Hlohyňa šarlátová
| Hlohyňa šarlátová | |
 Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (jeseň) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| Pyracantha pyracantha Crataegus pyracantha | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hlohyňa šarlátová[1] (lat. Pyracantha coccinea)[2] je vždyzelený ker vysoký 2 až 5 m, z rodu hlohyňa (Pyracantha) z čeľade ružovité (Rosaceae). Je vhodným architektonickým prvkom do živých plotov a k budovám.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Hlohyňa šarlátová je vždyzelený ker (s listami prežívajúcimi viac ako jedno vegetačnú sezónu), vysoký 2 až 5 m. Konáre sú v mladosti sivo chlpaté, neskôr lysé, červenohnedé, lesklé a tŕnité. Listy sú neopadavé, elipsovité až obrátene vajcovito elipsovité, na okraji vrúbkovane pílkovité, 20 až 40 (-50) mm dlhé a 10 až 15 (-20) mm široké, na líci lesklé, tmavozelené, na rube svetlejšie, v mladosti pri stopke chlpaté, neskôr lysé. Listová stopka je dlhá 5 až 10 mm. Súkvetie je mnohokvetý mnohoramenný vrcholík. Jeho päťpočetné kvety majú v priemere 8 mm. Kvetné stopky sú dlhé 5 mm, kališné zuby sú chlpaté, korunné lupienky sú o niečo dlhšie ako kalich, má päť piestikov. Kvety sú biele alebo ružovožlté. Plodom je viacsemenná guľatá kôstkovica, s priemerom 5 až 7 mm, je červená, zriedkavejšie žltá alebo oranžová, na rastline je dlho zotrvajúca.[4][3]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hlohyňa šarlátová pochádza z južnej Európy (od Talianska až po Krym) a jej prirodzený areál zasahuje až k pokoriu Kaukaz. Pôvodným druhom je aj v Turecku, Iráne a Libanone. Hlohyňa bola introdukovaná aj v Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike a Oceánii. Podľa fosílnych záznamov z pleistocénu, zástupcovia hlohýň zasahovali až na sever Talianska a do Británie, čo naznačuje, že klíma bola podstatne teplejšie ako v súčasnosti.[5][4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Hlohyňa šarlátová je najlepšie prispôsobená miernemu stredomorskému podnebiu. Darí sa jej v skalnatých a strmých oblastiach, lesoch, pobrežných krovinách a okrajoch ciest, často sa vyskytuje na narušených lokalitách. Je prispôsobená pôdam s jemnou až strednou štruktúrou, ale rastie aj na iných pôdach, ak sú dobre odvodnené. Toleruje silný vietor.[5] Uprednostňuje plné slnko a je odolná voči suchu. Preferuje mierne kyslé pôdy s pH 6,1 až 6,5, ale toleruje aj neutrálne a mierne zásadité pôdy. Vyskytuje sa v oblastiach s ročným úhrnom zrážok od 950 mm do 1 350 mm, v regiónoch s priemerným najteplejším mesiacom 26° až 30°C. Nedarí sa jej v horúcom tropickom podnebí.[5]
Hlohyňa šarlátová sa rozmnožuje semenami, odrezkami a štepením. Kvitne v máji až júni a je opeľovaná včelami. Semená najlepšie klíčia po studenej stratifikácii počas 90 až 120 dní. Prudké teplotné zmeny s mrazmi spôsobujú jej vymŕzanie.[5][4][3]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Hlohyňa šarlátová dobre znáša rez, a tak sa jej kry často vedú po stenách budov, ktoré tak nadobúdajú v jesenných mesiacoch zaujímavý vzhľad. Oranžová farba malvičiek v kontraste s tmavou lesklou zelenou farbou listov a plody dlho vytrvávajú na kroch (pokiaľ ich nezozobú vtáky), sú jej najväčšou ozdobou. Preto sa stala vhodným doplnkom modernej architektúry. Z jej plodov sa niekedy varila marmeláda.[3]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Bakteriálne patogény, ktoré parazitujú na hlohyni šarlátovej, zahŕňajú druhy Erwinia amylovora, ktorá spôsobuje spálu, vážnu chorobu jabloní a hrušiek a Pseudomonas syringae.[5] Infekcia ňou spôsobená záčina v kvetoch a cez odumreté kvety môže preniknúť do ovocia, prípadne sa môže usadiť aj v živom dreve a odtiaľ expandovať do celého stromu. Otvorené rany vytvárajú veľké rakovinové novotvary a nakoniec strom odumrie. Sekundárna infekcia je možná prerezávaním a dokonca aj čerstvými jazvami po opadaných listoch.[6]
Z hubových škodcov je to druh Venturia inaequalis.[5] V osemdesiatich rokoch dvadsiateho storočia sa najmä v strednej Európe rozšírilo hubové ochorenie malvíc, ktoré úplne potláčalo efekt, pre ktorý sa hlohyne pestujú.[3] Z motýľov hostiteľa napadá drobný druh Phyllonorycter leucographella.[5] Jeho larvy sa živia listovými šťavami a vytvárajú na listoch plošné míny. Tento druh bol pravdepodobne začiatkom 20. storočia obmedzený iba na oblasť Stredozemného mora. Od svojho prvého pozorovania v Holandsku (1984) sa tento druh rýchlo rozšíril a stal sa extrémne bežným v záhradách a parkoch približne do roku 2006. Po tomto čase početnosť prudko klesla. Aj v Nemecku a Británii zaznamenal tento druh prudký nárast.[7] Z vošiek sú to druhy; Eriosoma lanigerum, ktorý žije v kolóniách chránených voskom v štrbinách a ranách kôry. Napadnuté konáriky môžu byť znetvorené opuchmi podobnými rakovine (v sadoch je to vážny škodca).[5][8] Druhým je voška jabloňová (Aphis pomi). Napadnuté listy sa rolujú ale nemenia farbu.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hlohyňa šarlátová; vrchná strana listov -
Hlohyňa šarlátová; spodná strana listov -
Hlohyňa šarlátová; súkvetie s vyvíjajúcimi sa kvetmi (máj) -
Hlohyňa šarlátová; nezrelé plody (leto) -
Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (október) -
Hlohyňa šarlátová; zrelé plody (jeseň) -
Hlohyňa šarlátová; zrelý plod so semienkami -
Hlohyňa šarlátová; konárik s tŕňmi -
Hlohyňa šarlátová; kôra -
Hlohyňa šarlátová; ker (september)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.168. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
- ↑ Pyracantha coccinea M.Roem. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-07]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e Václav Větvička. Stromy a keře. Praha : Aventinum, 2017.
- ↑ a b c Lýdia Bertová a kolektív. Flóra Slovenska IV/3 [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1992, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Vélez-Gavilán J,. Pyracantha coccinea (scarlet firethorn) [online]. CAB International; Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, 2020-06-29, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Pseudomonas syringae [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-04-04, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Phyllonorycter leucographella, firethorn leaf-miner [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-12-19, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Eriosoma lanigerum [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2022-06-04, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ W.N. Ellis. Aphis pomi, green apple aphid [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2019-08-23, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlohyňa šarlátová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlohyňa šarlátová