François Hollande
François Hollande | ||||||||
24. prezident Francúzskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 15. máj 2012 – 14. máj 2017 | ||||||||
| ||||||||
Spoluknieža Andorry | ||||||||
V úrade 15. máj 2012 – 14. máj 2017 | ||||||||
| ||||||||
Poslanec Európskeho parlamentu za Francúzsko | ||||||||
V úrade 20. júl 1999 – 17. december 1999 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | François Gérard Georges Nicolas Hollande | |||||||
Narodenie | 12. august 1954 (70 rokov) Rouen Francúzsko | |||||||
Politická strana | Socialistická strana Francúzska | |||||||
Alma mater | Parížska univerzita - fakulta práva, HEC Paris, ENA | |||||||
Profesia | politik, advokát, štátnik | |||||||
Národnosť | Francúz | |||||||
Rodina | ||||||||
Partnerka |
Ségolène Royalová (1973–2007), Valérie Trierweilerová (2000–2014) | |||||||
Deti | Thomas, Clément, Julien, Flora | |||||||
Odkazy | ||||||||
François Hollande na francoishollande.fr | ||||||||
François Hollande (multimediálne súbory) | ||||||||
François Hollande, celým menom François Gérard Georges Nicolas Hollande (* 12. august 1954, Rouen, Francúzsko) je francúzsky politik a bývalý prezident Francúzska a spoluknieža Andorry, v rokoch 1997 – 2008 prvý tajomník francúzskej socialistickej strany. Bol aj poslancom za departement Corrèze v Národnom zhromaždení Francúzska (1988 – 1993), starostom obce Tulle (2001 – 2008) a prezidentom generálnej rady Corrèze (od 2008). 16. októbra 2011 bol nominovaný „Socialistickou stranou“ a „Stranou ľavicových radikálov“ za kandidáta do prezidentských volieb v roku 2012. Jeho hlavným oponentom je jeho predchodca v úrade prezidenta, Nicolas Sarkozy.
Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otec, Georges Gustave Hollande (* 9. máj 1923 - † 7. apríl 2020) bol lekár – otorinolaryngológ, bol kandidát extrémnej pravice v mestských voľbách v Rouen v 1959 a 1965. Jeho matka, Nicole Frédérique Marguerite Tribert (* 7. septembra 1927, – † 2009), bola sociálna asistentka a blízka politickej ľavici. Figurovala na zozname Socialistickej strany v 2008 v mestských voľbách mesta Cannes.
Detstvo strávil v Bois-Guillaume, pri Rouene, bol žiakom v penzionáte Jean-Baptiste-de-La-Salle de Rouen (združená škola). V prvom trimestri 1968 jeho otec, priaznivec Algérie française, s blízkymi vzťahmi k Jean-Louis Tixier-Vignancourtovi a OAS, predal svoju kliniku, apartmány v Clos du Hamel, dom v Bois-Guillaume a presťahoval sa s rodinou do Neuilly-sur-Seine, kde začal podnikať v oblasti nehnuteľností.
François, žiak lýcea Pasteura v Neuilly-sur-Seine, sa zapísal na fakultu práva v Paríži, kde získal bakalársky diplom. Potom študoval na „HEC“ v Paríži a na „Inštitúte politických vied“, kde vstúpil do UNEF-Renouveau, blízkej Komunistickej strane Francúzska. Nastúpil aj na ENA, v promočnom ročníku „Voltaire“.
V roku 1976 bol vylúčený z vojenskej služby, ale dosiahol anuláciu tohto rozhodnutia. Počas svojich štúdií na dôstojníckej škole v Coëtquidan v januári 1977 bol v izbe spolu so Jean-Pierre Jouyetom, Michelom Sapinom, Henrim de Castries a Jean-Michel Lambertom.
Má staršieho brata.
Súkromný život
[upraviť | upraviť zdroj]Na konci 70. rokov sa zoznámil so Ségolène Royalovou, neskoršou političkou, počas jedného soirée na „ENA“ (bola tiež z ročníka Voltaire). Pár Royal-Hollande vytvoril voľný zväzok a splodil štyri deti: Thomasa (1984, advokát), Clémence (1985, študovala medicínu), Juliena (1987, filmár) a Floru (1992, študentka psychológie). Ich rozchod bol oznámený v predvečer druhého kola volieb v roku 2007. V roku 2010 potvrdil svoj vzťah so žurnalistkou Valérie Trierweilerovou, ktorá bola jeho spoločníčkou od roku 2006. Vzťah zostal utajený až do volebnej kampane Ségolène Royalovej.
V júni 2022 sa oženil s Julie Gayetovou. Hollande má štyri deti z predchádzajúceho vzťahu so svojou dlhoročnou partnerkou Ségolene Royalovou.[1]
Politická kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2012 bol kandidátom prezidentských volieb vo Francúzsku. François Hollande zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb s 51,64% hlasov nad Nicolasom Sarkozym, dovtedajším prezidentom, o necelé 4 % hlasov.
