Husní Mubárak

Muhammad Husní Sajjid Mubárak
bývalý prezident Egyptskej arabskej republiky
4. prezident Egyptu
V úrade 14. október 1981 – 11. február 2011
Anwar Sadat Muhammad Mursí
Biografické údaje
Narodenie	4. máj 1928 Kafr-El-Meselha, Egypt
Úmrtie	25. február 2020 (91 rokov) Káhira, Egypt
Politická strana	Národná demokratická strana
Národnosť	egyptská
Vierovyznanie	sunnitský moslim
Rodina
Manželka	Suzane
Deti	Alá, Gamál
Odkazy
	Husní Mubárak (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Muhammad Husní Sajjid Mubárak (arab. محمد حسني سيد مبارك‎; egyptská výslovnosť: [mähämmäd hosni ...mobárak]; * 4. máj 1928, Kafr-El-Meselha, Egypt – † 25. február 2020, Káhira, Egypt) bol v poradí štvrtý prezident Egyptskej arabskej republiky. Od r. 1975 zastával post viceprezidenta pre Anwara as-Sádáta a k moci sa dostal po jeho zavraždení v r. 1981. Bol druhou najdlhšie vládnucou hlavou štátu v novodobej egyptskej histórii (po Muhammad Alí Pašovi, vládnucom v 19. storočí).

Životopis

Narodil sa v dedine Kafr-El-Meselha v guvernoráte Minúfíja, hneď po strednej škole nastúpil na vojenskú a neskôr leteckú akadémiu a v r. 1950 sa stal vojenským pilotom. V 50. rokoch slúžil v rôznych leteckých eskadrách a neskôr sa vrátil na leteckú akadémiu ako inštruktor. Od r. 1959 do 1961 absolvoval tréning v Sovietskom zväze, kde sa stal pilotom bombardérov Iljušin Il-28 a Tupolev Tu-16. Po návrate do Egypta slúžil v letke a v r. 1966 sa stal veliteľom leteckej základne v Káhire a neskôr v Baní Suwaife. O rok neskôr sa stal hlavným veliteľom Vojenskej leteckej akadémie a o dva roky ho ustanovili náčelníkom generálneho štábu vojenského letectva. Vrchol jeho bohatej vojenskej kariéry nastal v rokoch 1972 až 1973, keď sa stal najprv hlavným veliteľom vojenského letectva a viceministrom obrany a nakoniec bol povýšený do hodnosti najvyššieho maršala egyptského vojenského letectva, pričom v tomto poste slúžil aj počas Jomkipurskej vojny.

V apríli 1975 ho prezident Anwar as-Sádát ustanovil svojim viceprezidentom. V tomto poste ostal Mubárak až do Sádátovej smrti v roku 1981. Pri atentáte na Sádáta bol Mubárak sám ľahko zranený a moci sa oficiálne ujal ako egyptský prezident už osem dní po atentáte. Stal sa tiež lídrom vládnucej Národnej demokratickej strany. Počas Mubárakovej vlády sa podarilo dohodnúť návrat do Ligy arabských štátov, z ktorej bol Egypt vylúčený po uzavretí mierovej dohody s Izraelom v r. 1979. Mubárak udržuje s Izraelom nadštandardné vzťahy a k palestínsko-izraelskému konfliktu má veľmi nevyhranený postoj, na rozdiel od väčšiny iných arabských lídrov sa stavia skôr na stranu Izraelu. Mubárak v zahraničnej politike celkovo zastáva pomerne výrazné prozápadné postoje a je jedným z najvýznamnejších spojencov USA na Blízkom východe, postavil sa na ich stranu počas vojny v Perzskom zálive, no napr. nesúhlasil s inváziou do Iraku v r. 2003.

Hoci bol Mubárak oficiálne prezidentom parlamentnej demokracie, v skutočnosti vládol veľmi autoritatívnym, až diktátorským spôsobom. V rokoch 1987, 1993, 1999 a 2005 vypísal v krajine referendá, v ktorých si potvrdil predlžovanie svojho zotrvania v prezidentskej funkcii. Hodnovernosť týchto referend je však pochybná, pretože v Egypte už od Sádátovej smrti Mubárak neprestajne udržoval výnimočný stav, počas ktorého boli výrazne obmedzované opozičné politické subjekty, ich lídri a členovia boli hlavne pred voľbami hromadne zatýkaní a bez súdu dlhodobo zadržiavaní, zavedená bola tiež mediálna cenzúra. Lídrom najsilnejších opozičných subjektov, ako je napr. nábožensky orientované Moslimské bratstvo, bolo v prezidentských a parlamentných voľbách zakázané kandidovať a tak Mubárak a jeho vládnuca strana vo voľbách pravidelne získavali väčšinu nad podstatne menej výraznými kandidátmi. Mubárak bol aj častým terčom kritiky pre údajnú korupciu a klientelizmus.

Počas svojej vlády údajne prežil šesť pokusov o atentát, väčšinou boli uskutočnené radikálnymi islamistickými hnutiami.

V januári 2011 vypukli proti Mubárakovmu režimu rozsiahle celonárodné protesty. Mubárak sa ich najprv snažil potlačiť, neskôr im rôznymi ústupkami odolával a snažil sa udržať vo funkcii prezidenta do nadchádzajúcich volieb v septembri 2011, no nakoniec 11. februára definitívne rezignoval. Od augusta 2011 s ním prebiehal súdny proces, v ktorom bol obvinený zo zodpovednosti za smrť viac ako 800 demonštrantov, pričom mu hrozil až trest smrti. Nakoniec bol zbavený obvinení a zomrel 25. februára 2020 vo veku 91 rokov.

Mubárak mal so svojou ženou Suzane dvoch synov menom Alá a Gamál. Gamál bol pomerne výrazne politicky aktívny a do januárových protestov bol mnohými považovaný za Mubárakovho nástupcu.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Husní Mubárak

Externé odkazy

• Egyptian Air Force - Air Marshal Hosni Mubarak