| Agis IV. | 275 – 241 pred Kr. | syn Eudamida II.- popravený | ||
| Eudamidas III. | 241 – 228 pred Kr. | syn Agida IV. | ||
| Archidamos V. | 228 – 227 pred Kr. | syn Eudamida II. | ||
| Eukleidas | 227 – 221 pred Kr. | brat Kleomena III. z rodu Agiovcov | ||
| Sparta bez kráľa | 221 – 219 pred Kr. | |||
| Lykurgos | 219 – 210 pred Kr. | potomok Agida II ? | ||
| Pelops | 210 – 206 pred Kr. | syn Lykurga | ||
| Nabis | 206 – 192 pred Kr. | potomok Démarata ? | ||
| Lakónikos | 192 pred Kr. | otec nie je známy, bol posledným kráľom Eurypontovcov | ||
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Herodotos, kniha VII, 204;
- Diodoros Sicílsky, kniha VII,8,2;
- Thukydides, III.,47
- Pausanias, III.1 – 13;
- [1] Archivované 2015-02-06 na Wayback Machine
- [2]