29. októbra 2013 sa uskutočnila plánovaná oficiálna jednodňová návšteva Françoisa Hollanda na Slovensku, pozri obrazová galéria z návštevy[2]
29. decembra 2013 bola „Ústavnou radou“ schválená zvýšená daň 75% na príjmy najbohatších daňovníkov nad 1 mil. € vo Francúzsku, čo je splnenie jedného z bodov volebného programu F. Hollanda.[3]
Mandáty
[upraviť | upraviť zdroj]- 23. jún 1988 – 1. apríl 1993 – poslanec za Corrèze
- Od 12. júna 1997 – poslanec za Corrèze
- 20. júl 1999 – 17. december 1999 – poslanec Európskeho parlamentu
- poslanec Národného zhromaždenia za Corrèze, člen ekonomickej komisie
- 15. máj 2012 – Prezident Francúzskej republiky[4]
Mandáty lokálne
[upraviť | upraviť zdroj]- 14. marec 1983 – 16. marec 1989 : člen mestskej rady v obci Ussel.
- 17. marec 1989 – 24. jún 1995 : zástupca starostu v Tulle.
- 23. marec 1992 – 30. marec 1992 : regionálny radca v Limousin.
- 25. jún 1995 – 18. marec 2001 : mestský radca v Tulle.
- 16. marec 1998 – 2. apríl 2001 : regionálny radca v Limousin.
- 19. marec 2001 – 17. marec 2008 : starosta Tulle.
- od 20 marca 2008: predseda všeobecnej rady v Corrèze.
Politické funkcie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1994 – 1995: tajomník Socialistickej strany, ekonomická sekcia
- 1995 – 1997: hovorca, tajomník Socialistickej strany, sekcia tlače
- 1997 – 2008: člen národného výboru a prvý tajomník Socialistickej strany
Autorské publikácie
[upraviť | upraviť zdroj]- La Gauche bouge, Ľavica sa hýbe, kolektívne dielo napísané pod pseudonymom Jean-François Trans, vydal Jean-Claude Lattès, 1985.
- L'Heure des choix. Pour une économie politique, avec Pierre Moscovici, „Hodina voľby. K politickej ekonómii" (s Pierre Moscovici), 1991, (ISBN 978-2-7381-0146-4).
- L'Idée socialiste aujourd'hui, Socialistická idea dnes, vydal Omnibus, 2001 (en collaboration) (ISBN 978-2-259-19584-3).
- Devoirs de vérité, entretiens avec Edwy Plenel, éd. Stock, 2007 (ISBN 978-2-234-05934-4).
- Droit d'inventaires, entretiens avec Pierre Favier, Le Seuil, 2009 (ISBN 978-2-02-097913-9).
- Le rêve français, "Francúzsky sen", Éditions Privat, août 2011 (ISBN 978-2-7089-4441-1).
- Un destin pour la France, "Osud Francúzska", Fayard, janvier 2012 (ISBN 978-2-213-66283-1).
- Changer de destin, "Zmeniť osud", Robert Laffont, 23 février 2012, (ISBN 978-2-221-13117-6), 180 pages.
Predhovory ku knihám
[upraviť | upraviť zdroj]- Le socialisme selon Léon Blum, "Socializmus podľa Léona Bluma", autor David Frapet, Créer, 2003.
- Le dernier Chirac, "Posledný Chirac", autori Bruno Dive, Jacob-Duvernet, 2009.
- Pourquoi pas le socialisme ?, "Prečo nie socializmus?", autor Gerald Cohen, L'Herne, 2010 (ISBN 978-2-85197-921-6).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hollande-Royalová v roku 2007
-
rok 2012
-
Volebná kampaň 2012
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TASR. Francúzsky exprezident Hollande sa oženil s herečkou Julie Gayetovou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-06-08. Dostupné online [cit. 2022-08-03].
- ↑ fotogaléria na teraz.sk
- ↑ Le Figaro
- ↑ pravda.sk
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Hollande
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Článok v Le Figaro – apríl 2012, voľby (po francúzsky)
- Národné zhromaždenie Francúzska - webová stránka poslanca (po francúzsky)
- Články v Le Monde – predvolebná kampaň (po francúzsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku François Hollande na francúzskej Wikipédii.
- Narodenia 12. augusta
- Narodenia v 1954
- Francúzski politici
- Prezidenti Francúzska
- Francúzski socialisti
- Francúzski ateisti
- Osobnosti z Rouenu
- Kandidáti na prezidenta Francúzskej republiky (2012)
- Absolventi École nationale d’administration
- Absolventi HEC Paris
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie